Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Diaľnice za cenu tunelov? Predraženie možno až 200 miliónov? Sieti a Smeru to neprekáža

Francúzi stavajú kilometer diaľnice v priemere za menej ako 10 miliónov na kilometer. Súčasná vláda chce platiť za dva nové úseky diaľnic viac ako štyrikrát toľko. To je cena, za ktorú by sa aj na Slovensku v iných časoch stavali tunely, nie diaľnice.

Minister dopravy a riaditeľ NDS hovoria, že za to nemôžu, že tak dopadol tender. Odmietajú ho zrušiť, hoci je zjavné, že Smer súťaže za minulej vlády zorganizoval tak, že firmy mohli ľahko vytvoriť na úkor štátu kartel. Za minulej vlády strážil diaľničné tendre štátny tajomník Viktor Stromček, v rovnakej funkcii ho Smer nechal aj v tretej Ficovej vláde.

Rôzne modely odhadu pravdepodobného predraženia aktuálne skončených tendrov o cesty pri Čadci, Prešove a Košiciach hovoria o 100 až 200 miliónoch eur, ktoré by štát získal, ak by súťaže zopakoval. Ministerstvo to odmieta urobiť.

Naopak, minulý týždeň ministerstvá financií a dopravy priznali, že ani primeranosť stavieb troch ďalších plánovaných úsekov diaľnic už nebudú kontrolovať. Zbavia sa tak možnosti zistiť, či by nebolo rozumnejšie stavať inde, alebo iným spôsobom a prípadne lacnejšie. Dokopy tak majú ísť samospádom projekty za dve miliardy eur.

V týchto dňoch sa teda rozhoduje o efektívnosti výstavby diaľnic na niekoľko rokov dopredu. Prečítajte si kľúčové informácie o predražených ponukách stavebných firiem a aktuálnej situácii vo výstavbe diaľnic v otázkach a odpovediach:

O ktorých stavbách diaľnic sa práve rozhoduje a prečo je okolo nich taký rozruch?

V máji štát otváral obálky v súťaži o stavbu obchvatu Čadce, juhozápadného obchvatu Prešova a obchvatu Košíc. Ponuky stavebných firiem boli pre štát nepríjemným prekvapením, pretože stavbári si zapýtali viac, ako sa čakalo.

Štát mal nastavený strop na 778 miliónov eur, ale najlacnejšie ponuky dávali dokopy za všetky tri diaľnice sumu až 793 miliónov eur. Skutočné predraženie oproti možnosti, že by boli všetky tendre korektné a dobre zorganizované, je však zrejme až o stovky miliónov eur.

dialnica color nove

Kde je predraženie najväčšie?

Štátny odhad sa považuje za horný odhad ceny. Konzorcium okolo firmy Strabag ho v súťaži o obchvat Čadce prekročilo o 40 miliónov eur. Maximum, ktoré štát čakal, bolo 199 miliónov eur bez DPH. Firmy si teda za kysuckú cestu zapýtali o 20 percent viac, ako by mala byť podľa štátu maximálna odhadovaná cena.

Obchvat Prešova je najlacnejšie ochotné stavať konzorcium okolo firmy Eurovia – za cenu 4 percentá pod štátnou expertízou.

Pre štát najpriaznivejšiu ponuku dala Skanska pri košickej stavbe Budimír – Bidovce, a to 6 percent pod vládnym odhadom.  Aj pri prepočte na kilometer vyzerá ponuka od firmy Skanska výrazne lepšie ako ceny z ďalších dvoch súťaží.

Koľko pýtajú za kilometer a sú také ceny v poriadku?

Pri Čadci vychádza najlacnejšia ponuka na vyše 42 miliónov eur za každý jeden kilometer, pri Prešove na 45 miliónov eur za kilometer, zatiaľ čo Skanska núkala kilometer diaľnice pri Košiciach postaviť za 13,7 milióna eur.

Cena sa pri diaľniciach líši najmä podľa náročnosti terénu, 40-miliónové sumy za kilometer však už skôr pripomínajú ceny za výstavbu tunela.

Diaľnica pri Košiciach je na relatívne bezproblémovom teréne, pri Prešove je tunel, ale iba dvojkilometrový, no a pri Čadci je terén skôr komplikovaný, vyžiada si estakády, ale tunel nie.

Inštitút INEKO upozorňuje, že vo Francúzsku sa ceny nedostanú cez 30 miliónov eur za kilometer, a to už musí ísť o veľmi náročné projekty.

„Bežne sa v západnej Európe stavia kilometer diaľnic orientačne za okolo 10 miliónov eur. (…) Vo Francúzsku dokonca pod 10 miliónov eur na kilometer,“ povedal analytik inštitútu INEKO a bývalý šéf inštitútu stratégie na ministerstve dopravy za čias ministrovania Jána Figeľa, Ján Kovalčík.

Aj na Slovensku sú nové ceny nezvyk. Cena niečo nad 30 miliónov eur za kilometer sa ukázala napríklad na úseku pri Žiline, ktorého súčasťou je však aj 7,5-kilometrový, najdlhší tunel na Slovensku.

Podobne ťažko vysvetliteľný ako v prípade Čadce a Prešova je z minulosti najmä 60-miliónový účet za kilometer ďalšieho úseku diaľnice pri Žiline.

Ako je možné, že firmy pýtajú tak veľa?

Keď štát začal organizovať posledné tendre na stavbu veľkých diaľnic, vyhlásil ich v podstate všetky naraz. Okrem toho ešte zháňal v rovnakom čase aj staviteľa na modernizáciu železničnej trate pri Žiline, tam išlo o takmer 400 miliónov eur.

Pripraviť podklady, spočítať ceny, pripraviť sa do súťaže nie je také jednoduché. Štát dal na všetky tri zákazky stavbárom 7 týždňov na prípravu, a to naraz. Riadna príprava ponuky len na jedinú trvá bežne 2 mesiace, hovorí Kovalčík.

Jednoduché vysvetlenie, čo sa potom stalo, je, že sa stavbári dohodli, kto bude čo stavať a kto sa kde len formálne pripojí do tendra.

Iné vysvetlenie je, že ak nie je dosť času na zodpovedný výpočet cien a práce na diaľniciach ponúka štát dostatočne veľa, môžu si stavbári dovoliť v tendroch riskovať s vyššou cenou.

„Indície, ktoré ukazujú jasné protisúťažné správanie obstarávateľa (…), sú natoľko závažné, že aktuálne najväčšie tendre by Národná diaľničná spoločnosť mala zopakovať, pretože v nich sama obmedzila súťaž,“ hovorí Kovalčík.

Pri súťaži o obchvat Prešova sa vystriedali tí istí traja hráči ako v tendri o stavbu pri Čadci. Do súťaže o košickú stavbu prišlo záujemcov viac, bolo ich až päť.

Odskok najlacnejšej ponuky od firmy Skanska od najdrahšej bol až 22 percent, zatiaľ čo vo zvyšných dvoch tendroch boli stavbári výrazne bližšie.

Stavbári sa ohradzujú voči rečiam o spolčovaní sa. „Spoločnosť Eurovia SK odmieta akékoľvek obvinenia z nezákonných postupov pri súťaži obchvatu Prešova. Cenové ponuky sa vypracovávajú na základe zadávacích podmienok výberového konania pre konkrétne stavby,“ zareagovala Eurovia.

Štát odkazuje, že každý, kto má obavu z dohody stavbárov, mal by sa obrátiť na Protimonopolný úrad. Keby sa aj vecou zaoberal, neznamená to, že sa zmluvy nemôžu podpísať.

Čo s tým chce robiť štát?

Nič. Ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť konštatujú, že tieto tendre sú ďaleko vpredu a boli rozbehnuté dávno, než aby štát mohol riskovať, že ľudia budú na obchvaty čakať ďalej.

„Toto sú veci, ktoré už boli vysúťažené, my už len preberáme veci, ktoré už boli spravené,“ povedal minister dopravy Roman Brecely pre Denník N.

Šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Robert Auxt zasa hovorí, že ceny treba akceptovať, pretože takto ich priniesla súťaž.

„Môžeme sa spýtať, či je dobré súťažiť o naraz takéto veľké objemy, alebo je lepšie obstarávania fázovať. Do pár týždňov aj prídeme s určitými krokmi v tejto oblasti,“ povedal Auxt v rozhovore pre Denník N.

Brecely aj šéf NDS Auxt sú nominanti Siete. Štátny tajomník ministerstva dopravy je Viktor Stromček (Smer), ktorý bol v tej istej funkcii aj v minulej vláde a zodpovedal teda za vyhlasovanie sporných tendrov.

Ani výzva inštitútu INEKO na postoji Smeru a Siete nič nezmenila. Ministerstvo dopravy odkázalo, že nekomentuje prebiehajúce tendre. Národná diaľničná spoločnosť zasa nevidí dôvod, aby sa niečo rušilo.

„Vyhlasovanie viacerých tendrov v kratšom časovom období nemusí automaticky znamenať, že sa do súťaží prihlási málo firiem, ktoré ponúknu nevýhodné ceny,“ reagovala hovorkyňa diaľničiarov Michaela Michalová pre agentúru TASR. V roku 2013 vyšlo podľa jej slov päť verejných súťaží na stavbu diaľnic a rýchlostných ciest v jeden deň. Išlo o úseky D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno, R2 Ruskovce – Pravotice, R2 Zvolen, východ – Pstruša a R2 Pstruša – Kriváň.

Výhovorku, že rozhodnutie stavať už padlo za minulej vlády, však chce súčasné ministerstvo dopravy používať aj v ďalších prípadoch. Plánované diaľnice a rýchlostné cesty v štátom odhadovanej hodnote 2,1 miliardy eur dalo ministerstvo do balíka, o ktorého opodstatnenosti odmieta diskutovať.

Sú tam aj plánované autostrády na úsekoch Kriváň – Lovinobaňa, severný obchvat Prešova či rýchlostná cesta Košice, Šaca – Košické Oľšany. Všetky tri práve prechádzajú stavebným konaním. Ide o stavby, o ktoré budú stavbári súťažiť v najbližšom roku až dvoch.

Ako bežne prebieha rozhodnutie, kde a akú diaľnicu stavať?

Je ovplyvňované rôznymi vstupmi. Jednak ide o politické rozhodnutia, tlak regiónov, stav pripravenosti úsekov na stavbu, objem dopravy v tom-ktorom regióne. Tam, kde sa čerpajú eurofondy, vstupuje do toho aj Európska komisia. Jednoznačná celoštátna koncepcia roky chýbala.

V budúcnosti sa to má zmeniť. Ďalšie kilometre diaľnic a rýchlostných ciest v predpokladanej hodnote 6,48 miliardy eur pôjdu v inom, špeciálnom režime. Analytici ich majú najprv skúmať a zisťovať, ktorá z diaľnic je pre Slovensko dôležitejšia, ktorá je prioritná a ako stavať diaľnicu tak, aby priniesla čo najväčší úžitok za čo najmenej peňazí.

Iniciátorom projektu Hodnota za peniaze bol bývalý šéf Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií Martin Filko, ktorý na jar tragicky zahynul.

Spomínané projekty za vyše 2 miliardy eur sa do posudzovaného balíka diaľnic nedostali, pretože si to vyžiadalo ministerstvo dopravy.

Má štát dôvod nechať dobehnúť tendre, ktoré priniesli vysoké ceny?

Tendre na diaľnice sa môžu aj zopakovať. Jediný úsek, kde to INEKO nežiada, je pri Košiciach, kde vyhrala Skanska s relatívne nízkou cenou.

Pri Prešove už štát síce poslal do Eurovie list, v ktorom píše, že s ňou mieni podpísať zmluvu, ale čas ho až tak netlačí. Ukázalo sa, že je to už dávno, čo sa posudzovali vplyvy diaľnic na prírodu, a tak bude treba posudky doplniť. To môže oddialiť začiatok stavby.

„Možno o pár mesiacov, tipujem,“ povedal Brecely pre agentúru TASR.

Čo to bude znamenať, ak štát postoj nezmení?

Ak štát postoj nezmení, bude obchvat Čadce či Prešova možno o pár mesiacov skôr, než keby urobil súťaže nanovo. Zároveň to však bude znamenať, že budú predražené, a teda iné regióny dostanú diaľnice neskôr, než keby sa peniaze ušetrili.

Keby nové súťaže priniesli iba také ceny za kilometer, koľko stoja najdrahšie diaľnice vo Francúzsku alebo u nás kilometer úseku s najdlhším tunelom – Višňové –, môžeme ušetriť takmer 200 miliónov eur.

„Ak by opakované súťaže na úseky D1 pri Prešove a D3 pri Čadci priniesli takéto ceny, úspora využiteľná na iné dôležité stavby by dosiahla až 189 miliónov eur,“ zvažujú analytici riziko.

O veľa peňazí by išlo, aj keby sa dosiahla miernejšia úspora, ráta INEKO.

„Ak by to prinieslo najnižšie ponuky, 22 percent pod úrovňou najvyšších, už predložených ponúk, ušetrilo by sa vyše 114 miliónov eur. Za takúto sumu by sa dalo postaviť 10 až 15 kilometrov rýchlostnej cesty R3 na Orave alebo R2 na juhu stredného Slovenska, alebo opraviť približne 500 kilometrov rozbitých ciest I. triedy.“

Koľko máme peňazí a koľko naplánovaných diaľnic?

Eurofondy na diaľnice sa práve končia, minú sa v rokoch 2018 až 2019. V rozpočte je na diaľnice ročne vyčlenených približne 300 miliónov eur.

Postavených máme 600 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, čo je približne tretina z celkovo naplánovaných 1 800 kilometrov autostrád po Slovensku.

„V príprave sú diaľnice a rýchlocesty za vyše 20 miliárd eur, hoci z rozpočtu ide na nové cesty iba 300 až 350 miliónov eur ročne,“ hovorí Kovalčík.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kolíska Audi, domov Trabantu aj elektrická budúcnosť VW na jednom mieste. Vitajte v Zwickau

Volkswagen dá 1,2 miliardy eur na premenu fabriky v Zwickau na závod vyrábajúci výlučne elektrické autá. Produkciu modelu ID. 3 plánuje spustiť v novembri, k prvým zákazníkom sa auto dostane na budúci rok.

Foto - Volkswagen
Foto – Volkswagen

Minúta po minúte

Zdieľať

Jeden z najväčších problémov v reakcii na klimatickú krízu bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch, myslí si ekonómka Miriam Letovanec z Implementačnej jednotky úradu vlády. „Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky úradu vlády:
Prvý krát sa o skleníkovom efekte zmienil ešte v roku 1824 francúzsky matematik a fyzik Jean Baptiste Fourier, kedy vo svojej práci pomenoval, že plyny v atmosfére môžu zvyšovať povrchovú teplotu Zeme. Na najvyššej medzinárodnej úrovni na problém klimatických zmien poukázal IPCC (Intergovenmental Panel on Climate Change) v roku 2007. Áno, už pred 12 rokmi.

V tomto momente je potrebné začať konať, nielen na veci poukazovať. Samozrejme môžeme edukovať verejnosť o význame klimatických zmien aj na uliciach, za oveľa dôležitejšie považujem implementáciu jednotlivých opatrení do praxe.

Slovensko má od februára 2019 schválený strategický materiál do roku 2030 s názvom „Zelenšie Slovensko“ – obsahuje jasné opatrenia na boj s klímou, ako aj indikátory, prostredníctvom ktorých je možné sledovať progres.

Dôležité je nezaspať na vavrínoch a nestrácať čas tvorbou nejakých akčných plánov, či vytvorením ďalšieho ministerstva. Úplne postačí keď zainteresované strany budú poznať svoje priority, začnú spolu efektívnejšie komunikovať a každé opatrenie bude mať svojho „pána“, či termín, dokedy má svoje úlohy splniť – prierezový plán implementácie, a to najneskôr do konca tohto roka.

Oveľa náročnejšie však bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch. Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Béla Bugár nechce rekreačné poukazy pre malé firmy. „Neviem si predstaviť, že by sme hlasovali za to, že by bol povinný rekreačný poukaz aj pre firmy s počtom zamestnancov menej ako 50,“ povedal v relácii RTVS Sobotné dialógy.

Diskutuje s Richardom Sulíkom, ktorý kritizuje ministra financií. Ladislav Kamenický je podľa neho slabý minister a ostatní ministri ho až tak neberú. „Fajn, že chce šetriť, ale to sú len reči. Pár mesiacov pred voľbami je to nemožné. Rozpočet vyrovnaný nebude,“ hovorí Sulík.

Zdieľať

Ekonóm Melioris z prezidentskej kancelárie o klimariešeniach: „Musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. „

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária 

Americká ekonomická elita má v tomto jasno. Dvadsaťsedem laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu, štyria bývalí prezidenti amerického FED-u, pätnásť bývalých predsedov zboru ekonomických poradcov a dvaja bývalí ministri financií hovoria: „Globálne otepľovanie predstavuje seriózny problém, ktorý si vyžaduje okamžitú akciu.

Uhlíková daň je efektívny nástroj, ktorý je schopný priniesť požadované zníženie emisií. Uhlíková daň vyšle jasný cenový signál, ktorý pritlačí na trhových aktérov a prinúti ich inovovať a realizovať nízkouhlíkové riešenia.“

Úloha Slovenska je až groteskne banálna. Musíme tlačiť na spoločné európske riešenie vo forme plného sfunkčnenia systému obchodovania s emisnými povolenkami. Iba tak vieme vytvoriť impulzy, ktoré budú penalizovať „špinavú“ výrobu a odmeňovať „zelené“ postupy.

Aby táto aktivita mala význam, musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. Bude nám dymiť hneď za hranicou a naše domáce úsilie bude mať nulový efekt.

Úlohou Európy je vyladiť systém stojaci na týchto dvoch pilieroch a potom ho vyvážať do sveta. Ďalej nám ostáva už len dúfať, že najväčšia svetová mocnosť prejde mentálnym zmŕtvychvstaním a pochopí naliehavosť situácie.

Končíme optimisticky s citátom Winstona Churchilla: Americans will always do the right thing, only after they have tried everything else.

Link na manifest amerických ekonómov: https://www.econstatement.org/

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Pri zmene ekonomiky na nízkouhlíkovú nezabúdajme na najviac postihnutých, radí ekonómka zastúpenia Európskej Komisie Lívia Vašáková. „Podporné schémy pre „porazených“, napríklad pre baníkov na Hornej Nitre alebo pomoc pre nízkopríjmové skupiny pri zatepľovaní či výmene kotlov môžu znížiť odpor voči zmenám.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku 

Klimatická zmena je asi najväčšou hrozbou súčasnosti. Mimoriadne potrebná je akcia na globálnej úrovni, ale každý štát a jednotlivec môže prispieť.

Čo by mohlo spraviť Slovensko?

  • Správne transponovať už prijatú európsku legislatívu

Na európskej úrovni bol nedávno schválený obrovský balíček legislatívy v oblasti energetiky, ochrany klímy a dopravy, ktorý by mali členské štáty implementovať. Ten obsahuje konkrétne ciele na znižovanie emisií, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov a zvýšenie energetickej efektívnosti, ako aj opatrenia na zlepšenie regulačného prostredia, podporu inovácií či financovania nízkouhlíkovej ekonomiky. Novozvolená prezidentka Európskej komisie U. von der Leyenová si ochranu klímy dala ako svoju hlavnú prioritu a počas prvých 100 dní chce predložiť Európsky ekologický dohovor,  tzv. Green Deal, kde už avizovala navýšenie ambicióznosti cieľa znižovania emisií zo súčasných 40 % na minimálne 50. Ambicióznosť zo strany EÚ bude narastať.

  • Podporiť väčšinové hlasovanie v Rade ministrov v otázke daní

Táto téma je na Slovensku prezentovaná hlavne cez zosúladenie daňových sadzieb, čo rozhodne nie je na programe dňa. Naopak, medzi aktuálne témy patrí práve cezhraničná daň z uhlíka, ktorá by zaťažila tovary a služby, čo nespĺňajú európske klimatické štandardy, ale aj digitálna daň. Tieto dane pri súčasnom spôsobe hlasovania – jednomyseľne – majú len minimálnu šancu prejsť radou. Práve jasné cenové signály vo forme daní však dokážu výrazne zmeniť správanie spotrebiteľov či firiem. Zaviesť takéto dane na národnej úrovni, ako sa už ukázalo, má oveľa menší efekt a význam.

  • Zmena rétoriky – Slovensko v boji proti klimatickým zmenám môže patriť k lídrom!

Slovensko už teraz dosahuje v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov veľmi dobré výsledky. Výrazne prekročilo svoj cieľ na zníženie emisií skleníkových plynov mimo ETS do roku 2020 (namiesto povoleného zvýšenia o 13 % sa emisie znížili o 14 % v porovnaní s rokom 1990); je pravda, že aj v dôsledku transformácie slovenského hospodárstva v 90. rokoch. O toto historické zníženie sa však v ďalšom období Slovensko už nebude môcť oprieť, napriek tomu v nedávno schválenej Envirostratégii Slovensko veľmi výrazne zvyšuje svoj záväzok znížiť emisie skleníkových plynov z -12 % na -20 % v porovnaní s rokom 2005, čím sa približuje k ambícii oveľa bohatších krajín EÚ. Ďalej podiel nízkouhlíkových zdrojov v elektroenergetike je okolo 80 %, čím sa výrazne odlišujeme od ostatných krajín V4, ale napríklad aj Nemecka. Po náhrade uhlia sa naša pozícia ešte zlepší. Slovensko už je a naďalej môže byť v mnohých oblastiach nízkouhlíkovej ekonomiky lídrom a rozhodne by sme nemali preberať rétoriku našich tradičných spojencov z V4, pre ktorých bude znižovanie emisií či dosiahnutie uhlíkovej neutrality oveľa ťažším orieškom.

  • Zabezpečiť predvídateľné a stabilné financovanie nízkouhlíkovej ekonomiky

Transformácia si bude vyžadovať nemalé financie. Transparentný a predvídateľný prístup k financiám uľahčujú firmám plánovanie a spolu so stanovenými cieľmi znižujú politické a regulačné riziko a znižuje finančné náklady. Nedávno schválených 30 % z príjmov z obchodovania s emisiami, ktoré by mali ísť naspäť do sektora, je krokom vpred, ale európska legislatíva hovorí o minimálne 50 % a niektoré štáty dávajú dokonca 100 %. Ďalšie možnosti financovania pre podniky budú k dispozícii z Inovačného a Modernizačného fondu. Spolu s fondmi EÚ by mohli predstavovať až 4,5 mld. eur. Dôležité preto bude správne nastavenie podmienok na využitie týchto prostriedkov a dostatok kvalitných projektov zo strany podnikov.

  • Nezabúdajme na najviac postihnutých

Tak ako pri každej transformácii, aj v prípade nízkouhlíkovej ekonomiky sú/budú víťazi a porazení. Podporné schémy pre „porazených“, napr. pre baníkov na Hornej Nitre alebo pomoc pre nízkopríjmové skupiny pri zatepľovaní či výmene kotlov môžu znížiť odpor voči zmenám a zrýchliť transformáciu. Aj tu sa dajú čerpať európske prostriedky. Celkovo EÚ vyčlenila 25 % z nového rozpočtu práve na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Eduard Heger z OĽaNO: Kamenického sme pozvali na výbor, aby predstavil skutočné opatrenia

Ekonomický expert OĽaNO radí ministrovi financií, čo robiť, ak mu Smer nepomáha v tlaku na kolegov vo vláde. „Keď sa nevie oprieť o politické krytie lídrov koalície, mal by vyťažiť zo svojej funkcie. Tá má veľkú politickú váhu,“ hovorí Eduard Heger.

Eduard Heger. Foto N - Tomáš Benedikovič
Eduard Heger. Foto N – Tomáš Benedikovič
Zdieľať

Priorita pre Slovensko by mali byť lesy a jadrová energetika, komentuje klimatickú krízu ekonóm INESS Radovan Ďurana.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Radovan Ďurana, INESS 

V prvom rade si nesmieme nič nahovárať. Vplyv Slovenska na dianie EÚ (náš podiel je 1 %) a klimatickú zmenu je minimálny (náš podiel na emisiách je 0,1 %). Predovšetkým by sa vláda mala vyvarovať priamych dotácií a to sa týka investičných stimulov, ťažby uhlia, ako aj podpory elektromobilov.

Na politiku EK sa nedá spoľahnúť, aj ona podlieha lobistickým tlakom, ale Slovensko sa jej proste nevyhne. Pre malú, stále zaostávajúcu ekonomiku je efektívne a zmysluplné počkať na overené riešenia. Už raz slovenský daňový poplatník, ale aj priemysel doplatili na neefektívnu a unáhlenú podporu solárnych zariadení. Lesy zase doplatili na sfušovanú politiku podpory biomasy.

Najväčší potenciál Slovenska v kontexte klimatickej zmeny je rozvoj lesov, ktoré sú významným faktorom v sťahovaní uhlíka z atmosféry, a politická podpora jadrovej energetiky. Aj tých pár talentov, ktoré svojimi mozgami dokážu prispieť k snahe hľadania efektívnejších technológií, by vláda mohla podporiť.

Treba si priznať, že Slovensko má problémy s investíciami a dotačnými schémami do životného prostredia, pozri zostatok na účte Environmentálneho fondu takmer 0,5 miliardy eur. Je veľké riziko, že masívne rozpúšťanie týchto zdrojov by bolo dnes neefektívne. Najlepší spôsob, ako sa zbaviť starých neefektívnych budov verejnej správy, je jej zoštíhlenie.

Z ekonomického hľadiska by sa EK mala snažiť eliminovať vplyv štátnych autorít, ktoré často nezmyselnými regulačnými požiadavkami predražujú výstavbu jadrových elektrární. Uhlíková daň sa v tomto kontexte javí ako nevyhnutná, zvyšuje atraktivitu výstavby týchto zdrojov.

Nezabúdajme tiež, že dnes už uhlíkovú daň na palivá máme, a vysokú – volá sa daň z minerálnych olejov. Len polovica výnosov sa pritom používa na cesty. Vláda tak už dnes reguluje spotrebu a má zdroje na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Len ich využíva iným spôsobom.

Je zaujímavé, že súčasná politika označovaná slovami „hodnota za peniaze“ nachádza širokú podporu, pokiaľ ide o investície štátu do IT, čiastočne do zdravotníctva. Oblasť klímy však získala osobitné postavenie a namiesto hľadania efektívnych riešení sa začínajú presadzovať politiky typu „niečo musíme urobiť za každú cenu“. Tento prístup je z ekonomického pohľadu zvrátený, čo tuší väčšina daňových poplatníkov pri pohľade na slovenské solárne elektrárne. Jednou z úloh vlády by malo byť zachovať chladnú hlavu a nepodliehať emóciám vystrašeného davu.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Peter Kažimír o tom, ako reagovať na klimatické zmeny: „Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:  

Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.

Vplyv klimatických zmien na spoločnosť a ekonomiku je už dnes viditeľný a bude rásť. Potrebujeme postupovať koordinovane, na globálnej aj európskej úrovni.

To ale neznamená, že nemôžeme robiť veci sami doma proaktívne a znižovať našu uhlíkovú stopu. Je tu silnejúci tlak na vlády, medzinárodné inštitúcie, ale aj centrálne banky, aby konali, a ja vítam tento tlak.

Za svet centrálnych bánk môžem povedať, že sa touto témou čoraz intenzívnejšie zaoberáme. Špecificky sa pozeráme na riziká pre stabilitu ekonomiky a finančného sektora. Mojou ambíciou je pridať sa k skupine NGFS – Network for Greening the Financial System.

Je to skupina združujúca centrálne banky spolupracujúce pri identifikácii a nastavovaní nástrojov a politík, ktoré nám pomôžu sa pripraviť a zvládnuť dosahy klimatických zmien. Dnes má tento formát už 42 členov a z toho je 13 centrálnych bánk členských krajín eurozóny.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Štefanec: Pomaly budeme tipovať, či bude skôr diaľnica do Košíc alebo vyrovnaný rozpočet

Od roku 2006, keď sa Smer dostal do vlády, sa výdavky verejných financií viac ako zdvojnásobili, ale nemáme lepšie nemocnice, školy ani diaľnice. Pomaly budeme tipovať, či bude skôr diaľnica z Bratislavy do Košíc alebo vyrovnaný rozpočet. Dôvodom je, že Smer nevie hospodáriť, hovorí v seriáli predvolebných rozhovorov ekonomický expert KDH Ivan Štefanec.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič