Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Čo všetko je v zdravotníctve evidentne predražené (vládna analýza)

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Lieky, nemocnice, ale aj záchranky – analytici hovoria, kde by sa dalo v zdravotníctve šetriť.

Na Slovensku zomrie na choroby, ktoré mohol systém zdravotníctva odvrátiť, viac ľudí ako v okolitých krajinách. Platíme pritom do systému porovnateľne veľa peňazí. Je to aj preto, že peniaze často využívame neefektívne, teda platíme za to, čo by sme nemuseli, alebo platíme viac ako v iných krajinách, alebo máme vyššiu spotrebu napríklad liekov, či častejšie chodíme ku lekárom. Potom neostávajú peniaze na iné veci, ktoré by mohli predĺžiť život.

Štátni analytici z ministerstva financií a zdravotníctva teraz ukázali prvú priebežnú správu o tom, kde by sa dalo šetriť v zdravotníctve. Ide o prvý ucelený výstup z projektu Hodnota za peniaze. Zdravotníctvo analyzovali spolu s IT a dopravou. Tieto oblasti totiž predstavujú viac ako 40 percent výdavkov verejnej správy zo štátneho rozpočtu.

2

Na zdravotníctvo ide ročne takmer 4,5 miliardy eur (to je 5,3 percenta HDP). Slovensko tak podľa analytikov dáva na zdravotníctvo viac ako okolité krajiny, ale neprejavuje sa to vo výsledkoch.

Napríklad v Česku, Poľsku či Maďarsku majú o 15 percent nižšiu úmrtnosť, ktorú mohol systém zdravotníctva odvrátiť. To je aj cieľ ministerstva zdravotníctva, ktoré sa chce dostať na úroveň týchto krajín do konca volebného obdobia.

„Jednou z príčin zaostávania je nízka efektívnosť slovenského zdravotníctva. Ak by sa zvýšila na úroveň priemeru OECD, očakávaná dĺžka života na Slovensku by sa predĺžila o 3 mesiace alebo by Slovensko mohlo dosiahnuť rovnakú dĺžku života pri výdavkoch nižších o 8 percent,“ tvrdia analytici vo svojej priebežnej správe.

Už v nej ukazujú na oblasti, kde by sa dalo ušetriť. Niekde ide o stovky miliónov. Celkovo sa zamerali na sedem oblastí, jednotlivé sú zatiaľ rozpracované rôzne detailne.

1

Lieky, pomôcky a špecializovaný materiál

Ide o oblasť, ktorú v priebežnej správe analytici rozpracovali najviac. Dalo by sa tu podľa ich odhadov ušetriť od 230 do 310 miliónov eur ročne.

Slovensko má jedny z najnižších cien liekov v Únii, ale v prepočte na jedného obyvateľa dáva viac ako okolité krajiny, tvrdia analytici. Česko, Poľsko a Maďarsko dali na obyvateľa za lieky 465 dolárov (ide o údaj z roku 2013), u nás to bolo 719 dolárov.

Jedným z dôvodov je, že užívame viac liekov, ako je priemer krajín OECD. Analytici tvrdia, že ak by sme kupovali toľko liekov ako v Česku, celkové výdavky na lieky by klesli o  zhruba 137 až 197 miliónov eur – ide o peniaze z povinného poistenia aj doplatky.

Dôvodom prílišného kupovania liekov môže byť podľa analytikov aj neštandardné predpisovanie. „Príčinou neštandardného predpisovania môže byť skutočná medicínska potreba, ale i nedostatočný manažment pacienta, duplikácie v predpisovaní, indukovaná preskripcia či iné nezrovnalosti,“ tvrdia.

Okrem toho, že kupujeme veľa liekov, preplácame niektoré lieky, ktoré nie sú efektívne. Teda to, čo prinášajú pacientovi, nezodpovedá tomu, koľko za ne platíme. Časť liekov (takmer 150) bola do zoznamu liekov, ktoré hradia poisťovne, zaradená ešte pred rokom 2011. Vtedy ešte nemuseli ukázať takzvanú nákladovú efektívnosť. Za tieto lieky sme vlani zaplatili takmer 300 miliónov eur. Celkovo ide z poistenia na lieky ročne zhruba miliarda.

„Predbežná analýza štyroch z najnákladnejších liekov ukázala, že nie sú nákladovo efektívne a ich vyradením
možno zvýšiť efektívnosť úhrad až o 35 miliónov eur z celkových ročných nákladov 60 miliónov eur,“ tvrdia analytici.

Preto chcú prehodnotiť, ktoré lieky by sa mohli prestať hradiť úplne a ktorým by sa mohla znížiť úhrada z poisťovne.

3

Pacienti by mohli ušetriť, ak by častejšie kupovali generické lieky, a nie originály (originálny liek je často drahší, lebo firmy vynaložila veľké náklady na vyvinutie novej molekuly. Firmy, ktoré vyrábajú generické lieky, nové molekuly výskumom neprinášajú, preto môžu mať nižšie ceny). Pacienti by podľa odhadov analytikov mohli ušetriť na doplatkoch 32 miliónov eur.

Okrem liekov sa pozreli aj na takzvaný špecializovaný materiál, ide napríklad o kĺby. Za takýto materiál platia poisťovne za posledné dva roky o 63 percent viac – úhrada tak stúpla z 85 na 139 miliónov eur ročne. Analytici odporúčajú, že ak by sa materiál hradil len do výšky najlacnejšej alternatívy v danej kategórii, dalo by sa ušetriť z poistenia 29 až 47 miliónov eur ročne. Takéto uhrádzanie funguje napríklad pri liekoch.

Nemocnice

Nemocnice, ktoré sú pod ministerstvom zdravotníctva – ide najmä o veľké štátne fakultné a univerzitné nemocnice –, mali v prvom štvrťroku tohto roku dlh takmer 600 miliónov eur.

Minister Tomáš Drucker (nominant Smeru) už v minulosti povedal, že bude musieť nemocnice opäť oddlžiť. Naposledy sa nemocnice oddlžovali za vlády Ivety Radičovej.

„Od roku 1998 štát na oddlžovanie rôznych nemocníc vynaložil 1,423 miliardy eur, sprievodné plány na zastavenie zadlžovania nepriniesli lepšie hospodárenie. Pri poslednom oddlžovaní v roku 2011 prebral štát záväzky v hodnote 310 miliónov eur,“ napísali analytici v správe.

Analytici zatiaľ vychádzajú z analýzy z roku 2013, ktorá hovorí o hospodárení najväčšej a najzadlženejšej Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Podľa tri roky starej analýzy by nemocnica mohla na prevádzke ušetriť 14 percent, teda zhruba 16 miliónov eur, a na nákupoch pätinu, teda 15 miliónov.

„Dôvodom zadlžovania je predovšetkým neefektívne hospodárenie nemocníc. V porovnaní so zvyškom Európy má Slovensko dlhodobo málo využívané akútne lôžka,“ tvrdia analytici. Priemerná obsadenosť je 67,4 percenta, v krajinách V3 je to o sedem percent viac a v krajinách OECD o takmer desať percent. Slovensko má pritom stále viac hospitalizácií než priemer krajín OECD.

Analytici sa pozreli aj na to, ako nemocnice nakupujú elektrickú energiu. Porovnávali osem fakultných a univerzitných nemocníc a štyri špecializované ústavy.

„Predbežné výsledky ukazujú, že ak by všetky nemocnice obstarávali v roku 2015 elektrickú energiu za cenu na úrovni najnižšej dosiahnutej zmluvnej ceny, mohli by ušetriť približne 27 percent výdavkov (590-tisíc eur). Rozdiel medzi najnižšou a najvyššou jednotkovou cenou bol v sledovanom období skoro dvojnásobný,“ tvrdia.

5

Rádiológia a laboratóriá

Ide o vyšetrenia, ako je magnetická rezonancia či CT. Pri mnohých z nich sa už dlhodobo hovorí o príliš vysokých sumách, ktoré za ne poisťovne platia. Vlani v máji analyzovala ceny Transparency International. Všeobecná zdravotná poisťovňa vynaloží ročne z poistenia svojich poistencov na magnetickú rezonanciu 30 miliónov eur, za CT vyšetrenia rozdelí 50 miliónov eur. Transparency porovnávala ceny CT skenu hlavy a ceny MR skenu hlavy u nás a v ostatných krajinách V4. V oboch kategóriách sme mali najvyššie ceny, a to napriek tomu, že sa u nás ceny znižovali.

Ak by Slovensko dávalo na rádiológiu a laboratóriá porovnateľne s krajinami V3, ušetrili by sme ročne podľa štátnych analytikov 151 miliónov eur ročne. Chcú preto teraz porovnávať jednotkové ceny v týchto oblastiach.

6

Preprava pacientov a záchranky

Na prepravu pacientov dávame dvakrát toľko, ako je priemer ostatných krajín V4. Takmer polovica z toho sú však peniaze od pacientov. Preto sa chcú analytici pozrieť na jednotkovú cenu na záchranky a dopravu.

Analytici sa tak môžu pozrieť na platby, ktoré dostávajú prevádzkovatelia záchraniek. Tie už bývalé vedenie ministerstva znižovalo. Na záchranky sa udeľujú licencie na štyri roky, najviac ich má súkromná firma Falck, Bratislavská a Košická záchranka. Niektoré licencie získali aj nemocnice.

Pri doprave sa analytici môžu pozrieť na dopravnú službu, ide napríklad o prípady, keď po imobilného pacienta príde sanitka a dovezie ho do nemocnice na vyšetrenia. Dopravná služba funguje aj v niektorých nemocniciach na prepravu pacientov medzi jednotlivými budovami v areáli nemocnice.

Pracovníci

Na Slovensku je v porovnaní s inými štátmi Únie a OECD menej zdravotných sestier. Ich počet klesá, preto sa chcú analytici pozrieť na to, či by zvýšenie počtu sestier a ich ohodnotenia mohlo zvýšiť efektívnosť výdavkov, ak by sa im umožnilo robiť viac, ako robia dnes.

Analytici sa chcú pozrieť aj na to, či by posilnenie kompetencií všeobecných lekárov mohlo ušetriť peniaze. Lebo máme veľa špecialistov a málo všeobecných lekárov. Analytici sa pozerajú aj na návštevy lekárov – pretože k nim chodíme častejšie, ako je priemer Únie – u nás je to 11 návštev ročne, v Únii sedem.

7

Poisťovne

Systém najväčšej štátnej poisťovne a dvoch menších súkromných nevytvára podľa analytikov tlak na efektívnosť a ani neprináša úspory z rozsahu. „Na fungovanie poisťovní dáva Slovensko viac ako iné krajiny, v minulých rokoch tiež došlo k tvorbe vysokého zisku,“ tvrdia analytici.

Preto chcú prehodnotiť, kde by sa dalo ušetriť na obmedzení administratívnych nákladov poisťovní a aj na prehodnotení tvorby ziskov.

8

 

„Tvorba zisku bola obmedzená už počas fungovania kabinetu Ivety Radičovej. Nie všetci na trhu verejného zdravotného poistenia dosahujú zisk a ak áno, je to na úrovni zhruba jedného percenta z vybraného poistného. Za akútnejší problém považujeme plytvanie, korupciu na netrasparentnosť v zdravotníctve,“ hovorí najväčšia súkromná poisťovňa Dôvera, ktorá mala v minulosti najväčšie zisky.

Ak chce štát zvýšiť efektívnosť, mal by spustiť elektronické zdravotníctvo. „Napríklad zavedením elektronických receptov sa dajú ušetriť desiatky miliónov eur. Pozitíva eReceptov poznáme z vlastnej skúsenosti, priniesli sme ich na Slovensko,“ tvrdí Dôvera, ktorú vlastní Penta.

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa hovorí, že ako jediná vracia všetky finančné prostriedky vrátane zisku späť do systému verejného zdravotného poistenia. „Tento zámer vnímame skôr ako odkaz pre súkromné zdravotné poisťovne, kde sa realizuje dividendová politika,“ dodáva poisťovňa.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Vláda chce zachrániť, čo sa dá, lockdown má zároveň udržať hospodárstvo v chode
  • Koniec letného času: Zo soboty na nedeľu posunieme hodinky o hodinu späť
  • Lockdown: Premiér Matovič uviedol, že ak o tri týždne pozitívne prípady nezačnú klesať, na Slovensku bude úplný lockdown
  • Prvá pomoc:  Obchody, ktoré z vlastného rozhodnutia zatvoria počas sprísnených opatrení, budú mať nárok na pomoc, povedal Matovič
  • Automobilky: Bratislavský Volkswagen začal vyrábať model Škoda Karoq
  • Obchod: Najbližšie tri týždne bude výpadok návštevnosti obrovský a kompenzácie nedostatočné, tvrdí Iniciatíva slovenských maloobchodníkov
  • Predaj áut: V septembri sa v EÚ predalo o 13 % viac úžitkových áut ako pred rokom
  • Pomoc od štátu: Aké budú zmeny v pomoci v druhej vlne
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Malo by Slovensko vyhlásiť klimatickú núdzu? Zo strán hovoria áno iba OĽaNO a Za ľudí (anketa)

Aktivisti Greenpeace vyliezli pred samitom na budovu Európskej rady a vyvesili tam transparent varujúci pred klimatickou katastrofou. Foto - TASR/AP
Aktivisti Greenpeace vyliezli pred samitom na budovu Európskej rady a vyvesili tam transparent varujúci pred klimatickou katastrofou. Foto – TASR/AP

Stav klimatickej núdze vyhlásilo v EÚ zatiaľ šesť krajín, Európsky parlament a napríklad aj Vatikán. Na Slovensku sa k nej ako prvé prihlásilo mesto Zlaté Moravce. Požiadavku petície, aby klimatickú núdzu vyhlásil slovenský parlament, podporujú podľa ankety zatiaľ iba strany OĽaNO a Za ľudí.

Ceny bytov v Bratislave ďalej rastú, priemer ťahajú nahor lokality s cenami až za 6-tisíc na meter štvorcový

Ceny bytov v Bratislave ďalej rastú, priemer ťahajú nahor lokality s cenami až za 6-tisíc na meter štvorcový. Najlepšie sa predávajú menšie byty, priemerná rozloha ponúkaných bytov klesla podľa analýzy Bencont zo 71 m² na 66 m².

Minúta po minúte

Predajne, ktoré počas sprísnených opatrení zatvoria z vlastného rozhodnutia, dostanú od štátu finančnú podporu. „Nedáva to logiku, aby niekto otváral predajňu s nábytkom, keď ľudia majú zákaz ísť do takéhoto obchodu,“ povedal Matovič v Rádiu Expres.

Boeing zvažuje vývoj nového lietadla, ktoré by mu pomohlo znížiť stratu na Airbus v objednávkach a vo výrobe. Nový stroj by mohol byť konkurenciou hlavne pre úzkotrupové lietadlo A321XLR, ktoré lieta na stredne dlhé až diaľkové trasy.

Boeing začal skúmať záujem o nový typ lietadla u niekoľkých aeroliniek, píše portál Zdopravy.cz s odvolaním sa na informácie The Wall Street Journalu. Firma sa k vývoju nového lietadla nevyjadrila.

Veľkostne by sa malo zaradiť medzi súčasné modely 737 Max a 787, malo by odviezť 200 až 250 cestujúcich. V praxi by šlo kapacitou o nasledovníka Boeingu 757, ktorý sa prestal vyrábať v roku 2004.

Zatiaľ posledným novým lietadlom od Boeingu je 787 Dreamliner, ktorý začal výrobca vyvíjať v roku 2004. Lietadlá 737 Max nie sú úplne novým typom, vychádzajú z pôvodnej verzie 737 NG.

Aktivita na globálnom trhu s primárnymi úpismi akcií (IPO) zaznamenala výrazné oživenie. V objeme výnosov z IPO to bol vďaka dostatku peňazí na trhu najlepší tretí štvrťrok za posledných 20 rokov. Vyplýva to zo štúdie spoločnosti EY. (čtk)

Podnikateľská aktivita v eurozóne sa v októbri vrátila k poklesu, stojí za ním najmä silnejúca pandémia. V Nemecku aktivita pokračuje v raste, sú tam však značné rozdiely medzi spracovateľským sektorom a službami.

Súhrnný index podnikateľskej aktivity pre eurozónu sa podľa predbežných údajov spoločnosti IHS Markit v októbri znížil na 49,4 bodu zo septembrovej hodnoty 50,4 bodu. Hranica 50 bodov oddeľuje rast od poklesu.

Sektor služieb je v ekonomike eurozóny dominantný a najviac dopláca na pandemické reštrikcie, ktoré opäť zavádzajú mnohé európske krajiny. Podľa agentúry Reuters sa takmer 90 % ekonómov domnieva, že druhá vlna epidémie znamená vysoké až veľmi vysoké riziko, že zotavovanie ekonomiky sa zastaví.

Ako je na tom Nemecko

Celková situácia v najväčšej európskej ekonomike sa príliš neodlišuje od zvyšku eurozóny, štruktúra je tam však iná. Súhrnný index v Nemecku klesol na 54,5 bodu zo septembrových 54,7 bodu, takže aktivita ďalej rastie, ale pomalšie. Analytici čakali horší výsledok.

Veľmi dobre sa v Nemecku darí spracovateľskému sektoru, ktorého čiastkový index stúpol na 58 bodov. Naopak, sektor služieb sa vrátil k poklesu, ukazovateľ sa znížil na 48,9 bodu. (čtk, reuters)

Bratislavský VW začal vyrábať Škodu Karoq

V bratislavskom závode Volkswagen Slovakia odštartovala výroba kompaktného SUV Škoda Karoq. Montáž v poradí už 9. modelu v produktovom portfóliu zabezpečí prácu pre približne 500 zamestnancov.

Továreň pomáha s montážou vozidiel Karoq českým závodom Škody z kapacitných dôvodov. Objem výroby v Bratislave sa má pohybovať rádovo v desaťtisícoch ročne.

Karosérie pre Karoq sa vyrábajú v Česku, odkiaľ sa prevážajú na montáž do bratislavskej fabriky. Podvozok sa vyrába v Bratislave. V Česku sa Karoq produkuje čiastočne v Mladej Boleslavi a Kvasinách.

Volkswagen patrí na Slovensku k najväčším zamestnávateľom. V bratislavskom závode montuje SUV vozidlá a aj malé mestské autá. (e, čtk)

KFC do konca roka vytvorí v Británii 5400 pracovných miest vo svojej takmer tisícke reštaurácií. Je to jedna z mála dobrých správ pre britský trh práce v čase, keď nezamestnanosť stúpla najvyššie za tri roky a naďalej sa čaká jej rast.

KFC patrí do americkej skupiny Yum! Brands, v Británii má 24-tisíc zamestnancov. Sieť prevádzok rýchleho občerstvenia sa rozhodla najímať nových ľudí napriek prísnym pandemickým opatreniam v krajine.

Nové pozície by mal čiastočne podporiť vládny program Kickstart, ktorý pomáha firmám vytvárať pracovné príležitosti pre mladých ľudí do 24 rokov ohrozených dlhodobou nezamestnanosťou.

Stravovanie a ubytovanie patria medzi sektory najviac zasiahnuté pandémiou. Minister financií Rishi Sunak sľúbil odvetviu ďalšiu pomoc na záchranu pracovných miest. (čtk, reuters)

Dnes otvárajú v Prešove nákupné centrum Novum, jeho otvorenie posunuli z 8. októbra. V prvej etape otvorí len časť obchodov, ďalšie majú pribudnúť v novembri a na jar 2021.

Posunutie otvorenia zdôvodnili jeho prevádzkovatelia aktuálnou pandemickou situáciu, núdzovým stavom a podstatným obmedzením kapacít a akcieschopnosti dodávateľov a úradov.

Reťazec Lidl krátko pred plánovaným otvorením začiatkom októbra oznámil, že neotvorí podľa plánu svoj obchod v nákupnom centre Novum, pretože centrum nemá platné kolaudačné rozhodnutie.

„Vzniknutá situácia nás úprimne mrzí, robíme však naďalej všetko pre to, aby naše centrum – nové srdce Šariša – ožilo v najbližších dňoch tohto mesiaca v závislosti od vývoja opatrení,“ tvrdí zástupca developerskej spoločnosti Gemo Holding Libor Tandler.

Na ploche 30 000 štvorcových metrov by malo byť na jar budúceho roka spolu 111 prevádzok.

Firma Huawei za tri štvrťroky zvýšila tržby medziročne o desatinu na 100 miliárd dolárov. Tempo rastu sa však znižuje – najmä v dôsledku amerických sankcií a pandémie.

Údaje za jednotlivé štvrťroky firma neposkytla, podľa výpočtov médií jej tržby v 3. kvartáli stúpli len o 3,7 %. Ešte v 2. štvrťroku rast dosahoval 22 %, za prvý polrok sa zvýšili o 13 %.

Sankcie zo strany USA skomplikovali firme prístup k väčšine amerických technológií a súčiastok. Biely dom tvrdí, že Huawei je hrozbou pre národnú bezpečnosť a môže čínskej vláde uľahčiť špionáž. To firma odmieta.

Podľa údajov firmy Canalys sa Huawei v 2. štvrťroku stal najväčším predajcom smartfónov na svete. Zvýšil predaj o 17,7 %, podiel na trhu atakoval 20 %. Rast ťahá najmä dopyt na čínskom trhu, kde má Huawei podiel 51 %.

Huawei vo štvrtok predstavil nový prístroj Mate 40. Analytici sa zhodujú, že záujem oň v zahraničí nebude veľký, pretože v dôsledku sankcií nemá k dispozícii plnú verziu operačného systému Android. (čtk, ap, reuters)

Obchody bez zákazníkov a tržieb? To radšej zavrieme, tvrdia. Premiér im sľúbil finančnú podporu

Obchody s nepotravinárskym tovarom síce môžu mať naďalej otvorené, ale zákazníci do nich od soboty nebudú môcť prísť, tvrdí predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov Daniel Krakovský. Očakáva, že mnoho predajní radšej zavrie, aby mohli čerpať pomoc na zamestnancov.

Predaj úžitkových áut v EÚ v septembri stúpol medziročne o 13 % na vyše 163-tisíc kusov. Je to prvý nárast odbytu v tomto roku, za tri štvrťroky zaostáva oproti vlaňajšku o štvrtinu.

Údaje o septembrovom predaji úžitkových áut zverejnilo združenie ACEA na internetovej stránke. Viac išli na odbyt najmä dodávky, ktoré v celej EÚ tvoria viac ako 84 % nových registrácií. Klesol predaj nákladných áut a autobusov.

Štyri najväčšie trhy v EÚ zaznamenali v septembri nárast počtu registrácií. V Taliansku sa predalo o 17,8 % úžitkových vozdiel viac, v Nemecku o 17,6 %, vo Francúzsku o 15,1 % a Španielsko hlási plus 6,6 %. Najrýchlejšie rástol odbyt na Slovensku o 62,8 %, predalo sa 739 áut.

V prvých deviatich mesiacoch roka vykázali dvojciferný pokles predaja všetky štáty EÚ. Slovenský trh klesol o tretinu. (čtk, e)

Vláda sa zbavuje zodpovednosti za akékoľvek kompenzácie mimo existujúcich schém, tvrdí Iniciatíva slovenských maloobchodníkov v reakcii na to, že všetky obchody síce môžu zostať otvorené, ale nemôžu obslúžiť žiadneho zákazníka. (tasr)

Británia a Japonsko podpísali dohodu o voľnom obchode, schváliť ju ešte musia parlamenty oboch krajín. Pre Britániu je to prvá veľká obchodná dohoda, ktorú uzavrela po januárovom odchode z EÚ.

Dohoda s Tokiom by mala vstúpiť do platnosti od 1. januára 2021, teda okamžite po skončení prechodného obdobia, počas ktorého sa Británia riadi pravidlami Únie.

Podrobnosti dohody:

  • 99 % britského vývozu do Japonska bude bez cla;
  • vo fázach znižuje clá na japonské autá až do roku 2026, keď by mali byť zrušené;
  • z veľkej časti kopíruje súčasnú dohodu o voľnom obchode medzi Japonskom a EÚ, viac sa však venuje elektronickému obchodu a finančným službám.

Ako spolu obchodujú

Japonsko ročne vyvezie do Británie tovar v prepočte za 12 miliárd eur. Väčšinu tvoria autá, automobilové súčiastky a ďalšie strojné vybavenie. Z Británie dovezie tovar za 8 miliárd eur, napríklad lieky, zdravotnícke vybavenie a autá.

V dlhodobom výhľade by sa obchod Británie s Japonskom mohol zvýšiť o 15,2 miliardy libier v porovnaní s rokom 2018. (čtk, reuters)

Euro sa ráno mierne oslabilo, predávalo sa približne po 1,18 USD. Kurz v noci padol na 1,1787, včera sa pohyboval jasne nad hranicou 1,18 USD/EUR. (tasr)

Ekonomický newsfilter: Vláda chce zachrániť, čo sa dá, lockdown má zároveň udržať hospodárstvo v chode +

  • Vyše polovice malých a stredných firiem v Európe má strach o prežitie
  • Veľké zelené elektrárne sa vracajú, tentoraz azda bez solárnych barónov
  • Najviac daní a odvodov platia na Slovensku nemecké firmy

Štát sa chce dohodnúť s veľkými zamestnávateľmi na periodickom testovaní. „S tým istým rátame napríklad aj pri zariadeniach sociálnych služieb,“ oznámil premiér Matovič.

Štát podľa jeho slov zabezpečí testy, testovanie bude mať na starosti druhá strana. Systematické pretestovávanie by malo udržať vedomosť o vývoji a kontrolu nad možným šírením pandémie.

Minister práce Milan Krajniak doplnil, že ide vlastne o priblíženie sa systému periodického testovania, ktoré musia používať profesionálni športovci v rámci piatich najvyšších líg vo futbale, hokeji, volejbale, basketbale a hádzanej.

„V prípade týchto líg a chodu súťaží sa nič nemení, rád by som ale vyzval aj týchto športovcov, aby minimalizovali kontakty na nevyhnutnosť,“ uviedol minister zdravotníctva Marek Krajčí. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať