Brusel pýta naspäť 45 miliónov, najhoršie dopadli eurofondy s Brhelovými IT firmami

Už takmer zľudovelo, že na informatizáciu verejnej správy sa na Slovensku premrhala takmer miliarda eur z eurofondov. Časť týchto peňazí však bude pre Slovensko nielen nevyužitá príležitosť, ale bude ich aj musieť vrátiť. V súčasnom štádiu rokovaní to vyzerá tak, že Európska komisia nám odmietne preplatiť časti 20 projektov za celkovo 45 miliónov eur (zoznam na konci textu).

Tabuľku IT projektov platených z eurofondov, ktoré potrestala Komisia, zverejnil Martin Turček z Nadácie Zastavme korupciu na platforme slovensko.digital.

„Najpodstatnejší záver z toho, prekvapivo, nie je pre mňa to, že sme prišli o 45 miliónov z fondov, ale to, že tieto informácie nikto aktívne nezverejňuje,“ hovorí Turček. „Naopak, niektoré orgány aktívne pred občanmi skrývajú, o koľko peňazí ľudí pripravili zle prevedenými projektmi a obstarávaniami,“ pokračuje.

Turček o informácie žiadal úrad vlády, ktorý je riadiacim orgánom pre OPIS. „Úrad odpovedal v zákonnej lehote, ale bolo sa treba pýtať dvakrát. Napriek výslovnej žiadosti prvýkrát neposlal výšku korekcie,“ hovorí. Na naše doplňujúce otázky úrad vlády neodpovedal.

Nie je teda jasné, či dôvodom korekcií sú „iba“ chyby v obstarávaní a aké konkrétne. Ani to, či sa časť peňazí presunula na iné projekty. Každopádne, podľa materiálu, ktorý vláda schválila v júli, Slovensko v druhom programovom období nedočerpalo zatiaľ pol miliardy eur (ešte stále predkladáme faktúry).

Top je Brhelov župný kartel

Najviac trestaným projektom je podľa dát úradu vlády IT projekt Prešovského samosprávneho kraja. „Vôbec ma to neprekvapilo – pri systémoch pre VÚC aj vyšetrovanie Protimonopolného úradu ukazuje, že súťaže neboli férové a zrejme šlo o kartelové dohody,“ hovorí Turček.

Protimonopolný úrad už niekoľko rokov vyšetruje podozrenia z miliónovej dohody medzi IT firmami v šiestich župných tendroch (okrem Prešova ide aj o Trnavu, Nitru, Košice, Banskú Bystricu a Žilinu). Zdalo sa mu čudné, že takmer v každom kraji sa prihlásili len dvaja uchádzači, hoci išlo o veľmi podobnú službu a firmy by sa pokojne mohli prihlásiť aj do ďalších tendrov.

Protimonopolný úrad urobil vo firmách razie a v mailovej komunikácii hľadal dôkazy podporujúce tézu o uzatváraní dohôd medzi IT firmami. Najväčší profit z projektov vo viacerých župách údajne mala firma DWC z portfólia Jozefa Brhela, jedného z najvplyvnejších podnikateľov blízkych Smeru.

Európska komisia našla pochybenia nielen v zmluve s prešovskou župou, ale aj v analogických tendroch v Nitre a Košiciach.

Kataster, samozrejme

Závažné chyby mal aj projekt katastra a ľudí z IT sektora to ani veľmi neprekvapuje. „Rád by som videl, aké nové elektronické služby tento projekt občanom priniesol. Hlavne, čo sa týka elektronických právnych úkonov,“ hovorí Ján Suchal zo Slovensko.digital.

Vysoko na zozname je aj projekt ministerstva vnútra, o ktorom sa veľa hovorí aj v súvislosti s elektronickými schránkami či eHealthom. Zákazku na elektronické občianske preukazy zadával minister vnútra Robert Kaliňák ešte za prvej Ficovej vlády.

„eID vnímam ako nevyužitú šancu. Toto mal byť od začiatku základ, ktorý nebol dotiahnutý do konca. Potenciál tam bol aj mimo štátnej sféry. Ministerstvo vnútra vníma eID ako občiansky preukaz. To je veľký omyl, keďže je to naopak: eID mohlo slúžiť aj ako občiansky,“ hovorí Suchal.

Ministerstvo vnútra tvrdí, že na korekcie nevidí dôvod, a čaká na odpoveď ministerstva financií, ktoré bolo ešte donedávna orgánom auditu.

Zoznam sa ešte zmení

Zoznam potrestaných projektov a konečná výška korekcií môže vyzerať ešte inak. Európska komisia tvrdí, že sa o nich zatiaľ definitívne nerozhodlo.

„Komisia zaslala Slovensku varovný list a komunikácia o náprave medzi Komisiou a slovenskými orgánmi ešte stále prebieha. To znamená, že zatiaľ nebolo rozhodnuté o žiadnych korekciách,“ hovorí Ingrid Ludviková zo Zastúpenia EK na Slovensku.

Ministerstvo financií uviedlo, že Brusel zašle konečný zoznam korekcií zhruba v marci 2018.

Ludviková tiež hovorí, že platby v OPIS-e neboli zatiaľ prerušené.

Podľa vládneho dokumentu Komisia však k 31. máju pozastavila platby v rámci 4 operačných programov: zdravotníctvo, Bratislavský kraj, výskum a vývoj a informatizácia spoločnosti. Pokiaľ ide o informatizáciu, najneskôr do konca marca 2017 môže Slovensko Komisii deklarovať oprávnené výdavky v sume 204 miliónov eur.

Úrad pre verejné obstarávanie ešte pred rokom ako chybné vyhodnotil 22 zákaziek, teda zhruba pätinu z kontrolovaných obstarávaní. Hodnota korekcií bola celkovo 92,6 milióna eur. Nešlo o ich konečnú výšku.