Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Drucker nechce plošné čistky riaditeľov nemocníc, v skutočnosti nevyhodil ani najviac kritizované postavy

Foto – TASR
Foto – TASR

Nový minister zdravotníctva zatiaľ nepovedal presné kritériá, podľa ktorých rozhodne, kto ostane vo vedení nemocníc a koho pošle preč.

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker hovorí, že má voľnú ruku v tom, kto bude riadiť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, nemocnice, či kto bude rozhodovať na ministerstve. Na ministerstve je od marca, všeobecná zdravotná už má nového šéfa, vymenil aj vedenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, operačného strediska záchrannej zdravotnej služby či Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré má okrem iného na starosti eHealth.

Nový minister už vypísal aj výberové konanie na riaditeľa úradu verejného zdravotníctva a chystá konkurz na riaditeľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.

Drucker je však po rokoch prvý, kto po výmene vlády plošne nemenil riaditeľov nemocníc. Presnejšie, za štyri mesiace vo funkcii minister nevymenil ani jedného riaditeľa nemocníc. Nemocnice tak stále riadi napríklad člen komisie, ktorá rozhodovala o protizákonnom stravovacom tendri, alebo riaditeľ, ktorý chcel ututlať bielenie karty novorodenca.

Nechce plošné čistky

Ešte v apríli, mesiac po svojom nástupe, minister povedal, že sa postupne osobne stretne so všetkými riaditeľmi a „následne vyhodnotí aj prácu jednotlivých riaditeľov nemocníc“. S dodatkom, že transparentnosť, ako aj efektívnosť a účelnosť patria medzi základné piliere programového vyhlásenia vlády pre oblasť zdravotníctva.

Teraz minister zdravotníctva cez svojho hovorcu odkázal, „že sa bude snažiť maximálne objektívne posúdiť prácu každého manažmentu a neplánuje realizovať plošné výmeny riaditeľov“.

Krajina ako Slovensko by podľa ministra na takýto krok ani neposkytovala dostatočný manažérsko-odborný potenciál, keďže v rámci ministerstva zdravotníctva existuje viac ako sto podriadených organizácií.

Skoré zmeny však nevylučuje. „Minister zdravotníctva má dnes jasnú predstavu aj o personálnych otázkach v nemocniciach, ako aj ďalších organizácií v rámci rezortu. Tomáš Drucker považuje za korektné, aby o pripravovaných personálnych zmenách komunikoval najskôr so samotnými riaditeľmi a manažmentmi týchto organizácií, následne bude informovať o týchto krokoch aj médiá,“ dodáva ministerstvo.

Analytik INEKO Dušan Zachar dáva Druckerovi za pravdu v škodlivosti plošných čistiek. „Politické nominácie riaditeľov štátnych nemocníc spolu s ich príliš častým striedaním a chybnými motiváciami pri hospodárení sú jedným z veľkých neduhov slovenského zdravotníctva. Riaditelia nie sú motivovaní k poctivej koncepčnej práci, ktorá si vyžaduje viac rokov nepretržitého kvalitného manažovania,“ hovorí analytik INEKO Dušan Zachar.

Analytik však zároveň dodáva, že „ak nie je predpoklad kvalitného a čestného manažovania, treba urobiť zmeny aj na riaditeľských postoch“.

Riaditeľ nemocnice v Trnave Neštický a bývalý minister zdravotníctva Viliam Čislák. Foto - Tasr
Riaditeľ nemocnice v Trnave Neštický a bývalý minister zdravotníctva Viliam Čislák. Foto – TASR

Riaditeľov nemocníc nevymenil

Doteraz riaditelia fakultných a univerzitných nemocníc, ktoré vlastní štát, viac-menej rátali, že ich funkcie závisia od výsledkov volieb. Väčšinu z nich totiž po každej zmene vlády vymenili.

Drucker si zatiaľ nechal všetkých riaditeľov, ktorých ešte vybrala Zuzana Zvolenská alebo Viliam Čislák. A to aj napriek tomu, že viacerí boli kritizovaní pre svoje pôsobenie a pod ich vedením sa nemocnice tak zadĺžili, že štát plánuje zaplatiť ich faktúry za takmer 600 miliónov eur.

Minister stiahol rozhodovanie o väčších investíciách nemocníc na ministerstvo, no riaditelia ostali kľúčovými osobami, od ktorých závisí riadenie špitálov.

Pozrime sa na prípady riaditeľov, ktorí stále vedú štátne nemocnice, hoci ich profesionalita bola spochybnená.

Trnavskej nemocnici stále šéfuje Martin Neštický, ktorý nastúpil za Viliama Čisláka. Neštický bol dovtedy prevádzkovo-technický námestník riaditeľa, ktorým bol Martin Tabaček.

Tabačeka Čislák odvolal potom, čo médiá informovali o stravovacom tendri, ktorý bol jednou z najväčších káuz bývalej vlády. Skončili preň šéfovia nemocníc a z funkcie musel odísť aj vedúci služobného úradu ministerstva zdravotníctva Martin Senčák.

Nemocnice v Trnave, v Banskej Bystrici, v Poprade aj v Trenčíne nakupovali stravu za vyše 80 miliónov eur na desať rokov. Pri zverení takého veľkého objemu služieb súkromnej firme to mali dať schváliť vláde, čo neurobili a porušili tým zákon. Vtedajší minister Viliam Čislák (za Smer) odvolal riaditeľov týchto nemocníc aj Senčáka, ktorý viedol jeho úrad a zmluvy odobril.

O dodávanie stravy súťažili prepojené firmy a ich ceny boli podľa prepočtov Trasnparency International príliš vysoké.

Tabaček síce skončil, ale Neštický, ktorý ho nahradil a dodnes vedie nemocnicu, o tendri priamo rozhodoval. Práve Neštický pri tendri na zabezpečenie stravy predsedal komisii, ktorá víťaza vyberala. V súťaži proti sebe vtedy bojovali firmy Dora Gastro a Hospital Catering Solutions, ktoré sú personálne aj majetkovo prepojené. Nemocnica napriek tomu tender nezrušila.

Odvolaného riaditeľa Martina Tabačeka vymenoval Neštický za svojho námestníka. Keď o tom informovali médiá, z tejto pozície ho stiahol.

„Vedenie trnavskej nemocnice sa zviditeľnilo aj kauzou, kde pacientke nemocnica odmietla poskytnúť zaznamenanú videodokumentáciu z operácie a kde úrad na ochranu osobných údajov potvrdil pochybenia,“ pokračuje v menovaní pochybení šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský.

Aj súčasná šéfka fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková musela o stravovacom tendri vedieť, keď prebiehal, bola ekonomickou námestníčkou. Po odvolaní riaditeľa Vladimíra Baláža, ktorý je aj poslanec za Smer, pre tento protizákonný tender, prišla na jeho miesto.

Šéf Fakultnej nemocnice v Nitre Jozef Valocký (v strede) s dnes už bývalou ministerkou Zuzanou Zvolenskoh a Pavlom Paškom - obaja museli odísť po kauze predraženého CT prístroja. Foto - Tasr
Šéf Fakultnej nemocnice v Nitre Jozef Valocký (v strede) s dnes už bývalou ministerkou Zuzanou Zvolenskou a Pavlom Paškom – obaja museli odísť po kauze predraženého CT prístroja. Foto – TASR

Kryl bielenie, šéfuje ďalej

Fakultnú nemocnicu v Nitre riadi poslanec Smeru Jozef Valocký. Pred tromi rokmi Sme prinieslo, že Alena Ďurišová, prednostka detskej kliniky v nitrianskej fakultnej nemocnici, zabielila údaje v zdravotnej dokumentácii. V karte novorodenca zabielila Ďurišová informáciu, že chlapcovi zlyhali obličky pre nesprávne podaný liek.

Valocký, ktorý aj vtedy nemocnicu riadil, to popieral a tvrdil, že prednostka v dokumentácii bielila len chybný údaj kolegu. Preukázalo sa však, že nehovoril pravdu a že lekárka zabielila údaje o tom, koľko lieku novorodencovi podali.

Minister Drucker zatiaľ nechal vo funkcii aj riaditeľa najväčšej Univerzitnej nemocnice v Bratislave Miroslava Bdžocha. Ten riadi najzadlženejšiu nemocnicu, ale kritiku si vyslúžil aj za nevýhodné prenájmy parkovísk súkromným firmám, ktoré potom od pacientov a ich návštev vyberali parkovné.

Riaditelia dotknutých nemocníc na otázky, či neodídu zo svojich postov, alebo či im minister nedal podmienky, ktoré musia spĺňať, neodpovedali.

Kritizovaný šéf sekcie Mikloši sa vráti

Nový minister už vymenil šéfov dvoch kľúčových sekcií na ministerstve – liekovej a zdravia. Tam bol ešte donedávna šéfom Mário Mikloši.

Ešte koncom júla oznámilo ministerstvo, že Mikloši, ktorý bol za bývalého vedenia ministerstva štátnym tajomníkom, odchádza na konci júna. Po ministrovi Viliamovi Čislákovi tak bol druhý najdôležitejší človek.

Miklošiho odchod z ministerstva je však len dočasný. „Ministerstvo má záujem o odbornú spoluprácu s Máriom Miklošim,“ dodáva hovorkyňa Stanislava Luptáková. Po novom by mal získať miesto projektového manažéra napríklad pri príprave zmien na pohotovostiach či záchrankách.

V súčasnosti tak zamestnanecký pomer na ministerstve nemá, ale o pár týždňov by sa tam mal vrátiť.

Mikloši mal ako šéf sekcie zdravia na starosti všetko, čo súvisí so zdravotnou starostlivosťou, s ošetrovateľstvom aj so vzdelávaním zdravotníkov.

Keď bol štátnym tajomníkom, kritizoval ho poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený), ktorý upozornil na jeho konflikt záujmov. Mikloši je totiž spoločníkom vo firme Uroflexx, ktorej sa za druhej vlády Roberta Fica darilo.

Konateľkou firmy je Miklošiho manželka. Firma podniká v zdravotníctve a na to, aký bude mať zisk, má veľký vplyv, akú zmluvu bude mať s najväčšou, štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Tú vlastní ministerstvo zdravotníctva.

Dnes na DennikE.sk

  • Banky: Vláda a banky sa dohodli na posune splátok úverov
  • Parlament: Poslanci schválili odloženie odvodov pre podnikateľov s poklesom tržieb
  • Ropa: OPEC rokuje s Ruskom a ďalšími štátmi o znížení ťažby
  • Nórsko: Nezamestnanosť v Nórsku stúpla na rekordných 14,7 percenta
  • USA: Počet ľudí bez práce rastie rýchlejšie, než sa čakalo
  • Taliansko: Legendárny dizajnér obuvi Sergio Rossi zomrel, údajne na koronavírus
  • Ekonomický newsfilter: Korona-nekorona, Sme rodina si svoje stráži a s nikým sa deliť nemieni
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Ako to bude s odkladmi splátok bankových úverov (aktualizované otázky a odpovede po dohode vlády s bankami)

Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N - Tomáš Benedikovič
Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N – Tomáš Benedikovič

Môžu si banky dávať nejaké podmienky, aby mi umožnili odklad splátok? Týkajú sa odklady aj samospráv? Čo sa stane s poistením k úverom? Prinášame aktualizované odpovede na najčastejšie otázky po dohode vlády s bankami o odklade splátok.

Zdieľať

Banky budú odkladať splátky úverov, čo spraví štát s bankovým odvodom, ešte jasné nie je

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vláda urobila kľúčovú dohodu s bankami o posune splátok úverov, ohlásil premiér Igor Matovič. Ľudia zasiahnutí krízou dostanú možnosť odkladu splátok hypoték a spotrebných úverov až do deväť mesiacov. Bude to jednoduchý elektronický proces.

Zdieľať

Toto celé je ako basa pre ľudí, ktorí chcú robiť (ľudia píšu o svojej práci)

Ilustračné foto -Tomáš Hrivňák
Ilustračné foto -Tomáš Hrivňák

Ľudia píšu, ako sa im teraz darí v podnikaní (7): „Čo sa týka hrania v baroch a na svadbách, tak tam sa platby riešia na ruku. Takže z hľadiska pomoci od štátu sme na tom asi tak ako čašníci. Tým tiež nikto nezaplatí prepitné.“

Zdieľať

Odklad odvodov pre SZČO a zamestnávateľov je schválený. Podmienkou je pokles tržieb o 40 percent

Milan Krajniak. Foto - TASR
Milan Krajniak. Foto – TASR

SZČO a aj zamestnávatelia si budú môcť odložiť marcové odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne do konca júla. Odklad sa však netýka všetkých, ale len podnikateľov, ktorým klesli tržby o 40 %. Zmenu schválili 118 hlasmi v skrátenom legislatívnom konaní poslanci v novele zákona o sociálnom poistení.

Zdieľať

Flexikonto je veľmi žiadané, keď je zle, ale nenávidené v dobrých časoch, vraví odborár z Jaguaru

Foto - archív
Foto – archív

Konto pracovného času je nenávidené v dobrých časoch, ale veľmi žiadané, keď je zle, vraví šéf Moderných odborov v automobilke Jaguar Land Rover Peter Mrázik. Dodáva, že pre zamestnávateľa je dnes ťažké odhadnúť, či a do akej miery sa mu predplatené hodiny cez konto pracovného času vrátia.

Minúta po minúte

Zdieľať

Schodok verejných financií by tento rok v dôsledku prepadu ekonomiky a vládnych záchranných opatrení mohol dosiahnuť takmer 9 % HDP. Vyplýva to z odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Rada hovorí, že deficit by tento rok mohol dosiahnuť 8,67 %  (8,019 miliardy eur). Oproti februáru ide o zhoršenie o vyše šesť percentných bodov.

Z čoho rada vychádzala

  • prognóza prepadu ekonomiky tento rok o 5 %
  • vládne opatrenia na pomoc ekonomike zverejnené v nedeľu 29. marca

Hrubý náčrt dôsledkov

  • výpadok zhruba 2 miliárd eur na daniach a odvodoch
  • náklady 3 miliardy eur na vlády balík prvej pomoci (za tri mesiace)
  • výpadok 0,5 miliardy eur v dôsledku zvýšeného čerpania OČR a nemocenského
  • zvýšené náklady na zdravotnícky materiál o 0,3 miliardy eur

„Ide o predbežný a zatiaľ zjednodušený pohľad na základe informácií známych ku koncu marca. Odhad budeme spresňovať na základe aktualizácie prognóz ekonomického vývoja, ako aj vzhľadom na aktuálne prijímané vládne opatrenia,“ napísala rada.

Rozpočtový semafor za marec 2020. FB Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Rozpočtový semafor za marec 2020. FB Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Zdieľať

Poisťovne nepristúpia na plošný odklad platieb poistného. Slovenská asociácia poisťovní to uviedla v čase, keď sa vláda a banky dohodli na odklade splátok úverov pre občanov a menšie podniky.

Ak zákazník prestane platiť poistné, dôsledkom býva zánik zmluvy a strata poistnej ochrany.

Asociácia tvrdí, že poisťovne vyplácajú poistky ešte vo väčšom rozsahu než obvykle, hoci pociťujú dôsledky pandémie a pracujú s obmedzeným počtom zamestnancov, ktorí musia pracovať z domu.

Dodáva, že bez príjmov z poistného by nemali plnenia poistiek z čoho kryť. Prerušenie poistného podľa asociácie navyše nemá oporu v zákone.

„V tejto situácii preto nie je možné očakávať, že by poisťovne mohli pristúpiť na paušálny (plošný) odklad platieb poistného. Ak by to urobili, v pomerne krátkom čase by sa dostali do problémov, čím by priviedli do problémov aj svojich klientov,“ uviedla asociácia v stanovisku.

(n, tasr)

Zdieľať

Finančné dôsledky pandémie koronavírusu pocítilo 47 percent Slovákov. Najciteľnejšie zaznamenali zhoršenie živnostníci, z ktorých ho spozorovalo 68 percent. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos.

Prieskum urobili na vzorke 1003 respondentov vo veku 18 a viac rokov 27. až 30. marca.

  • 34 % Slovákov tvrdilo, že sa finančná situácia ich domácností následkom epidémie zhoršila,
  • 13 % uviedlo, že sa zhoršila výrazne,
  • 49 % Slovákov považuje svoju finančnú situáciu za stabilizovanú, ďalšie 3 % nevedeli odpovedať.
  • zhoršenie výrazne pociťovali ľudia so stredoškolským vzdelaním bez maturity (57 %) a mladé rodiny či rodiny s dvoma deťmi v domácnosti,
  • najväčší negatívny vplyv hlásili živnostníci (68 % z nich).

Prieskum ukázal aj to, že ľudia počas pandémie viac využívajú e-shopy.

  • štyria z desiatich Slovákov využili počas posledných 14 dní predaj v e-shope s dovozom až domov,
  • pričom 20 % takúto službu využilo raz a ďalších 20 % dva- alebo viackrát.

Ľudia podľa sondy Ipsos taktiež zvažujú na internete nakupovať ešte viac, ak dostanú možnosť.

Zdieľať

Legendárny taliansky dizajnér obuvi Sergio Rossi zomrel vo veku 84 rokov. Pred niekoľkými dňami ho hospitalizovali v meste Cesena, podľa informácií viacerých médií zrejme podľahol následkom koronavírusu.

Rossi sa špecializoval na dizajn dámskej obuvi, topánky od neho nosili napríklad Rihanna či Paris Hilton.

Značku Sergio Rossi založil v 60. rokoch minulého storočia. V roku 1999 sa stala súčasťou luxusného konglomerátu Kering, od roku 2015 patrí talianskemu private equity fondu Investindustrial.

Rossi ležal v nemocnici v talianskom regióne Emilia-Romagna, ktorý patrí k najviac postihnutým pandémiou. V Taliansku doposiaľ podľahlo nákaze približne 14-tisíc ľudí, najviac na svete. (guardian, reuters)

Zdieľať

V Spojených štátoch zaniklo v marci vyše 700-tisíc pracovných miest, čo je výrazne viac, než sa čakalo. Pre dosah koronavírusu sa skončilo obdobie rekordného rastu ekonomiky i trhu práce, ktoré trvalo 113 mesiacov.

Miera nezamestnanosti v marci stúpla na 4,4 percenta, najvyššie od roku 2017. Vo februári bola na 50-ročnom minime 3,5 %.

Ide o najrýchlejší medzimesačný nárast od januára 1975. V najbližších mesiacoch sa očakáva zvýšenie nezamestnanosti nad 10 percent.

Štatistika počtu pracovných miest sa vykazuje k 12. dňu v mesiaci, marcové dáta tak odrážajú len zlomok skutočnej nezamestnanosti naprieč Spojenými štátmi.

Len v posledných dvoch marcových týždňoch požiadalo o podporu v nezamestnanosti zhruba 10 miliónov ľudí. (čtk, bloomberg, axios)

Zdieľať

Airbus zvažuje výrazné škrty vo výrobe najpredávanejšieho lietadla A320, mesačnú produkciu 60 kusov by mohol znížiť o polovicu. Tempo výroby chce prispôsobiť problémom, ktoré má letecká doprava i dodávateľské reťazce pre koronavírus.

Zníženie výroby by mohlo byť dočasné na jeden až dva štvrťroky, konečné rozhodnutie by malo padnúť do polovice apríla.

Lietadlá Airbus A320 majú jednu uličku, väčšinou sa využívajú na kratšie až stredné vzdialenosti.

Prečo chce Airbus redukovať výrobu:

  • aerolinky po celom svete odstavili lietadlá z prevádzky a pre nedostatok hotovosti a cestovné obmedzenia prestali odoberať väčšinu nových strojov,
  • zvoľnením tempa produkcie chce zabrániť hromadeniu nedodaných lietadiel,
  • čelí aj výpadkom v dodávateľskom reťazci.

Airbus aj Boeing údajne uvažujú aj o výraznom znížení výroby širokotrupých lietadiel, ako sú Airbus A350 a Boeing 777.

Ako sa zmenili plány:

Pred koronakrízou Airbus plánoval zvýšiť v budúcom roku výrobu lietadiel z rodiny A320 na 63 mesačne a v rokoch 2022 až 2023 o ďalší jeden až dva stroje.

Tieto plány boli zatiaľ odložené. Minulý mesiac firma prestala zverejňovať výhľad dodávok lietadiel na tento rok.

Airbus vlani dodal zákazníkom celkovo 863 lietadiel. Po ôsmich rokoch predstihol Boeing, ktorého dodávky klesli o polovicu – na 380 strojov. Dôvodom bola nútená odstávka dôležitého modelu 737 Max. (reuters, n)

Zdieľať

Pavol Jančovič 1. apríla skončil vo funkcii prezidenta najväčšieho združenia nákladných dopravcov Česmad Slovakia. V prezídiu združenia zostáva. Česmad uviedol, že Jančovič odstúpil na základe vlastného rozhodnutia.

  • Česmad reprezentuje vyše 1100 dopravných spoločností s 23-tisíc zamestnancami.
  • Jančoviča aktuálne zastupuje viceprezident Pavol Piešťanský z dopravnej spoločnosti Yellow Express.
  • Združenie sa chystá rokovať s ministerstvami o svojich návrhoch na zmiernenie dôsledkov pandémie koronavírusu.

Rozhovor s Jančovičom priniesol Denník N tento týždeň.

(n, tasr)

Zdieľať

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) chce dnes na krízovom štábe navrhnúť otvorenie predajní automobilov. Tvrdí, že majú veľmi nízku koncentráciu ľudí, sú veľké a je ľahké dodržať v nich vládou nastavené pravidlá predaja.

Sulík tak chce pokračovať v zmierňovaní zákazov prijatých vládou na ochranu pred pandémiou ochorenia COVID-19. V pondelok sa už otvorili predajne so záhradkárskymi potrebami, s farbami či so železiarskym tovarom.

„Som za to, aby sme v otváraní prevádzok pokračovali,“ povedal Sulík.

Pripomenul, že na jedného zákazníka obchodu musí pripadnúť minimálne 25 štvorcových metrov predajnej plochy, predajňa musí zabezpečiť pri vstupe dezinfekciu rúk alebo jednorazové rukavice a do predajne môže vstúpiť zákazník iba s rúškom na tvári. (tasr)

Zdieľať

Nezamestnanosť v Nórsku v marci stúpla šesťnásobne na rekordných 14,7 percenta. Prudký nárast je dôsledkom vládnych opatrení proti koronavírusu, ktoré spustili vo firmách vlnu státisícov výpovedí.

„Sme svedkami drastického zhoršenia situácie na trhu práce,“ cituje Reuters šéfa nórskeho úradu práce Sigruna Vaagenga.

Mnohé škrty pracovných miest sú klasifikované ako dočasné. Napríklad v prípade reštaurácií či aeroliniek sa očakáva, že po skončení reštrikcií vezmú zamestnancov naspäť.

Ekonómovia však varujú, že veľa firiem môže mať ťažkosti so zotavením sa z koronakrízy.

Zdieľať

Samosprávne kraje chcú s ministrom financií Eduardom Hegerom rokovať o výpadku príjmov, ktorý ich postihne pre pandémiu koronavírusu. Avizoval to šéf združenia SK8 a Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič (OĽaNO).

„V krátkom čase chcú župy rokovať s ministrom financií o konkrétnych opatreniach, ktoré by riešili očakávaný masívny výpadok v ich príjmoch. Bude veľmi dôležité, aby aktuálna kríza nemala v konečnom dôsledku zásadný dosah na poskytovanie služieb pre verejnosť,“ povedal Viskupič podľa TASR.

O čo ide:

  • Kľúčovú časť príjmov samospráv tvoria výnosy z daní z príjmu od ľudí, ktoré vyzbiera štát (takzvané podielové dane).
  • Pandémia koronavírusu tieto výnosy zníži, Viskupič citoval prognózu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá počíta pre kraje s výpadkom 254 miliónov eur.
  • Kraje sa ešte pred pandémiou sťažovali, že prichádzajú o príjmy a zvyšujú sa im výdavky pre zmeny zákonov, ktoré presadila bývalá vládna koalícia (napríklad zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane pre ľudí alebo zdvihnutie platov učiteľom).
  • Parlament schválil finančné opatrenia, ktoré samosprávam uvoľnili ruky pri hospodárení, samotný výpadok však neriešia.
Zdieľať

Air France-KLM rokuje s bankami o miliardových úveroch s garanciami francúzskej a holandskej vlády. Ako najviac pravdepodobý scenár sa javí, že Paríž sa zaručí za pôžičku 4 miliardy eur pre Air France a Haag za 2 miliardy eur pre KLM.

Francúzsko aj Holandsko kontrolujú v Air France-KLM po 14 percent a dlhodobo sa sporia o to, kto bude mať v aerolinkách hlavné slovo.

Vlády po celom svete sa snažia podporovať veľké letecké spoločnosti, ktorým hrozí bankrot. Reštrikcie z dôvodu pandémie, vrátane obmedzenia cestovania, totiž ochromili činnosť aerolínií.

Americký senát už schválil podporné opatrenia za 58 miliárd dolárov na pomoc leteckému sektoru v USA, v Európe získali prísľub pomoci Norwegian Air či SAS. Lufthansa rokuje o finančnej injekcii za miliardy eur s nemeckou vládou. (reuters)

Zdieľať

Kartel OPEC a ďalší ťažiari ropy na čele s Ruskom rokujú o znížení dodávok o 10 miliónov barelov denne. Cieľom je stabilizovať trh, na ktorom stúpol prebytok ropy po vypršaní dohody o redukcii ťažby, čo viedlo k prudkému pádu cien.

Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa sa blíži dohoda medzi Saudskou Arábiou a Ruskom, jej výsledkom má byť zníženie ťažby o 10 až 15 miliónov barelov denne, čo predstavuje desať až 15 % globálnych dodávok.

Zníženie ťažby v Spojených štátoch Trump neponúkol.

Konečný rozsah redukcie bude závisieť od ochoty všetkých producentov. Prípadné obmedzenie ťažby o vyše 10 miliónov barelov by muselo zahŕňať aj producentov mimo OPEC.

Posledné rozhovory o ďalšom znížení ťažby na začiatku marca skrachovali, od apríla tak pre členov OPEC neplatia žiadne ťažobné kvóty.

Ceny ropy za uplynulý mesiac klesli o viac než polovicu na 18-ročné minimum blízke 20 dolárom za barel. Prispel k tomu aj oslabený dopyt pre koronavírusové obmedzenia po celom svete. (čtk, reuters, n)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať