Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Nový šéf štátnej poisťovne: Zdravotníctvo funguje, ale čaká sa dlho

Nový šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne Miroslav Kočan. Foto – TASR
Nový šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne Miroslav Kočan. Foto – TASR

Miroslav Kočan nastúpil do čela štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne pred dvomi mesiacmi. Chce zlepšiť prezeranie zmlúv a aj motivovať lekárov, aby sa u nich mohli pacienti objednávať.

Aké boli prvé dva mesiace na čele VšZP?

Veľmi hektické. Naskočil som do rozbehnutého vlaku – veľa nových pojmov, princípov, mechanizmov, ktoré človek musí rýchlo pochopiť. Moja pozícia však nedáva priestor dať si pol roka študijné voľno, každý deň musím robiť konkrétne rozhodnutia.

S kým sa radíte o zdravotníctve?

Nemám nikoho takého. Úzko spolupracujem s ministerstvom zdravotníctva. A vo VšZP som našiel tím skvelých ľudí, ktorí sú odborníci, sú moji poradcovia.

Zatiaľ vás nová práca baví?

Veľmi. Vidím veľký potenciál, aby sme niečo s našim zdravotníctvom urobili. Stretol som tu veľa odborníkov, aj na svetovej úrovni, ľudí zapálených pre vec. Ale z pohľadu efektivity distribúcie zdrojov v zdravotníctve je tu čo robiť.

Čo ste už v poisťovni zmenili?

Napríklad sme rozpracovali, ako by sme mohli stransparentniť našu činnosť, čo nám v minulosti často vyčítali. Ale ešte je skoro hovoriť o konkrétnych výsledkoch.

Miroslav Kočan (43)

Narodil sa v Bratislave. Vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu UK v Bratislave. Od roku 1995 do roku 2001 pôsobil v spoločnosti Gratex International ako programátor, analytik a key account manažér. Od roku 2001 do mája 2016 robil v spoločnosti Allianz na viacerých manažérskych pozíciách vrátane postu člena predstavenstva Allianz – Slovenská poisťovňa, riaditeľa prevádzky Región CEEMA Allianz SE v Nemecku a naposledy výkonného riaditeľa spoločnosti Allianz. 17. mája 2016 ho vymenovali za predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa VšZP. Je ženatý a má tri deti.

Ako si to máme predstaviť?

Chceme zmeniť to, ako zverejňujeme zmluvy. Musíme ich zverejňovať zo zákona, formálne to aj robíme, ale nie je jednoduché ich nájsť. Myslím si, že sa to dá sprehľadniť. Trvá to nejaký čas, ale už tento rok by z toho mohli byť výsledky.

Tento rok by sa dali vidieť priamo vzťahy a ceny a nebude treba hľadať vo viacerých dodatkoch?

Taká je ambícia. Takže dúfam, že áno.

Aké máte skúsenosti so slovenským zdravotníctvom?

Ako, chvalabohu, nefrekventovaný pacient.

Z vášho pohľadu ako pacienta – funguje?

Zdravotníctvo vo všeobecnosti funguje, pokiaľ ide o odborníkov, dostupnosť liečby, lieky, vedomosti lekárov. Osobne – neberte to, prosím, ako politické vyjadrenie – som mal ako manažér problém, že som mal na zdravie relatívne málo času. Potom sa to ťažko riešilo vo verejnom zdravotníctve.

Museli ste dlho čakať?

Nemal som čas čakať u všeobecného lekára. Buď som k lekárovi nešiel, alebo som bol v rámci programov, ktoré robil môj bývalý zamestnávateľ v privátnych poliklinikách, ktoré majú objednávacie systémy.

Môže to poisťovňa riešiť? Vedeli by ste to spraviť tak, aby nemuseli pacienti dlho čakať?

Dá sa to a dúfam, že to spravíme. Napríklad ak budeme lekárov odmeňovať podľa výsledku. V ňom môže byť nielen obsah, ale aj forma starostlivosti. Napríklad som pri samoštúdiu čítal o jednom projekte v Česku, kde poisťovňa finančne motivovala lekárov, ktorí mali objednávací systém. Lekári by tak dostávali viac peňazí za to, že sa u nich môžu pacienti objednať cez telefón alebo internet. Ale ako konkrétne to urobíme, o tom ešte diskutujeme.

Aké je to byť nominantom ministerstva, ktoré ovláda strana Smer?

Neangažujem sa v žiadnej politickej strane. Moju nomináciu beriem ako nomináciu profesionála. Zatiaľ väzbu na politiku nevnímam. Pre mňa je dôležité sa stotožniť s cieľmi ministerstva zdravotníctva – to sa stalo. Myslím si, že v budúcnosti to bude hodnotené podľa výsledkov a nie podľa politickej príslušnosti.

Ako dlho poznáte ministra Tomáša Druckera?

Stretli sme sa v 90. rokoch v IT biznise. Potom sa naše kariéry rozišli: ja som začal pracovať pre Allianz – SP, Tomáš ostal v IT biznise. Vedeli sme o sebe, sledovali sme naše kariéry a zhruba raz za dva roky sme sa stretli.

Šéf štátnej poisťovne Miroslav Kočan (vľavo) a minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Foto – TASR

Čím vás presvedčil?

Zvažoval som aj to, či je to politická alebo profesionálna nominácia. Druhá vec bola, či si na to trúfam a či si verím, lebo som išiel do oblasti, ktorá bola pre mňa neznáma. Ale nakoniec ambícia niečo skúsiť urobiť v oblasti, ktorá nie je jednoduchá, a presvedčenie o tom, že ciele sú správne, ma presvedčili, aby som to prijal.

Ako to dnes vyzerá v poisťovni? Vymenili ste napríklad šéfov sekcií?

Zatiaľ tu zostali všetci okrem bývalého šéfa poisťovne Marcela Foraia. Aj Miroslav Vaďura, ktorý viedol poisťovňu od odchodu pána Foraia po moje vymenovanie, sa vrátil ako riaditeľ sekcie ekonomiky. Môj kolega Miro Horváth (člen predstavenstva) prebral po Antónii Borovkovej (bývalá členka predstavenstva VšZP) sekciu nákupu zdravotnej starostlivosti.

Ale ona tu stále pôsobí.

Áno, pôsobí tu ako špecialista. Má dlhoročné skúsenosti a vedomosti, o ktoré by sme nechceli prísť.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) kritizoval viacero zmlúv, ktoré VšZP uzavrela – tie išli aj cez zamestnancov a šéfov sekcií. Je dobré, že tu ešte pracujú?

Máme záverečnú správu NKÚ, kde konštatujú, že boli porušené postupy, napríklad včasné zverejnenie zmlúv. Ale nepovedali, kto to zavinil. Teraz u nás prebieha v týchto prípadoch vnútorná kontrola. Má zistiť, ktoré postupy boli porušené, kto ich porušil a prečo. Z toho by sa dali vyvodiť personálne zodpovednosti.

Vymeníte ľudí len na základe kontroly alebo plánujete aj iné zmeny na vedúcich pozíciách?

Pracujem zatiaľ s manažmentom, ktorý tu bol. Ale nevylučujem, že časom – nie v rámci kontroly, ale s ohľadom na to, či sa zhodneme na tempe a predstavách o poisťovni – niektorých členov vedenia doplníme o ľudí zvonku. Ale nie je to tak, že by prišlo nové vedenie, ktoré všetkých pošle preč a donesie si vlastný tím.

NKÚ tvrdí, že boli zvýhodňované firmy, ktoré boli blízke Miroslavovi Vaďurovi. Pred poslancami ste hovorili, že vaším cieľom je zlepšenie povedomia o poisťovni. To, že pán Vaďura tu stále pôsobí, ho podľa vás zlepší?

NKÚ konštatoval fakty: že švagor pána Vaďuru vlastní dve lekárne, s ktorými máme zmluvu. NKÚ povedal, že mali nadpriemerné úhrady. To neznamená, že boli zvýhodňované. VšZP predsa nemá možnosť ovplyvniť výšku úhrady lekární, zo zákona musíme s každou uzatvoriť zmluvu a preplatiť každý recept. Diskutovali sme s pánom Vaďurom o jeho odchode, lebo si myslím, že medializácia a zjednodušovanie neprospieva menu VšZP ani pána Vaďuru. Z tohto dôvodu sme sa dohodli na jeho odchode z poisťovne ku koncu septembra. Teda nie pre konkrétne zistenia, ale ochranu dobrého mena.

Nevidíte v tých zmluvách problém?

Nevidím príčinnú súvislosť medzi pôsobením pána Vaďuru a výškou úhrady lekárňam, v ktorých pôsobí jeho švagor.

Zmluvy s dvoma firmami, kde figuruje aj Anna Sučková, teta Marcela Foraia, ste predĺžili. Odôvodnili ste to tým, že ste chceli zachovať rozsah starostlivosti v Prešovskom a Košickom kraji. Nedajú sa v týchto krajoch zazmluvniť iní radiológovia?

Asi dajú, ale vyžiadalo by si to dlhší čas. Na rozhodnutie sme mali päť týždňov a za ten čas sme iné riešenie nenašli. Preto sme predĺžili zmluvy o pol roka, teda do konca tohto roka, aby sme mohli urobiť detailnejšiu analýzu. Prebieha tam aj hĺbková kontrola. Potom sa rozhodneme, čo s týmito prevádzkami ďalej. Naše rozhodnutie sme robili najmä pre krátkosť času. V septembri a októbri by sme už mali začať riešiť, ako budeme s týmito prevádzkami pokračovať.

Ľudia o poisťovni veľa nevedia, kým neplatia odvody. Poskytuje VšZP dostatočný servis svojim poistencom?

Ak potrebujete nahlásiť zmenu zamestnania, nejaké potvrdenie, technické procesy sú na to nastavené. A či sú dostatočné klientsky prijateľné? Je to oblasť, kde vidíme priestor na zlepšenie.

V Bratislavskom kraji je často problém, že ak chcete ísť ku špecialistovi, u ktorého nemáte kartu, nechce vás nikto prijať, lebo už majú veľa pacientov, alebo musíte čakať pre limity. Keď sa pacient obráti na poisťovňu, dá mu zoznam lekárov a pacient si musí sám lekárov obvolať alebo ich fyzicky navštíviť, kým nájde niekoho, kto ho vyšetrí. Mala by takto fungovať zdravotná poisťovňa?

Nemyslím si, že by poisťovňa mala objednávať pacienta.

Skôr nájsť lekára, ktorý by ho prijal ako svojho pacienta.

Je veľa menších krokov, ktoré by sme vedeli urobiť, aby sa systém zlepšil. Špecialistov v Bratislave je dosť, tu hovoríme o vnímanej kvalite: ak potrebujem ísť k lekárovi, kedy sa k nemu dostanem a či budem čakať v čakárni. Pochádzam z IT prostredia a vidím veľký potenciál v informatizácii. Napríklad to, že si pacienti musia obehať lekára, by sa dalo po informatizácii zmerať – ako dlho to trvalo od okamihu, keď ho poslali k špecialistovi, dovtedy, kým ho naozaj navštívil. Ak by sme to vedeli merať, vedeli by sme povedať, aký je priemerný čas, že je to napríklad veľmi dlho a musíme zvýšiť limity, počty špecialistov alebo predĺžiť ordinačné hodiny.

Koľko je optimálny čas čakania na špecialistu?

V neurgentnom prípade do dvoch týždňov.

Niektoré regióny majú s lekármi problém – najmä so všeobecnými. Ako môže poisťovňa zabezpečiť, aby išiel lekár napríklad do malej dediny?

Dá sa napríklad garantovať, že dostane v určitej výške mesačnú sumu. Počul som o programoch z okolitých štátov, v ktorých vytvorili dodatočný fond, napríklad aj z poistenia, na rozbeh či zriadenie ambulancie. Peniaze by šli len tam, kde sú potrebné.

Nebolo by riešením, že by lekár na dedine, kde neviete iného nájsť, za pacienta dostal viac peňazí ako ten v meste?

Aj to je možnosť, ale u mňa by bola na konci zoznamu možností. Dnes systém funguje, a ak by sme v ňom pripúšťali výnimky, tak by sa nám pokrivil.

Ste skôr pravičiar alebo ľavičiar?

Je to relevantné?

Od toho závisí, čo budete presadzovať a aký môžete mať pohľad na rôzne otázky v zdravotníctve – poplatky alebo zisk zdravotných poisťovní.

Nechcem sa dať do politickej škatuľky. Systém poistenia je u nás solidárny, a tak patrí do ľavicového spektra. Solidárny je v tom, že vyberáme príspevky od štátu a ľudí, ktorí pracujú – je to v priemere 95 eur mesačne. Najdrahší pacient nás stál za rok 600-tisíc eur . Nie je to teda tak, že koľko do systému dám, toľko si vyberiem. To by bol pravicový pohľad. Ale myslím si, že niektoré ekonomické princípy môžu pomôcť v efektivite. Napríklad spoluúčasť pacienta.

Miroslav Kočan. Foto - Tasr
Miroslav Kočan. Foto – TASR

Pri akých výkonoch si to viete predstaviť? Išlo by o obdobu 20-korunáčok, ktoré v minulosti zaviedol minister Zajac u všeobecného lekára?

To nie. Typický príklad sú niektoré operácie, kde by zo všeobecného poistenia mal byť platený štandard. Kto by chcel lepšiu izbu, vybrať si operatéra, ten by si zaplatil.

Ani vy, ani minister ste do funkcie neprišli z oblasti zdravotníctva. Je dobré, ak ho vedú ľudia, ktorí s ním nemajú skúsenosti?

Išiel som do toho s rešpektom a veľkým otáznikom. Ale hovoríme tu o manažmente zdravotníctva, nie o poskytovaní – nikdy nebudem lekár, nevypíšem žiadny recept, a keď vidím kvapku krvi, tak mi je zle. Chcem priniesť skúsenosti profesionála v oblasti manažmentu.

Ale systém treba poznať. Necítite nevýhodu v tom, že sa musíte teraz učiť, ako funguje?

Je to osobný deficit, ktorý musím dobiehať, rýchlo chápať veci. Na druhej strane si myslím, že to bolo cieľom nominácie ministra aj mojej – priniesť iný pohľad. Priniesť skúsenosti z iných oblastí a pozrieť sa, ako sa dajú aplikovať v zdravotníctve.

Čím to je, že je naše zdravotníctvo neefektívne?

Prvý pohľad zvonku je, že by sme sa mali pokúsiť financovať výsledok a nie jednotlivé kroky. Typický príklad je zaviesť DRG, teda platbu za diagnózu. To znamená, že skúsenosťami a kompromisom sa nastaví cena za konkrétnu diagnózu, ktorá sa lieči, a na nemocnici je, aby v rámci tejto ceny poskytla všetky potrebné úkony a doliečila pacienta. Podobné princípy by sme mali zaviesť aj v ambulanciách.

Takže príčinou toho, že vynakladáme porovnateľné zdroje, ale máme viac odvrátiteľných úmrtí, je, že nemáme DRG?

Môžem hovoriť len za stranu poisťovne – takéto ekonomické princípy prinesú transparentnosť do toho, ako sa financuje napríklad nemocničná starostlivosť. A to môže rozviazať zdroje pre iné oblasti – kde sa potom môže zvýšiť kvalita a aj klesnúť počet odvrátiteľných úmrtí či predĺžiť sa dĺžka života.

V analýze Hodnota za peniaze analytici hovoria, že máme vysoké náklady na chod poisťovní. Kde vidíte vo VšZP priestor na úsporu v prevádzke?

Zákonom je stanovený limit, koľko smieme minúť na prevádzku. Teraz je to 3,3 percenta z príjmov. My to spĺňame. Ak je príliš vysoký, musíme rokovať s ministerstvom o jeho znížení. Druhá vec je, či si viem predstaviť efektívnejšie využitie týchto peňazí. Je veľký priestor v tom, že ak začneme prinášať služby klientom iným spôsobom (telefonicky, elektronicky), dokážeme zlacniť aj internú prevádzku.

Takže by poisťovňa mohla mať menej kamenných pobočiek?

Istým spôsobom je to nevyhnutnosť – prichádza ku generačnej obmene v spoločnosti a nová generácia nebude hľadať informácie v našich pobočkách, ale na našom webe.

V minulosti VšZP kritizovali, že nie je jasné, podľa čoho uzatvára zmluvy, určuje limity a ceny. Zverejníte kritériá, podľa čoho sa rozhodujete?

Určite. Kritériá už sú na webe zverejnené podľa zákona. Ale vidím rezervu v tom, že keď príde žiadosť, je jasné len rozhodnutie. Chcem, aby sme veľkú časť rozhodovacieho procesu zverejnili.

A bude jasné, prečo daný poskytovateľ dostal také limity a ceny?

To neviem dnes povedať. Mám cieľ: zlepšiť povedomie VšZP v transparentnosti, teda detailnejšie popísať kritériá rozhodovania. Z týchto kritérií a našich analýz by malo byť aj jasné, kam by mali poskytovatelia investovať, koho potrebujeme a podobne. Či to na konci môjho pôsobenia bude také, že všetci povedia, že to je super? Ja by som sa veľmi tešil.

Pri netransparentnosti sa riešili v minulosti aj inovatívne lieky, ktoré sa udeľujú na výnimky, čo nemajú pravidlá. Vlani sa takto preplatili lieky za 30 miliónov eur. Plánujete zaviesť jasné pravidlá?

Viem o tomto probléme, mám na to názor, ale radšej by som to odložil na neskôr. Je to veľmi citlivá otázka. Som tu dva mesiace. Zo zahraničia prichádzajú nové lieky, postupy, technológie a hovoríme tu o ľuďoch vo veľmi ťažkej životnej situácii, ktorí hľadajú akúkoľvek cestu to vyriešiť. Otázka je, ako v tom môže pomôcť verejné zdravotníctvo a aká by mala byť jeho úloha. Môžeme povedať striktne, že ak liek neprejde cez klasifikáciu, nepatrí do verejného zdravotníctva a je vec charity či nadácií, aby na to našli peniaze. Alebo môžete testovať liečbu na Slovensku na vybraných pacientoch, ale v tom musíme spolupracovať s odborníkmi a stanoviť presné štandardy, kedy áno a kedy nie a koľko nás to bude stáť.

Váš post sa vníma tak, že všetci sa chcú s vami rozprávať o tom, čo by ste mali preplatiť, kam dať peniaze. Lobujú u vás?

Cítim to tak. Stretol som sa s množstvom poskytovateľov a každý by chcel vysvetliť svoju situáciu a prečo má nejakú požiadavku. Požiadavky chodia na poisťovňu, ale poskytovatelia hľadajú cestu, ako to vysvetliť aj inak ako na papieri. Je to podľa mňa legitímne. Ja teraz načúvam. Snažím sa čo najviac pochopiť, aké je zmýšľanie a postupy poskytovateľov, kedy investujú do nového prístroja, kedy sa im to oplatí a kedy nie. Zatiaľ to nemá vplyv na rozhodovanie poisťovne a o všetkom rozhoduje odborná komisia. Doteraz sme podpísali len zopár žiadostí a vo všetkých som sa s komisiou stotožnil.

Pri zdravotníctve sa často hovorí o košickej skupine okolo Pavla Pašku. Stretli ste sa s ňou?

Stretol som sa s tým, a bolo to aj v záveroch kontrolnej správy NKÚ, že akcionári konkrétnych poskytovateľov sú v mnohých prípadoch transparentnejšie alebo netransparentnejšie prepojení. V prípade Penty je to transparentné – buduje sieť nemocníc a polikliník. Ja chcem s poskytovateľmi hovoriť predovšetkým o kritériách a podmienkach a nie o tom, kto ich vlastní. To by malo byť VšZP jedno a nemala by sa podľa toho rozhodovať.

Bolo to doteraz takto ovplyvňované?

Aj správa NKÚ hovorí, že tam boli firmy vlastnícky prepojené. Už z pohľadu do obchodného registra verejne prístupného na internete je viditeľné, že za poskytovateľmi sú vo viacerých prípadoch siete investorov.

Dnes na DennikE.sk

Týždeň v európskej ekonomike: EÚ ponúka Spojeným štátom technologickú spoluprácu proti Číne

Joe Biden. Foto - TASR/AP
Joe Biden. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike autorov z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ chce spolupracovať s USA na oslabení technologickej dominancie Číny.
  • Slovensko v ekoinováciách zaostáva, zelená transformácia ekonomiky je príležitosťou to riešiť.
  • Zelený, modrý či nízkouhlíkový vodík? Členské krajiny diskutujú o tom, aký vodík podporovať.

Strediská zasnežujú, niektoré chcú otvoriť budúci víkend. Infektológ: Skôr nie ako áno

Zasnežovanie na Kubínskej holi začiatkom decembra 2020. Foto - Orava Skipark
Zasnežovanie na Kubínskej holi začiatkom decembra 2020. Foto – Orava Skipark

Viaceré lyžiarske strediská na Slovensku zasnežujú a chceli by otvoriť sezónu na budúci alebo ďalší víkend. Podľa infektológa Pavla Jarčušku sa tak však zrejme nestane. O lyžovačkách má vo štvrtok rozhodovať konzílium odborníkov.

Minúta po minúte

Majitelia viacerých reštaurácií v Holandsku pohrozili, že 17. januára otvoria bez ohľadu na platné opatrenia. Boja sa krachu a kritizujú vládu za slabú pomoc. Podľa svojich vyjadrení sú pripravení nariadenia v budúcnosti ignorovať, pretože stratili dôveru v súčasnú vládu.

Bary, kaviarne a reštaurácie sú v Holandsku zatvorené od polovice októbra. Vláda tvrdí, že by chcela povoliť ich opätovné otvorenie, avšak žiadne konkrétne termíny neuviedla.

K otvoreniu 17. januára sa zaviazalo 50 z 230 podnikov v združení KHN, prevažne z Eindhovenu či Maastrichtu.

Naopak, k iniciatíve sa zatiaľ nepridali podniky v Amsterdame, Haagu či Rotterdame. Šéf KHN Rober Willemsen vyzval podniky, aby nespôsobovali problémy, ktoré by mohli vyvolať občianske nepokoje. (tasr)

Automobilka Bentley si rezervovala päť nákladných lietadiel Antonov. Britský výrobca luxusných vozidiel, ktorý spadá pod koncern Volkswagen, si tak chce poistiť plynulosť dodávok pre prípad, že by po brexite bez dohody nastali prekážky vo výmene tovarov medzi EÚ a Britániou.

Na digitálnej konferencii venovanej budúcnosti automobilového priemyslu, ktorú usporiadal denník Financial Times, to povedal šéf podniku Adrian Hallmark.

Británii a EÚ zostávajú na uzatvorenie dohody o budúcich vzťahoch len dni, ak majú takýto dokument schváliť na oboch stranách aj parlamenty. Ak sa to nestihne, skomplikujú od januára obchodovanie cez Lamanšský prieliv clá a kvóty. Hrozí aj zdržanie tovarov na hraniciach, a tak si výrobcovia áut zabezpečujú dodatočné zásobovacie trasy.

Bentley, ktoré vyrába drahé športové autá, si zabezpečuje 90 % súčiastok na európskej pevnine. V Európe predá necelú štvrtinu svojich vozidiel, konštatoval Hallmark. (čtk)

Bývalý minister financií Ladislav Kamenický (Smer) kritizuje návrh rozpočtu na budúci rok. Hovorí, že za jeho pôsobenia bol schodok verejných financií nad 1 % HDP, kým tento rok vláda očakáva 9,7 % a na budúci rok 7,4 %.

„My sme mali tri roky historicky najnižší deficit 1 – 1,3 %. Vy nás za to idete karhať, že vy tu máte 10 % deficit, nula dávate na platy a zdvihli ste si výdavky o 8 miliárd?“ pýtal sa poslanec.

Kamenický vláde vyčítal aj to, že o návrhu nerokovala so zamestnávateľmi a odborármi a rozpočet je na okraji záujmu.

Poukázal tiež na to, že za tri roky má dlh stúpnuť zo 48,5 % na 70 % HDP, a argumentoval, že aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že chýba pokrízová konsolidácia. Schodok má postupne klesať, no návrh rozpočtu v roku 2023 stále počíta s deficitom 5,7 % výkonu ekonomiky.

Rada však upozorňovala aj na to, že bývalé vlády (pod vedením Smeru) nedodržiavali v dobrých časoch vlastné rozpočtové ciele, a preto Slovensku na rozdiel od Česka počas koronakrízy stúpne dlh na rekordné úrovne.

Zástupcovia vlády viackrát obhajovali vysoký schodok koronakrízou, ktorá spôsobuje rekordný prepad ekonomiky. (e, tasr)

SNS vyčíta predsedovi finančného výboru Mariánovi Viskupičovi (SaS) zmeny v dani z príjmov – zdanenie 13. a 14. platu či zníženie počtu podnikateľov s daňovou sadzbou 15 % namiesto 21 %.

Zmeny odhlasoval parlament aj s pozmeňovacími návrhmi od Viskupiča alebo zo spoločnej správy finančného výboru, ktorý Viskupič vedie. V minulom volebnom období tieto výnimky presadzoval predseda SNS Andrej Danko.

Mimoparlamentá strana hovorí, že SaS ubližuje podnikateľom a fyzickým osobám namiesto toho, aby hľadala v čase pandémie pomoc a zníženie daní. Tvrdí, že SaS porušila jeden zo základných volebných sľubov – znižovanie daní.

SaS sa vo volebnom programe naozaj prihovárala za „menej štátu a nižšie dane“, chcela však aj návrat k rovnej dani 19 % a rušenie výnimiek. Odstraňovaním výnimiek argumentoval aj Viskupič.

Ryanair je podľa Reuters blízko rozšírenia objednávky lietadiel Boeing 737 Max. To by znamenalo výraznú podporu pre amerického výrobcu po tom, ako nedávno získal povolenie na návrat týchto strojov do prevádzky.

Ryanair má objednaných 135 lietadiel 737 Max, zákazku môže zvýšiť v rámci opcie o ďalších 75 kusov. Firma sa k informácii agentúry Reuters nevyjadrila.

Írske aerolínie patria k najväčším zákazníkom Boeingu. Ich objednávka je považovaná za kľúčovú v úsilí firmy o rehabilitáciu lietadla, ktoré bolo pred núteným uzemnením po dvoch tragických nehodách jej najpredávanejším modelom.

Katalógová cena 737 Max predstavuje 125 miliónov eur, lietadlá sa však často predávajú aj s polovičnou zľavou. Ryanair očakáva ešte výraznejšie zníženie ceny, ak uplatní kľúčovú objednávku v období, keď mnohé aerolínie zrušili zákazky na 737 Max. (tasr, reuters)

Najvyššiu nezávislosť a odolnosť voči zneužitiu moci má spomedzi 26 verejných inštitúcií Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Vyplýva to z hodnotenia inštitútu Ineko. Naopak, na konci rebríčka sa ocitla Pôdohospodárska platobná agentúra.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť získala najvyššie hodnotenie už tretíkrát. S odstupom za ňou nasleduje generálna prokuratúra a Ústavný súd. „K posunu v rebríčku im výrazne pomohli otvorenejšie výberové konania,“ informoval riaditeľ Ineko Peter Goliaš.

Na opačnom konci rebríčka sú Slovenský pozemkový fond, Správa štátnych hmotných rezerv SR a Pôdohospodárska platobná agentúra, ktoré majú podľa metodiky Ineko najmenšiu odolnosť voči zneužitiu zo strany politikov. „Nízke hodnotenie získal aj Úrad inšpekčnej služby Policajného zboru, Slovenská informačná služba a Finančné riaditeľstvo SR,“ dodal Goliaš.

Dodal, že kým v hornej časti rebríčka sú najmä inštitúcie, kde čelných funkcionárov vyberá viac aktérov v otvorených výberových konaniach, sú organizačne aj finančne nezávislé od vlády a ich zamestnanci aj vedúci predstavitelia majú atraktívne platy, na spodných priečkach sú najmä inštitúcie vedené výlučne jednou osobou, ktorá je dosadzovaná a odvolávaná monokraticky jedným štátnym orgánom – najmä ministrom alebo vládou.

„Výber vedúceho funkcionára sa väčšinou realizuje za zatvorenými dverami a vláda má možnosť zasahovať do organizačnej štruktúry alebo personálnej politiky inštitúcie,“ doplnil riaditeľ Ineko. (tasr, e)

Odevný reťazec Bonmarché sa dostal pod nútenú správu, ohrozených je vyše 1500 pracovných miest. V krátkom slede ide o ďalšiu britskú maloobchodnú sieť, ktorá sa v dôsledku pandémie ocitla v existenčných problémoch.

Predajca dámskej módy Bonmarché má v Británii 225 obchodov, firmu vlastní miliardár Philip Day. Jeho ďalšie reťazce Edinburgh Woollen Mill, Peacocks a Ponden Home vstúpili pod nútenú správu minulý mesiac.

Obchody Bonmarché môžu mať otvorené, než správcovia rozhodnú o ich ďalšom osude. „Čoskoro spoločnosť ponúkneme na predaj. Na základe doterajšieho záujmu usudzujeme, že sa prihlási množstvo záujemcov,“ uviedol správca Damien Webb.

Reťazec Bonmarché sa orientuje na oblečenie pre ženy nad 50 rokov. Pod nútenou správou sa ocitol už niekoľkokrát, naposledy zhruba na mesiac od októbra minulého roka.

Kto ďalší má problémy

V utorok oznámila v Británii vstup do likvidácie sieť obchodných domov Debenhams. Pod nútenou správou sa ocitla firma Arcadia, ktorá zastrašuje napríklad značky Topshop alebo Dorothy Perkins. Arcadia a Debenhams zamestnávajú spolu 25-tisíc ľudí. (čtk, bbc)

Tipos očakáva tento rok opäť nárast tržieb. Vlaňajší obrat 540 miliónov eur podľa riaditeľa Mareka Kaňku dosiahli tento rok už za prvých desať mesiacov. Tržby národnej lotériovej spoločnosti rastú nepretržite od roku 2009.

Zisk v posledných rokoch kolíše medzi siedmimi až desiatimi miliónmi eur.

Kaňka tvrdí, že po prepuknutí koronakrízy a zatvorení predajných miest firma utrpela, ale podarilo sa im lepšie adaptovať na online prostredie a nastaviť marketing.

Tipos ovláda ministerstvo financií, firma čelila kritike pre angažovanie advokátskej kancelárie Michala Miškoviča a zmluvu s Fun rádiom Borisa Kollára.

Denník E upozornil aj na to, že o výberovom konaní na vedenie Tiposu ministerstvo poskytovalo len minimum informácií. (e, tasr)

Zásah v sídle Penty je podľa ministra Krajčího potvrdením, že trh zdravotníctva bol veľmi deformovaný: „Do veľkej miery bol deformovaný oligarchami, ktorí podnikajú v zdravotníctve na Slovensku a ktorí sa znížili k praktikám korupcie a spolupracovali s vysokými štátnymi predstaviteľmi.“

Predpokladá, že orgány činné v trestnom konaní určite majú dôkazy o korupcii, keďže vykonali raziu. Minister zdravotníctva verí, že vláde sa bude aj naďalej dariť „čistiť“.

Naď uzavrel 23-miliónový nákup radarov, ktorý pripravila ešte SNS. Prihlásila sa jedna firma

Naď je spokojný s tým, že na vojenské letiská inštalujú nové radary. Foto – ELDIS
Naď je spokojný s tým, že na vojenské letiská inštalujú nové radary. Foto – ELDIS

Minister obrany Naď uzavrel 23-miliónový nákup letiskových radarov, ktorý pripravila ešte SNS. Prihlásil sa len jediný záujemca, český výrobca z Pardubíc. Informáciu, že je obchod vo finálnej fáze, zistili až novinári na stránkach ÚVO.

Envirofond spustil systém elektronického podávania žiadostí o dotáciu na verejnú kanalizáciu, vodovod, zberný dvor či kompostáreň. Funguje od 1. decembra. Cieľom bolo aj zredukovať množstvo papiera na vybavenie dotácie.

„Environmentálny fond, ktorý je rezortnou organizáciou Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, začal s elektronickým systémom podávania žiadostí na rok 2021,“ oznámil envirorezort prostredníctvom svojho tlačového oddelenia.

MŽP si od novinky sľubuje zrýchlenie a zefektívnenie systému podávania žiadostí, upozorňuje aj na ústretový krok voči životnému prostrediu.

„V minulom roku žiadatelia predložili na Environmentálny fond 2054 žiadostí. Jedna žiadosť vrátane povinných príloh obsahovala v priemere 70 listov papiera formátu A4. Ušetria sa tak stovky kilogramov papiera ročne,“ ozrejmil rezort. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať