V doprave sa dá ušetriť pol miliardy, tvrdí analýza Hodnota za peniaze
Prvé analýzy ukazujú, čo nefunguje dobre v zdravotníctve, doprave a IT, konkrétne opatrenia majú byť hotové do konca leta.
Analytický tím ministerstva financií ukázal prvé analýzy v rámci reformy nazvanej Hodnota za peniaze. Ich zistenia majú ukázať, kde štátu utekajú peniaze, ako to zastaviť a ako zlepšiť jeho výsledky.
Projekt pripravil už nebohý ekonóm Martin Filko so svojím spolupracovníkom z ministerstva financií Štefanom Kiššom a s Ľudovítom Ódorom z rozpočtovej rady. Kišš teraz šéfuje analytickému tímu na ministerstve financií, ktorý naštartoval reformu nazvanú Hodnota za peniaze.
Analytický tím sa v úvode zameral na tri oblasti – zdravotníctvo, dopravu a IT. Verí, že by projekt mohol buď ušetriť štátu veľa peňazí, alebo zlepšiť spôsoby ich míňania. Na lepšiu predstavu, výdavky týchto troch sektorov zodpovedajú viac ako ôsmim percentám nášho HDP (takmer 7 miliárd eur).
„Projekt nehovorí len o rozpočtových úsporách, je to viac o hodnote, metodikách, použitých dátach. Hľadáme priestor na rozhodnutia politikov. Politici sa môžu rozhodnúť, že peniaze minú tak, ako chcú,“ hovorí šéf analytického tímu Štefan Kišš. Napríklad v
S projektom a hlavne jeho výsledkami sú spojené veľké očakávania verejnosti aj politikov. Opozičný poslanec Miroslav Beblavý však naznačuje, že zverejnené analýzy ho zatiaľ veľmi nepresvedčili. „V zdravotníctve je správa najpodrobnejšia a najkonkrétnejšia v dierach, ktoré treba zapchávať, ale tie diery už boli všetky v minulosti identifikované. Navyše hrozí, že budú zapchávané na úkor pacientov, nie zdravotníckej chobotnice.“
Za analyticky najzaujímavejšiu Beblavý považuje správu v oblasti dopravy, no bez skutočného náčrtu riešení.
Ekonómovia však zdôrazňujú, že zatiaľ ukázali len priebežné analýzy, ktoré sa do konca leta dopracujú o konkrétne opatrenia a majú byť súčasťou pripravovaného rozpočtu. Odhadli, že len v roku 2019 môže byť úspora v týchto troch analyzovaných oblastiach okolo pol percenta HDP, teda asi 400 miliónov eur.
Pozrite sa, na čo sa ekonómovia v analýzach zamerali a kde sú podľa nich problémy, ktoré treba zlepšiť:
Doprava: Aby sa na prevádzke ušetrili milióny
Na dopravu ide ročne v priemere 1,9 miliardy eur. Opatrenia, ktoré plánujú ekonómovia navrhnúť, nemajú ubrať z investícií na projekty, ale ich zefektívniť. Jednotkové náklady na prevádzku by sa podľa nich mohli znížiť o pätinu. Len na prevádzke sa za štyri roky (do roku 2020) môže ušetriť 468 miliónov eur.
V znižovaní jednotkových nákladov má napríklad rezervu Národná diaľničná spoločnosť.
Ekonómovia však upozorňujú, že výsledky v doprave nevedia tak dobre merať ako v zdravotníctve a časť dopravných dát stále chýba alebo sú nedostupné či neaktuálne.
Inštitút finančnej politiky pred pár mesiacmi zverejnil analýzu bratislavského obchvatu. V podstate ho odporučil, ale zároveň upozornil, že nikto nepovedal, či neexistuje lacnejšie riešenie a aké to je.
Ekonómovia tímu projektu Hodnota za peniaze, ktorý sa oddelil od IFP, sa chcú teraz postupne pozrieť na projekty, kde sa ešte nezačalo verejné obstarávanie ani výkup pozemkov.
Na ich analýzu čaká napríklad úsek D1 Turany – Hubová a ďalších 22 diaľničných úsekov alebo úsekov rýchlostných ciest. Okrem toho aj investičné projekty na cestách I. triedy nad 50 miliónov eur.
No nepozrú sa napríklad na severný a ani na južný obchvat Prešova či na juhovýchodný obchvat Košíc. „Berieme to tak, že je to už vec ministerstva dopravy, ktoré projekty vyhodnotí,“ hovorí Kišš.
Ekonómovia ukazujú aj na to, že na Slovensku máme pomerne veľa koľajníc, ktoré sú dosť zastarané a ich prevádzka je pomerne nákladná. Chcú sa pozrieť aj na to, či existujúce vozne a lokomotívy sú dostatočne využívané. Ukazuje sa totiž, že v porovnaní s Českom by mohli byť aj viac vyťažené. Navrhnuté riešenia by mali odpovedať aj na otázku, či peniaze dáme na budovanie extrémne rýchlych železničných tratí alebo väčším prínosom bude oprava starých.
Známy problém je nesúlad medzi vlakovou a autobusovou dopravou. Na viacerých miestach premávajú zbytočne paralelne rovnaké spoje. „Možno urobíme prípadovú štúdiu, pozrieme sa na jeden región, kde ukážeme, ktoré spoje sú neefektívne. Na to dnes zbierame dáta,“ hovorí Kišš.
IT: Ako zlepšiť elektronické služby štátu
Na informatizáciu ide ročne pol miliardy eur. V poskytovaných IT službách verejnosti však zaostávame za priemerom EÚ, ale aj za susednými krajinami.
Podľa indexu digitálnej ekonomiky patrilo vlani Slovensku 21. miesto z 28 krajín. To je hlavný ukazovateľ, ktorý chce reformný tím v prípade informatizácie sledovať. Posledný dostupný prieskum z roku 2014 zase ukazuje, že firmy aj občania, korí e-služby nevyužívali, ich v tom čase považovali za menej rozvinuté ako v roku 2010.
Aj pri informatizácii je problém, že chýbajú dáta o výsledkoch jednotlivých informačných systémoch, nevieme povedať, koľko ide IT zamestnancom v štátnej správe a externistom na mzdové výdavky. Nevieme vlastne zmerať, ako sme na tom v informatizácii.
Čomu sa treba hneď venovať? Iba málo občanov má elektronický občiansky preukaz aj s čítačkou a bezpečnostným kódom. Nemôžu tak využívať služby slovensko.sk. Úrady a ani občania nie sú dostatočne pripravení na využívanie elektronických schránok. Alebo – nedostatočne sa využíva štátny cloud.
Analytický tím bude postupne analyzovať aj projekty, ktoré sa majú financovať z nových eurofondov a ktoré sa ešte nezačali.
Zdravotníctvo: Aby sme žili dlhšie
V slovenskom zdravotníctve je síce pomerne veľa peňazí, ale vo výsledkoch zaostávame. Dá sa to ukázať na takzvanej odvrátiteľnej úmrtnosti, susedné krajiny ju majú v priemere o 15 percent nižšiu. Cieľom projektu je, aby počet takýchto úmrtí klesol na Slovensku aspoň na takúto úroveň do roku 2020.
Ako teda na to? Analytický tím sa pozrel bližšie na výdavky na lieky a prevádzku nemocníc. Analyzované dáta napríklad ukázali, že spotrebovávame viac liekov ako okolité krajiny. A nie je to preto, že sme viac chorí. Ak by sa spotreba vybraných liekov znížila na úroveň Českej republiky, náklady (verejné aj súkromné) by klesli približne o 140 až 200 miliónov eur.
Alebo: Na trhu sú dostupné lieky, ktoré sú kategorizované ešte podľa starých pravidiel. Ak by sa vyradili, ušetrili by sa peniaze. Napríklad vyradením štyroch z najnákladnejších liekov by sa efektívnosť úhrad zvýšila o 35 miliónov eur.
Opakujúci sa problém je aj to, ako gazdujú štátne nemocnice. Ekonómovia sa pri porovnaní zamerali na univerzitné a fakultné nemocnice. Zistili napríklad, že ak by sa nemocnice správali pri nákupoch elektriny efektívnejšie, vedeli by ušetriť aj štvrtinu výdavkov.
Debata o celkových zdrojoch v zdravotníctve nie je nová, no je málo vecná. „Cieľom je, aby sme sa nebavili o percente, ktoré dáva štát na poistencov, ale o tom, koľko dávame ročne na lieky alebo na prevádzku. Chceli by sme vedieť, aké je vecné rozdelenie výdavkov, teda koľko sa dáva na lieky, koľko na nemocnice, na ambulantnú starostlivosť. Tieto výdavky by mali byť takto reportované aj oficiálne,“ hovorí Kišš.
Ekonómovia sa chcú neskôr detailnejšie pozrieť aj na jednodňovú chirurgiu, úväzky lekárov, počty a platy sestier či návštevy u lekára.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
