Čo všetko je v zdravotníctve evidentne predražené (vládna analýza)

Na Slovensku zomrie na choroby, ktoré mohol systém zdravotníctva odvrátiť, viac ľudí ako v okolitých krajinách. Platíme pritom do systému porovnateľne veľa peňazí. Je to aj preto, že peniaze často využívame neefektívne, teda platíme za to, čo by sme nemuseli, alebo platíme viac ako v iných krajinách, alebo máme vyššiu spotrebu napríklad liekov, či častejšie chodíme ku lekárom. Potom neostávajú peniaze na iné veci, ktoré by mohli predĺžiť život.

Štátni analytici z ministerstva financií a zdravotníctva teraz ukázali prvú priebežnú správu o tom, kde by sa dalo šetriť v zdravotníctve. Ide o prvý ucelený výstup z projektu Hodnota za peniaze. Zdravotníctvo analyzovali spolu s IT a dopravou. Tieto oblasti totiž predstavujú viac ako 40 percent výdavkov verejnej správy zo štátneho rozpočtu.

Na zdravotníctvo ide ročne takmer 4,5 miliardy eur (to je 5,3 percenta HDP). Slovensko tak podľa analytikov dáva na zdravotníctvo viac ako okolité krajiny, ale neprejavuje sa to vo výsledkoch.

Napríklad v Česku, Poľsku či Maďarsku majú o 15 percent nižšiu úmrtnosť, ktorú mohol systém zdravotníctva odvrátiť. To je aj cieľ ministerstva zdravotníctva, ktoré sa chce dostať na úroveň týchto krajín do konca volebného obdobia.

„Jednou z príčin zaostávania je nízka efektívnosť slovenského zdravotníctva. Ak by sa zvýšila na úroveň priemeru OECD, očakávaná dĺžka života na Slovensku by sa predĺžila o 3 mesiace alebo by Slovensko mohlo dosiahnuť rovnakú dĺžku života pri výdavkoch nižších o 8 percent,“ tvrdia analytici vo svojej priebežnej správe.

Už v nej ukazujú na oblasti, kde by sa dalo ušetriť. Niekde ide o stovky miliónov. Celkovo sa zamerali na sedem oblastí, jednotlivé sú zatiaľ rozpracované rôzne detailne.

Lieky, pomôcky a špecializovaný materiál

Ide o oblasť, ktorú v priebežnej správe analytici rozpracovali najviac. Dalo by sa tu podľa ich odhadov ušetriť od 230 do 310 miliónov eur ročne.

Slovensko má jedny z najnižších cien liekov v Únii, ale v prepočte na jedného obyvateľa dáva viac ako okolité krajiny, tvrdia analytici. Česko, Poľsko a Maďarsko dali na obyvateľa za lieky 465 dolárov (ide o údaj z roku 2013), u nás to bolo 719 dolárov.

Jedným z dôvodov je, že užívame viac liekov, ako je priemer krajín OECD. Analytici tvrdia, že ak by sme kupovali toľko liekov ako v Česku, celkové výdavky na lieky by klesli o  zhruba 137 až 197 miliónov eur – ide o peniaze z povinného poistenia aj doplatky.

Dôvodom prílišného kupovania liekov môže byť podľa analytikov aj neštandardné predpisovanie. „Príčinou neštandardného predpisovania môže byť skutočná medicínska potreba, ale i nedostatočný manažment pacienta, duplikácie v predpisovaní, indukovaná preskripcia či iné nezrovnalosti,“ tvrdia.

Okrem toho, že kupujeme veľa liekov, preplácame niektoré lieky, ktoré nie sú efektívne. Teda to, čo prinášajú pacientovi, nezodpovedá tomu, koľko za ne platíme. Časť liekov (takmer 150) bola do zoznamu liekov, ktoré hradia poisťovne, zaradená ešte pred rokom 2011. Vtedy ešte nemuseli ukázať takzvanú nákladovú efektívnosť. Za tieto lieky sme vlani zaplatili takmer 300 miliónov eur. Celkovo ide z poistenia na lieky ročne zhruba miliarda.

„Predbežná analýza štyroch z najnákladnejších liekov ukázala, že nie sú nákladovo efektívne a ich vyradením
možno zvýšiť efektívnosť úhrad až o 35 miliónov eur z celkových ročných nákladov 60 miliónov eur,“ tvrdia analytici.

Preto chcú prehodnotiť, ktoré lieky by sa mohli prestať hradiť úplne a ktorým by sa mohla znížiť úhrada z poisťovne.

Pacienti by mohli ušetriť, ak by častejšie kupovali generické lieky, a nie originály (originálny liek je často drahší, lebo firmy vynaložila veľké náklady na vyvinutie novej molekuly. Firmy, ktoré vyrábajú generické lieky, nové molekuly výskumom neprinášajú, preto môžu mať nižšie ceny). Pacienti by podľa odhadov analytikov mohli ušetriť na doplatkoch 32 miliónov eur.

Okrem liekov sa pozreli aj na takzvaný špecializovaný materiál, ide napríklad o kĺby. Za takýto materiál platia poisťovne za posledné dva roky o 63 percent viac – úhrada tak stúpla z 85 na 139 miliónov eur ročne. Analytici odporúčajú, že ak by sa materiál hradil len do výšky najlacnejšej alternatívy v danej kategórii, dalo by sa ušetriť z poistenia 29 až 47 miliónov eur ročne. Takéto uhrádzanie funguje napríklad pri liekoch.

Nemocnice

Nemocnice, ktoré sú pod ministerstvom zdravotníctva – ide najmä o veľké štátne fakultné a univerzitné nemocnice –, mali v prvom štvrťroku tohto roku dlh takmer 600 miliónov eur.

Minister Tomáš Drucker (nominant Smeru) už v minulosti povedal, že bude musieť nemocnice opäť oddlžiť. Naposledy sa nemocnice oddlžovali za vlády Ivety Radičovej.

„Od roku 1998 štát na oddlžovanie rôznych nemocníc vynaložil 1,423 miliardy eur, sprievodné plány na zastavenie zadlžovania nepriniesli lepšie hospodárenie. Pri poslednom oddlžovaní v roku 2011 prebral štát záväzky v hodnote 310 miliónov eur,“ napísali analytici v správe.

Analytici zatiaľ vychádzajú z analýzy z roku 2013, ktorá hovorí o hospodárení najväčšej a najzadlženejšej Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Podľa tri roky starej analýzy by nemocnica mohla na prevádzke ušetriť 14 percent, teda zhruba 16 miliónov eur, a na nákupoch pätinu, teda 15 miliónov.

„Dôvodom zadlžovania je predovšetkým neefektívne hospodárenie nemocníc. V porovnaní so zvyškom Európy má Slovensko dlhodobo málo využívané akútne lôžka,“ tvrdia analytici. Priemerná obsadenosť je 67,4 percenta, v krajinách V3 je to o sedem percent viac a v krajinách OECD o takmer desať percent. Slovensko má pritom stále viac hospitalizácií než priemer krajín OECD.

Analytici sa pozreli aj na to, ako nemocnice nakupujú elektrickú energiu. Porovnávali osem fakultných a univerzitných nemocníc a štyri špecializované ústavy.

„Predbežné výsledky ukazujú, že ak by všetky nemocnice obstarávali v roku 2015 elektrickú energiu za cenu na úrovni najnižšej dosiahnutej zmluvnej ceny, mohli by ušetriť približne 27 percent výdavkov (590-tisíc eur). Rozdiel medzi najnižšou a najvyššou jednotkovou cenou bol v sledovanom období skoro dvojnásobný,“ tvrdia.

Rádiológia a laboratóriá

Ide o vyšetrenia, ako je magnetická rezonancia či CT. Pri mnohých z nich sa už dlhodobo hovorí o príliš vysokých sumách, ktoré za ne poisťovne platia. Vlani v máji analyzovala ceny Transparency International. Všeobecná zdravotná poisťovňa vynaloží ročne z poistenia svojich poistencov na magnetickú rezonanciu 30 miliónov eur, za CT vyšetrenia rozdelí 50 miliónov eur. Transparency porovnávala ceny CT skenu hlavy a ceny MR skenu hlavy u nás a v ostatných krajinách V4. V oboch kategóriách sme mali najvyššie ceny, a to napriek tomu, že sa u nás ceny znižovali.

Ak by Slovensko dávalo na rádiológiu a laboratóriá porovnateľne s krajinami V3, ušetrili by sme ročne podľa štátnych analytikov 151 miliónov eur ročne. Chcú preto teraz porovnávať jednotkové ceny v týchto oblastiach.

Preprava pacientov a záchranky

Na prepravu pacientov dávame dvakrát toľko, ako je priemer ostatných krajín V4. Takmer polovica z toho sú však peniaze od pacientov. Preto sa chcú analytici pozrieť na jednotkovú cenu na záchranky a dopravu.

Analytici sa tak môžu pozrieť na platby, ktoré dostávajú prevádzkovatelia záchraniek. Tie už bývalé vedenie ministerstva znižovalo. Na záchranky sa udeľujú licencie na štyri roky, najviac ich má súkromná firma Falck, Bratislavská a Košická záchranka. Niektoré licencie získali aj nemocnice.

Pri doprave sa analytici môžu pozrieť na dopravnú službu, ide napríklad o prípady, keď po imobilného pacienta príde sanitka a dovezie ho do nemocnice na vyšetrenia. Dopravná služba funguje aj v niektorých nemocniciach na prepravu pacientov medzi jednotlivými budovami v areáli nemocnice.

Pracovníci

Na Slovensku je v porovnaní s inými štátmi Únie a OECD menej zdravotných sestier. Ich počet klesá, preto sa chcú analytici pozrieť na to, či by zvýšenie počtu sestier a ich ohodnotenia mohlo zvýšiť efektívnosť výdavkov, ak by sa im umožnilo robiť viac, ako robia dnes.

Analytici sa chcú pozrieť aj na to, či by posilnenie kompetencií všeobecných lekárov mohlo ušetriť peniaze. Lebo máme veľa špecialistov a málo všeobecných lekárov. Analytici sa pozerajú aj na návštevy lekárov – pretože k nim chodíme častejšie, ako je priemer Únie – u nás je to 11 návštev ročne, v Únii sedem.

Poisťovne

Systém najväčšej štátnej poisťovne a dvoch menších súkromných nevytvára podľa analytikov tlak na efektívnosť a ani neprináša úspory z rozsahu. „Na fungovanie poisťovní dáva Slovensko viac ako iné krajiny, v minulých rokoch tiež došlo k tvorbe vysokého zisku,“ tvrdia analytici.

Preto chcú prehodnotiť, kde by sa dalo ušetriť na obmedzení administratívnych nákladov poisťovní a aj na prehodnotení tvorby ziskov.

 

„Tvorba zisku bola obmedzená už počas fungovania kabinetu Ivety Radičovej. Nie všetci na trhu verejného zdravotného poistenia dosahujú zisk a ak áno, je to na úrovni zhruba jedného percenta z vybraného poistného. Za akútnejší problém považujeme plytvanie, korupciu na netrasparentnosť v zdravotníctve,“ hovorí najväčšia súkromná poisťovňa Dôvera, ktorá mala v minulosti najväčšie zisky.

Ak chce štát zvýšiť efektívnosť, mal by spustiť elektronické zdravotníctvo. „Napríklad zavedením elektronických receptov sa dajú ušetriť desiatky miliónov eur. Pozitíva eReceptov poznáme z vlastnej skúsenosti, priniesli sme ich na Slovensko,“ tvrdí Dôvera, ktorú vlastní Penta.

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa hovorí, že ako jediná vracia všetky finančné prostriedky vrátane zisku späť do systému verejného zdravotného poistenia. „Tento zámer vnímame skôr ako odkaz pre súkromné zdravotné poisťovne, kde sa realizuje dividendová politika,“ dodáva poisťovňa.