Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Z Bratislavy do Košíc po diaľnici? Najnovšie až v roku 2026, píše sa v poslednej štúdii

Predstavte si, že na ceste z Bratislavy do Košíc pohodlne obídete Žilinu a kolóny a lieviky vás nepristavia ani pri Ružomberku. Keď bude celá D1 hotová, zdoláte trasu medzi metropolami približne o trištvrte hodiny rýchlejšie než dnes.

Dovtedy sa šoférom oplatí obzerať sa po konkurenčnej trase po maďarskej diaľnici, ceste cez Donovaly či južnej trase cez Zvolen. Na ilustráciu, Google Maps ako jednu z dobrých alternatív odporúča lietadlo.

Keby sľuby politikov platili, jazdilo by sa po D1 plynulo už v roku 2010 (sľúbil R. Fico v lete 2007).

Najnovšie informácie ukazujú, že na dostavbu posledného úseku D1 Turany – Hubová pri Ružomberku si zrejme budeme musieť počkať až do roku 2026.

Píše sa to ako o jednej z možností v správe o hodnotení vplyvov diaľnice pri Ružomberku na prírodu; správu na webe zverejnilo ministerstvo životného prostredia.

O termínoch spomínaných v správe sa údajne uvažuje a vychádzajú z „aktualizovaného harmonogramu investičnej prípravy jednotlivých stavieb, priebehu projektovej dokumentácie prípravy a jej schvaľovania, ako aj postupu výstavby“.

Ak by sa rok 2026 ako termín dostavby úseku D1 Turany – Hubová potvrdil, znamenalo by to, že D1 by bola hotová až šesť rokov po dokončení extra náročného najdlhšieho diaľničného tunela na Slovensku – Višňové pri Žiline.

Prevŕtať Fatru

Pozorní šoféri si mohli všimnúť, že pri Ružomberku odštartovali prípravné práce na diaľnici ešte v roku 2009 za prvej vlády Roberta Fica. Vtedy sa plánovalo, že autostráda povedie krížom cez chránenú prírodu; len malú časť cesty chceli ukryť do tunela.

Protestovali však ochranári, Európska komisia im dávala za pravdu a Európska investičná banka na PPP projekt odmietla požičať.

Nakoniec sa na diaľnici zosunul svah.

Teraz štát v správe konštatuje, že asfaltka naprieč chránenou prírodou nie je dobrý nápad. Odporúča vohnať väčšinu jej kilometrov do tunelov, aby nezničila chránenú prírodu Veľkej a Malej Fatry. Ako optimálne riešenie sa vytypovalo riešenie pomocou 5,9-kilometrového tunela Korbeľka, 2,8-kilometrového tunela Havran a zvyšku v prírode, napríklad mostom ponad Váh.

Aby diaľnica neničila populácie rysa či medveďa, postavia pre migráciu zveri dlhý ekodukt.

V praxi tunelový variant znamená, že treba veľa prekresliť a diaľnicu pripravovať v novom mode.

Bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák hovorí, že to môže trvať roky: treba napríklad vykupovať pozemky, vymenúva. „Potom príde ešte územné rozhodnutie, stavebné povolenie,“ vysvetľuje bývalý šéf diaľničných investícií.

Najprv treba dokončiť posudok o tom, či a ako veľmi zasiahne diaľnica prírodu. Nateraz zverejnená správa zďaleka neznamená koniec práce. Posudok iba čosi odporúča, ešte nezaväzuje. Slovo ešte dostanú všetci tí, ktorých sa diaľnica týka.

Ďalší posun o pár týždňov

„Národná diaľničná spoločnosť iba tento týždeň predložila ministerstvu životného prostredia správu o hodnotení pre úsek D1 Hubová – Turany s niekoľkými variantmi. Ministerstvo životného prostredia na tomto základe začalo s posudzovaním a záverečné stanovisko vydá koncom leta,“ povedala hovorkyňa enviroministerstva Petra Stano Maťašovská.

Keby štát zostal pri povrchovom variante, čo je krajne nepravdepodobné, v správe sa ráta s termínom dostavby ružomberskej diaľnice v roku 2023. Rolu pritom hrá aj to, že dlhší tunel je náročnejšia stavba, a tak by to trvalo 66 mesiacov namiesto 44-mesačnej stavby pri povrchovom variante.

Turany – Hubová

Ak povedie diaľnica po povrchu, v správe sa uvažuje, že sa začne stavať v roku 2019 a dokončí sa v roku 2023

Ak povedie diaľnica väčšinu trasy tunelom, začne sa stavať v roku 2021 a hotová by mala byť v roku 2026

Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti si myslí, že tunel je lepšie riešenie a ani časový posun nebude taký veľký, ako naznačuje najnovšia správa.

Ridzoň očakáva, že pôvodný variant by bol štát schopný dokončiť najskôr v roku 2022 a nový – tunelový – o rok až dva nato. Štát si v nových termínoch zrejme necháva rezervu pre prípad, že by sa napríklad vyskytli problémy s výkupom pozemkov, geológiou alebo iné problémy, uvažuje ochranár.

Minister dopravy Roman Brecely už dávnejšie avizoval, že diaľnica zrejme povedie tunelom. V relácii Rádia Express ešte v máji avizoval zmenu jej trasovania a hovoril, že by sa mohla začať stavať v roku 2018 a dokončená by mohla byť v roku 2021 až 2022.

Všetky ostatné úseky na D1 sa podľa Brecelyho vyjadrení stíhajú dostavať najneskôr v roku 2020. Reč je o rozostavaných úsekoch pri Žiline, ale aj obchvate Prešova či ďalšej diaľnici pri Ružomberku, Hubová – Ivachnová. Inak povedané, všade bude diaľnica súvislá, len pri Ružomberku budú šoféri dávať nohu z plynu.

Prečo sa v novej správe spomína aj rok 2026, sme sa spýtali na ministerstve dopravy. Jeho hovorkyňa Karolína Ducká odpísala, že k jednotlivým variantom diaľnice sa vyjadria až potom, keď budú mať v rukách záverečnú podobu hodnotenia vplyvov diaľnice na prírodu.

Najdrahší kilometer na Slovensku

V správe o plánoch na ružomberskú diaľnicu štát píše, že tunelová vyjde odhadom na 900 miliónov eur. Diaľnica po povrchu vychádza investične na 730 až 770 miliónov eur podľa toho, ktoré detailné trasovanie vyberieme.

Ak sa bude stavať diaľnica v tuneli a čísla blízke najnovšej správe potvrdí aj súťaž, išlo by o slovenského cenového rekordéra. Jediný kilometer autostrády totiž vychádza na takmer 70 miliónov eur a to sa na Slovensku pri klasickej stavbe zatiaľ ešte nestalo, ani pri stavbe tunelov.

Na ilustráciu: jeden kilometer 13-kilometrového úseku pri Žiline, ktorého polovicu tvorí tunel, vychádza na niečo vyše 30 miliónov eur.

Ridzoň tvrdí, že asfaltka po povrchu by v skutočnosti mohla vyjsť ešte drahšie, ako sa uvádza v správe, pretože by sa muselo veľa investovať do opatrení na to, aby sa nepriaznivý vplyv diaľnice na prírodu znížil. Napríklad by sa muselo stavať veľa ekoduktov, po ktorých by mohla migrovať zver, a museli by sa sanovať zosuvy.

„Medvede by stratili kontakt s riekou a zároveň by mohlo dochádzať k mortalite. Tým, že diaľnica povedie v podzemí, toto odpadne,“ hovorí Ridzoň.

Neočakáva, že by diaľnica v tuneli mala ohroziť vodné zdroje. Diaľnica by sa totiž mala vyhĺbiť cez pohorie o čosi vyššie, mimo vodných zdrojov.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Šéf Lidla: Zosadiť Tesco nie je náš primárny cieľ

Lidl sa intenzívne zaoberá prípravou e-shopu, hovorí jeho slovenský šéf Matúš Gála. Diskont plánuje ponúkať online zatiaľ iba spotrebný tovar, predaj potravín cez internet vníma dnes zo svojho pohľadu ako ekonomicky nefunkčný model.

Z veľkých obchodných reťazcov rozbehlo internetový predaj zatiaľ len Tesco. Neobmedzuje sa len na spotrebný tovar, ale rozváža tiež potraviny, vrátane čerstvých výrobkov.

V Česku prevádzkuje Lidl e-shop už dva roky.

Najdôležitejšie témy z rozhovoru s Matúšom Gálom, ktorý stojí na čele slovenského Lidla od leta 2016:

  • spotrebný tovar v obchodoch niekedy chýba preto, že reťazec neodhadne objednané množstvo,
  • v Poluse otvoril tretiu predajňu v obchodnom centre, no tento koncept pre reťazec nie je priorita,
  • rásť v existujúcej sieti predajní je čoraz náročnejšie, pretože niektoré obchody trpia vlastným úspechom a narážajú na kapacitné možnosti,
  • do konca roku by Lidl chcel na Slovensku otestovať samoobslužné pokladnice, ale z priestorových dôvodov si ich vie predstaviť len v malom počte predajní,
  • prebiehajúci finančný rok má byť najsilnejším z pohľadu expanzie za uplynulých 5 – 6 rokov,
  • či platí zamestnancov najlepšie na trhu, Gála tvrdí, že dostávajú o 20 % viac, než je priemer v brandži,
  • už niekoľko rokov poskytuje zamestnancom raz za päť rokov neplatený sabatikal na jeden až tri mesiace,
  • postupne zapája do spolupráce viac slovenských dodávateľov, naráža však na ich obmedzené spracovateľské kapacity, ktoré rastú len pomaly,
  • znižuje distribúciu tlačených letákov a posilňuje komunikáciu so zákazníkmi cez internet,
  • doteraz nedostal ani jednu miliónovú pokutu, najviac mu dali 25-tisícovú sankciu, ktorú aj zaplatil.
  • Prečítajte si celý rozhovor s Matúšom Gálom
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček
Zdieľať

Čo sa od piatka polnoci mení pri platení kartami a na webe (otázky a odpovede)

Od polnoci z piatka na sobotu platia na platenie kartami a cez web nové pravidlá. V otázkach a odpovediach vysvetľujeme, čo sa mení, čo sa nemení, prečo sa to deje a ako sa na to treba pripraviť:

  • Prečo môžem mať od soboty problém s platením kartou v obchode? Čo mám urobiť?
  • Ak budem vedieť PIN ku karte, budem ňou vedieť zaplatiť v každom prípade?
  • Páči sa mi platiť mobilom – budem musieť zadávať PIN aj tak?

Minúta po minúte

Zdieľať

Útok dronov na najväčšie ropné zariadenie na svete zrejme zdvihne ceny komodity

Dva útoky na veľké saudskoarabské ropné zariadenia spôsobia výpadok zhruba 5 % svetovej produkcie ropy. Po víkende tak zrejme stúpnu ceny ropy na svetových trhoch.

Prečo je to dôležité: Saudská Arábia dodáva v súčasnosti trhu asi 10 percent svetových dodávok ropy, aktuálny výpadok by mal byť vo výške 5 miliónov barelov denne.

Financial Times tvrdí, že výpadky by mohli byť relatívne rýchlo nahradené, no trhy budú minimálne v prvých dňoch tak či tak zasiahnuté.

Spoločnosť Saudi Aramco ani saudskoarabské oficiálne orgány ani 15 hodín  po útoku nepovedali, aký je odhadovaný rozsah škôd.

Problémom sú aj pochybnosti, či Saudská Arábia dokáže zabezpečiť ochranu svojich zariadení pred útokmi dronov v budúcnosti. To by mohlo ceny ropy ovplyvňovať dlhšie.

Útočili jemenskí povstalci: K sobotňajšiemu útoku na dve veľké ropné zariadenia v Saudskej Arábii sa prihlásili jemenskí šiitskí povstalci húsíovia.

Ich vojenský hovorca vyhlásil, že vyslali desať dronov, aby zaútočili na závod na spracovanie ropy v Búkjaku a ropné pole Churajs na východe krajiny. Informovala o tom agentúra AP.

Hovorca súčasne varoval, že útoky húsíov proti Saudskej Arábii sa len zintenzívnia, ak bude vojna v Jemene pokračovať. „Jedinou možnosťou pre saudskoarabskú vládu je prestať na nás útočiť,“ vyhlásil vo vystúpení, ktoré odvysielala satelitná televízia húsíov.

Saudskou Arábiou vedená vojenská koalícia bojuje proti povstalcom v susednom Jemene od marca 2015.

Útok na najväčšie ropné zariadenie na svete:       

Terčom jedného útoku bol spracovateľský závod štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti Saudi Aramco v Búkjaku, ležiacom neďaleko pobrežného mesta Dammán vo Východnej provincii.

Firma označuje svoje zariadenie v Búkjaku za „najväčší závod na stabilizáciu ropy na svete“. Závod spracováva tzv. kyslú ropu na sladkú, ktorú potom prepravujú na prekládkové stanice na pobreží Perzského zálivu a Červeného mora. Podľa odhadov dokáže spracovať až sedem miliónov barelov ropy denne.

Závod bol v minulosti terčom militantov. Samovražední bomboví útočníci al-Káidy sa neúspešne pokúsili zaútočiť na tento ropný komplex vo februári 2006.

Druhým miestom útoku bolo podľa ministerstva ropné pole Churajs.

Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.
Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.
Zdieľať

V nedeľu 15. septembra ostanú obchody na Slovensku zatvorené, predávať počas sviatku im zakázal zákon. Otvorené smú mať len obchody na staniciach, letiskách, predajne suvenírov, lekárne, veľkoobchody či menšie predajne, kde neobsluhujú zamestnanci.

Zdieľať

Riziko rozhodnutia ECB o uvoľnení menovej politiky je v tom, že z neho nemusia benefitovať všetky krajiny eurozóny, hovorí šéfka Implementačnej jednotky vlády Miriama Letovanec.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie ECB podporiť ekonomiku eurozóny a nástroje, ktoré boli na podporu použité?

Miriama Letovanec, šéfka tímu Implementačnej jednotky

Kvantitatívne uvoľňovanie je štandardným nástrojom monetárnej politiky. Rozhodnutie ECB v súčasnej dobe však vnímam ako potenciálne riziko, keďže z neho nemusia benefitovať všetky krajiny eurozóny.

Rovnako je legitímnou otázkou, čo sa bude diať, ak vplyvom potenciálnych hrozieb obchodných vojen či tvrdého brexitu dôjde k ďalšiemu spomaleniu ekonomiky, prípadne dôjde ku kríze. Preto novej šéfke ECB držím palce a prajem jej pevné nervy!

Rovnako dôležité však bude, ako na tento krok zareagujú jednotlivé krajiny z pohľadu mixu opatrení vo fiškálnej politike. Vytvára to priestor pre implementáciu štrukturálnych reforiem, ktoré v konečnom dôsledku nemusia byť pre krajiny až také bolestivé. Samozrejme, závisí to aj od toho, v ktorej fáze volebného cyklu sa nachádzajú a ako dlho tieto vlády pri moci aj vydržia (napr. Taliansko).

Z pohľadu investičného apetítu jednotlivých krajín je žiaduce, aby boli nasmerované do projektov, ktoré prinesú pre občanov dlhodobý úžitok a nie krátkodobý efekt pred voľbami.

Dovolím si však upozorniť, že kvantitatívne uvoľňovanie nemá nič spoločné s rozpočtovou nezodpovednosťou a zbytočným zadlžovaním krajiny v rizikovom období ekonomického spomalenia.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.