Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Diaľnice za cenu tunelov? Predraženie možno až 200 miliónov? Sieti a Smeru to neprekáža

Nominanti Siete sa vyhovárajú na minulú vládu, ale nevydarené tendre organizoval ich súčasný partner – štátny tajomník Stromček zo Smeru.

Francúzi stavajú kilometer diaľnice v priemere za menej ako 10 miliónov na kilometer. Súčasná vláda chce platiť za dva nové úseky diaľnic viac ako štyrikrát toľko. To je cena, za ktorú by sa aj na Slovensku v iných časoch stavali tunely, nie diaľnice.

Minister dopravy a riaditeľ NDS hovoria, že za to nemôžu, že tak dopadol tender. Odmietajú ho zrušiť, hoci je zjavné, že Smer súťaže za minulej vlády zorganizoval tak, že firmy mohli ľahko vytvoriť na úkor štátu kartel. Za minulej vlády strážil diaľničné tendre štátny tajomník Viktor Stromček, v rovnakej funkcii ho Smer nechal aj v tretej Ficovej vláde.

Rôzne modely odhadu pravdepodobného predraženia aktuálne skončených tendrov o cesty pri Čadci, Prešove a Košiciach hovoria o 100 až 200 miliónoch eur, ktoré by štát získal, ak by súťaže zopakoval. Ministerstvo to odmieta urobiť.

Naopak, minulý týždeň ministerstvá financií a dopravy priznali, že ani primeranosť stavieb troch ďalších plánovaných úsekov diaľnic už nebudú kontrolovať. Zbavia sa tak možnosti zistiť, či by nebolo rozumnejšie stavať inde, alebo iným spôsobom a prípadne lacnejšie. Dokopy tak majú ísť samospádom projekty za dve miliardy eur.

V týchto dňoch sa teda rozhoduje o efektívnosti výstavby diaľnic na niekoľko rokov dopredu. Prečítajte si kľúčové informácie o predražených ponukách stavebných firiem a aktuálnej situácii vo výstavbe diaľnic v otázkach a odpovediach:

O ktorých stavbách diaľnic sa práve rozhoduje a prečo je okolo nich taký rozruch?

V máji štát otváral obálky v súťaži o stavbu obchvatu Čadce, juhozápadného obchvatu Prešova a obchvatu Košíc. Ponuky stavebných firiem boli pre štát nepríjemným prekvapením, pretože stavbári si zapýtali viac, ako sa čakalo.

Štát mal nastavený strop na 778 miliónov eur, ale najlacnejšie ponuky dávali dokopy za všetky tri diaľnice sumu až 793 miliónov eur. Skutočné predraženie oproti možnosti, že by boli všetky tendre korektné a dobre zorganizované, je však zrejme až o stovky miliónov eur.

dialnica color nove

Kde je predraženie najväčšie?

Štátny odhad sa považuje za horný odhad ceny. Konzorcium okolo firmy Strabag ho v súťaži o obchvat Čadce prekročilo o 40 miliónov eur. Maximum, ktoré štát čakal, bolo 199 miliónov eur bez DPH. Firmy si teda za kysuckú cestu zapýtali o 20 percent viac, ako by mala byť podľa štátu maximálna odhadovaná cena.

Obchvat Prešova je najlacnejšie ochotné stavať konzorcium okolo firmy Eurovia – za cenu 4 percentá pod štátnou expertízou.

Pre štát najpriaznivejšiu ponuku dala Skanska pri košickej stavbe Budimír – Bidovce, a to 6 percent pod vládnym odhadom.  Aj pri prepočte na kilometer vyzerá ponuka od firmy Skanska výrazne lepšie ako ceny z ďalších dvoch súťaží.

Koľko pýtajú za kilometer a sú také ceny v poriadku?

Pri Čadci vychádza najlacnejšia ponuka na vyše 42 miliónov eur za každý jeden kilometer, pri Prešove na 45 miliónov eur za kilometer, zatiaľ čo Skanska núkala kilometer diaľnice pri Košiciach postaviť za 13,7 milióna eur.

Cena sa pri diaľniciach líši najmä podľa náročnosti terénu, 40-miliónové sumy za kilometer však už skôr pripomínajú ceny za výstavbu tunela.

Diaľnica pri Košiciach je na relatívne bezproblémovom teréne, pri Prešove je tunel, ale iba dvojkilometrový, no a pri Čadci je terén skôr komplikovaný, vyžiada si estakády, ale tunel nie.

Inštitút INEKO upozorňuje, že vo Francúzsku sa ceny nedostanú cez 30 miliónov eur za kilometer, a to už musí ísť o veľmi náročné projekty.

„Bežne sa v západnej Európe stavia kilometer diaľnic orientačne za okolo 10 miliónov eur. (…) Vo Francúzsku dokonca pod 10 miliónov eur na kilometer,“ povedal analytik inštitútu INEKO a bývalý šéf inštitútu stratégie na ministerstve dopravy za čias ministrovania Jána Figeľa, Ján Kovalčík.

Aj na Slovensku sú nové ceny nezvyk. Cena niečo nad 30 miliónov eur za kilometer sa ukázala napríklad na úseku pri Žiline, ktorého súčasťou je však aj 7,5-kilometrový, najdlhší tunel na Slovensku.

Podobne ťažko vysvetliteľný ako v prípade Čadce a Prešova je z minulosti najmä 60-miliónový účet za kilometer ďalšieho úseku diaľnice pri Žiline.

Ako je možné, že firmy pýtajú tak veľa?

Keď štát začal organizovať posledné tendre na stavbu veľkých diaľnic, vyhlásil ich v podstate všetky naraz. Okrem toho ešte zháňal v rovnakom čase aj staviteľa na modernizáciu železničnej trate pri Žiline, tam išlo o takmer 400 miliónov eur.

Pripraviť podklady, spočítať ceny, pripraviť sa do súťaže nie je také jednoduché. Štát dal na všetky tri zákazky stavbárom 7 týždňov na prípravu, a to naraz. Riadna príprava ponuky len na jedinú trvá bežne 2 mesiace, hovorí Kovalčík.

Jednoduché vysvetlenie, čo sa potom stalo, je, že sa stavbári dohodli, kto bude čo stavať a kto sa kde len formálne pripojí do tendra.

Iné vysvetlenie je, že ak nie je dosť času na zodpovedný výpočet cien a práce na diaľniciach ponúka štát dostatočne veľa, môžu si stavbári dovoliť v tendroch riskovať s vyššou cenou.

„Indície, ktoré ukazujú jasné protisúťažné správanie obstarávateľa (…), sú natoľko závažné, že aktuálne najväčšie tendre by Národná diaľničná spoločnosť mala zopakovať, pretože v nich sama obmedzila súťaž,“ hovorí Kovalčík.

Pri súťaži o obchvat Prešova sa vystriedali tí istí traja hráči ako v tendri o stavbu pri Čadci. Do súťaže o košickú stavbu prišlo záujemcov viac, bolo ich až päť.

Odskok najlacnejšej ponuky od firmy Skanska od najdrahšej bol až 22 percent, zatiaľ čo vo zvyšných dvoch tendroch boli stavbári výrazne bližšie.

Stavbári sa ohradzujú voči rečiam o spolčovaní sa. „Spoločnosť Eurovia SK odmieta akékoľvek obvinenia z nezákonných postupov pri súťaži obchvatu Prešova. Cenové ponuky sa vypracovávajú na základe zadávacích podmienok výberového konania pre konkrétne stavby,“ zareagovala Eurovia.

Štát odkazuje, že každý, kto má obavu z dohody stavbárov, mal by sa obrátiť na Protimonopolný úrad. Keby sa aj vecou zaoberal, neznamená to, že sa zmluvy nemôžu podpísať.

Čo s tým chce robiť štát?

Nič. Ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť konštatujú, že tieto tendre sú ďaleko vpredu a boli rozbehnuté dávno, než aby štát mohol riskovať, že ľudia budú na obchvaty čakať ďalej.

„Toto sú veci, ktoré už boli vysúťažené, my už len preberáme veci, ktoré už boli spravené,“ povedal minister dopravy Roman Brecely pre Denník N.

Šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Robert Auxt zasa hovorí, že ceny treba akceptovať, pretože takto ich priniesla súťaž.

„Môžeme sa spýtať, či je dobré súťažiť o naraz takéto veľké objemy, alebo je lepšie obstarávania fázovať. Do pár týždňov aj prídeme s určitými krokmi v tejto oblasti,“ povedal Auxt v rozhovore pre Denník N.

Brecely aj šéf NDS Auxt sú nominanti Siete. Štátny tajomník ministerstva dopravy je Viktor Stromček (Smer), ktorý bol v tej istej funkcii aj v minulej vláde a zodpovedal teda za vyhlasovanie sporných tendrov.

Ani výzva inštitútu INEKO na postoji Smeru a Siete nič nezmenila. Ministerstvo dopravy odkázalo, že nekomentuje prebiehajúce tendre. Národná diaľničná spoločnosť zasa nevidí dôvod, aby sa niečo rušilo.

„Vyhlasovanie viacerých tendrov v kratšom časovom období nemusí automaticky znamenať, že sa do súťaží prihlási málo firiem, ktoré ponúknu nevýhodné ceny,“ reagovala hovorkyňa diaľničiarov Michaela Michalová pre agentúru TASR. V roku 2013 vyšlo podľa jej slov päť verejných súťaží na stavbu diaľnic a rýchlostných ciest v jeden deň. Išlo o úseky D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno, R2 Ruskovce – Pravotice, R2 Zvolen, východ – Pstruša a R2 Pstruša – Kriváň.

Výhovorku, že rozhodnutie stavať už padlo za minulej vlády, však chce súčasné ministerstvo dopravy používať aj v ďalších prípadoch. Plánované diaľnice a rýchlostné cesty v štátom odhadovanej hodnote 2,1 miliardy eur dalo ministerstvo do balíka, o ktorého opodstatnenosti odmieta diskutovať.

Sú tam aj plánované autostrády na úsekoch Kriváň – Lovinobaňa, severný obchvat Prešova či rýchlostná cesta Košice, Šaca – Košické Oľšany. Všetky tri práve prechádzajú stavebným konaním. Ide o stavby, o ktoré budú stavbári súťažiť v najbližšom roku až dvoch.

Ako bežne prebieha rozhodnutie, kde a akú diaľnicu stavať?

Je ovplyvňované rôznymi vstupmi. Jednak ide o politické rozhodnutia, tlak regiónov, stav pripravenosti úsekov na stavbu, objem dopravy v tom-ktorom regióne. Tam, kde sa čerpajú eurofondy, vstupuje do toho aj Európska komisia. Jednoznačná celoštátna koncepcia roky chýbala.

V budúcnosti sa to má zmeniť. Ďalšie kilometre diaľnic a rýchlostných ciest v predpokladanej hodnote 6,48 miliardy eur pôjdu v inom, špeciálnom režime. Analytici ich majú najprv skúmať a zisťovať, ktorá z diaľnic je pre Slovensko dôležitejšia, ktorá je prioritná a ako stavať diaľnicu tak, aby priniesla čo najväčší úžitok za čo najmenej peňazí.

Iniciátorom projektu Hodnota za peniaze bol bývalý šéf Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií Martin Filko, ktorý na jar tragicky zahynul.

Spomínané projekty za vyše 2 miliardy eur sa do posudzovaného balíka diaľnic nedostali, pretože si to vyžiadalo ministerstvo dopravy.

Má štát dôvod nechať dobehnúť tendre, ktoré priniesli vysoké ceny?

Tendre na diaľnice sa môžu aj zopakovať. Jediný úsek, kde to INEKO nežiada, je pri Košiciach, kde vyhrala Skanska s relatívne nízkou cenou.

Pri Prešove už štát síce poslal do Eurovie list, v ktorom píše, že s ňou mieni podpísať zmluvu, ale čas ho až tak netlačí. Ukázalo sa, že je to už dávno, čo sa posudzovali vplyvy diaľnic na prírodu, a tak bude treba posudky doplniť. To môže oddialiť začiatok stavby.

„Možno o pár mesiacov, tipujem,“ povedal Brecely pre agentúru TASR.

Čo to bude znamenať, ak štát postoj nezmení?

Ak štát postoj nezmení, bude obchvat Čadce či Prešova možno o pár mesiacov skôr, než keby urobil súťaže nanovo. Zároveň to však bude znamenať, že budú predražené, a teda iné regióny dostanú diaľnice neskôr, než keby sa peniaze ušetrili.

Keby nové súťaže priniesli iba také ceny za kilometer, koľko stoja najdrahšie diaľnice vo Francúzsku alebo u nás kilometer úseku s najdlhším tunelom – Višňové –, môžeme ušetriť takmer 200 miliónov eur.

„Ak by opakované súťaže na úseky D1 pri Prešove a D3 pri Čadci priniesli takéto ceny, úspora využiteľná na iné dôležité stavby by dosiahla až 189 miliónov eur,“ zvažujú analytici riziko.

O veľa peňazí by išlo, aj keby sa dosiahla miernejšia úspora, ráta INEKO.

„Ak by to prinieslo najnižšie ponuky, 22 percent pod úrovňou najvyšších, už predložených ponúk, ušetrilo by sa vyše 114 miliónov eur. Za takúto sumu by sa dalo postaviť 10 až 15 kilometrov rýchlostnej cesty R3 na Orave alebo R2 na juhu stredného Slovenska, alebo opraviť približne 500 kilometrov rozbitých ciest I. triedy.“

Koľko máme peňazí a koľko naplánovaných diaľnic?

Eurofondy na diaľnice sa práve končia, minú sa v rokoch 2018 až 2019. V rozpočte je na diaľnice ročne vyčlenených približne 300 miliónov eur.

Postavených máme 600 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, čo je približne tretina z celkovo naplánovaných 1 800 kilometrov autostrád po Slovensku.

„V príprave sú diaľnice a rýchlocesty za vyše 20 miliárd eur, hoci z rozpočtu ide na nové cesty iba 300 až 350 miliónov eur ročne,“ hovorí Kovalčík.

Dnes na DennikE.sk

Žilinská Kia je bližšie k výrobe elektromobilov, najprv však zrejme príde nový Sportage

Nové logo značky Kia. Foto – CarBuzz
Nové logo značky Kia. Foto – CarBuzz

Žilinská Kia je bližšie k výrobe elektromobilov, najprv však zrejme príde nový Sportage. Nová stratégia značky Kia znamená pre žilinskú automobilku väčšiu pravdepodobnosť produkcie elektromobilu, hoci tento rok to ešte určite nebude.

Prečo všetci v Európe šetria, len slovenskí spotrebitelia míňajú v kríze viac? Úprimne, neviem, hovorí šéf výskumu NBS

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dobré leto nie je optimistický scenár, ale realistický, hovorí šéf výskumu NBS Martin Šuster o tom, kedy bude lepšie. „Dúfam, že v lete už budeme dovolenkovať aspoň na Slovensku. Dovtedy budú vysoko rizikové skupiny zaočkované. Leto navyše vírus spomalí, keďže aj koronavírus je sezónny.“

Minúta po minúte

Nemecký farmaceutický gigant Bayer skúma, či môže pomôcť firme CureVac vyrábať a nielen vyvíjať vakcínu proti covidu. Riaditeľ Bayeru Werner Baumann povedal, že pritom „nejde primárne o finančné dôvody, ale o čo najrýchlejšie sprístupnenie vakcíny“.

Bayer tento mesiac súhlasil s tým, že pomôže nemeckej spoločnosti CureVac s vývojom jej vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ktorá je už v neskorom štádiu klinických štúdií a ešte nebola schválená.

Koncern, ktorý okrem iného vyrába aj lieky, teraz „intenzívne skúma“, či môže rozšíriť túto spoluprácu z vývoja aj na výrobu vakcíny pre CureVac, povedal Baumann.

„Vďaka našej výrobnej sieti v Nemecku a USA a tomu zodpovedajúcim dodacím lehotám by sme boli v zásade schopní vyrábať vakcíny vo väčšom množstve,“ vyhlásil.

Prečo je to dôležité: Na celom svete sa už začalo s očkovaním proti ochoreniu, a hoci sa pritom používajú rôzne vakcíny, mnoho krajín tvrdí, že ich schopnosť dostať nový koronavírus pod kontrolu je obmedzená pre nižšie objemy dodávok vakcín oproti tým, aké očakávali.

V piatok (15. 1.) americký výrobca liekov Pfizer oznámil, že dôjde k dočasnému spomaleniu dodávok vakcíny, ktorú vyvinul s nemeckým partnerom BioNTech, v dôsledku zmien vo výrobných procesoch zacielených na zvýšenie produkcie.

Veľa bánk v eurozóne podceňuje budúce straty z nesplácaných úverov, varuje člen Rady guvernérov ECB Jannis Stournaras. Problém bude podľa neho najmä s klientmi, ktorí v súčasnosti využívajú odklad splátok.

  • Ďalšia vlna pandémie a nové kolo reštriktívnych opatrení v celej Európe by mohli podľa guvernéra gréckej centrálnej banky viesť k dlhšej a hlbšej recesii spojenej s vlnou firemných bankrotov, rastom zlyhaných úverov a stratou pracovných miest, poznamenal.
  • Stournaras uviedol, že nízke úrokové sadzby spolu s pomalým hospodárskym oživením predstavujú pre európske banky veľkú výzvu „s jasnými dôsledkami na ich základnú ziskovosť a kapacitu generovať kapitál“.

Talianska vláda sa pokúsi požičať si ďalších 32 miliárd eur (zhruba 2 % HDP) na pomoc firmám, ktoré poškodili obmedzenia na zastavenie šírenia nového koronavírusu.

Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré kabinet vydal v noci z piatka na sobotu po skončení zasadnutia. Parlament musí túto novú pomoc schváliť, ale napriek politickej kríze, ktorá ohrozuje prežitie vlády, sa to považuje za formalitu.

Ako zle je na tom Taliansko:

  • Talianska centrálna banka v piatok vo štvrťročnej správe skonštatovala, že ekonomika sa na úroveň pred pandémiou nevráti pred rokom 2023.
  • Podľa odhadov banky by sa mal hrubý domáci produkt (HDP) Talianska tento rok zvýšiť o 3,5 % po poklese o 9,2 % v roku 2020 a v roku 2023 očakáva jeho rast o 2,3 %.
  • Stav verejných financií Talianska, ktorý bol už pred pandémiou zlý, sa dramaticky zhoršil. Oficiálne údaje zo začiatku januára naznačujú, že v 3. štvrťroku 2020 sa rozpočtový deficit vyšplhal na 9,4 % HDP, čo bol strmý nárast z 2,2 % HDP v rovnakom období 2019.
  • Taliansko však patrí medzi hlavných príjemcov pomoci z obrovského fondu obnovy Európskej únie a očakáva pôžičky a granty v hodnote približne 220 miliárd eur. (tasr)

Premiér Matovič hovorí, že za čudné výsledky testovania v Harmanci môžu zlé testy. „V Harmanci testovali testami Eko Test Covid od čínskej firmy Assure Tech z Hangzhou, ktoré nemajú nič spoločné s testami používanými pri plošnom testovaní, ktoré majú chybovosť pri určení falošnej pozitivity 0,32 % (podľa výrobcu) … a 0,05 % podľa testovania v Trenčíne = t. j. z 10 000 testovaných bolo chybne za pozitívnych označených 5 ľudí.“

Ukrajina zvažuje obnovenie výroby nákladných lietadiel Antonov-74. Chce ich dodať ozbrojeným zložkám. Lietadlo je schopné uletieť 4 600 kilometrov rýchlosťou 560 kilometrov za hodinu.

V rokoch 1985 až 2004 vyrobili 62 týchto lietadiel.

Ukrajina je aj konštruktérom najväčšieho dopravného lietadla na svete An-225.

V posledných rokoch však výrobu takmer zastavili pre vážnu ekonomickú krízu a prerušenie vzťahov s Ruskom, kde sa vyrábala významná časť komponentov. (čtk)

Taliansko-americká automobilka Fiat Chrysler (FCA) a francúzska PSA v sobotu oficiálne dokončili dlho očakávané spojenie. Vzniká tak firma Stellantis, ktorá je štvrtým najväčším výrobcom áut na svete.

Automobilky to oznámili cez spoločné vyhlásenie. V pondelok sa s akciami firmy začne obchodovať na burzách v Miláne a Paríži, v utorok v New Yorku.

Nová firma má 14 značiek áut, ročne by mala predať viac než osem miliónov vozidiel a zamestnávať viac ako 400 000 ľudí. Spoločnosti sa na fúzii v hodnote viac než 50 miliárd dolárov dohodli koncom roka 2019. (čtk)

V Harmanci našli antigénové testy 46 percent pozitívnych a PCR nula. Ako sa to stalo?

Ilustračné foto TASR
Ilustračné foto TASR

Antigénové testovanie v harmaneckých papierňach zlyhalo – ukázalo nereálne vysokú, až 46-percentnú mieru nákazy. Následné PCR testy nenašli nákazu ani u jedného. Verejné orgány aj iní odborníci to hodnotia ako anomáliu, ktorá nesmie poškodiť dôveru v testovanie.

Počet pozitívnych prípadov v druhom kole testovania v nitrianskom Jaguari a u jeho dodávateľov klesol o viac ako polovicu. Zo všetkých 4283 vykonaných testov vyšli testy pozitívne u 34 osôb.

To predstavuje 0,79 percenta, teda v porovnaní s minulým týždňom pokles o viac ako polovicu.

Samotná automobilka zaznamenala 12 osôb s pozitívnym výsledkom testu, teda 0,57 percenta zamestnancov, a dodávateľské firmy 22 osôb s pozitívnym výsledkom, teda 1,02 percenta.

V nitrianskom okrese prebieha druhé kolo testovania. Nitrianska automobilka Jaguar Land Rover začala testovať už vo štvrtok 14. januára a testovanie ukončila v piatok o 22:30. Celkovo sa ho zúčastnilo 4 283 zamestnancov Jaguar Land Rover Slovakia a dodávateľských firiem, ktoré vykonávajú činnosť priamo v areáli.

Služba WhatsApp o tri mesiace predĺžila používateľom lehotu, dokedy musia odsúhlasiť nové pravidlá na ochranu osobných údajov. Doteraz tak mali urobiť do 8. februára, v piatok firma uviedla, že im dá čas do 15. mája.

Naďalej platí, že ak používateľ nové pravidlá neodsúhlasí, nebude už môcť WhatsApp používať. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať