Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Jaguar nás bude stáť pol miliardy aj bez zarátania 130-miliónovej dotácie

Vláda pomôže automobilke na štart stámiliónmi eur. Investícia priniesla už aj žaloby či trestné oznámenie za ohováranie na štátneho tajomníka ministerstva dopravy Viktora Stromčeka (druhý vpravo). Foto – TASR
Vláda pomôže automobilke na štart stámiliónmi eur. Investícia priniesla už aj žaloby či trestné oznámenie za ohováranie na štátneho tajomníka ministerstva dopravy Viktora Stromčeka (druhý vpravo). Foto – TASR

Rozdiel medzi oficiálnou výškou štátnej pomoci automobilke Jaguar Land Rover a tým, koľko nás naozaj bude stáť jej príchod do Nitry, je podľa doteraz zverejnených informácií už v stovkách miliónov eur.

Najnovšie poslali úradníci do éteru oznam, že hľadajú niekoho, kto v priemyselnom parku pre autovýrobcu a jeho subdodávateľov „pripraví cestnú infraštruktúru“. Nachystali na to 199 miliónov eur bez dane. Už len to je viac ako oficiálny strop pomoci 130 miliónov eur.

V decembri zasa štát podpísal zmluvu s firmou Strabag, v ktorej sa píše, že mu zaplatí 123 miliónov eur za „prípravu strategického parku“.

Medzitým prebieha aj súťaž v predpokladanej hodnote 110 miliónov eur. Víťaz bude mať na starosti „hrubé terénne úpravy“ pre automobilovú investíciu.

Keď sa to zráta, do priemyselného parku naleje štát takmer 450 miliónov eur, a to nerátame drobnejšie tendre o stavbu dočasných či finálnych inžinierskych sietí, o stavbu pripojenia parku na R1 pri Nitre (len pri týchto napojeniach je reč asi o 10 miliónoch eur) či vybudovanie ochrany pred tisícročnou vodou.

Hovorili o inej sume

Čísla o týchto tendroch popierajú slová premiéra, ktorými obhajoval rozhodnutie podporiť investíciu automobilky v predpokladanej výške 1,4 miliardy eur.

„Aj keď sa toto číslo možno zdá vysoké, treba si uvedomiť, že ide len o 9 percent z celkovej investície,“ rečnil Fico o 130-miliónovej dotácii.

Vládou spomínaných 130 miliónov eur ide priamo Jaguaru, to znamená, že nie sú zahrnuté v nákladoch na prípravu priemyselného parku, ktoré sa ocitli na úrovni okolo pol miliardy eur.

Spoločne s priamou dotáciou ide na priemyselný areál zo štátneho dokopy okolo 600 miliónov eur, čo je už skoro na úrovni polovice avizovanej investície.

Peniaze na Jaguar

Príprava cestnej infraštruktúry

Štát práve vyhlásil súťaž, čaká, že ho obslužné a ďalšie komunikácie, ako aj mosty, cesty či múry a verejné osvetlenie v blízkosti parku vyjdú na 198 892 115 eur bez DPH. 

Príprava priemyselného parku

Zabezpečí ju Strabag, podpísal zmluvu za 123 098 661 eur bez dane. Štát v oznámeniach píše, že pod prípravou parku si treba predstaviť zameranie územia, vyňatie z poľnohospodárskeho fondu, projekty, stavbu inžinierskych sietí či hrubé terénne úpravy. 

Hrubé terénne úpravy

Prebieha tender, odhaduje sa cena 110 000 000 eur bez DPH. Má ísť o odstránenie, uskladnenie a odvezenie ornice, oplotenie či zabezpečenie dokumentácie na kolaudáciu stavby. 

Finálne inžinierske siete

Práve prebieha verejné obstarávanie, cenový odhad je 13 479 050 eur bez DPH. 

Výstavba dočasných inžinierskych sietí

Zrealizovala firma Vion za 2 699 886 eur.

Napojenie parku na R1

Časť dostal za úlohu postaviť Strabag v roku 2014 za 2 898 742 eur, druhú časť tento rok spoločnosť Skanska za 5 533 333 eur.

Stavebný dozor

Práve ho hľadajú, očakáva sa cena 1 100 000 eur.

 

Akákoľvek štátna analýza benefitov a nákladov nového investora a jeho subdodávateľov chýba, údaje o štátnych stavebných zákazkách na prípravu nitrianskeho areálu sú neprehľadné a jedna druhej sa podobajú.

Nízku mieru zrozumiteľnosti má aj oficiálne vysvetlenie, ktoré k tomu poskytlo ministerstvo dopravy: „Príprava cestnej infraštruktúry Strategického parku Nitra zahŕňa výstavbu celej cestnej infraštruktúry v rámci strategického parku vrátane protihlukových opatrení a napojení parku na diaľničnú infraštruktúru. Pri hrubých terénnych úpravách ide o úpravu terénu potrebnú pre náročné hydrogeologické pomery v území tak, aby toto územie bolo použiteľné pre budúcu priemyselnú výrobu. Pri príprave inžinierskych sietí ide o napojenie strategického parku na inžinierske siete.“

Projekt príchodu automobilky do Nitry od začiatku riadil štátny tajomník Viktor Stromček (Smer), ktorý je zároveň splnomocnencom vlády pre strategické investície.

Všetky práce súvisiace s prípravou staveniska pre výstavbu závodu Jaguar Land Rover pokraèujú pod¾a plánovaného harmonogramu. V areáli priemyselného parku vzniká Centrum vzdelávania a služieb. Polovica z neho bude slúži pre Jaguar Land Rover, druhú plánuje využíva na vzdelávanie zamestnancov Nitriansky samosprávny kraj a mesto Nitra. Výstavba nového terminálu pre železniènú dopravu je v závere verejného obstarávania, výstavba by sa mala zaèa v lete tohto roka. V spolupráci so záchrannými zložkami vznikne v areáli priemyselného parku stredisko integrovaných služieb. V oblasti cestnej infraštruktúry pribudne obchvat Dražoviec, ktorý by mal by hotový v roku 2018. Samotný investor plánuje zaèa s výstavbou závodu na prelome prvého a druhého polroka tohto roka. Na snímke splnomocnenec vlády SR pre prípravu a realizáciu strategických parkov Viktor Stromèek poèas prehliadky výstavby strategického parku v Nitrianskom kraji, v katastrálnom území obcí Mlynárce, Zobor, Drážovce, Lužianky, Èakajovce a Zbehy s celkovou výmerou 732,93 hektárov, ktorého súèasou bude závod spoloènosti Jaguar Land Rover v stredu 18. mája 2016. FOTO TASR - Henrich Mišoviè
V mene vlády rokoval s automobilkou Viktor Stromček, ktorý riadi aj nasledujúce obstarávania. Foto – TASR

Štát zvykne argumentovať, že peniaze idú pre celý priemyselný park, a teda z nich nebude ťažiť len Jaguar, ale aj ďalšie firmy, ktoré prídu do Nitry vyrábať. Stromček v máji napríklad avizoval, že do parku príde aj ďalšia 100-miliónová investícia naviazaná na Jaguar, zamestná napriamo 200 až 300 ľudí.

Dôkazom, že štát na nitriansky park myslel aj pred ohláškou Jaguara, je zmluva za niečo vyše 2 milióny z roku 2014, ktorá sčasti rieši napojenie parku na R1.

„Časť investícií do infraštruktúry priamo nesúvisí s výstavbou tohto parku, ale ide o dlhšie pripravované stavby, napríklad zjazdy na R1,“ píše ministerstvo dopravy.

Ďalšie obstarávania sa rozbehli neskôr, viaceré len v posledných mesiacoch. Píše sa v nich aj o odstraňovaní ornice, zatiaľ čo Jaguar hlási, že na konci leta začne stavať samotný závod.

„Park pri Nitre je prvým strategickým parkom na Slovensku, ktorý nie je určený iba pre jedného investora, ale podniky v tomto areáli zabezpečia tisícky pracovných miest a rozvoj celého regiónu,“ povedala hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká. Podobne veľké a drahé priemyselné parky štát neeviduje.

Už teraz sa hlási 40-tisíc záujemcov

Závod bude pre slovenskú ekonomiku významnou pomocou, o tom pochybnosť medzi vládnymi či bankovými analytikmi nie je.

Priamo v závode bude postupne pracovať 2 800 ľudí. Ďalších, vyše 10-tisíc, treba rátať u subdodávateľov.

Automobilka začne v Nitre vyrábať luxusné modely v roku 2018, ročne to bude približne 150-tisíc áut.

Minister financií Peter Kažimír predpokladá, že automobilka má potenciál dostať rast Slovenska tento rok až k hranici 4 percentá.

Je pravdepodobné, že Jaguar nezostane pri 2 800 nitrianskych zamestnancoch. V úvahách už má aj rozšírenie závodu o ďalších 1 100 ľudí a navýšiť investíciu na 1,9 miliardy eur. Firma avizuje čistý plat 870 eur a ľudia sa jej už hlásia s tým, že by v nej radi pracovali.

Šéf nitrianskeho projektu Alexander Wortberg povedal, že sa prihlásilo viac ako 40-tisíc ľudí.

Tiež platí, že automobilka ešte ani neprišla a už sa okolo nej točia aj škandály. Začalo sa to, keď sa partia bystrých obchodníkov s nehnuteľnosťami dostala k pozemkom pod budúcim závodom Jaugar. Skúpila ich lacno od ľudí, ktorých presvedčili, že im ornica aj tak na nič nebude. Pár týždňov nato vysvitlo, o aké lukratívne pozemky ide.

Štát ich najprv kúpi, neskôr mu má Jaguar primerane zaplatiť. Aký bude rozdiel medzi nákladmi štátu a Jaguara na pozemky, zatiaľ nie je jasné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Richard Sulík: Máme v programe rovnú daň a budeme sa zasadzovať za to, aby sme sa opäť k nej vrátili

Predseda SaS si myslí, že tento a budúci rok Slovensko určite nebude mať vyrovnaný rozpočet a minister financií Kamenický s tým nemôže nič urobiť.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Richardom Sulíkom:

  • Zavedenie výdavkových limitov nie je dogma
  • Súhlasí so zvýšením platov vo verejnej správe, ale žiada personálny audit
  • Rovná daň je stále priorita SaS, na jej sadzbu nemá Sulík vyhranený názor
  • Minimálnu mzdu by nerušil a zaviedol by pravidlo, že bude mať výšku 50 percent priemernej
  • Súhlasí aj s myšlienkou minimálneho dôchodku, len by ho konštruoval inak, ako navrhuje SNS
  • Miesto obedov zadarmo by Sulík dal daňové bonusy rodičom
  • Miesto vlakov zadarmo by SaS navrhla veľké zľavy a rovnaké pravidlá pre autobusy
  • Čítajte celý rozhovor s Richardom Sulíkom.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Pellegrini vyhlásil, že U. S. Steel Košice bol pre americký manažment „dojnou kravou“.  Podľa premiéra podnik trpí investičným dlhom, čo prispelo k jeho súčasnej ťažkej situácii na trhu s oceľou a zámeru znižovať počet zamestnancov.

 „Treba aj vytknúť americkému manažmentu, že tá fabrika im slúžila ako dojná krava a miesto toho, aby do nej primerane investovali, tak to nerobili,“ povedal Pellegrini po výjazdovom rokovaní v okrese Košice-okolie, na ktorom prijal odborárov z košických oceliarní.

Odborári mu odovzdali petíciu za podporu európskeho oceliarskeho priemyslu a vytvorenie férového prostredia na podnikanie. Z košickej továrne a jej dcérskych spoločností ju podpísalo viac ako 8800 zamestnancov.

Petícia nasledovala po tom, ako vedenie U. S. Steel Košice oznámilo, že do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500.

K znižovaniu stavov zamestnancov pristúpila firma vzhľadom na zlú situáciu na trhu s oceľou, pričom poukázala na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami.

„Treba si veľmi otvorene povedať, a na tom sme sa aj zhodli s predstaviteľmi odborov, že tá fabrika vyprodukovala za posledné roky viac ako miliardu zisku a tento zisk bol skoro komplet odvedený akcionárom, majiteľom, do Spojených štátov. Tá fabrika veľmi málo v minulosti investovala, preto je tam aj značný investičný a morálny dlh, ktorý potom spôsobuje, že tá fabrika nie je taká efektívna, ako možno nejaké iné fabriky podobného typu v Európe alebo vo svete, a teraz žneme neblahé následky tohto celého. Takže, treba trochu vytknúť aj majiteľom, ako sa k fabrike správali,“ uviedol premiér.

Vláda si pritom podľa neho uvedomuje, že spolu s automobilkou Volkswagen ide o najväčšieho zamestnávateľa v krajine.

„Musíme dbať na to, čo sa bude diať na východe Slovenska a s veľkým znepokojením sledujem túto situáciu a privítal som aktivity odborárov, ktoré nesmerujú len k nejakému vyjednávaniu alebo zákazu prepúšťania, ale zaoberali sme sa globálne tou situáciou, ktorej čelíme v rámci Európy,“ povedal Pellegrini.

Odborárom prisľúbil, že ministri aj on sám budú v diskusiách na európskych fórach hovoriť o možných spôsoboch, ako brániť Európu voči dovozom lacnej ocele z krajín, kde sa pri výrobe neberie ohľad na environmentálne dôsledky. (tasr)

Zdieľať

SaS predložila do parlamentu balík opatrení pre motoristov. Ministerstvo dopravy má k návrhom výhrady.

Jana Kiššová z SaS uviedla, že motoristi tvoria veľkú časť štátneho rozpočtu, pričom nedostávajú adekvátnu protihodnotu. Balík opatrení opozičnej strany tvorí šesť návrhov zákonov.

SaS navrhuje úpravu pri ročnej diaľničnej známke, ktorá by podľa strany mala platiť celých 365 dní. Tento návrh je podľa hovorkyne ministerstva dopravy Karolíny Duckej odborne nepripravený. Rezort dopravy podľa jej slov vyhodnocuje správanie ľudí pri kúpe diaľničnej známky a pripravuje vlastné riešenie tejto problematiky. Avizovala, že ministerstvo ho predstaví v krátkom čase.

Ďalším navrhovaným opatrením je napríklad zrušenie nálepiek o absolvovaní technickej a emisnej kontroly, či zavedenie možnosti „prenositeľnosti“ tabuľky s evidenčným číslom vozidla zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové motorové vozidlo. „Chceme, aby evidenčné čísla vozidla, plechové tabuľky, ktoré máme na autách, boli na majiteľa,“ priblížil poslanec SaS Miroslav Ivan.

Zrušiť by SaS chcela povinnosť nakrúcať videozáznam o priebehu výkonu technickej a emisnej kontroly na staniciach technickej kontroly (STK) a na pracoviskách emisnej kontroly. Ivan upozornil, že po zavedení tohto opatrenia je o prácu technika oveľa menší záujem.

Ducká reagovala s tým, že kamery boli na STK zavedené novelou zákona, ktorá bola vypracovaná v čase, keď bola SaS koaličnou stranou. Hovorkyňa zároveň podotkla, že všetci poslanci SaS za zavedenie kamier na STK hlasovali. „Aktuálna zmena iba rozšírila ich počet, pričom zákon jasne upravuje, na aké účely sa môžu tieto záznamy použiť,“ spresnila Ducká s tým, že toto ustanovenie liberáli pri jeho prijímaní v parlamente nepripomienkovali.

Jedným z návrhov SaS je aj novela zákona o správnych poplatkoch. Podľa Ivana by mal poplatok za registráciu auta odzrkadľovať administratívne náklady na prácu úradníka, ktorý úkon vykonáva.

Navrhuje tiež zníženie daní z motorových vozidiel pre nákladné vozidlá nad 3,5 tony. Rezort dopravy uviedol, že návrhy SaS v oblasti daní nie sú v jeho kompetencii. (tasr)

Zdieľať

Kiskov tieňový minister financií: Ak dôjde k zmene, čo dúfam, je dôležité, aby strany mali aj programové prieniky

Tomáš Meravý vraví, že nikdy v živote by v Kiskovej strane Za ľudí nezvyšovali daňovo-odvodové zaťaženie práce. Na druhej strane, sú otvorení vyšším majetkovým daniam.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Tomášom Meravým:

  • V programe strany budú mať aj výdavkové limity
  • Priestor na šetrenie je v znižovaní prezamestnanosti v štátnej správe, máme napríklad veľa policajtov na jedného obyvateľa
  • Obedy zadarmo by úplne nerušil, ale treba sa vrátiť k nejakej forme adresnejšej pomoci
  • Ideálne by bolo, keby sa znížili sadzby sociálneho poistenia
  • Navrhuje debatu o progresívnom nastavení daňového bonusu, ktorého suma by rástla s počtom detí
  • Čítajte celý rozhovor s Tomášom Meravým.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Zdieľať

Most-Híd by v prvom čítaní podporil návrh reformy zdravotníctva, podľa predsedu klubu Tibora Bastrnáka však má pripomienky. SNS si počká na rokovanie Koaličnej rady. ĽSNS sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou Andreou Kalavskou.

„Od začiatku hovoríme, že budeme podporovať všetky také návrhy, ktoré sú o bezpečnosti pacientov. Stratifikácia je taký návrh. Chceli by sme to podporiť. Máme nejaké výhrady a veci, ktoré si myslíme, že ešte ministerstvo zdravotníctva musí zlepšiť. Takže keď príde tento návrh do parlamentu, tak ho v prvom čítaní podporíme. Keď ministerstvo odstráni maličkosti, ktoré nie sú úplne definované, tak by sme to mali podporiť aj v druhom čítaní,“ komentoval Bastrnák z Mosta-Híd.

Podľa neho by išlo napríklad o zvýšenie dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v tých regiónoch, v ktorých by to bolo možné.

Predseda SNS Andrej Danko sa k téme vyjadrí neskôr. „Ja sa vyjadrím vtedy, keď Smer povie na Koaličnej rade, že stojí za Kalavskou. Dovtedy je jej návrh irelevantný, nemôžeme ísť proti záujmom koaličného partnera,“ povedal.

Kotlebova ĽSNS uviedla, že sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou.

Podpredseda ĽSNS Martin Beluský uviedol, že sa s ministerkou potrebujú stretnúť ešte raz, aby strane odpovedala na niektoré otázky. Jedna sa týka personálneho zabezpečenia, druhá „malej nezrovnalosti“ v zákone. „Máme taký názor v odbornom tíme, ktorý hovorí, že to možno nie je úplne dokonalý návrh, ktorý má určité riziká, no možno je to stále lepšie, ako neurobiť nič.“ (tasr)

Zdieľať

SaS uviedla, že je za nižšie dane pre firmy, ale „nie šťastná“ je ich výška podľa obratu. Strana tak reagovala na schválenie 15-percentnej dane pre podnikateľov s ročným obratom do 100-tisíc eur v parlamente.

„My dlhodobo hovoríme, že je potrebné znižovať dane, aby bola väčšia ochota priznať a platiť dane. Má to určite pozitívne dynamické efekty,“ priblížila podpredsedníčka SaS Jana Kiššová.

„Ako trochu nešťastné vnímame to, že bude progresívna daň, teda že firmy s obratom do 100-tisíc eur budú platiť zásadne inú výšku dane na rozdiel od tých firiem, ktoré majú vyšší obrat. Vytvára to medzi týmito firmami istú konkurenčnú výhodu, respektíve nevýhodu. Toto si myslíme, že nie je celkom šťastné, ale v každom prípade podporujeme znižovanie daní,“ dodala. (tasr)

Viac k téme: Nižšia, 15-percentná daň je pre všetky firmy a živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur ročne

Zdieľať

Poslanci SNS predložili do parlamentu návrh novely, ktorá by mala dosah na štátny rozpočet 150 miliónov eur a ani sa neunúvali vyčísliť dosah, hoci na to ministerstvo financií upozornilo. Povedal to opozičný poslanec Ondrej Dostál k novele znižujúcej DPH na potraviny.

Zdieľať

Nová kryptomena Facebooku je „budíčkom „pre centrálne banky, aby pokročili v spolupráci a samy vytvorili novú digitálnu menu, povedal člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Benoit Coeure. Úvah o takom kroku bolo viac, no nedotiahli sa.

Zdieľať

Nie je pravda, že Európska komisia zastavila osobitný odvod pre reťazce na Slovensku, povedala poslankyňa SNS Eva Antošová. Tvrdí, že odvod zastavil predseda SNS Andrej Danko, pričom Slovensku nikto nehovoril, že by odvod nemohlo zaviesť.

Zdieľať

Mrkva nie je na zozname potravín s nižšou DPH preto, že by zasiahla rozpočet sumou 6 miliónov eur, tvrdí predkladateľka novely Eva Antošová. Odmieta tvrdenia Zsolta Simona, že by zoznam potravín so zníženou DPH navrhnutý SNS vnášal do systému chaos.

Zdieľať

Exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon spochybnil výber potravín do nižšej sadzby DPH, ktorý predložila SNS. Kritizuje, že nešla po skupinách výrobkov, ale vybrala len isté druhy zeleniny, ovocia či pečiva. Simon dal návrh na prepracovanie novely.

Do zoznamu potravín s nižšou DPH sa tak podľa Simona nedostali napríklad čerešne, marhule či broskyne, ale sú tam duly, ktoré sa pestujú na Slovensku podstatne menej. Výhradu má aj k výberu zeleniny, pretože do nižšej sadzby sa nedostali mrkva či petržlen.

„Vysvetlite mi, prečo mrkvu nie? Prečo tam nemôže byť slivka, ale jablko a hruška áno?“ pýtal sa.

Výhradu má Simon aj k tomu, že v kategórii pečiva s nižšou sadzbou majú byť len menšie rožky, ktoré majú 40 či 50 gramov, väčšie nie. V skupine mliečnych výrobkov mu chýba tvaroh.

Foto - TASR
Foto – TASR
Zdieľať

Šance na globálnu recesiu sa zvyšujú napriek voľnejšej menovej politike hlavných centrálnych bánk. Uviedla to vo svojej predpovedi divízia Asset Managementu americkej banky JPMorgan, podľa ktorej Európa čelí ďalším ôsmim rokom negatívnych úrokových sadzieb.

„Vzhľadom na pomalé tempo oživenia tohto cyklu očakávame, že ďalšia recesia bude plytká,“ povedal Bob Michele, šéf oddelenia pre správu aktív americkej investičnej banky.

„Menová politika môže byť schopná predĺžiť súčasný cyklus, ale nemyslíme si, že by mohla zabrániť recesii,“ napísal v uverejnenej správe. Dodal, že bude potrebné, aby došlo k posunu od menovej ku fiškálnej politike.

Michele nepredpokladá ukončenie negatívnej úrokovej sadzby v blízkej budúcnosti. Odhaduje, že Európu čaká ďalších osem rokov záporných úrokov.
Vzhľadom na slabší globálny rast a trvalo nízku infláciu predpovedá, že centrálne banky budú pokračovať v doterajšej politike.

Európska centrálna banka minulý týždeň znížila úroky z úverov na rekordných 0,5 % a očakáva sa, že americký Federálny rezervný systém zníži referenčnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov.

Eskalácia napätia v globálnom obchode poškodila výrobný sektor a pravdepodobne sa rozšíri aj do zvyšku ekonomiky.

„Napríklad sektor služieb už tiež začal vykazovať známky zhoršenia,“ uviedol. „Dôvera podnikov výrazne klesla, čo malo za následok spomalenie rastu investícií, a to signalizuje pochmúrny výhľad.“

ECB zaviedla záporné úrokové sadzby v júni 2014, aby podporila ekonomiku. (tasr, ft)