Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Nemáme ani na opravy ciest, no Sieť plánuje Branisko II a najdlhší tunel na Slovensku

V roku 1998 Vladimír Mečiar ako predseda vlády poklopkával pri Žiline základný kameň diaľničného tunela Višňové. Vtedy v ňom začali raziť prieskumnú štôlňu nazvanú Alžbeta. Keď bude tento tunel hotový, bude so svojimi 7,5 kilometrami najdlhším na Slovensku.

To však ešte potrvá. Zmeny politických priorít, rušené a naťahované súťaže sa postarali o to, že naplno sa tunel začal stavať až pred dvoma rokmi a šoféri ním prvýkrát prejdú zrejme najskôr v roku 2019, teda 21 rokov po oficiálnom štarte prác.

Višňové je rekordér, no omnoho lepšie to nie je ani s ďalšími náročnými stavbami. Za celú históriu stavania diaľnic sa u nás podarilo dostavať päť diaľničných tunelov s celkovou dĺžkou vyše 8 kilometrov. Ďalších 16 kilometrov sme stihli aspoň rozostavať. Slovenská diaľnično-tunelová bilancia dokopy: dokončených a začatých je 24 kilometrov.

Vládna Sieť cez svoje pridelené ministerstvo dopravy a Národnú diaľničnú spoločnosť avizuje, že toto tempo zvýši, a debatu obohacuje o ďalších vyše tridsať tunelových kilometrov. Nové veľké projekty vidí pri Bratislave, Ružomberku a na východe pri Spišskom Podhradí.

Pri tuneloch sa hrá o najviac peňazí

Manažérov Siete neodrádza ani to, že Slovensko je na konci čerpania eurofondov a v rozpočte zostáva na stavbu diaľnic iba približne 300 miliónov eur ročne.

Tunely sú najdrahšie diaľničné stavby – kilometer úseku s tunelom Višňové vychádza na 30 miliónov eur. Kilometer bežnej diaľnice v nekomplikovanom teréne stojí bežne okolo 10 miliónov eur.

Výnimkou sú zmluvy, ktoré má Sieť na stole na podpis, tie sú oveľa drahšie. Obchvat Prešova s krátkym tunelom a beztunelový obchvat Čadce vychádzajú po 45 a 42 miliónov na kilometer.

Uvažujú o najdlhšom tuneli

Minister dopravy Roman Brecely (Sieť) teraz avizuje prípravy najdlhšieho tunela na Slovensku. Volá sa Karpaty a je pokračovaním obchvatu Bratislavy, ktorý sa onedlho začne stavať za takmer 2 miliardy eur ako PPP.

„Je to ďalší horúci adept na PPP projekty,“ vyhlásil Brecely o tuneli Karpaty. V programovom vyhlásení vlády o ňom nie je ani zmienka.

„Žiaden tunel Karpaty už netreba. To je nezmyselná investícia. Slúžil by len pre dopravu smerujúcu do Česka z východu a z Česka na východ. Výstavba tunela Karpaty by znamenala iba vyšší komfort, lebo obchvat už budete mať,“ okomentoval nedávno Ondrej Matej z Inštitútu dopravy a hospodárstva a bývalý poradca expremiérky Ivety Radičovej.

Ozývajú sa aj hlasy, podľa ktorých je karpatský tunel logickým pokračovaním práve obstaraného obchvatu.

Branisko nemal v plánoch ani Počiatek

Novému šéfovi Národnej diaľničnej spoločnosti Róbertovi Auxtovi tiež začína čoraz viac chýbať druhá rúra tunela Branisko; vysvetľuje, že doprava v tuneli nebezpečne hustne.

„Stavať by sa malo začať najneskôr v roku 2019. Ak je pre nás prvoradá bezpečnosť a nechceme sa spamätať až pri škaredej mimoriadnej situácii, treba konať,“ vyhlásil Auxt.

Na rozdiel od tunela Karpaty, ktorého príprava je v počiatočnom štádiu, druhá rúru k Branisku sa dá pristavať rýchlo. Pozemky sa skúpili, keď sa stavala prvá rúra – preto nič nebráni súťaži a trojročnej stavbe s odhadovanými nákladmi 350 miliónov eur, čiže 50 miliónov eur na jediný kilometer, ak zarátame aj priľahlé dva kilometre autostrády, s ktorou by sa tendroval.

Keď sa na Branisko novinári pýtali Brecelyho predchodcu Jána Počiatka, exminister vysvetľoval, že doprava v rúre Braniska zatiaľ nie je taká intenzívna, aby bolo pristavanie druhej rúry prioritou. Inak povedané: kilometre diaľnic pri obmedzených zdrojoch sú v iných kútoch Slovenska nevyhnutné viac.

Ďalšie tunely v chránenej oblasti cez Fatru

Aj ďalší veľký tunel sa plánuje na D1. Práve sa rozhodlo, že kľúčový úsek tejto diaľnice, pri Ružomberku, nesmie chránené územie na dlhých kilometroch pretínať po povrchu, ale cestu treba skryť do tunela.

Úsek Turany – Hubová a s ním teda aj celá D1 medzi Bratislavou a Košicami bude preto hotová až v roku 2026. Tunely pri Ružomberku zaberú po novom 8,6 kilometra. Jediný kilometer tejto stavby má stáť takmer 70 miliónov eur, čo by bol slovenský rekord.

Odhadovaná celková investícia do tunelovej diaľnice je 900 miliónov eur. Dobre nastavená súťaž môže priniesť výraznú zľavu.

Na vyše miliardu eur by sa mala vyšplhať ďalšia tunelová stavba, ktorú začala spomínať ešte druhá Ficova vláda.

„Jedna z prvých vecí, ktorú by sme začali pripravovať v prípade, že by sme pokračovali na ministerstve dopravy, je PPP projekt na prepojenie Banskej Bystrice a Ružomberka,“ povedal Počiatek tesne pred voľbami.

Počiatek už ministerstvu nešéfuje, zostal tam jeho štátny tajomník zo Smeru Viktor Stromček. Vo vládnom programe sa píše, že túto stavbu treba ďalej pripravovať.

To sa aj deje: časti 50-kilometrovej autostrády v ťažkom a chránenom teréne prechádzajú pozorným okom ochranári aj odborníci ministerstva životného prostredia. Debatuje sa aj o počte tunelových kilometrov. V mape je zakreslený tunel Diel a Kozí chrbát nad Banskou Bystricou, spoločne sú dlhé takmer päť kilometrov, no aj vyššie bude treba pridať kilometre tunela. Zatiaľ sa o tuneloch definitívne nerozhodlo; predbežne sa odhaduje, že ich bude približne desať alebo aj viac kilometrov.

Existujú aj celé varianty na prepojenie D1 a R1, napríklad západnejšie cez mesto Martin.

Medzitým stále chýbajú peniaze na opravu ciest nižšej triedy. Inštitút INEKO odhaduje, že 115 miliónov eur by stačilo na opravu 500 kilometrov ciest prvej triedy.

Ministerstvo dopravy avizuje, že reči o tuneloch treba brať s rezervou.

„Aktuálne je vo výstavbe sedem diaľničných tunelov na úsekoch diaľnice D1 a D3. Podľa aktuálneho harmonogramu budú do roku 2020 všetky tieto stavby ukončené a odovzdané motoristom do užívania. Výstavba ďalších stavieb bude závisieť od dostupných zdrojov financovania a stavu prípravy, ako aj od výsledného technického riešenia konkrétnych úsekov,“ povedala hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká.

Upozorňuje tiež na prioritný úsek medzi Turanmi a Hubovou, ktorý je súčasťou D1. Okrem ďalších tunelov, o ktorých je reč, však pripomína, že na pamäti treba mať aj tunel, ktorý má byť súčasťou obchvatu Prešova, a myslia vraj aj na tunel Soroška.

Tunel Soroška tiež spomínal šéf diaľničiarov Auxt.

„Nechcem sa zamerať len na strihanie pások – aj to, čo tu necháme po štyroch rokoch, je benefit pre krajinu. Ide o to, aby sme mali v príprave čo najviac kritických úsekov: to môže byť spomínaný tunel Soroška, ďalšia časť obchvatu Bratislavy, tunel Karpaty alebo dokončenie spojenia R1 z Banskej Bystrice po D1 pri Ružomberku,“ povedal v rozhovore pre Denník N. Soroška patrí tiež k dlhším tunelom, má merať vyše 4 kilometre.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Richard Sulík: Máme v programe rovnú daň a budeme sa zasadzovať za to, aby sme sa opäť k nej vrátili

Predseda SaS si myslí, že tento a budúci rok Slovensko určite nebude mať vyrovnaný rozpočet a minister financií Kamenický s tým nemôže nič urobiť.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Richardom Sulíkom:

  • Zavedenie výdavkových limitov nie je dogma
  • Súhlasí so zvýšením platov vo verejnej správe, ale žiada personálny audit
  • Rovná daň je stále priorita SaS, na jej sadzbu nemá Sulík vyhranený názor
  • Minimálnu mzdu by nerušil a zaviedol by pravidlo, že bude mať výšku 50 percent priemernej
  • Súhlasí aj s myšlienkou minimálneho dôchodku, len by ho konštruoval inak, ako navrhuje SNS
  • Miesto obedov zadarmo by Sulík dal daňové bonusy rodičom
  • Miesto vlakov zadarmo by SaS navrhla veľké zľavy a rovnaké pravidlá pre autobusy
  • Čítajte celý rozhovor s Richardom Sulíkom.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Brusel dovolil E.ON-u ovládnuť VSE. Chýba ale súhlas štátu

Nemecký koncern E.ON bude s prevzatím Východoslovenskej energetiky čakať na novú vládu. E.ON síce získal súhlas Európskej komisie, ale potrebuje ešte aj dohodu so štátom. Kabinet Smeru si chce na akcie VSE uplatniť predkupné právo.

Súhlas Európskej komisie sa týka nielen Východoslovenskej energetiky (VSE), ale aj mnohých iných európskych firiem, ktoré si medzi sebou vymieňajú nadnárodné nemecké koncerny E.ON a RWE.

V prípade Slovenska to má mať jeden významný efekt: E.ON, ktorý už vlastní Západoslovenskú energetiku (ZSE), prevezme aj VSE.

Posilnil by si tak postavenie v obchode s energiami a zdvojnásobil by územie, na ktorom zabezpečuje distribúciu elektriny ku koncovým zákazníkom.

Aký to má háčik:

O VSE prejavil záujem aj minister hospodárstva Peter Žiga, ktorý by ho chcel včleniť do portfólia štátneho obchodníka s plynom SPP.

Tento fakt je už niekoľko mesiacov známy. Nové je podľa informácií Denníka E to, že o osud VSE sa bude rozhodovať až za budúcej vlády. Nemci sa chcú totiž vyhnúť tomu, aby ich dohodu o VSE prekazila ambícia ministra Žigu získať túto distribučnú spoločnosť.

Do toho prišla prekvapujúca zmena: 

RWE pred pár dňami vyčlenili VSE z okruhu aktív, ktoré si vymieňa s E.ON-om. Distribučná spoločnosť teda zostane nateraz súčasťou RWE.

Z tlačového stanoviska eurokomisie však vyplýva, že Brusel túto poslednú zmenu nebral do úvahy a transakcie posudzoval tak, ako keby medzi nimi bol aj predaj VSE.

V správe Bruselu sa totiž píše, že na Slovensku sa spoločnosti, ktoré sú súčasťou fúzie (VSE a ZSE) tradične zameriavajú na rôzne regióny v rámci krajiny a preto bola medzi nimi len obmedzená konkurencia. „Európska komisia nenašla dôkaz, že by si firmy v budúcnosti konkurovali viac, ak by k fúzii nedošlo,“ píše sa v stanovisku.

Vyzerá to teda tak, že Európska komisia dovolila predaj VSE E.ON-u, aj keď ten už prestal byť aktuálny.

O ďalšom osude VSE sa bude rozhodovať až v ďalšom volebno období.

Zdieľať

Úrad pre dohľad nedovolil poslancom nahliadnuť, ako komisia vyberala firmy, ktoré dostali licencie na záchranky. „Konanie predsedu Haška je neospravedlniteľné. Najprv odmietol zbaviť jednotlivých členov komisie mlčanlivosti, teraz zabránil poslancom súťaž skontrolovať,“ povedala poslankyňa SaS Jana Cigániková. 

„Ako má občan veriť takémuto úradu, ktorý má navyše dohliadať nad jeho zdravotnou starostlivosťou?“ dodala s tým, že žiada ministerku Kalavskú, aby navrhla odvolanie Tomáša Haška.

Viac o téme čítajte tu.

Zdieľať

Jozef Mihál zo Spolu hovorí, že koalícia pri dôchodkoch nerešpektuje vlastnú zmenu ústavy. Pri výpočte veku pri ženách by niektoré prišli o štyri mesačné dôchodky, upozorňuje.

Celé vyjadrenie bez úprav:

Strany vládnej koalície pripravili zákon o stanovení dôchodkového veku, ktorý je protiústavný a poškodzuje práva veľkej skupiny občanov. Po “obedoch zadarmo” podľa neho vládna väčšina opäť dokázala, že nie je schopná riadne spravovať štát.

Zákon o stanovení dôchodkového veku zavádza tabuľku, v ktorej je určený dôchodkový vek pre jednotlivé vekové ročníky a osobitne pre mužov a ženy podľa počtu vychovaných detí. Lenže vládna koalícia nerešpektuje zmenu ústavy, ktorú sama navrhla a nedávno pretlačila v parlamente.

Podľa prijatej ústavnej zmeny má mať žena, ktorá vychovala tri a viac detí, dôchodkový vek o 18 mesiacov nižší. Príklad: muž, ročník narodenia 1960, má podľa tabuľky dôchodkový vek 63 rokov. V zmysle ústavy žena, ktorá vychovala tri deti, má mať dôchodkový 61 rokov a 6 mesiacov. V tabuľke, ktorú navrhla vládna koalícia, má dôchodkový vek 61 rokov a 10 mesiacov. Chcú ju obrať o 4 mesačné dôchodky.

Poslanci SPOLU nesúhlasili so zmenou ústavy. “Navyše, drastické a časté zásahy do dôchodkového systému škodia súčasným aj budúcim dôchodcom. Avšak, ústavu je potrebné dodržiavať,” dodal J. Mihál.

Zdieľať

Nemecký ZEW indikátor ekonomického sentimentu v septembri oproti augustu výrazne vzrástol o 21,6 bodu (na -22,5 bodu). Vrátil sa tak na svoju júnovú úroveň, no je už takmer tri roky výrazne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,5 bodu).

Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie kleslo (o 6,4 bodu na -19,9 bodu), čo je najnižšia úroveň od mája 2010, upozornila Národná banka Slovenska.

„Nárast indikátora neznamená, že je vývoj nemeckej ekonomiky na nasledujúcich 6 mesiacov jednoznačný – výhľad ekonomiky je naďalej podľa úrovne indikátora negatívny,“ uviedla NBS.

Nenaplnili sa však očakávania finančných expertov o zintenzívnení obchodného konfliktu medzi USA a Čínou a pretrváva nádej, že sa bude dať vyhnúť brexitu bez dohody.

Aj napriek zlepšeniu je v treťom štvrťroku priemerná hodnota ZEW výrazne pod úrovňou predchádzajúceho kvartálu. Indikuje tak riziko možného poklesu ekonomiky aj v treťom štvrťroku.

Zdieľať

Sme rodina tvrdí, že „nespravodlivý výpočet“ odchodu do dôchodku sa týka 111-tisíc žien. Petra Krištúfková oznámila, že podali pozmeňovací návrh, ktorý problém odstráni.

Od 1. júla začal platiť ústavný zákon, ktorý rieši dôchodkový strop. Dôchodkový vek na Slovensku sa ústavne zastropoval na 64 rokov. Ženy zároveň pôjdu do dôchodku skôr za výchovu dieťaťa.

Krištúfková však upozornila, že súčasná právna úprava neakceptuje ústavný zákon a približne 111-tisíc žien je v tejto súvislosti diskriminovaných. Ženám narodeným v rokoch 1958, 1959 a 1960 sa podľa nej neodpočítava za každé dieťa šesť mesiacov.

Ani pozmeňovací návrh predložený na parlamentnom sociálnom výbore poslancom Ľubomírom Vážnym, ktorého súčasťou bola tabuľka, fixne definujúca vek odchodu do dôchodku, podľa jej slov nevyriešila spôsobenú nespravodlivosť voči tejto skupine žien.

„Nie je jasné, podľa akého kľúča bola táto tabuľka vyhotovená, keď ústavný zákon jasne hovorí: odpočet na každé vychované dieťa je 6 mesiacov,“ podotkla Krištúfková.

Zároveň skonštatovala, že hnutie Sme rodina predkladá do parlamentu pozmeňujúci návrh, „ktorého súčasťou je nová fixná tabuľka, ktorá spravodlivo odpočítava šesť mesiacov za každé vychované dieťa“. (tasr)

Zdieľať

Prvý dodávateľ elektriny oznámil výrazné zvýšenie cien

Domácnostiam na budúci rok výrazne stúpne cena elektriny. Predajca Magna Energia zvýši cenu silovej elektriny o takmer 24 %, schválil mu to regulačný úrad. Celková cena, ktorá zahŕňa aj iné poplatky, stúpne zhruba o 10 %.

Ceny elektriny budú zvyšovať aj ďalší predajcovia vrátane veľkých firiem, ako sú ZSE, VSE a SSE. Dôvodom je výrazný nárast ceny takzvanej silovej elektriny, ktorú obchodníci nakupujú na burze.

Širší pohľad: V prvom polroku 2019 bola priemerná cena na Pražskej energetickej burze 52 eur, rok predtým 40 eur. Pri výpočte cien na ďalší rok sa vychádza práve z vývoja medzi týmito dvomi obdobiami.

Nárast ceny je v súlade s očakávaniami. Ceny na burze totiž postupne rastú už od roku 2016. Dôvodom je najmä rast cien emisných povoleniek, ktoré si musia kupovať výrobcovia elektriny, takže im zvyšujú náklady.

Magna Energia podľa svojho vyjadrenia zvýši ceny pre všetkých odberateľov zo 48 na 60 eur za MWh.
Väčší zákazníci, medzi ktorými sú najmä firmy, sa zvyšovania cien až tak báť nemusia. Ceny sa im totiž menia na základe trhového princípu, neurčuje ich regulačný úrad.

Kedy padne rozhodnutie: O celkovej cene pre domácnosti a ďalších menších odberateľov bude rozhodovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na konci roka. Celková cena obsahuje aj iné poplatky, ktoré pokrývajú najmä distribúciu a prenos elektriny a dotácie pre uhoľné bane a obnoviteľné zdroje. Niektoré z nich sa môžu aj znižovať.

Celková regulovaná cena na budúci rok sa podľa odhadov zvýši približne o 10 percent.

Zdieľať

Danko zopakoval, že cigarety a alkohol sa s podporou SNS zdražovať nebudú. Od ministra financií Kamenického skôr očakáva, že bude riešiť platový nepomer úradníkov vo vysokých funkciách – napríklad že úradníci v NBS zarábajú viac ako predseda parlamentu či vlády.

Zdieľať

Koaličná rada, na ktorej by sa mal zúčastniť aj minister financií kvôli štátnemu rozpočtu, by podľa Danka mohla byť vo štvrtok alebo v piatok. „Verím, že to pragmaticky uzavrieme tak, aby budúci štátny rozpočet zbehol v Národnej rade bez problémov,“ uviedol šéf SNS.

Zdieľať

EK povolila Nemcom veľkú energetickú rošádu. Musia však predať aktíva v Česku aj Maďarsku

E.ON môže prevziať časť majetku konkurenčnej firmy innogy, rozhodla Európska komisia. Podmienkou je, že splní viaceré podmienky, ku ktorým patrí predaj aktív v Nemecku, Česku a Maďarsku. Na Slovensku transakcia dostala zelenú.

Komisia pristúpila na návrh, ktorý jej predložil samotný E.ON.

„Záväzky, ktoré E.ON ponúkol, zabezpečia, že fúzia nebude viesť k menšiemu výberu a vyšším cenám na trhoch, kde tieto firmy pôsobia,“ cituje Reuters európsku komisárku pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovú.

Čo musia predať:

  • väčšinu teplárenského biznisu E.ON v Nemecku, upustí od prevádzky 34 elektrických nabíjacích staníc na diaľničných ťahoch;
  • časť maloobchodného elektrárenského portfólia E.ON na maďarskom trhu;
  • plynárenské a elektrárenské aktivity innogy v Česku.

E.ON kupuje majetok innogy v rámci zložitej dohody s materskou energetikou RWE. Plynom a elektrinou bude po novom zásobovať okolo 50 miliónov zákazníkov po celej Európe.

Ako si podelia aktivity:

  • E.ON bude pôsobiť prevažne v distribúcii a maloobchodnom predaji elektriny a plynu.
  • RWE sa sústredí na veľkoobchod s elektrinou, chce byť silným hráčom na trhu obnoviteľných zdrojov energie.

RWE už skôr získala od EK povolenie na prevzatie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a jadra od E.ON, čo je tiež súčasťou celej transakcie.

Čo s tým má SPP:

O firmy RWE na Slovensku, v Česku a Maďarsku prejavil záujem stratový Slovenský plynárenský priemysel (SPP) pod kontrolou štátu.

Na Slovensku RWE ovláda distribútora elektriny Východoslovenskú energetiku (VSE), E.ON zasa Západoslovenskú energetiku. Majú v nich 49 percent akcií a manažérsku kontrolu. Pod VSE patrí ešte obchodník s plynom innogy Slovensko.

SPP by vyhovovalo, keby Brusel nariadil dvom nemeckým koncernom predať aj slovenské aktíva niekomu tretiemu. Takto rozhodol v prípade českého a maďarského biznisu.

O slovenské dcérske firmy RWE by sa potom mohol uchádzať SPP. Európska komisia však E.ON-u dovolila, aby prevzal všetky slovenské aktíva RWE.

Nový investor českej časti innogy bude známy v budúcom roku, cituje ČTK hovorcu innogy ČR Martina Chalupského.

Kritické reakcie

Kritici verdiktu Európskej komisie sa obávajú, že E.ON bude mať napriek predaju viacerých aktív príliš silnú pozíciu na niektorých trhoch, čo môže viesť k rastu koncových cien energií.

Podmienky EK boli príliš mierne, mieni Udo Sieverding zo spotrebiteľskej centrály v najľudnatejšej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko.

E.ON sa totiž nemusí vzdať napríklad podielov v mestských firmách alebo v regionálnych predajcoch elektriny.

„Konkurencia a inovácie pôjdu bokom,“ tvrdí predajca ekologického plynu a elektriny Lichtblick. Verdikt komisie podľa tejto firmy povedie k zásadným zmenám na nemeckom energetickom trhu.

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP