Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Diaľnice za cenu tunelov? Predraženie možno až 200 miliónov? Sieti a Smeru to neprekáža

Francúzi stavajú kilometer diaľnice v priemere za menej ako 10 miliónov na kilometer. Súčasná vláda chce platiť za dva nové úseky diaľnic viac ako štyrikrát toľko. To je cena, za ktorú by sa aj na Slovensku v iných časoch stavali tunely, nie diaľnice.

Minister dopravy a riaditeľ NDS hovoria, že za to nemôžu, že tak dopadol tender. Odmietajú ho zrušiť, hoci je zjavné, že Smer súťaže za minulej vlády zorganizoval tak, že firmy mohli ľahko vytvoriť na úkor štátu kartel. Za minulej vlády strážil diaľničné tendre štátny tajomník Viktor Stromček, v rovnakej funkcii ho Smer nechal aj v tretej Ficovej vláde.

Rôzne modely odhadu pravdepodobného predraženia aktuálne skončených tendrov o cesty pri Čadci, Prešove a Košiciach hovoria o 100 až 200 miliónoch eur, ktoré by štát získal, ak by súťaže zopakoval. Ministerstvo to odmieta urobiť.

Naopak, minulý týždeň ministerstvá financií a dopravy priznali, že ani primeranosť stavieb troch ďalších plánovaných úsekov diaľnic už nebudú kontrolovať. Zbavia sa tak možnosti zistiť, či by nebolo rozumnejšie stavať inde, alebo iným spôsobom a prípadne lacnejšie. Dokopy tak majú ísť samospádom projekty za dve miliardy eur.

V týchto dňoch sa teda rozhoduje o efektívnosti výstavby diaľnic na niekoľko rokov dopredu. Prečítajte si kľúčové informácie o predražených ponukách stavebných firiem a aktuálnej situácii vo výstavbe diaľnic v otázkach a odpovediach:

O ktorých stavbách diaľnic sa práve rozhoduje a prečo je okolo nich taký rozruch?

V máji štát otváral obálky v súťaži o stavbu obchvatu Čadce, juhozápadného obchvatu Prešova a obchvatu Košíc. Ponuky stavebných firiem boli pre štát nepríjemným prekvapením, pretože stavbári si zapýtali viac, ako sa čakalo.

Štát mal nastavený strop na 778 miliónov eur, ale najlacnejšie ponuky dávali dokopy za všetky tri diaľnice sumu až 793 miliónov eur. Skutočné predraženie oproti možnosti, že by boli všetky tendre korektné a dobre zorganizované, je však zrejme až o stovky miliónov eur.

dialnica color nove

Kde je predraženie najväčšie?

Štátny odhad sa považuje za horný odhad ceny. Konzorcium okolo firmy Strabag ho v súťaži o obchvat Čadce prekročilo o 40 miliónov eur. Maximum, ktoré štát čakal, bolo 199 miliónov eur bez DPH. Firmy si teda za kysuckú cestu zapýtali o 20 percent viac, ako by mala byť podľa štátu maximálna odhadovaná cena.

Obchvat Prešova je najlacnejšie ochotné stavať konzorcium okolo firmy Eurovia – za cenu 4 percentá pod štátnou expertízou.

Pre štát najpriaznivejšiu ponuku dala Skanska pri košickej stavbe Budimír – Bidovce, a to 6 percent pod vládnym odhadom.  Aj pri prepočte na kilometer vyzerá ponuka od firmy Skanska výrazne lepšie ako ceny z ďalších dvoch súťaží.

Koľko pýtajú za kilometer a sú také ceny v poriadku?

Pri Čadci vychádza najlacnejšia ponuka na vyše 42 miliónov eur za každý jeden kilometer, pri Prešove na 45 miliónov eur za kilometer, zatiaľ čo Skanska núkala kilometer diaľnice pri Košiciach postaviť za 13,7 milióna eur.

Cena sa pri diaľniciach líši najmä podľa náročnosti terénu, 40-miliónové sumy za kilometer však už skôr pripomínajú ceny za výstavbu tunela.

Diaľnica pri Košiciach je na relatívne bezproblémovom teréne, pri Prešove je tunel, ale iba dvojkilometrový, no a pri Čadci je terén skôr komplikovaný, vyžiada si estakády, ale tunel nie.

Inštitút INEKO upozorňuje, že vo Francúzsku sa ceny nedostanú cez 30 miliónov eur za kilometer, a to už musí ísť o veľmi náročné projekty.

„Bežne sa v západnej Európe stavia kilometer diaľnic orientačne za okolo 10 miliónov eur. (…) Vo Francúzsku dokonca pod 10 miliónov eur na kilometer,“ povedal analytik inštitútu INEKO a bývalý šéf inštitútu stratégie na ministerstve dopravy za čias ministrovania Jána Figeľa, Ján Kovalčík.

Aj na Slovensku sú nové ceny nezvyk. Cena niečo nad 30 miliónov eur za kilometer sa ukázala napríklad na úseku pri Žiline, ktorého súčasťou je však aj 7,5-kilometrový, najdlhší tunel na Slovensku.

Podobne ťažko vysvetliteľný ako v prípade Čadce a Prešova je z minulosti najmä 60-miliónový účet za kilometer ďalšieho úseku diaľnice pri Žiline.

Ako je možné, že firmy pýtajú tak veľa?

Keď štát začal organizovať posledné tendre na stavbu veľkých diaľnic, vyhlásil ich v podstate všetky naraz. Okrem toho ešte zháňal v rovnakom čase aj staviteľa na modernizáciu železničnej trate pri Žiline, tam išlo o takmer 400 miliónov eur.

Pripraviť podklady, spočítať ceny, pripraviť sa do súťaže nie je také jednoduché. Štát dal na všetky tri zákazky stavbárom 7 týždňov na prípravu, a to naraz. Riadna príprava ponuky len na jedinú trvá bežne 2 mesiace, hovorí Kovalčík.

Jednoduché vysvetlenie, čo sa potom stalo, je, že sa stavbári dohodli, kto bude čo stavať a kto sa kde len formálne pripojí do tendra.

Iné vysvetlenie je, že ak nie je dosť času na zodpovedný výpočet cien a práce na diaľniciach ponúka štát dostatočne veľa, môžu si stavbári dovoliť v tendroch riskovať s vyššou cenou.

„Indície, ktoré ukazujú jasné protisúťažné správanie obstarávateľa (…), sú natoľko závažné, že aktuálne najväčšie tendre by Národná diaľničná spoločnosť mala zopakovať, pretože v nich sama obmedzila súťaž,“ hovorí Kovalčík.

Pri súťaži o obchvat Prešova sa vystriedali tí istí traja hráči ako v tendri o stavbu pri Čadci. Do súťaže o košickú stavbu prišlo záujemcov viac, bolo ich až päť.

Odskok najlacnejšej ponuky od firmy Skanska od najdrahšej bol až 22 percent, zatiaľ čo vo zvyšných dvoch tendroch boli stavbári výrazne bližšie.

Stavbári sa ohradzujú voči rečiam o spolčovaní sa. „Spoločnosť Eurovia SK odmieta akékoľvek obvinenia z nezákonných postupov pri súťaži obchvatu Prešova. Cenové ponuky sa vypracovávajú na základe zadávacích podmienok výberového konania pre konkrétne stavby,“ zareagovala Eurovia.

Štát odkazuje, že každý, kto má obavu z dohody stavbárov, mal by sa obrátiť na Protimonopolný úrad. Keby sa aj vecou zaoberal, neznamená to, že sa zmluvy nemôžu podpísať.

Čo s tým chce robiť štát?

Nič. Ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť konštatujú, že tieto tendre sú ďaleko vpredu a boli rozbehnuté dávno, než aby štát mohol riskovať, že ľudia budú na obchvaty čakať ďalej.

„Toto sú veci, ktoré už boli vysúťažené, my už len preberáme veci, ktoré už boli spravené,“ povedal minister dopravy Roman Brecely pre Denník N.

Šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Robert Auxt zasa hovorí, že ceny treba akceptovať, pretože takto ich priniesla súťaž.

„Môžeme sa spýtať, či je dobré súťažiť o naraz takéto veľké objemy, alebo je lepšie obstarávania fázovať. Do pár týždňov aj prídeme s určitými krokmi v tejto oblasti,“ povedal Auxt v rozhovore pre Denník N.

Brecely aj šéf NDS Auxt sú nominanti Siete. Štátny tajomník ministerstva dopravy je Viktor Stromček (Smer), ktorý bol v tej istej funkcii aj v minulej vláde a zodpovedal teda za vyhlasovanie sporných tendrov.

Ani výzva inštitútu INEKO na postoji Smeru a Siete nič nezmenila. Ministerstvo dopravy odkázalo, že nekomentuje prebiehajúce tendre. Národná diaľničná spoločnosť zasa nevidí dôvod, aby sa niečo rušilo.

„Vyhlasovanie viacerých tendrov v kratšom časovom období nemusí automaticky znamenať, že sa do súťaží prihlási málo firiem, ktoré ponúknu nevýhodné ceny,“ reagovala hovorkyňa diaľničiarov Michaela Michalová pre agentúru TASR. V roku 2013 vyšlo podľa jej slov päť verejných súťaží na stavbu diaľnic a rýchlostných ciest v jeden deň. Išlo o úseky D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno, R2 Ruskovce – Pravotice, R2 Zvolen, východ – Pstruša a R2 Pstruša – Kriváň.

Výhovorku, že rozhodnutie stavať už padlo za minulej vlády, však chce súčasné ministerstvo dopravy používať aj v ďalších prípadoch. Plánované diaľnice a rýchlostné cesty v štátom odhadovanej hodnote 2,1 miliardy eur dalo ministerstvo do balíka, o ktorého opodstatnenosti odmieta diskutovať.

Sú tam aj plánované autostrády na úsekoch Kriváň – Lovinobaňa, severný obchvat Prešova či rýchlostná cesta Košice, Šaca – Košické Oľšany. Všetky tri práve prechádzajú stavebným konaním. Ide o stavby, o ktoré budú stavbári súťažiť v najbližšom roku až dvoch.

Ako bežne prebieha rozhodnutie, kde a akú diaľnicu stavať?

Je ovplyvňované rôznymi vstupmi. Jednak ide o politické rozhodnutia, tlak regiónov, stav pripravenosti úsekov na stavbu, objem dopravy v tom-ktorom regióne. Tam, kde sa čerpajú eurofondy, vstupuje do toho aj Európska komisia. Jednoznačná celoštátna koncepcia roky chýbala.

V budúcnosti sa to má zmeniť. Ďalšie kilometre diaľnic a rýchlostných ciest v predpokladanej hodnote 6,48 miliardy eur pôjdu v inom, špeciálnom režime. Analytici ich majú najprv skúmať a zisťovať, ktorá z diaľnic je pre Slovensko dôležitejšia, ktorá je prioritná a ako stavať diaľnicu tak, aby priniesla čo najväčší úžitok za čo najmenej peňazí.

Iniciátorom projektu Hodnota za peniaze bol bývalý šéf Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií Martin Filko, ktorý na jar tragicky zahynul.

Spomínané projekty za vyše 2 miliardy eur sa do posudzovaného balíka diaľnic nedostali, pretože si to vyžiadalo ministerstvo dopravy.

Má štát dôvod nechať dobehnúť tendre, ktoré priniesli vysoké ceny?

Tendre na diaľnice sa môžu aj zopakovať. Jediný úsek, kde to INEKO nežiada, je pri Košiciach, kde vyhrala Skanska s relatívne nízkou cenou.

Pri Prešove už štát síce poslal do Eurovie list, v ktorom píše, že s ňou mieni podpísať zmluvu, ale čas ho až tak netlačí. Ukázalo sa, že je to už dávno, čo sa posudzovali vplyvy diaľnic na prírodu, a tak bude treba posudky doplniť. To môže oddialiť začiatok stavby.

„Možno o pár mesiacov, tipujem,“ povedal Brecely pre agentúru TASR.

Čo to bude znamenať, ak štát postoj nezmení?

Ak štát postoj nezmení, bude obchvat Čadce či Prešova možno o pár mesiacov skôr, než keby urobil súťaže nanovo. Zároveň to však bude znamenať, že budú predražené, a teda iné regióny dostanú diaľnice neskôr, než keby sa peniaze ušetrili.

Keby nové súťaže priniesli iba také ceny za kilometer, koľko stoja najdrahšie diaľnice vo Francúzsku alebo u nás kilometer úseku s najdlhším tunelom – Višňové –, môžeme ušetriť takmer 200 miliónov eur.

„Ak by opakované súťaže na úseky D1 pri Prešove a D3 pri Čadci priniesli takéto ceny, úspora využiteľná na iné dôležité stavby by dosiahla až 189 miliónov eur,“ zvažujú analytici riziko.

O veľa peňazí by išlo, aj keby sa dosiahla miernejšia úspora, ráta INEKO.

„Ak by to prinieslo najnižšie ponuky, 22 percent pod úrovňou najvyšších, už predložených ponúk, ušetrilo by sa vyše 114 miliónov eur. Za takúto sumu by sa dalo postaviť 10 až 15 kilometrov rýchlostnej cesty R3 na Orave alebo R2 na juhu stredného Slovenska, alebo opraviť približne 500 kilometrov rozbitých ciest I. triedy.“

Koľko máme peňazí a koľko naplánovaných diaľnic?

Eurofondy na diaľnice sa práve končia, minú sa v rokoch 2018 až 2019. V rozpočte je na diaľnice ročne vyčlenených približne 300 miliónov eur.

Postavených máme 600 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, čo je približne tretina z celkovo naplánovaných 1 800 kilometrov autostrád po Slovensku.

„V príprave sú diaľnice a rýchlocesty za vyše 20 miliárd eur, hoci z rozpočtu ide na nové cesty iba 300 až 350 miliónov eur ročne,“ hovorí Kovalčík.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR
Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR

Vláda zverejnila návrh rozpočtu na budúci rok:

  • Plán deficitu na budúci rok je hlboko pod odhadom ostatných analytikov.
  • Tento rok plánuje vláda deficit 0,7 % HDP, plán bol 0 %. Ani týmto číslam ministerstva financií iní analytici neveria.
  • Zlé sú aj spresnené čísla za rok 2018. Slovensko podľa nich zostalo v sankčných pásmach dlhovej brzdy.
Zdieľať

Telefóny vymeníte a internet sa zrýchli. Kedy a za koľko ovplyvní aj štátny úrad cez aukciu, hovorí jeho bývalý šéf

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

5G prinesie rýchlejší internet a nové telefóny. „Ak si dnes dokážete stiahnuť nejaký film v HD za niekoľko minút, tak pri 5G si ho stiahnete za niekoľko sekúnd,“ opisuje bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj. Kedy to bude a koľko budú nové technológie stáť, ovplyvnia aj detaily štátnej aukcie.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Zdieľať

OĽaNO chce iniciovať mimoriadny finančný výbor k návrhu rozpočtu na budúci rok, podľa nich je návrh „klamstvom“. Opozičná strana pripomína, že Kažimír už ako guvernér NBS odhadol, že deficit rozpočtu v budúcom roku bude vo výške 1,5 %, no jeho nástupca – minister financií Kamenický predložil návrh rozpočtu s deficitom 0,5 %.

Zdieľať

Typická slovenská domácnosť disponovala v roku 2017 o 40 % vyšším čistým bohatstvom ako v roku 2014, no takmer celá táto zmena bola spôsobená rastom cien nehnuteľností. Vyplýva to v poradí z tretieho zisťovanie finančnej situácie domácností, ktoré urobila Národná banka Slovenska.

Zisťovanie finančnej situácie domácností sa uskutočnilo v roku 2017. Z neho vyplýva, že drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva.

„Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Zdrojom nových investícií do nehnuteľností boli najmä úvery na bývanie, ktoré u typickej domácnosti s dlhom vzrástli o vyše 10-tisíc eur,“ uviedla Národná banka.

Čo ešte vyplýva zo zisťovania NBS:

  • Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností.
  • Dlhodobo ostávame spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj
    príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín.
  • Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom bývalo 88,8 % domácností (jeden z najvyšších podielov v Európe), čo tvorilo 70 % ich celkových aktív.
  • Finančné aktíva sú koncentrované v bankových vkladoch (70%). Štruktúra finančných aktív zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30% finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.
  • Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu domácnosti reprezentované osobou
    v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.
  • Podiel zadlžených domácností ostáva stabilný (37 %), no výška dlhu zadlžených domácnosti vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.
Zdieľať

Tripartita sa na príplatkoch nedohodla

Zamestnávatelia a odbory sa na dnešnej tripartite nedohodli na zmene príplatkov za prácu v noci a cez víkend od januára.

Minister práce Ján Richter sľúbil po schválení minimálnej mzdy, že príplatky sa v budúcom roku nezvýšia alebo porastú len mierne napriek tomu, že minimálna mzda sa zdvihne o vyše 11 % na sumu 580 eur.

Zamestnávatelia presadzovali, aby sa príplatky už od budúceho roku neodvíjali od minimálnej mzdy, ale od priemernej. Ďalší návrh hovoril o tom, že sa budú vypočítavať z priemernej mzdy, ale až od roku 2021. Treťou možnosťou bolo, že na príplatkoch sa nebude nič meniť.

Keďže sa odborári a zamestnávatelia nedohodli, parlament bude schvaľovať na októbrovej schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde. Podľa nej sa bude minimálna mzda v roku 2021 vypočítavať ako 60 % priemernej. Či takto budú rásť od roku 2021 aj príplatky, o tom budú tiež rozhodovať poslanci.

Zdieľať

Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy. Ministri financií eurozóny dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom. (euractiv)

Zdieľať

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov označili návrh rozpočtu na rok 2020 za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia. Kritizujú výšku deficitu a to, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.

K návrhu rozpočtu malo na pondelkovej tripartite výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy sa napríklad obávajú zhoršenia stability hospodárenia.

Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 % HDP a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 %.

Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu odsúhlasili. (tasr)

Viac o návrhu rozpočtu čítajte tu.

Zdieľať

Vyrovnanému rozpočtu nikto neverí, je len marketingom tejto vlády a zahmlievaním skutkovej podstaty, hovorí bývalý ekonóm Inštitútu finančnej politiky a expert PS/Spolu na financie Ján Remeta.

„V rokoch 2021 a 2022 si ministerstvo stanovilo cieľ vyrovnaného rozpočtu, ale samo priznáva, že nevie, ako ho dosiahnuť. Preto pre budúcu vládu necháva v rozpočte odkaz, že na to, aby bolo hospodárenie vlády vyrovnané, predsa len bude potrebné zrealizovať ďalšie dodatočné opatrenia vo výške 0,75 %, resp. 1,15 % HDP pre roky 2021 a 2022. A to nehovoriac o ďalších rizikách,“ povedal Remeta o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Viac o rozpočte čítajte tu.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať