Denník N

Zdravotníctvo má mať budúci rok viac peňazí, ale na oddlženie nemocníc to stačiť nebude

Ministri financií a zdravotníctva rokujú o ďalších peniazoch v zdravotníctve. Foto - Tasr
Ministri financií a zdravotníctva rokujú o ďalších peniazoch v zdravotníctve. Foto – Tasr

Oddlženie nemocníc aj nižšie odvody pre ľudí s nízkymi platmi – zdravotníctvo pýta peniaze navyše. Štát pritom budúci rok plánuje dať na zdravotníctvo menej, viac očakáva od ľudí platiacich odvody.

Keď sa pred tromi rokmi pýtali ministerky zdravotníctva, čo bude s dlhmi štátnych nemocníc, ktoré boli vtedy zhruba 300 miliónov eur, povedala, že v oddlžovaní nevidí zmysel. Najskôr chcela, aby nemocnice nevytvárali nové dlhy, a potom by možno štát zaplatil tie staré za ne. Očakávala, že nemocnice prestanú tvoriť dlh v roku 2015.

Je druhá polovica roku 2016 a dlhy nemocníc sú zhruba 500 miliónov eur. Za tri roky pôsobenia ministrov Smeru sa zdvojnásobili. O oddlžovaní už nový minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru) hovorí ako o potrebe. Nemocnice ešte nemali také vysoké dlhy a pôjde o najväčšie oddlženie v histórii. Už v máji minister hovoril, že štátne nemocnice oddlžia ešte tento rok: „V priebehu niekoľkých mesiacov.“

Odvtedy o tom, kedy štát opäť zaplatí nemocniciam dlhy, nehovoril. Ani o tom, koľko nemocniciam nakoniec zaplatia. Nemocnice majú dnes nezaplatené faktúry za zhruba pol miliardy eur. Minister tvrdil, že to nie je problém a ministerstvo financií na to peniaze má. Na porovnanie – ročne idú na zdravotníctvo z odvodov aj z toho, čo zaplatí štát, zhruba štyri miliardy eur.

Ministerstvo financií v zverejnenom rozpočte navrhuje, aby dal štát na budúci rok priamo z rozpočtu na zdravotníctvo o zhruba sto miliónov menej ako tento rok. Celkovo by však zdravotníctvo malo dostať viac peňazí, lebo ľudia by mali zaplatiť na odvodoch o zhruba 200 miliónov viac ako tento rok.

Nemocnice aj poisťovne

Zdravotníctvo bude mať nasledujúce mesiace veľké nároky na peniaze. Peniaze navyše si pýtajú aj zdravotné poisťovne. Hovoria, že im bude chýbať zhruba 150 miliónov, pretože ľudia s nízkymi mzdami platia nižšie zdravotné odvody. Práve v tomto období dorábajú ročné zúčtovanie zdravotných odvodov, a tak uvidia, koľko im bude chýbať.

Analytik Zachar by ďalšie peniaze pre nižšie odvody ľudí s nižšími mzdami do zdravotníctva nedával. Kvôli zavedeniu nižších odvodov podľa neho už štát zvýšil sumu, ktorú platí za svojich poistencov – čo sú napríklad deti, študenti, dôchodcovia či ľudia na rodičovskej. „Napríklad vďaka znižovaniu nezamestnanosti a rastu ekonomiky získali minulý rok zdravotné poisťovne oproti rozpočtovaným, teda predpokladaným prostriedkom v skutočnosti navyše viac ako 180 miliónov eur,“ hovorí analytik INEKO.

Ak by ani to nestačilo na výpadok pre nižšie odvody ľudí s nízkym príjmom, môže ministerstvo povedať, že do zdravotníctva pôjde menej peňazí. „V takom prípade to však treba priznať a nechať poisťovniam čas, aby sa na túto zmenenú situáciu pripravili, pretože zákonite – ak sa nezvýši efektívnosť, tak menej zdrojov v zdravotníctve bude mať za následok menej zdravotnej starostlivosti kontrahovanej poisťovňami pre svojich poistencov,“ dodal Zachar.

Ministerstvo financií dnes nehovorí, či uvoľní peniaze na zaplatenie faktúr nemocníc, ani či dá viac peňazí do poisťovní. „Vzhľadom na to, že v súčasnosti prebiehajú na uvedené témy rokovania medzi ministerstvom financií a zdravotníctva, ktoré nie sú ukončené, bolo by predčasné sa bližšie vyjadrovať,“ tvrdí ministerstvo financií.

Ani ministerstvo zdravotníctva nehovorí, koľko peňazí a kedy zoženie pre nemocnice a poisťovne, lebo „o týchto otázkach rokujú s ministerstvom financií“.

Dlhy rástli rýchlo

Dnes už vieme, že predpoveď ministerky Zvolenskej sa nevyplnila a nemocnice sa zadlžujú rýchlo ďalej. Nepomohli ani plány, ktoré si nemocnice dali urobiť a podľa ktorých mali dospieť k tomu, že už nebudú tvoriť nové dlhy.

Nemocnice najčastejšie neplatia dodávateľom liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu – to tvorí viac ako polovicu ich dlhu. Potom neplatia štátu, teda neplatia dane, sociálne ani zdravotné poistenie a ani za energie.

Za rastom dlhov je podľa ministerstva vo veľkej miere aj zvyšovanie platov. Vlani na platy dali veľké štátne nemocnice o takmer 26 miliónov viac ako rok predtým. Priemerne dávajú nemocnice na platy 69 percent z toho, čo dostanú od poisťovní. V niektorých nemocniciach je to až 90 percent.

Analytik INEKO Dušan Zachar nepredpokladá, že príde k oddlženiu nemocníc už tento rok. „Oveľa dôležitejšie ako oddlženie nemocníc ešte tento rok je vytvoriť také podmienky a pravidlá, aby už k ďalšiemu oddlžovaniu nemuselo prísť. Takéto opatrenia však ministerstvo zdravotníctva pravdepodobne ešte nemá pripravené, takže nepredpokladám, že sa oddlženie, aj z dôvodu nevyčlenenia prostriedkov v štátnom rozpočte, uskutoční do konca tohto roka.“

Väčšina veriteľov nemocníc podľa neho očakáva oddlženie, a teda splatenie svojich pohľadávok, v tomto volebnom období, takže budú ešte ochotní „úverovať“ štátne nemocnice aj tento rok. „Samozrejme, niektorí môžu svoje pohľadávky predať tretím subjektom, niektorí dodávatelia si zas môžu do cien zakalkulovať vyššiu rizikovú prirážku v dôsledku oneskorenia platieb. Niektorí radšej so štátnymi nemocnicami neuzavrú kontrakt,“ hovorí Zachar.

Ak sa však začne hovoriť o oddlžení, tak v tom momente sa biznis so štátnymi nemocnicami stáva lukratívnym, nastáva veľký pohyb s pohľadávkami, uzatvárajú sa nové zmluvy, pretože riziko nezaplatenia faktúr sa znižuje. „Často vtedy ide o umelý dopyt nemocníc po tovaroch a službách. To si musí ministerstvo zdravotníctva ako akcionár štátnych nemocníc ustrážiť,“ dodal.

Ak tretia Ficova vláda zaplatí všetky dlhy nemocníc, bude to už štvrtýkrát, čo do nich štát jednorazovo naleje desiatky miliónov. Prvýkrát to bolo ešte za druhej vlády Mikuláša Dzurindu cez spoločnosť Veriteľ. Vtedy dal štát vyše 600 miliónov eur, išlo o oddlženie celého zdravotníctva, nielen nemocníc, ale napríklad aj zdravotných poisťovní. Celé oddlžovanie trvalo zhruba tri roky, od roku 2003 do 2006.

O tri roky nato nemocnice dostali od prvej Ficovej vlády ďalších 130 miliónov eur. Je pravda, že to nenazvali oddlženie, ale návratná finančná výpomoc, po čase však vláda prestala veriť, že by to štátu niekedy nemocnice vrátili, a stala sa z toho len „nenávratná“ pomoc.

Ďalšie oddlženie prišlo len o dva roky neskôr. Vtedy nemocnice zhltli ďalších 300 miliónov eur. Bolo to za vlády Ivety Radičovej a nemocnice za zaplatenie dlhov mali prejsť na prehľadnejšiu formu akciových spoločností s jasnejšími pravidlami hospodárenia, aké majú dnes, keď sú príspevkové organizácie. Nakoniec sa to však nestalo. Nemocnice formu nezmenili a naďalej tvoria miliónové dlhy.

Poisťovne: Chýba nám 150 miliónov

Tak ako minulý, aj tento rok poisťovne hovoria, že pre zníženie odvodov pre ľudí s nízkymi platmi budú mať menej peňazí na platenie zdravotnej starostlivosti.

Najväčšia poisťovňa – štátna Všeobecná zdravotná (VšZP), ktorá má dve tretiny poistencov, hovorí, že jej bude chýbať 126 miliónov eur. „Áno, VšZP očakáva, že tento výpadok bude kompenzovaný,“ hovorí poisťovňa.

Ak by nedostali peniaze navyše, mohlo by to mať vplyv na platobnú schopnosť poisťovne a prejavilo by sa to aj v platbách pre ambulanciu a nemocnice, tvrdí štátna poisťovňa. Problémy by to mohlo spôsobiť už v novembri tohto roku, pretože vratky poistencom musia byť fyzicky vyplatené do konca novembra.

Doplatiť chce aj súkromná Dôvera: „Buď dôjde k dofinancovaniu sektora, alebo nás čakajú reštrikcie ako znižovanie cien, predlžovanie čakačiek, rušenie niektorých zmlúv.“

Na jednej strane je podľa Dôvery výpadok pre nižšie odvody pre ľudí s nízkym príjmom – celkovo pre všetky poisťovne to je podľa ich odhadov 150 miliónov eur, menej platí za svojich poistencov aj štát. Na druhej strane od pracujúcich dostali poisťovne viac. Celkovo je tak peňazí toľko čo vlani. „Úhrady poskytovateľom za poskytnutú zdravotnú starostlivosť však budú výrazne vyššie ako vlani, a to najmä pre predvolebné zvyšovania úhrad nemocniciam (zvyšovanie platov lekárov, sestier) aj ambulantným lekárom,“ tvrdí Dôvera.

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie