Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kamióny a kolóny na prešovských sídliskách stoja za stámiliónové diaľnice, hovorí viceprimátor Kužma

Čo dnes vidí bežný šofér v Prešove?

Prešov je jediné krajské mesto, v ktorom ide celý tranzit cez sídliská. Výrazne sa zvýšilo množstvo áut, ktoré tiahnu cez Prešov zo severu na juh, z Poľska nám tisíce áut tiahnu Prešovom smerom na Balkán a Turecko. Nákladné autá sa tu zmiešavajú s autobusmi a trolejbusmi mestskej dopravy, ktoré sú pomalé a idú po miestnych komunikáciách a po ceste tretej triedy cez mesto. Mestská hromadná doprava mešká aj pol hodiny. Čítal som, že na obchvate Bratislavy počítajú, že po ňom pôjde 30-tisíc až 35-tisíc áut denne. U nás chodí toľko áut po mestských komunikáciách. Predstavte si, že by vám po Ružinovskej ulici išiel tranzit ako po Prístavnom moste a miešal sa s autobusmi a trolejbusmi.

Štefan Kužma, zástupca primátorky mesta Prešov. Foto - Tasr
Štefan Kužma, zástupca primátorky mesta Prešov. Foto – Tasr

Čiže šofér v Prešove zažíva čo? Jazdí rýchlosťou 20 kilometrov za hodinu, pred ním autobus, za ním kamión?
Keď sa chcete dostať z najväčšieho, 30-tisícového sídliska, trvá to niekedy aj 30 minút dostať sa do práce, a to v meste, ktoré nie je veľké ako Bratislava. Najhoršie sú pondelky keď po víkende vyrazia kamióny z Poľska. Ak sa rozhodnete ísť do práce hromadnou dopravou, prídete o pol hodiny neskôr. Kto vám to uzná?

Autá prichádzajú do Prešova od Poľska aj zo západu po D1. Juho-západný obchvat Prešova je súčasťou budúcej D1 medzi Bratislavou a Košicami, ktorá je hotová súvisle od Ružomberka práve po Prešov.

Tieto dva dopravné prúdy sa u nás stretajú v centre mesta na jednom mieste pri železničnej stanici, a tam sa zaseknú, ako v lieviku.

Hovoríme o akom dlhom problematickom úseku v rámci mesta Prešov?

Keď je zápcha napríklad od severu, tak zvykne byť na štyroch až piatich kilometroch. Od západu býva kratšia zápcha. Ale zlievajú sa, lebo je to postavené na jedných semaforoch, ktoré spájajú tieto dve cesty. Ešte je tam navyše nešťastná križovatka, v ktorej má trolejbus problém otočiť sa. Ak na jednu zelenú prejde trolejbus, potom spolu s ním najviac ešte jeden nákladiak. Diaľnica, juhozápadný obchvat Prešova, ktorá sa má začať stavať, je štvrtinový obchvat Prešova, zo štyroch strán mesta rieši jednu. Pritom máme veľký nápor áut aj zo severu na juh. Tranzit zo severu na Balkán stúpol počas posledných 5 rokov asi o 50 percent a prechádza cez najväčšie prešovské sídlisko, priamo popod paneláky. Túto situáciu by mal riešiť severný obchvat, to je súčasť R4, ktorá by mala ísť od poľských hraníc na Prešov. Aj úrad Európskej komisie Jaspers súhlasí, že treba aspoň malú časť severného obchvatu, ktorá by prepojila cestu od starej Ľubovne a zviedla obrovské množstvo vozidiel.

Malá časť znamená koľko kilometrov autostrády?

Hovoríme asi o štyroch až piatich kilometroch.

Čiže najprv necelých 8 kilometrov obchvatu na juhozápade mesta, ktoré má začať stavať Eurovia za 356 miliónov eur, potom 4 kilometre na severe a potom by Prešov potreboval viac?

Áno. Aj úrad Európskej komisie, Jaspers hovorí, že na tie štyri kilometre by aj peniaze dal, lebo vidia tú situáciu. Ráno tam zvyknú byť kolóny 10 kilometrov až po mesto Veľký Šariš. Tam je podobný problém ako na ceste od Šamorína do Bratislavy, v tomto prípade ide o dochádzku ľudí do práce do Prešova.

Aký je odhad, koľko by tie 4 kilometre stáli?

Celý severný obchvat Prešova sa odhaduje asi na 400 miliónov eur (takto Kužma odhaduje reálnu cenu, maximálny odhad zo štátnej analýzy je 535 mil. eur, pozn. red.), takže táto prvá časť počítam asi 150 až 170 miliónov eur.

Celé akútne riešenie pre Prešov, čiže juhozápadný a časť severného obchvatu by stálo niečo vyše 500 miliónov eur. Platí, že D1 je hotová po Prešov, čo môže potom podporovať zápchy v meste. Zároveň je Prešov rozkopaný, stavia sa v ňom malý, vnútorný asi 4-kilometrový cestný obchvat za dokopy približne 40 miliónov eur. Do akej miery sú zápchy v meste dôsledkom tohto?

To, že súvislá D1 končí práve pred Prešovom, nie je až taký problém, čo sa týka vjazdu do mesta. Problémom je, že celá tranzitná doprava nám dôsledkom toho ide do mesta, ale najviac nás trápi roky rozkopaná cesta na výjazde do Košíc.

Keď bude tento malý vnútorný obchvat dostavaný, čo by malo byť o necelý rok, čo sa zmení v Prešove?

Tie dve tepny tranzitu zo severu a zo západu sa nám nestretnú pri stanici, ale stretnú sa až na novom kruhovom objazde, ktorý sa teraz robí. Čiže ten hrozný bod, ktorý máme pri stanici, nám vypadne.

Keď bude hotový malý obchvat, o koľko skráti cestu šoférom?

Malý obchvat cestu podstatne skráti, ak zostane tranzit taký, ako je dnes, počítam, že 10 – 15 minút šoférom ušetrí. To platí, ak zostane tranzit taký, ako dnes je, ale on rastie.

Inak, ak dnes trvá cesta von z Prešova v pondelok takmer hodinu, po novom to bude koľko?

Možno 20 minút. Bude to v Prešove lepšie, len nám to nevyrieši to, že nám tranzitná doprava ďalej pôjde cez sídliská. Kamióny pôjdu plynulejšie ale stále sa budú pliesť s trolejbusmi, čo však vyrieši dobudovanie diaľničného úseku a vybudovanie R4.

V rozpočte máme na diaľnice ročne 300 miliónov eur a eurofondy sú už na konci. Na ministerstve financií prišli s nápadom hodnotiť, ktoré diaľnice sa nám oplatí stavať, ktoré sú urgentnejšie, ktorá z nich akú hodnotu za peniaze prináša. Pri Prešove takáto analýza nie je a ani nebude. Tamojšie obchvaty dostali výnimku, ich výhodnosť sa posudzovať nebude.

To nie sú dva obchvaty ale dokopy pol obchvatu.

Nie je to predsa len vhodný moment popremýšľať, ako mestu Prešov čo najlepšie a najlacnejšie pomôcť? Reč je o takmer miliarde eur, ktoré majú cesty pri Prešove stáť a kritickou analýzou alternatív a priorít neprešli.

Analýza je v územnom pláne. Vytvorila sa aj pracovná skupina, ktorá hľadala riešenie, ktoré by bolo čo najefektívnejšie a najlacnejšie a vyriešilo aspoň najväčšie boľačky. Analýzy sa samozrejme robia. Čo je u vás analýza?

Napríklad to, o čom hovoria analytici ministerstva financií. Povedzme, čo chceme dosiahnuť v doprave a poďme rozmýšľať čo všetko sa s tým dá robiť. Spočítajme, ktoré diaľnice sa nám oplatia najviac a tie stavajme najprv.

Všetky možné riešenia boli analyzované, sedeli dopravní inžinieri, postupovalo sa po dôkladnom zvážení, čo mesto musí urobiť, čo treba zmeniť v územnom pláne.

Keď sa debatovalo o obchvate Bratislavy, ktorý sa nakoniec bude stavať a bude to stáť takmer 2 miliardy eur, súhlasili ste s týmto projektom?

Bratislavský obchvat je absolútne nutný, lebo doprava v hlavnom meste bude len rásť.

Nikto nikdy neanalyzoval, či sa Bratislave nedá uľaviť aj inak, lepšie a lacnejšie. Dokonca existuje riziko, že obchvat doprave uprostred mesta môže aj priťažiť.

Nie je pravda, že nie sú analýzy, analýzy sa robili už od 80-tych rokov. Samozrejme, opozícia vždy kričí, že nie sú v poriadku ale reálne si neviem predstaviť iné riešenie pre Bratislavu. Dokonca si myslím, že sa nemal zrušiť ani PPP projekt Višňové – Dubná skala, keď minister dopravy Ján Figeľ vtedy vyjednal tretinovú zľavu (rozpracovala ho prvá vláda Roberta Fica, išlo o 30 kilometrov diaľnic, vláda Ivety Radičovej ho zrušila, samotný tunelový úsek, o ktorom hovorí Kužma je dlhý vyše 10 kilometrov, pozn. red.), a to sme boli vtedy vo vláde, ja som bol poslanec. Ale vstúpila do toho SaS, ktorá bola proti projektu.

Na celý tento PPP projekt za Fica vyjednali cenu približne 9 miliárd eur. Toľko sme mali počas 30 rokov splácať za diaľnicu, ktorej súčasťou bol úsek, o ktorom hovoríte.

Ja nehovorím o pôvodnej cene, ale o tej cene so zľavou ktorú po nástupe do vlády vyjednal na túto diaľnicu Figeľ.

Potom hovoríme možno o siedmich miliardách eur.

Ale to je cena aj s 30-ročnou prevádzkou diaľnice.

PPP na žilinskú diaľnicu sa nakoniec zrušilo a začali sa tradičné súťaže o stavbu. Ukázali úsporu oproti pôvodným projektom pri Žiline iba na stavebných nákladoch okolo miliardy eur.

Ešte nie sú dostavané.

Myslíte si, že dodatky budú také, že ešte miliardu eur na seba tieto kilometre naberú? To by bolo viac než 100-percentné navýšene oproti zmluvným cenám.

Dodatky budú, možno nie miliarda. Hovorím skôr ako technik. Uvidíme. Prirátajme ale aj stratu, ktorá vzniká z posunutia prevádzky tohto úseku diaľnice o 5 rokov,  to sú nemalé peniaze nehovoriac o tom čo nastane, keď sa teraz spustí nutná oprava cesty pri Strečne.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Hlavným problémom elektronickej komunikácie v mestách a obciach je nezáujem či nedôvera ľudí, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad. Rezervy vidí v nedostatku peňazí a malej prívetivosti systémov.

Kontrolóri preverili plnenie 428 opatrení, ktoré prijali obce a mestá na základe záverov kontrolnej akcie, ktorá bola vykonaná v roku 2017. Zameraná bola na e-Government a informačné systémy obcí a miest.

Takmer 80 % opatrení bolo účinných, ale naďalej pretrvávajú problémy pri zverejňovaní informácií. Pozitívne možno podľa NKÚ hodnotiť bezmála trojnásobný nárast elektronickej komunikácie medzi obecným úradom a verejnou či privátnou inštitúciou.

Od začiatku novembra 2016 platí povinnosť všetkých orgánov verejnej moci vrátane subjektov územnej samosprávy vykonávať verejnú moc elektronicky.

„Elektronická komunikácia posúva vzťahy medzi samosprávou a obyvateľmi mesta či obce na kvalitatívne vyššiu úroveň. Kľúčovým faktorom je však dôvera ľudí v systém, presvedčenie, že tradičný papier už nepotrebujem na to, aby som správne vybavil úradné povinnosti v akejkoľvek verejnej inštitúcii,“ skonštatoval predseda NKÚ Karol Mitrík.

Poznamenal, že opatrenia, ktoré realizovali v posledných dvoch rokoch miestne samosprávy po kontrolnej akcii NKÚ z roku 2017, prispeli k ich vyššej pripravenosti.

Pretrvávajúcim nedostatkom je však podľa kontrolórov nedodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ostatná kontrolná akcia odhalila, že viac ako polovica zistených nedostatkov súvisí práve s agendou sprístupňovania, respektíve nesprístupňovania oficiálnych materiálov, dokumentov zo strany vedenia obce či mesta.

Tento nedostatok sa tak podľa úradu premieta do nedôvery občanov voči verejným inštitúciám a môže taktiež viesť k obmedzovaniu priamej kontroly samosprávy zo strany jej obyvateľov. Menšiu frekvenciu nedostatkov než v roku 2017 zaznamenali kontrolóri v oblasti informačnej bezpečnosti.

Zlepšenie úrad zaznamenal v schopnosti samospráv podpisovať vydané úradné rozhodnutia v elektronickej forme prostredníctvom zaručenej elektronickej pečate. Pozitívne boli kontrolórmi hodnotené aktivity samospráv v oblasti propagácie eGovernmentu. Tie však podľa NKÚ svojou silou nemôžu nahradiť edukačné, komunikačné projekty na národnej úrovni.

NKÚ poukázal na to, že obce a mestá čelia problémom so stúpajúcimi nákladmi na informačné technológie, nárastom predpisov v danej oblasti a potrebe častých aktualizácií či so zvyšujúcimi sa nárokmi na ich zamestnancov.

Negatívne hodnotenie rozvoja eGovernmentu však bolo zaznamenané len v 4 % prípadov. Pri porovnaní rokov 2017 a 2018 považuje 47 % samospráv úroveň celého systému za zlepšenú, 45 % za nezmenenú a 4 % za nezmenenú až zlepšenú, pričom časť by privítala inováciu elektronických služieb.

Za významnú bariéru rozvoja elektronického výkonu verejnej moci považuje úrad finančné zdroje obcí. Hlavnou externou prekážkou je podľa samospráv malý počet občanov s aktivovanou e-schránkou. Podľa analýzy NKÚ malo z celkového počtu 148.493 obyvateľov, ktorí mali k 31. decembru 2018 trvalý pobyt v kontrolovaných obciach, aktívnu elektronickú schránku 0,45 % obyvateľov.

Úrad zároveň priblížil, že sa nepotvrdila odlišnosť v pripravenosti mesta či obce na základe geografickej polohy, veľkosti obce či mesta alebo veľkosti rozpočtu. Prvoradým v pripravenosti na kvalitné poskytovanie elektronických služieb a elektronickú komunikáciu celkovo bol prístup jednotlivca či konkrétnej samosprávy, nie vzdialenosť od hlavného či krajského mesta.

„Informatizácia v samospráve je jedným z mála úspešných IT projektov s pozitívnym celoslovenským vplyvom na napĺňanie potrieb každého občana. Na rozvoj eGovernmentu je však potrebná výraznejšia aktivita na celoštátnej úrovni. Tak v oblasti zlepšovania systému, v tvorbe užívateľsky prívetivých e-služieb, ako aj v budovaní dôvery občanov v systém,“ podotkol Mitrík s tým, že odporúčania preto zaslali priamo Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu aj Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Robert Fico na tlačovke ďakuje Andrejovi Dankovi a Bélovi Bugárovi, že sa koalícii darí presadzovať sociálne zákony. „Sme svedkami sociálnej žne,“ vyhlásil Fico a chváli zníženie dane z príjmu pre malé firmy, zrušenie koncesií pre seniorov či návrhy Smeru na zvýšenie rodičovského príspevku či o vymáhaní výživného.

Zdieľať

Energetický analytik Karel Hirman o tom, prečo brať vážne problémy s klímou: „Zmeny musíme bezpodmiečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosilných palív.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Karel Hirman, energetický analytik 

Vždy platí, že praktické a konkrétne kroky sú najúčinnejšie. Zmeny musíme bezpodmienečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosílnych palív. Slovensko a náš okolitý región objektívne disponuje pri súčasnej vyspelosti technologických riešení obmedzenými kapacitami na ekonomicky a energeticky efektívnu výrobu energií z obnoviteľných zdrojov. Ale máme možnosti, ktoré už teraz sú zaujímavé a zmysluplné bez ďalšieho tlaku na zvyšovanie cien energií.

Medzi ne patrí nesporne využitie geotermálnej energie napr. na vykurovanie Košíc a ďalších miest. Efektívne je ešte využitie slnečnej energie priamo na miestach spotreby zvlášť v kombinácii s komplexnými opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti v priemysle alebo v budovách. A v súvislosti s elektromobilitou musíme naplánovať zapojenie fotovoltaiky v rámci cestnej siete a výstavby nabíjacích staníc.

To všetko si súčasne vyžaduje rozumnú podporu súbežnej výstavby akumulačných kapacít na „skladovanie“ elektriny a rozvoj tzv. inteligentných sietí, čo bez modernej a premyslenej energetickej a regulačnej politiky nebude možné. A v celom tomto postupnom eliminovani fosílnych zdrojov si práve aj kvôli prírodným podmienkam nášho regiónu a našim klimatickým pomerom zachová svoju dôležitosť jadrová energetika s perspektívou využitia tiež nových inovačných riešení.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzske aerolinky XL Airways zastavili predaj leteniek pre vážne finančné ťažkosti. Deje sa to len dva týždne po tom, ako existenčné problémy skolili druhú najväčšiu francúzsku leteckú spoločnosť Aigle Azur.

XL Airways sa zameriavajú na diaľkové lety, najmä do Karibiku či do Severnej Ameriky, píše portál Zdopravy.cz. Vo flotile majú štyri airbusy A330.

„Niektoré naše lety môžu byť zrušené. Za komplikácie sa veľmi ospravedlňujeme,“ uviedla firma na svojich webových stránkach.

XL Airways sú v problémoch už dlhší čas, viac ako rok hľadajú investora. Ak sa im to nepodarí do konca budúceho týždňa, pravdepodobne skončia.

Aerolinky zamestnávajú zhruba 600 ľudí.

Foto - Facebook/XL Airways France
Foto – Facebook/XL Airways France
Zdieľať

Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor nesúhlasí s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, je úplne jedno, čo urobíme. „Naopak, Európska únia nie je zanedbateľným hráčom, a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení na národnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS: 

„Netváriť sa, že téma klímy sa nás netýka, nespochybňovať ju a nebagatelizovať.

Tiež nesúhlasím s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, tak vzhľadom na našu veľkosť, je úplne jedno, čo urobíme. Naopak, každý príspevok v tomto smere sa počíta. Európska únia ako celok, nie je zanedbateľným hráčom,a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení aj na národnej aj na európskej úrovni.

Je celkom prirodzené, že krajiny, ktoré dobiehajú, zväčša nemajú ekologické následky na prvom mieste. Už sme však dosiahli úroveň ekonomickej vyspelosti, kde treba intenzívnejšie diskutovať aj o ekologickej vyspelosti.

Je ťažké meniť spotrebiteľské návyky, a preto treba podchytiť problematiku v pomerne mladom veku. Informačná kampaň alebo špeciálne školenia môžu byť užitočné už na nižších stupňoch vzdelávania. Našťastie, mladá generácia sa mi javí ako citlivá na túto tému.

V oblasti hospodárskej politiky som zástancom trhovo orientovaných riešení. Čím viac negatívnych vedľajších účinkov zahrnúť do cien (internalizovať externality) formou daní alebo prostredníctvom kvót obmedzovať produkciu škodlivých látok.  Filozofiou by malo byť to, aby bolo zanechávanie uhlíkovej stopy čoraz drahšie.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Ivan Mikloš o riešeniach pre klimatickú zmenu: „Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 

„Myslím, že práve na oblasť politiky klimatických zmien sa veľmi hodí princíp „mysli globálne, konaj lokálne“. Bez globálnej koordinácie a globálneho úsilia je problém neriešiteľný, rovnako však aj bez lokálnych politík a aktivít.

Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.

Vedú totiž často k nepremysleným a niekedy aj škodlivým a kontraproduktívnym návrhom. Aj v ochrane životného prostredia totiž často platí, že veci sa majú inak, ako na prvý pohľad vyzerajú. Platí to o solárnej a veternej energii, elektrických autách, ale aj plastoch. Len na ilustráciu pár faktov – uhlíková stopa nerecyklovanej papierovej tašky je štvornásobne vyššia ako pri igelitke, tašku z bavlny je treba použiť 131 krát, aby bolo množstvo emisií pri jej výrobe a doprave nižšie ako pri igelitke a používanie vákuových obalov z plastov znížilo odpad mäsa v britskom reťazci Salisbury v roku 2015 o 50% (zdroj The Economicst).

Ako píše môj obľúbený autor pre túto problematiku Bjorn Lomborg, “ak chceme s otepľovaním niečo urobiť, schlaďme najskôr hlavy”.

Čo sa týka nášho, slovenského prístupu, mali by sme mať na jednej strane ambíciu ovplyvňovať európsku politiku v tejto oblasti tak, aby bola zodpovedná, ale aj realistická a zároveň by sme mali prijaté záväzky plniť. Dnes nerobíme ani jedno ani druhé.

Za najsľubnejšiu cestu k zníženiu ohrozenia globálneho otepľovania považujem z globálneho hľadiska podporu vedy a výskumu s cieľom vývoja ekonomicky konkurencieschopnejších ekologických zdrojov energie a z hľadiska lokálneho to, na čo by sme sa mali najviac zamerať aj u nás doma – zníženie, triedenie a recykláciu odpadov, podpora ekologicky úsporných zdrojov vykurovania, podpora elektromobility, ochrana existujúcich a výsadba nových lesov.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Potravinárska komora Slovenska je sklamaná z výberu potravín do zníženej sadzby DPH. Parlamentom schválený výber podľa nej podporí spracovateľský potravinársky priemysel len minimálne, ale výpadok financií v štátnom rozpočte môže mať dopad na ďalší rozvoj odvetvia.

Potravinárske samosprávy dlhodobo upozorňujú na nepriaznivú situáciu v potravinárskom odvetví: pokles potravinárskej produkcie, zvyšujúce sa negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami, znižovanie potravinovej sebestačnosti či podfinancovanie celého sektora.

„Potravinári združení v Potravinárskej komore Slovenska podporujú zníženie sadzby DPH na potraviny, nakoľko je jedna z najvyšších v rámci EÚ. Je však potrebné pamätať, že pri selektívnom výbere potravín spotrebiteľ zníženie sadzby výrazne nepocíti a rovnako sme nespokojní s výberom potravín pre zníženú DPH, pretože tento výber podporí potravinársku výrobu len v minimálnom rozsahu,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident PKS.

PKS upozorňuje, že súčasný stav v potravinárskom priemysle je dôsledkom dlhodobého zanedbávania odvetvia. Opatrenia na nápravu treba podľa komory robiť systematickými opatreniami a nielen jednorazovými investíciami.

Aj zníženie DPH na potraviny musí mať podľa PKS systémový charakter a musí pomôcť celému spracovateľskému potravinárskemu odvetviu. Pokiaľ bude výpadok vo verejných financiách v dôsledku zníženej DPH znamenať nižšiu podporu pre potravinárov v budúcich rokoch, PKS takýto krok neschvaľuje.

Viac k téme nájdete tu.

Zdieľať

Chýba tu systém skladby, ale aj kontrola kvality, čo sa na našich poliach vypestuje, odpovedá na otázku o klimatickej kríze v Paneli expertov Denníka E šéfka Profesie.sk Ivana Molnárová. „Niekedy sa stačí pozrieť do minulosti,  ako mali ľudia úctu k pôde a uchovávali jej prirodzenú vlahu.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk 
Spomínanú problematiku je v prvom rade treba vnímať komplexnejšie. Dá sa na ňu pozrieť z veľkého množstva rovín. Osobne vidím veľké nedostatky v ochrane poľnohospodárstva. Chýba tu systém skladby, ale aj kontrola kvality, čo sa na našich poliach vypestuje. Vnímam veľký problém v našom správaní sa k ornej pôde.

Dnes tu staviame veľké betónové plochy. Neskôr tu potom vzniká problém zlého spracovania zrážkovej vody. Vzory, ako by to malo vyzerať, pritom nemusíme hľadať ďaleko. Niekedy sa stačí pozrieť do minulosti, ako pracovali ľudia, ktorí mali úctu k pôde, ktorí sa k nej správali tak, ako sa patrí, a uchovávali jej prirodzenú vlahu. Znepokojuje ma aj nejasná situácia v našich lesoch. Stačí ísť kamkoľvek na Slovensko.

Veľké vyrúbané plochy možno nájsť už všade. Ďalšou témou je tvorba a spracovanie odpadu. Dnes sa tešíme, že sme prijali opatrenie na zber a zálohovanie plastových fliaš, ktorý je tou najkvalitnejšou časťou plastového odpadu. Čo ale s tým ostatným plastom? Fascinuje ma, keď sa každý deň stretávam s drobnosťami, pričom všetky majú svoj vlastný obal. Popracovala by som na osvete, výchove a podpore firiem a obcí v alternatívnych spracovaniach odpadu. Dôležité však je, aby ľudia, ktorí rozhodujú o týchto veciach, im tiež aj verili.

Prijala by som, aby verejní činitelia a ďalšie osobnosti išli príkladom. Zmena myslenia ľudí a starostlivosť o verejný priestor sa odráža aj od toho, ako sa politici a iní verejne známi ľudia správajú k nášmu priestoru.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

V praxi by sme mali viac zdaňovali „špinu“ a menej prácu. Pomohli by sme planéte a podporili čistejší rast, reaguje na klimatickú zmenu riaditeľ Inštitútu politiky na ministerstve životného prostredia Martin Haluš.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia 

Ako prvé by sme mali prestať dotovať fosílne palivá. A nehovorím len o dotáciách do uhlia na výrobu elektriny, ale aj o mnohých výnimkách v spotrebných daniach najmä na uhlie, ale aj plyn.

Zároveň by sme mali premyslieť a zrealizovať zelenú, fiškálne neutrálnu daňovú reformu s ošetrením dopadov na nízkopríjmové skupiny. Ideálne na celoeurópskej úrovni.

Je to nutné najmä v sektoroch, ktoré nie sú momentálne pokryté schémou obchodovania s emisiami a kde emisie stále mierne rastú (napr. doprava). V praxi by sme teda viac zdaňovali „špinu“ a menej prácu. Pomohli by sme planéte a podporili čistejší rast. Dobrá správa je, že s tým počíta aj Environmentálna stratégia Slovenska.

Okrem toho musíme prijať aj iné opatrenia ako napríklad pokračovať v zatepľovaní budov, prijať regulácie v oblasti ekodizajnu, aplikovať najlepšie dostupné technológie v sektoroch ako výroba ocele, cementu a hliníka, elektrifikovať dopravu, prijať nové CO2 štandardy alebo podporovať a decentralizovať obnoviteľné zdroje energie.

To všetko nebude zadarmo, ale ani nás to ako krajinu nezruinuje. Najmä ak sa to spraví nákladovo efektívne najmä prostredníctvom trhových nástrojov.

Európska a naša stratégia musia ísť ruka v ruke. Slovensko preto momentálne pracuje na vlastnej stratégii nízkouhlíkového rozvoja a klimaticko-energetických plánoch, ktoré už čoskoro predstaví v Bruseli.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.