Ako šéf výstavby diaľnic Róbert Auxt vypočítal, že potrebujeme Branisko II

Nutne musíme k tunelu Branisko pristavať druhú rúru, vyhlásil nedávno šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Róbert Auxt.

„Podľa nárastu dopravy za minulé roky Národná diaľničná spoločnosť prognózuje, že v roku 2022 intenzita dopravy v jednom pruhu tunela Branisko pri jednorúrovom variante presiahne denný limit 10-tisíc vozidiel,“ píše sa aj v oficiálnej správe diaľničiarov, ktorá tiež podporuje okamžité prípravy investície za približne 350 miliónov eur.

Predpoklady a spôsob výpočtu, ktorý použila NDS, však po týždni spochybnil inštitút INEKO. Na svojom blogu jeho analytik Ján Kovalčík podrobne vysvetľuje, prečo sú výpočty Auxta a jeho podriadených nevierohodné.

Zjednodušene. Jednorazový prudký medziročný rast dopravy v Branisku v minulom roku zobrali u Auxta ako reálny predpoklad aj pre budúce roky, a tak im vyšli nepravdepodobne vysoké čísla o budúcej intenzite dopravy v Branisku.

Jednorazový skok však prišiel minulý rok preto, lebo sa dokončili na D1 všetky úseky v okolí Braniska a súvislá D1 sa tak začína za Ružomberkom a pokračuje až k Prešovu. Podobný nárast intenzít sa však v najbližších rokoch nemá prečo zopakovať.

„V chybnej úvahe NDS rastie denná intenzita každoročne o cca 1380 áut. Skutočné čísla za uplynulých 10 rokov pritom ukazujú priemerný ročný nárast o 362 vozidiel. NDS teda predpokladá 3,8-násobne vyššie prírastky. Bez akéhokoľvek odôvodnenia,“ píše INEKO na blogu.

No keďže v NDS rátali, že prudký rast bude už navždy, v ich grafe vyzerajú zmeny v doprave v Branisku dramaticky.

INEKO upozorňuje, že niektoré dopravné dáta nemá, a tak si inštitút vypomohol odhadmi, a to za roky 2006 až 2009 a 2011 až 2013, zvyšok sú fakty z automatických sčítačov dopravy.

Podľa inštitútu INEKO teda nesedí prognóza, z ktorej Auxt vychádza, keď hovorí o tom, že prístavbu k Branisku za 350 miliónov eur treba chápať ako prioritu.

Ani vládny Smer nikdy nespomínal Branisko ako prioritu. Exminister dopravy Ján Počiatek hovoril, že v tunelovej rúre doprava nie je taká hustá, aby k nemu bolo treba urgentne pristavovať.

Investícia do druhej rúry v Branisku by znamenala oddialenie mnohých iných stavieb na neskôr. Ročne máme na diaľnice približne 300 miliónov eur, ktoré sa delia aj medzi stavby diaľnic, aj rýchlostných ciest.

„Ak NDS hrubo zavádza širokú verejnosť nekvalifikovanou úvahou, podľa ktorej intenzita dopravy v tuneli Branisko za 5 rokov vystrelí o 70 percent a za sedem rokov dokonca o 96 percent, treba to brať vážne. Nechtiac totiž ukazuje svoju nekompetentnosť a nedôveryhodnosť v práci s dátami, na základe ktorých pýta miliardy eur na ďalšie projekty,“ píše INEKO.

Opätovne sa môžu výraznejšie meniť dopravné pomery v tuneli Branisko v roku 2020, keď by sa mali dokončiť najbližšie úseky na západnej D1, najmä tunel Višňové pri Žiline. O koľko viac šoférov potom D1 priláka, závisí najmä od toho, či a čo všetko sa postaví na konkurenčných trasách, napríklad juhom od Zvolena na R2. Svoju úlohu pri tom zohrá aj nastavenie vlakových spojov. To všetko dokopy však ovplyvní dopravu cez tunel Branisko menej ako posledné skompletizovanie D1 od Prešova na Ružomberok.

NDS má dôležité slovo pri rozhodovaní o tom, čo sa dovtedy postaví. Táto štátna firma je s majetkom vyše 7,5 miliardy eur na vrchole rebríčka bohatých štátnych firiem. V poslednom čase Sieť a Smer spomínali viac tunelov, ktoré by chceli stavať. S príchodom nového ministra dopravy sa to môže zmeniť.