Denník N

Škrtli dlhy a podnikajú ďalej. Manažérov Váhostavu čakajú trestné oznámenia

Foto - TASR
Foto – TASR

Ľudia v pozadí gigantu Juraja Širokého by mohli ísť aj na pár rokov do väzenia. Malé firmy chcú ísť k súdu.

Manažéri Váhostavu, Doprastavu či iných veľkých stavebných firiem, ktoré sa krachu vyhli nezaplatením faktúr menším firmám, budú zrejme musieť dokázať, že subdodávateľov neobrali o peniaze vedome a zámerne. Viaceré firmy totiž chystajú trestné oznámenia na štatutárov firiem, ktorí podľa nich poškodili veriteľov. Slovenský bankrotový a trestný zákon takéto trestné činy pozná, no doteraz sa veritelia málokedy odvážili dlžníkov žalovať.

Prvými na rade môžu byť manažéri Váhostavu. Firma z portfólia Juraja Širokého už vyhlásila, že z 90-miliónovej sekery voči bežným dodávateľom zaplatí možno len desatinu. Vysvetľuje, že viac zaplatiť nezvláda, hoci už vie, že bude ďalej stavať pre štát.

„Na úkor darebákov, bánk a štátu budú legálne okradnutí mnohí zamestnávatelia, ich zamestnanci a v konečnom dôsledku živitelia rodín,“ vysvetľuje šéf firmy Remal Milan Blaho, prečo chcú stavbári podávať podnety na trestné stíhania.

Kto je v krachu, musí sa priznať sám

Odpis dlhov namiesto bankrotu je podľa zákona legálny, no existujú však spôsoby, ako ho zmanipulovať alebo len zneužiť na očistenie firmy. To sa podľa stavbárov stalo aj v prípade Váhostavu. Ten to odmieta.

Slovenské zákony napríklad prikazujú, aby firma v problémoch sama dostatočne skoro súdu ohlásila svoj úpadok. Cieľ je, aby sa dlhy zbytočne nenabaľovali a veritelia tak nestratili oveľa viac, než keby sa rozbehol bankrot alebo ozdravenie včas.

Stavbári tvrdia, že manažéri Váhostavu klamali, keď celé mesiace všetkým tvrdili, že majú situáciu pod kontrolou a žiadna očista od dlhov nehrozí. Spovedať vyšetrovateľom by sa preto podľa nich mal bývalý generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Váhostavu Ján Kato. Zo šéfovskej stoličky ho Široký odvolal pred pár mesiacmi.

Z vlastnej iniciatívy musí ísť pred konkurzný súd každá firma, ktorá už má viac dlhov ako majetku. Dokázať štatutárovi firmy, že subdodávateľov a iných veriteľov vedome podvádzal, je napriek tomu náročné. Musel by sa nájsť dôkaz, že napríklad riaditeľ Váhostavu o „predĺžení“ firmy vedel a napriek tomu nekonal. Inak to možno hodnotiť len ako mravný, nie právny problém.

Ak by stavbári dokázali, že odpis dlhov Váhostav umelo odkladal, členovia predstavenstva stavebného gigantu vrátane Juraja Širokého by mohli byť braní na zodpovednosť. Trestný zákon hovorí pri najmenej prísnej sadzbe o väzení až na dva roky pre osoby, ktoré poškodili veriteľa napríklad tým, že mu vinou neskorého zásahu škrtli z vystavených faktúr oveľa viac, než keby situáciu riešili včas. Celkový trest by pritom mal byť úmerný veľkosti škody.

„V načrtnutom prípade by mohlo dôjsť napríklad k spáchaniu trestného činu napríklad poškodzovania veriteľa, zvýhodňovania veriteľa, zavineného úpadku či marenia konkurzného konania,“ opisuje advokát a konkurzný správca z právnej kancelárie bnt law Vladimír Kordoš. Maximálne to môže skončiť odsúdením na 8 rokov nepodmienečne.

Ak niekoho uprednostnia

Stavbári tvrdia, že nehodlajú zostať iba pri tomto type trestného oznámenia. Detaily nehovoria, no možností majú viacero.

Trestať sa môže napríklad aj za to, ak dlžník dostane niektorého z veriteľov zámerne do lepšej pozície oproti iným. Ak napríklad nepreplatenú faktúru zabezpečí dlžník ešte pred očistou firmy záložným právom, zvýhodní tým niektorých dodávateľov, pretože nie všetci „fakturanti“ takúto zábezpeku majú.

Väčšinou majú všetky úvery založené v podnikoch len banky, no tie to žiadajú pri požičiavaní peňazí vždy všetky.

„Sankcia odňatia slobody môže byť pri zvýhodnneí niektorého dodávateľa až osem rokov v závislosti od výšky spôsobenej škody,“ vysvetľuje advokát Kordoš.

Kupovanie hlasov

Ani tu sa ešte možnosti malých stavbárov nekončia. Trestný čin spácha aj ten, kto by vybraným veriteľom núkal protislužbu za to, že jeho ozdravné plány podporia.

Takúto podporu potrebuje dlžník typou Váhostav či Doprastav hlavne v čase, keď majú veritelia hlasovať o návrhu, kto koľko peňazí napokon uvidí. Ak sa plán neodsúhlasí potrebnou väčšinou, firma ide do konkurzu. Sila hlasu závisí najmä od toho, koľko peňazí komu dlžník dlhuje.

Preto sa často hovorí o dohodách, v ktorých si vybraní veritelia dohodnú budúcu výhodnú spoluprácu s dlžníkom výmenou za súhlas s takým škrtaním dlhov, ktoré by iní, napríklad menší stavbári, už nemuseli podporiť.

„Ide napríklad o konanie, keď sa dlžník dohodne s veriteľom mimo reštrukturalizačného plánu na inom uspokojení jeho pohľadávky, no – samozrejme – s inými veriteľmi nie,“ uvádza Kordoš príklad.

Z obliga pri takejto dohode nie je nikto. Tak dlžník, či veriteľ, ktorý je ochotný dohodnúť sa, alebo ktokoľvek iný, kto dohodu navrhne, si môže od súdu vypočuť verdikt odňatia slobody od pol roka do spravidla maximálne troch rokov. Obzvlášť závažné činy je možné trestať aj 8-ročným väzením.

A čo správca

No a napokon sa môžu stavbári obuť aj do správcu ozdravného plánu samotného. Toho si vyberá a platí dlžník, a tak má motiváciu vychádzať dlžníkovi v ústrety na úkor veriteľov. Správca má však tiež povinnosť pri ozdravovaní „postupovať s odbornou starostlivosťou“. Jednoducho povedané, ak by si napríklad vymýšľal údaje o firme a zavádzal tak veriteľov a súd pri ich rozhodovaní, bol by to trestný čin marenia konkurzného konania s trestnou sadzbou 5 až 10 rokov.

Niečo podobné sa stalo v prípade kúpeľov Brusno, keď správkyňa pochybne obrala o hlasovacie práva banku. Jej pohľadávka tvorila asi tretinu všetkých kúpeľných dlžôb, ktoré kúpele zložili. Súd však pokus o ozdravenie v tomto prípade vrátil a nariadil konkurz, čiže rozpredaj majetok.

Správca sa môže vždy brániť najmä tým, že pracuje iba s údajmi, ktoré mu dal na stôl dlžník. Ak mu ten odovzdá nepravdivé údaje, tiež marí konanie a jeho manažéri sa vystavujú hrozbe až 10-ročného väzenia, vysvetľuje Kordoš.

Váhostav istí štát

Výpočty správcu sú pritom alfa a omega celej očisty zadlženej firmy. Súd ju povolí len vtedy, ak prepočty ukazujú, že odpis dlhov a ďalšie fungovanie firmy prinesie veriteľom viac peňazí, než keby jednoducho zbankrotoval.

V tomto smere Váhostavu drží chrbát štát, keď ho priebežne zásobuje zákazkami na stavbu diaľnic. Aktuálne má s partnermi v konzorciách rozostavaných takmer 80 kilometrov autostrád v celkovej cene takmer 1,4 miliardy eur.

Váhostav stále hovorí o tom, že do situácie, v akej je, ho dostali finančné problémy, najmä prinízke ceny za stavbu diaľnic. Navyše by v konkurze vraj veritelia uvideli akurát tak nulu z vystavených faktúr. Zato v reštrukturalizácii „určite viac než 10 percent“, tvrdí šéf Váhostavu Marián Moravčík.

Faktom je aj to, že keď správca zvažuje, či je lepšie podnik zavrieť, neberie do úvahy hodnotu zákaziek, ktoré napríklad Váhostavu uštedril do budúcnosti štát. Tú zohľadňuje, až keď príde k očisteniu a ďalšiemu fungovaniu firmy pomocou štátnych zákaziek.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Kauza Váhostav

Ekonomika

Teraz najčítanejšie