Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

V doprave sa dá ušetriť pol miliardy, tvrdí analýza Hodnota za peniaze

Štefan Kišš šéfuje analytickému tímu ministerstva financií pre reformu Hodnota za peniaze. Foto N - Tomáš Benedikovič
Štefan Kišš šéfuje analytickému tímu ministerstva financií pre reformu Hodnota za peniaze. Foto N – Tomáš Benedikovič

Analytický tím ministerstva financií ukázal prvé analýzy v rámci reformy nazvanej Hodnota za peniaze. Ich zistenia majú ukázať, kde štátu utekajú peniaze, ako to zastaviť a ako zlepšiť jeho výsledky.

Projekt pripravil už nebohý ekonóm Martin Filko so svojím spolupracovníkom z ministerstva financií Štefanom Kiššom a s Ľudovítom Ódorom z rozpočtovej rady. Kišš teraz šéfuje analytickému tímu na ministerstve financií, ktorý naštartoval reformu nazvanú Hodnota za peniaze.

Analytický tím sa v úvode zameral na tri oblasti – zdravotníctvo, dopravu a IT. Verí, že by projekt mohol buď ušetriť štátu veľa peňazí, alebo zlepšiť spôsoby ich míňania. Na lepšiu predstavu, výdavky týchto troch sektorov zodpovedajú viac ako ôsmim percentám nášho HDP (takmer 7 miliárd eur).

„Projekt nehovorí len o rozpočtových úsporách, je to viac o hodnote, metodikách, použitých dátach. Hľadáme priestor na rozhodnutia politikov. Politici sa môžu rozhodnúť, že peniaze minú tak, ako chcú,“ hovorí šéf analytického tímu Štefan Kišš. Napríklad v zdravotníctve by výdavky mali rásť podľa inflácie a ušetrené peniaze sa môžu použiť na lepšiu zdravotnú starostlivosť, najmä na investície. Môžu sa renovovať staré alebo stavať nové nemocnice.

S projektom a hlavne jeho výsledkami sú spojené veľké očakávania verejnosti aj politikov. Opozičný poslanec Miroslav Beblavý však naznačuje, že zverejnené analýzy ho zatiaľ veľmi nepresvedčili. „V zdravotníctve je správa najpodrobnejšia a najkonkrétnejšia v dierach, ktoré treba zapchávať, ale tie diery už boli všetky v minulosti identifikované. Navyše hrozí, že budú zapchávané na úkor pacientov, nie zdravotníckej chobotnice.“

Za analyticky najzaujímavejšiu Beblavý považuje správu v oblasti dopravy, no bez skutočného náčrtu riešení.

Ekonómovia však zdôrazňujú, že zatiaľ ukázali len priebežné analýzy, ktoré sa do konca leta dopracujú o konkrétne opatrenia a majú byť súčasťou pripravovaného rozpočtu. Odhadli, že len v roku 2019 môže byť úspora v týchto troch analyzovaných oblastiach okolo pol percenta HDP, teda asi 400 miliónov eur.

Pozrite sa, na čo sa ekonómovia v analýzach zamerali a kde sú podľa nich problémy, ktoré treba zlepšiť:

Doprava: Aby sa na prevádzke ušetrili milióny

Na dopravu ide ročne v priemere 1,9 miliardy eur. Opatrenia, ktoré plánujú ekonómovia navrhnúť, nemajú ubrať z investícií na projekty, ale ich zefektívniť. Jednotkové náklady na prevádzku by sa podľa nich mohli znížiť o pätinu. Len na prevádzke sa za štyri roky (do roku 2020) môže ušetriť 468 miliónov eur.

V znižovaní jednotkových nákladov má napríklad rezervu Národná diaľničná spoločnosť.

Ekonómovia však upozorňujú, že výsledky v doprave nevedia tak dobre merať ako v zdravotníctve a časť dopravných dát stále chýba alebo sú nedostupné či neaktuálne.

Inštitút finančnej politiky pred pár mesiacmi zverejnil analýzu bratislavského obchvatu. V podstate ho odporučil, ale zároveň upozornil, že nikto nepovedal, či neexistuje lacnejšie riešenie a aké to je.

Ekonómovia tímu projektu Hodnota za peniaze, ktorý sa oddelil od IFP, sa chcú teraz postupne pozrieť na projekty, kde sa ešte nezačalo verejné obstarávanie ani výkup pozemkov.

Na ich analýzu čaká napríklad úsek D1 Turany – Hubová a ďalších 22 diaľničných úsekov alebo úsekov rýchlostných ciest. Okrem toho aj investičné projekty na cestách I. triedy nad 50 miliónov eur.

No nepozrú sa napríklad na severný a ani na južný obchvat Prešova či na juhovýchodný obchvat Košíc. „Berieme to tak, že je to už vec ministerstva dopravy, ktoré projekty vyhodnotí,“ hovorí Kišš.

Ekonómovia ukazujú aj na to, že na Slovensku máme pomerne veľa koľajníc, ktoré sú dosť zastarané a ich prevádzka je pomerne nákladná. Chcú sa pozrieť aj na to, či existujúce vozne a lokomotívy sú dostatočne využívané. Ukazuje sa totiž, že v porovnaní s Českom by mohli byť aj viac vyťažené. Navrhnuté riešenia by mali odpovedať aj na otázku, či peniaze dáme na budovanie extrémne rýchlych železničných tratí alebo väčším prínosom bude oprava starých.

Známy problém je nesúlad medzi vlakovou a autobusovou dopravou. Na viacerých miestach premávajú zbytočne paralelne rovnaké spoje. „Možno urobíme prípadovú štúdiu, pozrieme sa na jeden región, kde ukážeme, ktoré spoje sú neefektívne. Na to dnes zbierame dáta,“ hovorí Kišš.

IT: Ako zlepšiť elektronické služby štátu

Na informatizáciu ide ročne pol miliardy eur. V poskytovaných IT službách verejnosti však zaostávame za priemerom EÚ, ale aj za susednými krajinami.

Podľa indexu digitálnej ekonomiky patrilo vlani Slovensku 21. miesto z 28 krajín. To je hlavný ukazovateľ, ktorý chce reformný tím v prípade informatizácie sledovať. Posledný dostupný prieskum z roku 2014 zase ukazuje, že firmy aj občania, korí e-služby nevyužívali, ich v tom čase považovali za menej rozvinuté ako v roku 2010.

Aj pri informatizácii je problém, že chýbajú dáta o výsledkoch jednotlivých informačných systémoch, nevieme povedať, koľko ide IT zamestnancom v štátnej správe a externistom na mzdové výdavky. Nevieme vlastne zmerať, ako sme na tom v informatizácii.

Čomu sa treba hneď venovať? Iba málo občanov má elektronický občiansky preukaz aj s čítačkou a bezpečnostným kódom. Nemôžu tak využívať služby slovensko.sk. Úrady a ani občania nie sú dostatočne pripravení na využívanie elektronických schránok. Alebo – nedostatočne sa využíva štátny cloud.

Analytický tím bude postupne analyzovať aj projekty, ktoré sa majú financovať z nových eurofondov a ktoré sa ešte nezačali.

Zdravotníctvo: Aby sme žili dlhšie

V slovenskom zdravotníctve je síce pomerne veľa peňazí, ale vo výsledkoch zaostávame. Dá sa to ukázať na takzvanej odvrátiteľnej úmrtnosti, susedné krajiny ju majú v priemere o 15 percent nižšiu. Cieľom projektu je, aby počet takýchto úmrtí klesol na Slovensku aspoň na takúto úroveň do roku 2020.

Ako teda na to? Analytický tím sa pozrel bližšie na výdavky na lieky a prevádzku nemocníc. Analyzované dáta napríklad ukázali, že spotrebovávame viac liekov ako okolité krajiny. A nie je to preto, že sme viac chorí. Ak by sa spotreba vybraných liekov znížila na úroveň Českej republiky, náklady (verejné aj súkromné) by klesli približne o 140 až 200 miliónov eur.

Alebo: Na trhu sú dostupné lieky, ktoré sú kategorizované ešte podľa starých pravidiel. Ak by sa vyradili, ušetrili by sa peniaze. Napríklad vyradením štyroch z najnákladnejších liekov by sa efektívnosť úhrad zvýšila o 35 miliónov eur.

Opakujúci sa problém je aj to, ako gazdujú štátne nemocnice. Ekonómovia sa pri porovnaní zamerali na univerzitné a fakultné nemocnice. Zistili napríklad, že ak by sa nemocnice správali pri nákupoch elektriny efektívnejšie, vedeli by ušetriť aj štvrtinu výdavkov.

Debata o celkových zdrojoch v zdravotníctve nie je nová, no je málo vecná. „Cieľom je, aby sme sa nebavili o percente, ktoré dáva štát na poistencov, ale o tom, koľko dávame ročne na lieky alebo na prevádzku. Chceli by sme vedieť, aké je vecné rozdelenie výdavkov, teda koľko sa dáva na lieky, koľko na nemocnice, na ambulantnú starostlivosť. Tieto výdavky by mali byť takto reportované aj oficiálne,“ hovorí Kišš.

Ekonómovia sa chcú neskôr detailnejšie pozrieť aj na jednodňovú chirurgiu, úväzky lekárov, počty a platy sestier či návštevy u lekára.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Väčšina malých a stredných firiem vo Francúzsku, ktoré obchodujú s Britániou, je na brexit slabo pripravená. Vyše polovica z nich ešte neposúdila, do akej miery ich odchod Británie z EÚ ovplyvní. Ukázal to prieskum francúzskeho ministerstva hospodárstva. (tasr)

Francúzska vláda už skôr upozornila firmy, ktoré budú po brexite vyvážať do a dovážať tovar z Británie, aby si dovtedy dali do poriadku potrebné papiere. Uviedla to pre agentúru Reuters štátna tajomníčka ministerstva hospodárstva a financií Agnés Pannierová-Runacherová.

Ako však ukázal októbrový prieskum ministerstva v Journal du Dimanche, ktorý sa uskutočnil na vzorke približne 3000 malých a stredných podnikov, zhruba 54 % z nich uviedlo, že nevedia, ako brexit ovplyvní ich biznis. Ďalších približne 40 % skúmalo možné dôsledky a iba 6 % z oslovených podnikov urobilo presné výpočty.

Navyše podľa prieskumu až 53 % podnikov uviedlo, že sú na odchod Británie z EÚ slabo pripravené.

„Určite nemôžem byť spokojná s tým, že 54 % firiem deklarovalo, že neskúmalo, ako brexit ovplyvní ich biznis, ich klientov a dodávateľov,“ povedala Pannierová-Runacherová pre Journal du Dimanche. Dodala však, že čo sa týka príprav, vláda urobila, čo mohla. Ďalšie kroky už budú závisieť od samotných firiem. (tasr)

Zdieľať

Slovenská ekonomika podľa Pellegriniho „hravo zvládne“ sociálne opatrenia, ktorú sú na stole. Deficit rozpočtu vo výške 0,5 % nepovažuje za problém. Podľa premiéra je krajina v podstate v prebytku, keby sa odmysleli náklady na splácanie dlhov.

Zdieľať

Za prvé tri kvartály roku 2019 sa na Slovensku zvýšili ceny bytov o 7,7 %. Za deväť mesiacov tohto roka vzrástla z 1671 až na 1800 eur za štvorcový meter, čo v januári málokto očakával, hovorí analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.

„Je možné, že na konci roka bude táto cena atakovať hodnotu 1850 eur/m2. Znamenalo by to dvojciferný ročný rast. Ten už teraz majú za sebou v segmente najlikvidnejších nehnuteľností, pri starších 3-izbových bytoch, Banská Bystrica a Košice. Po deviatich mesiacoch tohto roka sa tam zvýšili ceny o 14,2, respektíve o 13,9 %,“ priblížil situáciu na trhu Kubrický.

Dvojciferné zvýšenie cien na konci roka podľa neho pravdepodobne čaká aj Prešov a Bratislavu. Ceny v spomínanom segmente tam stúpli za tri štvrťroky o 9,3 %, respektíve 8,2 %. Naopak, v Nitre to bolo o 2,1 %.

V aktuálnom cenovom rebríčku krajských miest v segmente starších 3-izbových bytov je na čele Bratislava (2386 eur/m2), na druhom mieste sú Košice (1687 eur/m2) a na treťom je Trnava (1617 eur/m2). Na konci je Trenčín (1276 eur/m2).

V hlavnom meste sú najdrahšie byty v centrálnom Starom Meste (3067 eur/m2). „Práve tam sa spomedzi všetkých mestských častí zvýšili ceny starších 3-izbových bytov v tomto roku najviac, až o 12,2 %,“ doplnil Kubrický.

Jeseň je v znamení nízkej ponuky bytov na trhu a ďalšieho znižovania úrokov na hypotékach.

„Vidina dlhodobo nízkej ceny peňazí na finančnom trhu psychologicky nabáda ďalších záujemcov o bývanie k zadlžovaniu. Ceny bytov preto stále rastú, a to i napriek tomu, že od 1. júla 2019 je v platnosti posledná vlna reštrikčných úverových opatrení Národnej banky Slovenska,“ konštatuje analytik s tým, že týmito opatreniami nateraz centrálna banka minula všetku svoju „muníciu“, ktorú mala pripravenú proti neprimeranému zadlžovaniu obyvateľstva.

Novostavby, pretože sú drahšie ako staršie byty, kupujú realitní investori a ľudia, ktorí majú na bývanie vyšší rozpočet.

„Staršie byty často preferujú rodiny deťmi. Okrem toho, že v porovnaní s novostavbou získajú za rovnakú cenu väčší počet štvorcových metrov, starostlivo sledujú pri výbere aj infraštruktúru, ako sú školy, škôlky, obchody, zdravotné zariadenia, možnosti mestskej hromadnej dopravy,“ vysvetlil Kubrický.

Staršie byty sú podľa neho v lokalitách, ktoré tieto požiadavky spĺňajú. Záujem o ne na úkor novších sa zvyšuje aj v dôsledku rýchlo rastúcich cien naprieč celým realitným trhom. (tasr)

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente? Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík, Ježíková a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať