Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

V doprave sa dá ušetriť pol miliardy, tvrdí analýza Hodnota za peniaze

Štefan Kišš šéfuje analytickému tímu ministerstva financií pre reformu Hodnota za peniaze. Foto N - Tomáš Benedikovič
Štefan Kišš šéfuje analytickému tímu ministerstva financií pre reformu Hodnota za peniaze. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prvé analýzy ukazujú, čo nefunguje dobre v zdravotníctve, doprave a IT, konkrétne opatrenia majú byť hotové do konca leta.

Analytický tím ministerstva financií ukázal prvé analýzy v rámci reformy nazvanej Hodnota za peniaze. Ich zistenia majú ukázať, kde štátu utekajú peniaze, ako to zastaviť a ako zlepšiť jeho výsledky.

Projekt pripravil už nebohý ekonóm Martin Filko so svojím spolupracovníkom z ministerstva financií Štefanom Kiššom a s Ľudovítom Ódorom z rozpočtovej rady. Kišš teraz šéfuje analytickému tímu na ministerstve financií, ktorý naštartoval reformu nazvanú Hodnota za peniaze.

Analytický tím sa v úvode zameral na tri oblasti – zdravotníctvo, dopravu a IT. Verí, že by projekt mohol buď ušetriť štátu veľa peňazí, alebo zlepšiť spôsoby ich míňania. Na lepšiu predstavu, výdavky týchto troch sektorov zodpovedajú viac ako ôsmim percentám nášho HDP (takmer 7 miliárd eur).

„Projekt nehovorí len o rozpočtových úsporách, je to viac o hodnote, metodikách, použitých dátach. Hľadáme priestor na rozhodnutia politikov. Politici sa môžu rozhodnúť, že peniaze minú tak, ako chcú,“ hovorí šéf analytického tímu Štefan Kišš. Napríklad v zdravotníctve by výdavky mali rásť podľa inflácie a ušetrené peniaze sa môžu použiť na lepšiu zdravotnú starostlivosť, najmä na investície. Môžu sa renovovať staré alebo stavať nové nemocnice.

S projektom a hlavne jeho výsledkami sú spojené veľké očakávania verejnosti aj politikov. Opozičný poslanec Miroslav Beblavý však naznačuje, že zverejnené analýzy ho zatiaľ veľmi nepresvedčili. „V zdravotníctve je správa najpodrobnejšia a najkonkrétnejšia v dierach, ktoré treba zapchávať, ale tie diery už boli všetky v minulosti identifikované. Navyše hrozí, že budú zapchávané na úkor pacientov, nie zdravotníckej chobotnice.“

Za analyticky najzaujímavejšiu Beblavý považuje správu v oblasti dopravy, no bez skutočného náčrtu riešení.

Ekonómovia však zdôrazňujú, že zatiaľ ukázali len priebežné analýzy, ktoré sa do konca leta dopracujú o konkrétne opatrenia a majú byť súčasťou pripravovaného rozpočtu. Odhadli, že len v roku 2019 môže byť úspora v týchto troch analyzovaných oblastiach okolo pol percenta HDP, teda asi 400 miliónov eur.

Pozrite sa, na čo sa ekonómovia v analýzach zamerali a kde sú podľa nich problémy, ktoré treba zlepšiť:

Doprava: Aby sa na prevádzke ušetrili milióny

Na dopravu ide ročne v priemere 1,9 miliardy eur. Opatrenia, ktoré plánujú ekonómovia navrhnúť, nemajú ubrať z investícií na projekty, ale ich zefektívniť. Jednotkové náklady na prevádzku by sa podľa nich mohli znížiť o pätinu. Len na prevádzke sa za štyri roky (do roku 2020) môže ušetriť 468 miliónov eur.

V znižovaní jednotkových nákladov má napríklad rezervu Národná diaľničná spoločnosť.

Ekonómovia však upozorňujú, že výsledky v doprave nevedia tak dobre merať ako v zdravotníctve a časť dopravných dát stále chýba alebo sú nedostupné či neaktuálne.

Inštitút finančnej politiky pred pár mesiacmi zverejnil analýzu bratislavského obchvatu. V podstate ho odporučil, ale zároveň upozornil, že nikto nepovedal, či neexistuje lacnejšie riešenie a aké to je.

Ekonómovia tímu projektu Hodnota za peniaze, ktorý sa oddelil od IFP, sa chcú teraz postupne pozrieť na projekty, kde sa ešte nezačalo verejné obstarávanie ani výkup pozemkov.

Na ich analýzu čaká napríklad úsek D1 Turany – Hubová a ďalších 22 diaľničných úsekov alebo úsekov rýchlostných ciest. Okrem toho aj investičné projekty na cestách I. triedy nad 50 miliónov eur.

No nepozrú sa napríklad na severný a ani na južný obchvat Prešova či na juhovýchodný obchvat Košíc. „Berieme to tak, že je to už vec ministerstva dopravy, ktoré projekty vyhodnotí,“ hovorí Kišš.

Ekonómovia ukazujú aj na to, že na Slovensku máme pomerne veľa koľajníc, ktoré sú dosť zastarané a ich prevádzka je pomerne nákladná. Chcú sa pozrieť aj na to, či existujúce vozne a lokomotívy sú dostatočne využívané. Ukazuje sa totiž, že v porovnaní s Českom by mohli byť aj viac vyťažené. Navrhnuté riešenia by mali odpovedať aj na otázku, či peniaze dáme na budovanie extrémne rýchlych železničných tratí alebo väčším prínosom bude oprava starých.

Známy problém je nesúlad medzi vlakovou a autobusovou dopravou. Na viacerých miestach premávajú zbytočne paralelne rovnaké spoje. „Možno urobíme prípadovú štúdiu, pozrieme sa na jeden región, kde ukážeme, ktoré spoje sú neefektívne. Na to dnes zbierame dáta,“ hovorí Kišš.

IT: Ako zlepšiť elektronické služby štátu

Na informatizáciu ide ročne pol miliardy eur. V poskytovaných IT službách verejnosti však zaostávame za priemerom EÚ, ale aj za susednými krajinami.

Podľa indexu digitálnej ekonomiky patrilo vlani Slovensku 21. miesto z 28 krajín. To je hlavný ukazovateľ, ktorý chce reformný tím v prípade informatizácie sledovať. Posledný dostupný prieskum z roku 2014 zase ukazuje, že firmy aj občania, korí e-služby nevyužívali, ich v tom čase považovali za menej rozvinuté ako v roku 2010.

Aj pri informatizácii je problém, že chýbajú dáta o výsledkoch jednotlivých informačných systémoch, nevieme povedať, koľko ide IT zamestnancom v štátnej správe a externistom na mzdové výdavky. Nevieme vlastne zmerať, ako sme na tom v informatizácii.

Čomu sa treba hneď venovať? Iba málo občanov má elektronický občiansky preukaz aj s čítačkou a bezpečnostným kódom. Nemôžu tak využívať služby slovensko.sk. Úrady a ani občania nie sú dostatočne pripravení na využívanie elektronických schránok. Alebo – nedostatočne sa využíva štátny cloud.

Analytický tím bude postupne analyzovať aj projekty, ktoré sa majú financovať z nových eurofondov a ktoré sa ešte nezačali.

Zdravotníctvo: Aby sme žili dlhšie

V slovenskom zdravotníctve je síce pomerne veľa peňazí, ale vo výsledkoch zaostávame. Dá sa to ukázať na takzvanej odvrátiteľnej úmrtnosti, susedné krajiny ju majú v priemere o 15 percent nižšiu. Cieľom projektu je, aby počet takýchto úmrtí klesol na Slovensku aspoň na takúto úroveň do roku 2020.

Ako teda na to? Analytický tím sa pozrel bližšie na výdavky na lieky a prevádzku nemocníc. Analyzované dáta napríklad ukázali, že spotrebovávame viac liekov ako okolité krajiny. A nie je to preto, že sme viac chorí. Ak by sa spotreba vybraných liekov znížila na úroveň Českej republiky, náklady (verejné aj súkromné) by klesli približne o 140 až 200 miliónov eur.

Alebo: Na trhu sú dostupné lieky, ktoré sú kategorizované ešte podľa starých pravidiel. Ak by sa vyradili, ušetrili by sa peniaze. Napríklad vyradením štyroch z najnákladnejších liekov by sa efektívnosť úhrad zvýšila o 35 miliónov eur.

Opakujúci sa problém je aj to, ako gazdujú štátne nemocnice. Ekonómovia sa pri porovnaní zamerali na univerzitné a fakultné nemocnice. Zistili napríklad, že ak by sa nemocnice správali pri nákupoch elektriny efektívnejšie, vedeli by ušetriť aj štvrtinu výdavkov.

Debata o celkových zdrojoch v zdravotníctve nie je nová, no je málo vecná. „Cieľom je, aby sme sa nebavili o percente, ktoré dáva štát na poistencov, ale o tom, koľko dávame ročne na lieky alebo na prevádzku. Chceli by sme vedieť, aké je vecné rozdelenie výdavkov, teda koľko sa dáva na lieky, koľko na nemocnice, na ambulantnú starostlivosť. Tieto výdavky by mali byť takto reportované aj oficiálne,“ hovorí Kišš.

Ekonómovia sa chcú neskôr detailnejšie pozrieť aj na jednodňovú chirurgiu, úväzky lekárov, počty a platy sestier či návštevy u lekára.

Dnes na DennikE.sk

Firmy mysleli na respirátory skôr, než s nimi prišla vláda. Hygienici sľubujú vyhlášku najneskôr v stredu

Ilustračné foto – TASR/DPA
Ilustračné foto – TASR/DPA

Úrad verejného zdravotníctva plánuje vydať vyhlášku k novým protipandemickým opatreniam najneskôr v stredu. Stále tak nie je jasné, či a ako sa upraví, kto má zabezpečiť respirátory zamestnancom firiem a úradov, ktorí nepracujú z domova.

Minúta po minúte

Nemecký výrobca domácich spotrebičov Miele prerušuje výrobu v niektorých závodoch. Zastavenie produkcie sa dotkne približne 4000 zamestnancov, dôvodom je nákaza koronavírusom.

Na konci februára malo niekoľko pracovníkov závodu v Euskirchene pozitívny test na nový koronavírus a do karantény muselo ísť okolo 200 ľudí, informovala hovorkyňa Miele. Spomínaný závod má celkovo 500 zamestnancov.

Problémy závodu v Euskirchene však spôsobili prerušenie produkcie aj v niekoľkých ďalších závodoch v Nemecku, Poľsku a Česku, uviedla hovorkyňa. Dodala, že výroba by sa mala obnoviť 10. marca. (tasr)

Firma Infineon odkazuje automobilkám, aby zmenili stratégiu zásobovania čipmi, s ktorých nedostatkom sa boria. Najväčší európsky producent polovodičov im radí, aby si upevnili dodávateľské reťazce. Časť automobiliek zvažuje tvorbu zásob.

„Automobilový priemysel nemôže najskôr povedať, že nepotrebuje čipy, a potom sa vrátiť s požiadavkou, že sa bez nich nezaobíde. Musí brať do úvahy dlhé dodacie lehoty, čo je asi pol roka,“ povedal šéf Infineonu Reinhard Ploss.

Nedostatok kľúčových súčiastok sa začal prejavovať v automobilovom sektore na konci vlaňajška. Nečakané oživenie dopytu po autách sa vtedy prekrývalo s boomom spotrebnej elektroniky.

Výrobcovia čipov uprednostňujú producentov spotrebnej elektroniky pred automobilkami najmä preto, že ich objednávky sú väčšie. Výroba áut je podnikanie s nižšou maržou, takže automobilky nie sú príliš prístupné vyšším cenám čipov, pretože by to mohlo negatívne ovplyvniť ich ziskovosť.

Prečo je to dôležité

Nedostatok čipov už donútil znížiť výrobu viaceré automobilky, napríklad VW, General Motors, Ford, Renault, Toyota, Fiat Chrysler či Nissan. Podľa IHS Markit bude problém pretrvávať aj v 2. polroku a tento rok sa vyrobí približne o jeden milión áut menej.

Niektoré značky, napríklad Porsche či Mercedes, pod vplyvom situácie revidujú dodávateľské reťazce. Tie celé desaťročia fungujú na princípe dodávok just-in-time, čo znamená, že súčiastky sú dodané vo chvíli, keď ich odberateľ potrebuje, takže ich nemusí skladovať. Teraz automobilky zvažujú väčšie zásoby.

Čo radí výrobca čipov

Podľa šéfa Infineonu automobilky nemôžu počítať s tým, že jeho firma bude držať čipy na sklade, pretože by to bolo rizikové z hľadiska hotovosti. Čipy sa navyše dajú skladovať len obmedzený čas, lebo sa ľahko kontaminujú.

Ploss upozornil, že automobilky vytvárajú desatinu globálneho trhu s polovodičmi a nezbavia sa tlaku väčších klientov, ako sú napríklad výrobcovia smartfónov. Mali by teda nastaviť svoje dodávateľské reťazce tak, aby boli odolnejšie. (čtk, ft)

Otváracie hodiny pôšt v mestách sa dočasne upravia, štyri dni budú otvorené do 17.00, v stredu do 18.00 h. Počas najbližších dvoch víkendov budú všetky pošty zatvorené, v sobotu 6. a 13. marca stopne pošta aj doručovanie tlače, doručí ju až v pondelok.

Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková. Zákazníkom odporúča preveriť si aktuálne otváracie hodiny konkrétnej pošty na webovej stránke Slovenskej pošty alebo v mobilnej aplikácii. Na poštách budú umiestnené vývesky s aktuálne platnými otváracími hodinami pre verejnosť.

Dorčáková upozornila, že v rámci ochranných opatrení sú pobočky Slovenskej pošty pravidelne čistené, vetrané a dezinfikované, a to aj počas dňa cez pravidelné dezinfekčné prestávky. V priestoroch pobočiek je počet zákazníkov regulovaný. V pobočke sa teda môže nachádzať jeden zákazník na 15 štvorcových metrov (m²) alebo 25 m². Zároveň musia byť dodržiavané dvojmetrové vzájomné odstupy, čo platí aj pre zákazníkov čakajúcich pred pobočkou. (tasr)

Najviac čerpá eurofondy Krajniak, najmenej Gröhling. Čo prepadlo a čo ešte zachraňujú?

Najviac eurofondov – 52 percent sa vyčerpalo z Operačného programu Ľudské zdroje, najmenej – 33 percent z balíka na rozvoj regiónov. Z neho sa najmenej darí míňať peniaze na miestne akčné skupiny a mobilizáciu kreatívneho potenciálu.

Zamestnanci dopravných podnikov na Slovensku varujú pred vyhlásením štrajkovej pohotovosti. Štát žiadajú, aby v plnom rozsahu pomohol ich podnikom a kompenzoval výpadok príjmov spôsobený pandémiou.

Zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov z Bratislavy, Košíc a Prešova tak vyjadrili nesúhlas so stanoviskom ministerstva dopravy. To vyhlásilo, že nemá zákonnú možnosť ani vyčlenené financie na priamu pomoc prevádzkovateľom MHD.

Základné odborové organizácie pri jednotlivých dopravných podnikoch v spoločnom vyhlásení požiadali o urýchlené prehodnotenie rozhodnutia vlády a ministerstva dopravy o neposkytnutí finančnej pomoci. Žiadajú aj o participáciu príslušné ministerstvá, aby tieto rozhodnutia boli prehodnotené a boli prijaté systémové opatrenia, ktoré umožnia kompenzáciu výpadkov príjmov dopravným podnikom.

„V prípade neriešenia vzniknutej situácie a za zachovanie pracovných miest máme právo využiť aj štrajkovú pohotovosť zamestnancov dopravných podnikov na Slovensku, a to v zmysle Ústavy SR,“ upozornili.

MHD označili za hybnú silu miest, ktorá udržiava chod a život v mestách, a tým udržuje aj chod krajiny. Výsledkom zamietnutia kompenzácie výpadkov príjmov pre prevádzkovateľov MHD bude podľa nich v blízkej budúcnosti obmedzenie a rušenie liniek MHD, ktoré následne bude viesť k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov.

Mimoriadna situácia a núdzový stav podľa zástupcov zamestnancov dopravných podnikov spôsobil úbytok cestujúcich v MHD, ale doprava zatiaľ premáva, keďže niektorí občania nemôžu pracovať z domu, napríklad zdravotníci, predavači, hasiči či pekári. „Túto dopravu zabezpečujú zamestnanci dopravných podnikov, od vodičov, ktorí riadia prostriedky MHD, cez údržbárov až po technicko-hospodárskych pracovníkov, ktorí zabezpečujú chod spoločnosti,“ skonštatovali vo vyhlásení. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať