Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

V stavebnej firme Dúha bola razia, preveruje ju Kriminálny úrad finančnej správy

Majiteľ Dúhy Miroslav Remeta (vľavo) s bývalým šéfom NDS Róbertom Auxtom. Foto - Tasr
Majiteľ Dúhy Miroslav Remeta (vľavo) s bývalým šéfom NDS Róbertom Auxtom. Foto – Tasr

Spoločnosť Dúha z portfólia podnikateľa Miroslava Remetu získala zákazku na stavbu úseku D1 za 410 miliónov eur. Kontrolóri prešetrujú jej účtovníctvo.

Kriminálny úrad finančnej správy sa v utorok prehrabával v účtovníctve stavebnej firmy Dúha. Razia prebiehala vo viacerých kútoch Slovenska.

Návštevu kontrolórov vo veľkom rozsahu potvrdila finančná správa aj majiteľ Dúhy – podnikateľ Miroslav Remeta. „Je to záležitosť účtovníctva, dožadovali sa účtovných dokladov,“ povedal Remeta.

 O čo presne finančnej kriminálke ide, sa zatiaľ nepodarilo zistiť.

„Počas dnešného dňa vykonali na viacerých miestach po Slovensku príslušníci Kriminálneho úradu finančnej správy zaisťovacie úkony. Ide o podozrenia zo spáchania trestného činu v oblasti spotrebných daní a s výzvou na dobrovoľné vydanie účtovníctva v oblasti DPH. Podrobnosti v tejto chvíli nie je možné zverejniť z dôvodu neukončeného vyšetrovania“ povedala Patrícia Macíková, hovorkyňa finančnej správy.

Preverovali aj inde?

Spoločnosť Dúha je známa na trhu obrích diaľničných zákaziek. Aktuálne napríklad stavia v konzorciu zákazku za 410 miliónov eur. Ide o úsek D1 pri Žiline, na ktorom sa razí aj 7,5-kilometrový tunel Višňové – najdlhší tunel na Slovensku.

Neoficiálne sa hovorí, že kontrolóri sa prišli pozrieť aj na pracoviská Dúhy pri Žiline, kde stavia Višňové. Dokumenty mali žiadať aj na pracovisku pri Martine, kde sa pred rokom dokončila diaľnica Dubná Skala – Turany. Štát ju zadal stavať Váhostavu, ten si mohol na stavbu najať subdodávateľov.

Zatiaľ však nie je jasné ani to, či sa kontrolóri zameriavajú práve na účtovníctvo k diaľniciam.

Remeta naznačil, že sa mu niektoré parametre kontroly nepozdávajú. „Pokiaľ príde nejaká zložka – či už daňová, alebo finančná – niečo si u nás vyžiadať, je veľmi zvláštne, keď spolu s ňou príde televízia,“ povedal Remeta, podľa ktorého prišiel s kontrolórmi aj štáb TV Markíza. Podnikateľ si myslí, že ide skôr o poškodzovanie firmy či zastrašovanie.

Nie je to prvá razia

Minulý týždeň prebehla razia aj v košickej spoločnosti Inžinierske stavby. Vtedy pracoviská stavebnej firmy navštívili kriminalisti z Národnej kriminálnej agentúry. Boli aj v priestoroch rozostavaných jadrových blokov v Mochovciach. Pre ne boli Inžinierske stavby jedným z kľúčových dodávateľov, približne pred rokom spoluprácu ukončili.

Inžinierske stavby sa tiež vo väčšom objeme realizujú v diaľničných stavbách. Napríklad stavajú úsek rýchlostnej cesty medzi Ruskovcami a Pravoticami za vyše 100 miliónov eur.

Dnes na DennikE.sk

Rado Baťo: Matovičovi neústupim ani o krok, miesto posielania kytíc manželke by sa ho mali koaliční politici zbaviť

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Rado Baťo hovorí, že Igorovi Matovičovi neústupi ani o krok a ani sa mu neospravedlní za vyjadrenia na jeho adresu. Koaličným politikom odkazuje, že namiesto posielania kytíc jeho manželke by sa mali Matoviča okamžite zbaviť.

Ministerstvo tvrdí, že sa s dlhoročným šéfom veterinárov dohodlo na odchode. On sa o výmene dozvedel od novinárov

Jozef Bíreš. Foto - TASR
Jozef Bíreš. Foto – TASR

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že riaditeľ veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš skončí po vzájomnej dohode. „Až krátko do vášho telefonátu som ja sám o tom nič nevedel,“ reagoval dlhoročný šéf štátnej inštitúcie pre Denník E.

Minúta po minúte

NDS upozorňuje na viaceré plánované dopravné obmedzenia na diaľnici D1 pri Triblavine, v úseku Bytča – Hričovské Podhradie, medzi križovatkami Galanta a Šintava a v križovatke Bernolákovo. Zároveň pripomína uzávery tunelov z dôvodu jarnej údržby.

Informovala o tom hovorkyňa diaľničiarov Eva Žgravčáková. Dôvodom dopravného obmedzenia na úseku diaľnice D1 Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina, sú stavebné práce v strednom deliacom páse. Obmedzenie bude od soboty (17. 4.) od 5. hodiny do 17. mája. Treba tu počítať so zníženou rýchlosťou a zníženým počtom prejazdných pruhov v oboch smeroch.

NDS čiastočne uzavrie diaľnicu D1 v úseku mostov Bytča a Hričovské Podhradie od nedele (18. 4.) od 7. hodiny do 13. júna do 18. hodiny. Dôvodom je výmena mostných záverov oboch mostov.

„Stavebné práce budú realizované na obidvoch mostoch v oboch jazdných smeroch súčasne. Doprava bude vedená v každom jazdnom páse v jednom jazdnom pruhu,“ dodali diaľničiari.

Od soboty od 8. hodiny do 30. mája do 18. hodiny bude čiastočne uzavretá aj rýchlostná cesta R1 v úseku mosta nad riekou Váh medzi križovatkami Galanta a Šintava. Dôvodom je výmena mostných záverov.

„Stavebné práce budú realizované v pravom jazdnom páse (smer Nitra). Doprava na moste bude vedená v režime 3 + 1. Pravý jazdný pruh zostane vedený popri pracovisku v pravom jazdnom páse,“ vysvetlila hovorkyňa s tým, že doprava z ľavého jazdného pruhu pravého jazdného pásu bude presmerovaná prejazdmi cez stredný deliaci pás do ľavého jazdného pásu.

NDS tiež čiastočne uzavrie cestu prvej triedy v križovatke Bernolákovo. Dôvodom je kladenie asfaltových vrstiev vozovky v mieste stykového napojenia s budúcou cestou druhej triedy. Obmedzenie bude trvať od soboty do 18. apríla. Doprava na dotknutom úseku cesty bude vedená striedavo v jednom jazdnom pruhu. V prípade nepriaznivého počasia sa termín ukončenia prác môže predĺžiť.

V mesiacoch apríl, máj a jún budú diaľničiari realizovať aj pravidelnú jarnú údržbu a kontrolu diaľničných tunelov Sitina, Horelica, Svrčinovec, Poľana, Bôrik, Branisko, Šibenik, Považský Chlmec, Žilina, Ovčiarsko a podjazdu Lučivná. Tunely budú pre údržbu v určitých termínoch úplne uzavreté. (tasr)

Len 23 % firiem na Slovensku sa tohto roku chystá prijímať nových zamestnancov. Vyplýva to z hĺbkovej sondy firmy Elanor Slovakia medzi tisíckou najvýznamnejších spoločností naprieč sektormi. Je to zároveň vážne varovanie pred letným príchodom absolventov na trh práce.

Prečo je to dôležité:

  • „Je to najnižšia hodnota za ostatných 15 rokov. Firmy sú v dôsledku dopadov pandémie a nejasného ekonomického vývoja viac ako opatrné,“ poznamenáva Ivan Zizič, country manažér Elanor Slovakia, ktorá poskytuje mzdové a administratívne personálne služby.
  • Kým 23 % firiem nábor po lete neplánuje, až 15 % firiem chce v druhom polroku dokonca prepúšťať.
  • Navyše až 63 % spoločností zatiaľ vyčkáva na ďalší výhľad ekonomiky po uvoľňovaní opatrení. V prípade nepriaznivých výhľadov sa tak podľa Ziziča môže k prepúšťaniu prikloniť ďalších 10 až 25 % firiem.
  • Pripravenosť prepúšťať po odznení hlavných vĺn krízy môže súvisieť s nedostatkom pracovníkov v mnohých odvetviach pred pandémiou. Len čo si firmy jej dôsledky kvantifikujú a zabezpečia si core biznis, prispôsobia aktuálnej situácii svoje biznis modely.

Čo sa aktuálne deje na trhu: 

  • Jednou z kľúčových zmien je vnútorná transformácia firem. Zlučovanie pracovných pozícií v administratíve, zmeny výkonu práce, pracovných náplní alebo kompletná transformácia fungovania oddelení sa najviac prejavili v IT sektore a centrách zdieľaných služieb (56 %) a v bankovníctve (64 %), týkala sa však aj ďalších odvetví (retail 33 %, stavebníctvo a výroba 25 %).
  • Až 92 % firiem aktuálne neplánuje rozširovať program benefitov a len 8 % ho aktívne navyšuje. V odmeňovaní firmy skôr z pravidelných odmien prechádzajú na výkonnostné odmeny.
  • Firmy šetria, prejavuje sa to napríklad na politike využívania služobných áut. Firmy redukujú luxusné vozidlá a počet áut vo firmách celkovo, jedným z argumentov je obmedzenie návštev klientov. Až tretina zamestnancov prišla o pridelené auto. Firmy prešli na zdieľanie áut.
  • Koronakríza výrazne posilnila pozície HR manažérov vo firmách, najmä pokiaľ ide o ich účasť na strategickom rozhodovaní, 73 % firiem ich už zaradilo do strategického rozhodovacieho orgánu vo firme.
  • Posilnil sa aj lean management, firmy sa zoštíhľujú a skracujú riadiace a rozhodovacie procesy, aby sa vedeli okamžite a efektívne prispôsobiť zmenám. Až 64 % všetkých oslovených spoločností sa snaží maximálne okresať manažérske štruktúry a prejsť do efektívneho lean management riadenia. (tasr, e)

Spaľovanie odpadu z cudzích jadroviek povolili aj u Budaja, minister naďalej hovorí, že ho chce zakázať zákonom

Ján Budaj. Foto - TASR
Ján Budaj. Foto – TASR

Rozšírenie kapacít na spracovanie rádioaktívneho odpadu získalo súhlas ministerstva životného prostredia. Jeho šéf Ján Budaj však stále hovorí, že chce presadiť zákon, ktorý spaľovanie rádioaktívneho odpadu zo zahraničia zakáže.

Spojené štáty vyradili Švajčiarsko a Vietnam zo zoznamu menových manipulátorov. Ministerstvo financií zrušilo rozhodnutie, ktoré v decembri prijala administratíva exprezidenta Donalda Trumpa.

Podľa rezortu financií v súčasnosti žiadna krajina nespĺňa kritériá, podľa ktorých by mala byť označená za menového manipulátora. Vietnam, Švajčiarsko aj Taiwan však budú pod väčším dohľadom.

Ako krajina, ktorá manipuluje kurzom svojej meny, nie je označená ani Čína. Trump ju takto označil v auguste 2019, hneď v januári 2020 to však ministerstvo financií zrušilo. USA a Čína sa vtedy chystali uzavrieť predbežnú obchodnú dohodu. (čtk, reuters)

Košice zvažujú, či prijmú ponuku ministerstva financií na bezúročnú pôžičku pre mestský dopravný podnik. Primátor Jaroslav Polaček sa podľa košickej radnice chystá rokovať s predstaviteľmi ministerstva na budúci týždeň.

Štyri krajské mestá Bratislava, Košice, Prešov a Žilina sa sťažujú, že štát nepomohol mestským dopravným podnikom s výpadkami tržieb počas pandémie. Argumentujú, že súkromní dopravcovia pomoc čerpať mohli. V Bratislave a Košiciach sa tento týždeň aj štrajkovalo.

Košický magistrát tvrdí, že výpadky rádovo v desiatkach miliónov eur nedokáže pokryť.

Bratislavský magistrát bezúročnú pôžičku odmietol, Žilina a Prešov sa zatiaľ jednoznačne nevyjadrili. (tasr, e)

Viac ako 400 finančných firiem v Británii presunulo aktivity, zamestnancov a majetok za 1 bilión libier do krajín EÚ v dôsledku brexitu. Podľa inštitútu New Financial je to viac, ako sa čakalo, a čísla ešte budú rásť.

„Myslíme si, že je to podhodnotené, a očakávame, že tie čísla sa časom zvýšia. Sme len na konci začiatku brexitu,“ uvádza sa v štúdii New Financial.

Ďalšie podrobnosti:

  • Až 7400 pracovných miest sa presunulo z Británie alebo bolo vytvorených v nových centrách v EÚ. Presun časti zamestnancov oddialili pandemické obmedzenia cestovania.
  • Podľa prieskumu New Financial z roku 2019 sa počítalo s presunom 269 firiem z Británie, reálne číslo možno presahuje 500. Najviac zo zmien pôsobiska ťažil Dublin, Paríž, Luxemburg, Frankfurt a Amsterdam, ktorý prekonal Londýn a stal sa najväčším centrom obchodov s akciami v Európe.
  • Banky presunuli alebo presúvajú z Británie do EÚ majetok za viac ako 900 miliárd libier, poisťovne a správcovia aktív vyše 100 miliárd.

Aké sú prognózy

New Financial očakáva, že z dlhodobého hľadiska sa najviac aktív presunie do Frankfurtu a z presťahovania pracovných miest najviac získa Paríž.

Štúdia predpokladá, že 300 až 500 menších finančných firiem z EÚ by si mohlo otvoriť v Británii stálu kanceláriu. Doterajšie predpovede odhadovali tisícku prípadov.

Londýnske finančné centrum City v dohľadnom čase zostane dominantným v Európe. Jeho vplyv sa však zníži, čo podľa štúdie môže znížiť ročný prebytok obchodu so službami Británie s EÚ o 26 miliárd libier. (čtk, reuters)

Asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI) sa sťažuje na navrhované povinné predĺženie a zároveň zníženie štátnej podpory. Tvrdí, že niektorých výrobcov môže zlikvidovať. Návrh schválila tento týždeň vláda, rozhodovať o ňom bude ešte parlament.

Ministerstvo hospodárstva argumentuje snahou riešiť historický dlh, ktorý pri podpore zelených elektrární vznikol.

Čo tvrdí SAPI

  • Niektorým elektrárňam zmena podpory zasiahne do hospodárenia natoľko, že nebudú môcť ďalej prevádzkovať svoje zariadenia a splácať úvery.
  • Nesúhlasí s tým, aby schéma bola povinná, požaduje dobrovoľnosť. (tasr, e)

Šéf Wizz Airu József Váradi sa nespolieha na to, že letecká doprava sa v lete zotaví. Pandemické opatrenia pretrvávajú, očkovanie podľa neho viazne a nejasný výhľad ohrozuje plán zvýšenia kapacity. Ryanair či easyJet sú optimistickejší.

EasyJet, čo sú najväčšie britské aerolinky podľa počtu prepravených cestujúcich, tento týždeň uviedol, že je pripravený v máji posilniť prevádzku vo väčšine krajín a začať lietať „vo veľkom“.

Ryanair na konci marca informoval, že tento rok v lete počíta s 80 % obvyklej kapacity.

Čo hovorí šéf Wizz Airu:

  • V horizonte troch až štyroch mesiacov sa vzhľadom na neistotu vo veci uvoľňovania opatrení nedá odhadnúť úroveň dopytu. Wizz Air pôvodne počítal so zvýšením kapacity na 70 až 80 % normálu pred pandémiou. „Je možné, že túto úroveň dosiahneme, ale nemôžeme to garantovať. Nie je to vec plánovania, závisí to od vládnych reštrikcií.“
  • Nepochybuje, že dopyt sa raz zotaví. „Nevieme však, či to bude v lete, v zime alebo až na budúci rok na jar,“ uviedol Wizz Air vo vyhlásení. Tento rok v lete počíta len s postupným oživovaním leteckej dopravy.
  • Pripomína, že Európa obmedzuje letecké cestovanie viac, než sa pôvodne čakalo, a zotavuje sa pomalšie ako v Severnej Amerike či v Ázii. V porovnaní s nimi má Európa nižšie zastúpenie vnútroštátnych letov.

Výhľad Wizz Airu na leto, keď aerolinky zarábajú najviac peňazí, sa zhoduje s odhadmi analytikov, ktorí sú čoraz konzervatívnejší, upozorňuje Bloomberg.

Wizz Air počíta so zachovaním všetkých 40 základní. Neplánuje zrušiť ani objednávku na 27 lietadiel Airbus A320, ktoré majú byť dodané do 12 mesiacov. Na účtoch má 1,6 miliardy eur, čo by firme malo v súčasnom režime vydržať na tri roky. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať