Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zdravotníctvo má mať budúci rok viac peňazí, ale na oddlženie nemocníc to stačiť nebude

Ministri financií a zdravotníctva rokujú o ďalších peniazoch v zdravotníctve. Foto - Tasr
Ministri financií a zdravotníctva rokujú o ďalších peniazoch v zdravotníctve. Foto – Tasr

Oddlženie nemocníc aj nižšie odvody pre ľudí s nízkymi platmi – zdravotníctvo pýta peniaze navyše. Štát pritom budúci rok plánuje dať na zdravotníctvo menej, viac očakáva od ľudí platiacich odvody.

Keď sa pred tromi rokmi pýtali ministerky zdravotníctva, čo bude s dlhmi štátnych nemocníc, ktoré boli vtedy zhruba 300 miliónov eur, povedala, že v oddlžovaní nevidí zmysel. Najskôr chcela, aby nemocnice nevytvárali nové dlhy, a potom by možno štát zaplatil tie staré za ne. Očakávala, že nemocnice prestanú tvoriť dlh v roku 2015.

Je druhá polovica roku 2016 a dlhy nemocníc sú zhruba 500 miliónov eur. Za tri roky pôsobenia ministrov Smeru sa zdvojnásobili. O oddlžovaní už nový minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru) hovorí ako o potrebe. Nemocnice ešte nemali také vysoké dlhy a pôjde o najväčšie oddlženie v histórii. Už v máji minister hovoril, že štátne nemocnice oddlžia ešte tento rok: „V priebehu niekoľkých mesiacov.“

Odvtedy o tom, kedy štát opäť zaplatí nemocniciam dlhy, nehovoril. Ani o tom, koľko nemocniciam nakoniec zaplatia. Nemocnice majú dnes nezaplatené faktúry za zhruba pol miliardy eur. Minister tvrdil, že to nie je problém a ministerstvo financií na to peniaze má. Na porovnanie – ročne idú na zdravotníctvo z odvodov aj z toho, čo zaplatí štát, zhruba štyri miliardy eur.

Ministerstvo financií v zverejnenom rozpočte navrhuje, aby dal štát na budúci rok priamo z rozpočtu na zdravotníctvo o zhruba sto miliónov menej ako tento rok. Celkovo by však zdravotníctvo malo dostať viac peňazí, lebo ľudia by mali zaplatiť na odvodoch o zhruba 200 miliónov viac ako tento rok.

Nemocnice aj poisťovne

Zdravotníctvo bude mať nasledujúce mesiace veľké nároky na peniaze. Peniaze navyše si pýtajú aj zdravotné poisťovne. Hovoria, že im bude chýbať zhruba 150 miliónov, pretože ľudia s nízkymi mzdami platia nižšie zdravotné odvody. Práve v tomto období dorábajú ročné zúčtovanie zdravotných odvodov, a tak uvidia, koľko im bude chýbať.

Analytik Zachar by ďalšie peniaze pre nižšie odvody ľudí s nižšími mzdami do zdravotníctva nedával. Kvôli zavedeniu nižších odvodov podľa neho už štát zvýšil sumu, ktorú platí za svojich poistencov – čo sú napríklad deti, študenti, dôchodcovia či ľudia na rodičovskej. „Napríklad vďaka znižovaniu nezamestnanosti a rastu ekonomiky získali minulý rok zdravotné poisťovne oproti rozpočtovaným, teda predpokladaným prostriedkom v skutočnosti navyše viac ako 180 miliónov eur,“ hovorí analytik INEKO.

Ak by ani to nestačilo na výpadok pre nižšie odvody ľudí s nízkym príjmom, môže ministerstvo povedať, že do zdravotníctva pôjde menej peňazí. „V takom prípade to však treba priznať a nechať poisťovniam čas, aby sa na túto zmenenú situáciu pripravili, pretože zákonite – ak sa nezvýši efektívnosť, tak menej zdrojov v zdravotníctve bude mať za následok menej zdravotnej starostlivosti kontrahovanej poisťovňami pre svojich poistencov,“ dodal Zachar.

Ministerstvo financií dnes nehovorí, či uvoľní peniaze na zaplatenie faktúr nemocníc, ani či dá viac peňazí do poisťovní. „Vzhľadom na to, že v súčasnosti prebiehajú na uvedené témy rokovania medzi ministerstvom financií a zdravotníctva, ktoré nie sú ukončené, bolo by predčasné sa bližšie vyjadrovať,“ tvrdí ministerstvo financií.

Ani ministerstvo zdravotníctva nehovorí, koľko peňazí a kedy zoženie pre nemocnice a poisťovne, lebo „o týchto otázkach rokujú s ministerstvom financií“.

Dlhy rástli rýchlo

Dnes už vieme, že predpoveď ministerky Zvolenskej sa nevyplnila a nemocnice sa zadlžujú rýchlo ďalej. Nepomohli ani plány, ktoré si nemocnice dali urobiť a podľa ktorých mali dospieť k tomu, že už nebudú tvoriť nové dlhy.

Nemocnice najčastejšie neplatia dodávateľom liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu – to tvorí viac ako polovicu ich dlhu. Potom neplatia štátu, teda neplatia dane, sociálne ani zdravotné poistenie a ani za energie.

Za rastom dlhov je podľa ministerstva vo veľkej miere aj zvyšovanie platov. Vlani na platy dali veľké štátne nemocnice o takmer 26 miliónov viac ako rok predtým. Priemerne dávajú nemocnice na platy 69 percent z toho, čo dostanú od poisťovní. V niektorých nemocniciach je to až 90 percent.

Analytik INEKO Dušan Zachar nepredpokladá, že príde k oddlženiu nemocníc už tento rok. „Oveľa dôležitejšie ako oddlženie nemocníc ešte tento rok je vytvoriť také podmienky a pravidlá, aby už k ďalšiemu oddlžovaniu nemuselo prísť. Takéto opatrenia však ministerstvo zdravotníctva pravdepodobne ešte nemá pripravené, takže nepredpokladám, že sa oddlženie, aj z dôvodu nevyčlenenia prostriedkov v štátnom rozpočte, uskutoční do konca tohto roka.“

Väčšina veriteľov nemocníc podľa neho očakáva oddlženie, a teda splatenie svojich pohľadávok, v tomto volebnom období, takže budú ešte ochotní „úverovať“ štátne nemocnice aj tento rok. „Samozrejme, niektorí môžu svoje pohľadávky predať tretím subjektom, niektorí dodávatelia si zas môžu do cien zakalkulovať vyššiu rizikovú prirážku v dôsledku oneskorenia platieb. Niektorí radšej so štátnymi nemocnicami neuzavrú kontrakt,“ hovorí Zachar.

Ak sa však začne hovoriť o oddlžení, tak v tom momente sa biznis so štátnymi nemocnicami stáva lukratívnym, nastáva veľký pohyb s pohľadávkami, uzatvárajú sa nové zmluvy, pretože riziko nezaplatenia faktúr sa znižuje. „Často vtedy ide o umelý dopyt nemocníc po tovaroch a službách. To si musí ministerstvo zdravotníctva ako akcionár štátnych nemocníc ustrážiť,“ dodal.

Ak tretia Ficova vláda zaplatí všetky dlhy nemocníc, bude to už štvrtýkrát, čo do nich štát jednorazovo naleje desiatky miliónov. Prvýkrát to bolo ešte za druhej vlády Mikuláša Dzurindu cez spoločnosť Veriteľ. Vtedy dal štát vyše 600 miliónov eur, išlo o oddlženie celého zdravotníctva, nielen nemocníc, ale napríklad aj zdravotných poisťovní. Celé oddlžovanie trvalo zhruba tri roky, od roku 2003 do 2006.

O tri roky nato nemocnice dostali od prvej Ficovej vlády ďalších 130 miliónov eur. Je pravda, že to nenazvali oddlženie, ale návratná finančná výpomoc, po čase však vláda prestala veriť, že by to štátu niekedy nemocnice vrátili, a stala sa z toho len „nenávratná“ pomoc.

Ďalšie oddlženie prišlo len o dva roky neskôr. Vtedy nemocnice zhltli ďalších 300 miliónov eur. Bolo to za vlády Ivety Radičovej a nemocnice za zaplatenie dlhov mali prejsť na prehľadnejšiu formu akciových spoločností s jasnejšími pravidlami hospodárenia, aké majú dnes, keď sú príspevkové organizácie. Nakoniec sa to však nestalo. Nemocnice formu nezmenili a naďalej tvoria miliónové dlhy.

Poisťovne: Chýba nám 150 miliónov

Tak ako minulý, aj tento rok poisťovne hovoria, že pre zníženie odvodov pre ľudí s nízkymi platmi budú mať menej peňazí na platenie zdravotnej starostlivosti.

Najväčšia poisťovňa – štátna Všeobecná zdravotná (VšZP), ktorá má dve tretiny poistencov, hovorí, že jej bude chýbať 126 miliónov eur. „Áno, VšZP očakáva, že tento výpadok bude kompenzovaný,“ hovorí poisťovňa.

Ak by nedostali peniaze navyše, mohlo by to mať vplyv na platobnú schopnosť poisťovne a prejavilo by sa to aj v platbách pre ambulanciu a nemocnice, tvrdí štátna poisťovňa. Problémy by to mohlo spôsobiť už v novembri tohto roku, pretože vratky poistencom musia byť fyzicky vyplatené do konca novembra.

Doplatiť chce aj súkromná Dôvera: „Buď dôjde k dofinancovaniu sektora, alebo nás čakajú reštrikcie ako znižovanie cien, predlžovanie čakačiek, rušenie niektorých zmlúv.“

Na jednej strane je podľa Dôvery výpadok pre nižšie odvody pre ľudí s nízkym príjmom – celkovo pre všetky poisťovne to je podľa ich odhadov 150 miliónov eur, menej platí za svojich poistencov aj štát. Na druhej strane od pracujúcich dostali poisťovne viac. Celkovo je tak peňazí toľko čo vlani. „Úhrady poskytovateľom za poskytnutú zdravotnú starostlivosť však budú výrazne vyššie ako vlani, a to najmä pre predvolebné zvyšovania úhrad nemocniciam (zvyšovanie platov lekárov, sestier) aj ambulantným lekárom,“ tvrdí Dôvera.

 

Dnes na DennikE.sk

  • Banky: Vláda a banky sa dohodli na posune splátok úverov
  • Parlament: Poslanci schválili odloženie odvodov pre podnikateľov s poklesom tržieb
  • Rozpočtová rada: Deficit by mohol vzrásť na takmer 9 %
  • Penzie: Prezidentka napadla na ústavnom súde schválenie 13. dôchodku
  • Ropa: Ceny rastú druhý deň, očakáva sa dohoda na znížení ťažby
  • Ekonomický newsfilter: Korona-nekorona, Sme rodina si svoje stráži a s nikým sa deliť nemieni
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Ako to bude s odkladmi splátok bankových úverov (aktualizované otázky a odpovede po dohode vlády s bankami)

Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N - Tomáš Benedikovič
Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N – Tomáš Benedikovič

Môžu si banky dávať nejaké podmienky, aby mi umožnili odklad splátok? Týkajú sa odklady aj samospráv? Čo sa stane s poistením k úverom? Prinášame aktualizované odpovede na najčastejšie otázky po dohode vlády s bankami o odklade splátok.

Zdieľať

Banky budú odkladať splátky úverov, čo spraví štát s bankovým odvodom, ešte jasné nie je

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vláda urobila kľúčovú dohodu s bankami o posune splátok úverov, ohlásil premiér Igor Matovič. Ľudia zasiahnutí krízou dostanú možnosť odkladu splátok hypoték a spotrebných úverov až do deväť mesiacov. Bude to jednoduchý elektronický proces.

Zdieľať

Toto celé je ako basa pre ľudí, ktorí chcú robiť (ľudia píšu o svojej práci)

Ilustračné foto -Tomáš Hrivňák
Ilustračné foto -Tomáš Hrivňák

Ľudia píšu, ako sa im teraz darí v podnikaní (7): „Čo sa týka hrania v baroch a na svadbách, tak tam sa platby riešia na ruku. Takže z hľadiska pomoci od štátu sme na tom asi tak ako čašníci. Tým tiež nikto nezaplatí prepitné.“

Zdieľať

Odklad odvodov pre SZČO a zamestnávateľov je schválený. Podmienkou je pokles tržieb o 40 percent

Milan Krajniak. Foto - TASR
Milan Krajniak. Foto – TASR

SZČO a aj zamestnávatelia si budú môcť odložiť marcové odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne do konca júla. Odklad sa však netýka všetkých, ale len podnikateľov, ktorým klesli tržby o 40 %. Zmenu schválili 118 hlasmi v skrátenom legislatívnom konaní poslanci v novele zákona o sociálnom poistení.

Zdieľať

Flexikonto je veľmi žiadané, keď je zle, ale nenávidené v dobrých časoch, vraví odborár z Jaguaru

Foto - archív
Foto – archív

Konto pracovného času je nenávidené v dobrých časoch, ale veľmi žiadané, keď je zle, vraví šéf Moderných odborov v automobilke Jaguar Land Rover Peter Mrázik. Dodáva, že pre zamestnávateľa je dnes ťažké odhadnúť, či a do akej miery sa mu predplatené hodiny cez konto pracovného času vrátia.

Minúta po minúte

Zdieľať

Ceny ropy rastú druhý deň v nádeji, že sa na začiatku budúceho týždňa podarí uzavrieť globálnu dohodu o znížení ťažby. Za celý týždeň by ropa mohla vykázať prvý zisk po piatich týždňoch prepadu.

Ako rastie ropa

  • Severomorská ropa Brent si okolo 18.30 SELČ pridávala 8,9 percenta na 32,61 dolára za barel. Za celý týždeň by mohla stúpnuť o 34 percent.
  • Americká ľahká ropa WTI v rovnakom čase zdražovala o 4,7 percenta na 26,52 dolára za barel. Za celý týždeň by sa jej cena mohla zvýšiť o 25 percent.
Zdroj – Oilprice.com

Čo sa deje

  • Americký prezident Donald Trump vo štvrtok uviedol, že sprostredkoval dohodu, ktorej výsledkom bude, že Rusko a Saudská Arábia znížia ťažbu o 10 až 15 miliónov barelov denne. To predstavuje 10 až 15 percent globálnych dodávok.
  • Trump dodal, že zníženie ťažby v USA neponúkol.
  • Ropa, ktorej cena sa minulý mesiac pre dôsledky pandémie spôsobenej šírením koronavírusu prepadla o vyše polovicu, v reakcii vo štvrtok vykázala najväčší jednodenný nárast v histórii.
  • Podľa zdrojov agentúry Reuters rokujú o dosiaľ najvýraznejšom znížení ťažby v histórii členovia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a ich spojenci vrátane Ruska. Stretnúť by sa podľa azerbajdžanského ministerstva energetiky mali v pondelok 6. apríla. (čtk)
Zdieľať

Schodok verejných financií by sa tento rok mohol zvýšiť na takmer 9 % HDP v dôsledku prepadu ekonomiky a vládnych záchranných opatrení. Vyplýva to z odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Rada hovorí, že deficit by tento rok mohol dosiahnuť 8,67 %  (8,019 miliardy eur). Oproti februáru ide o zhoršenie o vyše šesť percentných bodov.

Z čoho rada vychádzala:

  • prognóza prepadu ekonomiky tento rok o 5 %,
  • vládne opatrenia na pomoc ekonomike zverejnené v nedeľu 29. marca.

Hrubý náčrt dôsledkov:

  • výpadok zhruba 2 miliardy eur na daniach a odvodoch,
  • náklady 3 miliardy eur na vládny balík prvej pomoci (za tri mesiace),
  • výpadok 0,5 miliardy eur v dôsledku zvýšeného čerpania OČR a nemocenského,
  • zvýšené náklady na zdravotnícky materiál o 0,3 miliardy eur,

„Ide o predbežný a zatiaľ zjednodušený pohľad na základe informácií známych ku koncu marca. Odhad budeme spresňovať na základe aktualizácie prognóz ekonomického vývoja, ako aj vzhľadom na aktuálne prijímané vládne opatrenia,“ napísala rada.

Rozpočtový semafor za marec 2020. Facebook Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Rozpočtový semafor za marec 2020. Facebook Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Zdieľať

Poisťovne nepristúpia na plošný odklad platieb poistného. Slovenská asociácia poisťovní to uviedla v čase, keď sa vláda a banky dohodli na odklade splátok úverov pre občanov a menšie podniky.

Ak zákazník prestane platiť poistné, dôsledkom býva zánik zmluvy a strata poistnej ochrany.

Asociácia tvrdí, že poisťovne vyplácajú poistky ešte vo väčšom rozsahu než obvykle, hoci pociťujú dôsledky pandémie a pracujú s obmedzeným počtom zamestnancov, ktorí musia pracovať z domu.

Dodáva, že bez príjmov z poistného by nemali plnenia poistiek z čoho kryť. Prerušenie poistného podľa asociácie navyše nemá oporu v zákone.

„V tejto situácii preto nie je možné očakávať, že by poisťovne mohli pristúpiť na paušálny (plošný) odklad platieb poistného. Ak by to urobili, v pomerne krátkom čase by sa dostali do problémov, čím by priviedli do problémov aj svojich klientov,“ uviedla asociácia v stanovisku.

(n, tasr)

Zdieľať

Finančné dôsledky pandémie koronavírusu pocítilo 47 percent Slovákov. Najciteľnejšie zaznamenali zhoršenie živnostníci, z ktorých ho spozorovalo 68 percent. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos.

Prieskum urobili na vzorke 1003 respondentov vo veku 18 a viac rokov 27. až 30. marca.

  • 34 % Slovákov tvrdilo, že sa finančná situácia ich domácností následkom epidémie zhoršila,
  • 13 % uviedlo, že sa zhoršila výrazne,
  • 49 % Slovákov považuje svoju finančnú situáciu za stabilizovanú, ďalšie 3 % nevedeli odpovedať.
  • zhoršenie výrazne pociťovali ľudia so stredoškolským vzdelaním bez maturity (57 %) a mladé rodiny či rodiny s dvoma deťmi v domácnosti,
  • najväčší negatívny vplyv hlásili živnostníci (68 % z nich).

Prieskum ukázal aj to, že ľudia počas pandémie viac využívajú e-shopy.

  • štyria z desiatich Slovákov využili počas posledných 14 dní predaj v e-shope s dovozom až domov,
  • pričom 20 % takúto službu využilo raz a ďalších 20 % dva- alebo viackrát.

Ľudia podľa sondy Ipsos taktiež zvažujú na internete nakupovať ešte viac, ak dostanú možnosť.

Zdieľať

Legendárny taliansky dizajnér obuvi Sergio Rossi zomrel vo veku 84 rokov. Pred niekoľkými dňami ho hospitalizovali v meste Cesena, podľa informácií viacerých médií zrejme podľahol následkom koronavírusu.

Rossi sa špecializoval na dizajn dámskej obuvi, topánky od neho nosili napríklad Rihanna či Paris Hilton.

Značku Sergio Rossi založil v 60. rokoch minulého storočia. V roku 1999 sa stala súčasťou luxusného konglomerátu Kering, od roku 2015 patrí talianskemu private equity fondu Investindustrial.

Rossi ležal v nemocnici v talianskom regióne Emilia-Romagna, ktorý patrí k najviac postihnutým pandémiou. V Taliansku doposiaľ podľahlo nákaze približne 14-tisíc ľudí, najviac na svete. (guardian, reuters)

Zdieľať

V Spojených štátoch zaniklo v marci vyše 700-tisíc pracovných miest, čo je výrazne viac, než sa čakalo. Pre dosah koronavírusu sa skončilo obdobie rekordného rastu ekonomiky i trhu práce, ktoré trvalo 113 mesiacov.

Miera nezamestnanosti v marci stúpla na 4,4 percenta, najvyššie od roku 2017. Vo februári bola na 50-ročnom minime 3,5 %.

Ide o najrýchlejší medzimesačný nárast od januára 1975. V najbližších mesiacoch sa očakáva zvýšenie nezamestnanosti nad 10 percent.

Štatistika počtu pracovných miest sa vykazuje k 12. dňu v mesiaci, marcové dáta tak odrážajú len zlomok skutočnej nezamestnanosti naprieč Spojenými štátmi.

Len v posledných dvoch marcových týždňoch požiadalo o podporu v nezamestnanosti zhruba 10 miliónov ľudí. (čtk, bloomberg, axios)

Zdieľať

Airbus zvažuje výrazné škrty vo výrobe najpredávanejšieho lietadla A320, mesačnú produkciu 60 kusov by mohol znížiť o polovicu. Tempo výroby chce prispôsobiť problémom, ktoré má letecká doprava i dodávateľské reťazce pre koronavírus.

Zníženie výroby by mohlo byť dočasné na jeden až dva štvrťroky, konečné rozhodnutie by malo padnúť do polovice apríla.

Lietadlá Airbus A320 majú jednu uličku, väčšinou sa využívajú na kratšie až stredné vzdialenosti.

Prečo chce Airbus redukovať výrobu:

  • aerolinky po celom svete odstavili lietadlá z prevádzky a pre nedostatok hotovosti a cestovné obmedzenia prestali odoberať väčšinu nových strojov,
  • zvoľnením tempa produkcie chce zabrániť hromadeniu nedodaných lietadiel,
  • čelí aj výpadkom v dodávateľskom reťazci.

Airbus aj Boeing údajne uvažujú aj o výraznom znížení výroby širokotrupých lietadiel, ako sú Airbus A350 a Boeing 777.

Ako sa zmenili plány:

Pred koronakrízou Airbus plánoval zvýšiť v budúcom roku výrobu lietadiel z rodiny A320 na 63 mesačne a v rokoch 2022 až 2023 o ďalší jeden až dva stroje.

Tieto plány boli zatiaľ odložené. Minulý mesiac firma prestala zverejňovať výhľad dodávok lietadiel na tento rok.

Airbus vlani dodal zákazníkom celkovo 863 lietadiel. Po ôsmich rokoch predstihol Boeing, ktorého dodávky klesli o polovicu – na 380 strojov. Dôvodom bola nútená odstávka dôležitého modelu 737 Max. (reuters, n)

Zdieľať

Pavol Jančovič 1. apríla skončil vo funkcii prezidenta najväčšieho združenia nákladných dopravcov Česmad Slovakia. V prezídiu združenia zostáva. Česmad uviedol, že Jančovič odstúpil na základe vlastného rozhodnutia.

  • Česmad reprezentuje vyše 1100 dopravných spoločností s 23-tisíc zamestnancami.
  • Jančoviča aktuálne zastupuje viceprezident Pavol Piešťanský z dopravnej spoločnosti Yellow Express.
  • Združenie sa chystá rokovať s ministerstvami o svojich návrhoch na zmiernenie dôsledkov pandémie koronavírusu.

Rozhovor s Jančovičom priniesol Denník N tento týždeň.

(n, tasr)

Zdieľať

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) chce dnes na krízovom štábe navrhnúť otvorenie predajní automobilov. Tvrdí, že majú veľmi nízku koncentráciu ľudí, sú veľké a je ľahké dodržať v nich vládou nastavené pravidlá predaja.

Sulík tak chce pokračovať v zmierňovaní zákazov prijatých vládou na ochranu pred pandémiou ochorenia COVID-19. V pondelok sa už otvorili predajne so záhradkárskymi potrebami, s farbami či so železiarskym tovarom.

„Som za to, aby sme v otváraní prevádzok pokračovali,“ povedal Sulík.

Pripomenul, že na jedného zákazníka obchodu musí pripadnúť minimálne 25 štvorcových metrov predajnej plochy, predajňa musí zabezpečiť pri vstupe dezinfekciu rúk alebo jednorazové rukavice a do predajne môže vstúpiť zákazník iba s rúškom na tvári. (tasr)

Zdieľať

Nezamestnanosť v Nórsku v marci stúpla šesťnásobne na rekordných 14,7 percenta. Prudký nárast je dôsledkom vládnych opatrení proti koronavírusu, ktoré spustili vo firmách vlnu státisícov výpovedí.

„Sme svedkami drastického zhoršenia situácie na trhu práce,“ cituje Reuters šéfa nórskeho úradu práce Sigruna Vaagenga.

Mnohé škrty pracovných miest sú klasifikované ako dočasné. Napríklad v prípade reštaurácií či aeroliniek sa očakáva, že po skončení reštrikcií vezmú zamestnancov naspäť.

Ekonómovia však varujú, že veľa firiem môže mať ťažkosti so zotavením sa z koronakrízy.

Zdieľať

Samosprávne kraje chcú s ministrom financií Eduardom Hegerom rokovať o výpadku príjmov, ktorý ich postihne pre pandémiu koronavírusu. Avizoval to šéf združenia SK8 a Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič (OĽaNO).

„V krátkom čase chcú župy rokovať s ministrom financií o konkrétnych opatreniach, ktoré by riešili očakávaný masívny výpadok v ich príjmoch. Bude veľmi dôležité, aby aktuálna kríza nemala v konečnom dôsledku zásadný dosah na poskytovanie služieb pre verejnosť,“ povedal Viskupič podľa TASR.

O čo ide:

  • Kľúčovú časť príjmov samospráv tvoria výnosy z daní z príjmu od ľudí, ktoré vyzbiera štát (takzvané podielové dane).
  • Pandémia koronavírusu tieto výnosy zníži, Viskupič citoval prognózu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá počíta pre kraje s výpadkom 254 miliónov eur.
  • Kraje sa ešte pred pandémiou sťažovali, že prichádzajú o príjmy a zvyšujú sa im výdavky pre zmeny zákonov, ktoré presadila bývalá vládna koalícia (napríklad zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane pre ľudí alebo zdvihnutie platov učiteľom).
  • Parlament schválil finančné opatrenia, ktoré samosprávam uvoľnili ruky pri hospodárení, samotný výpadok však neriešia.
Zdieľať

Air France-KLM rokuje s bankami o miliardových úveroch s garanciami francúzskej a holandskej vlády. Ako najviac pravdepodobý scenár sa javí, že Paríž sa zaručí za pôžičku 4 miliardy eur pre Air France a Haag za 2 miliardy eur pre KLM.

Francúzsko aj Holandsko kontrolujú v Air France-KLM po 14 percent a dlhodobo sa sporia o to, kto bude mať v aerolinkách hlavné slovo.

Vlády po celom svete sa snažia podporovať veľké letecké spoločnosti, ktorým hrozí bankrot. Reštrikcie z dôvodu pandémie, vrátane obmedzenia cestovania, totiž ochromili činnosť aerolínií.

Americký senát už schválil podporné opatrenia za 58 miliárd dolárov na pomoc leteckému sektoru v USA, v Európe získali prísľub pomoci Norwegian Air či SAS. Lufthansa rokuje o finančnej injekcii za miliardy eur s nemeckou vládou. (reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať