Informatizácia od Brhelovej IT firmy mešká už rok, no so sankciami na ňu netlačia
Firma DWC, kde je akcionárom syn podnikateľa Jozefa Brhela, vyhrala súťaž na informatizáciu patentového úradu. Dokončenie zákazky za viac ako tri milióny eur jej musí úrad neustále predlžovať, o eurofondy by mohol navyše prísť.
Je to len jeden z príbehov okolo informatizácie slovenských úradov, navyše taký, ktorý by si bežní ľudia ani nemuseli všimnúť. Veď ako často sa priemerný človek dostane do kontaktu s Úradom priemyselného vlastníctva, ktorý rieši patenty či ochranné známky?
No aj v tomto príbehu ide o milióny eur z eurofondov, ktoré patentový úrad získal ako nenávratný príspevok a o ktoré by teoreticky mohol aj prísť. Začalo sa to takto: koncom novembra 2013 úrad podpísal zmluvu s IT firmou DWC, spojenou s menom podnikateľa Jozefa Brhela, označovaného za mecenáša vládneho Smeru.
Za 3,3 milióna eur s DPH mala firma pre úrad spustiť elektronické služby dostupné on-line pre občanov aj podnikateľov. Mali byť medzi nimi najmä nástroje, ktoré súviseli s podaním prihlášky na uznanie patentu vynálezu a s tým súvisiacimi rozhodnutiami úradu. Všetko malo byť hotové do 28. februára 2015. Lenže nebolo.
Predĺžili, predĺžili a potom predĺžili
Keďže sa do februára informačný systém naprogramovať nepodarilo, nasledoval dodatok, ktorý pridali k zmluve. Termín predĺžili na 30. septembra 2015. No ani do tohto dátumu firma DWC systém neodovzdala, a tak ju úrad upozornil, že nedodržiava termíny.
Rátalo sa s tým, že systém bude hotový do konca júla tohto roka, teda o ďalších desať mesiacov. Je koniec augusta a žiadosti o patenty si stále nemôže nikto podať on-line. „Služby nie sú zatiaľ on-line sprístupnené, a to z dôvodu, že projekt nebol dosiaľ ukončený,“ potvrdila hovorkyňa úradu Ivana Zajíčková. „Úrad však vynakladá všetko možné úsilie, aby boli tieto služby sprístupnené v čo najkratšom čase a aby bol projekt úspešne ukončený.“
A v čom je podľa štátnych úradníkov problém? „Spustenie služieb sa posúvalo z viacerých dôvodov, pričom za hlavný dôvod považuje úrad nedodanie testovacieho prostredia v požadovanej kvalite,“ tvrdí Zajíčková. Podľa štátneho úradu je teda vinníkom DWC ako dodávateľ.
Firma prepojená s Jozefom Brhelom to vidí inak. Predseda predstavenstva DWC Peter Axamít hovorí, že na prelome rokov 2015 a 2016 k zazmluvneným veciam pridávali nové riešenia, ktoré mali prepojiť nový informačný systém s pôvodnými rozhraniami patentového úradu, aby boli systémy efektívnejšie.
„Zároveň sa tým minimalizujú budúce nevyhnutné úpravy a aktualizácie, ktoré by sa museli robiť v nasledujúcich rokoch. Posun dodania na september 2016 akceptoval aj zadávateľ a vyplýva skutočne z toho, že nie sú k dispozícii všetky potrebné služby úradu a integrácií tretích strán, od ktorých je prevádzka systému závislá.“
Pokuty? Čaká sa na správny okamih
Zmluva zaručuje patentovému úradu žiadať pre meškanie od DWC zmluvné sankcie – vo výške 0,05 percenta za každý deň omeškania. Za rok meškania by mohlo ísť takmer o pätinu z celkovej sumy, čiže vyše pol milióna eur. Úrad však peniaze zatiaľ nevymáhal. Prečo? Čaká sa na správny moment.
„Pokiaľ ide o sankcie, ktoré môže úrad uplatniť voči DWC, úrad dal zhotoviteľovi jednoznačne najavo, že sa neodovzdaním diela v dohodnutom termíne, teda 30. septembra 2015, dostal do omeškania, v dôsledku čoho budú voči nemu uplatnené zmluvné pokuty,“ povedala Zajíčková.
„Hoci do dnešného dňa neboli fakturované konkrétne sankcie, neznamená to, že by úrad vôbec nemal v úmysle ich uplatniť. Vzhľadom na cieľ, ktorý úrad sleduje, teda úspešné ukončenie projektu, je potrebné okamih uplatnenia sankcií starostlivo zvážiť nielen z hľadiska finančného a právneho, ale aj z hľadiska manažmentu riadenia projektu, a teda vhodne využiť nielen represívny, ale aj preventívny a zabezpečovací charakter sankcií.“
Axamít z DWC hovorí, že o odseku o pokutách v zmluve vedia. „Rešpektujeme zmluvný vzťah,“ odpísal. „Zároveň však upozorňujeme, že budeme trvať na kvalitných a efektívnych kritériách dodania systému, tak ako sme zaviazaní.“
Podozrenia z kartelu aj problémy s eurofondmi
Zákazka má ešte jeden rozmer. Keďže informatizáciu úradu zaplatí Európska únia, musel patentový úrad pravidelne žiadať Úrad vlády o predĺženie termínu, dokedy môže peniaze z Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) použiť. Ak by termín nedodržal, trojmiliónový príspevok by musel vrátiť.
Patentový úrad zaslal takúto žiadosť úradu vicepremiéra Petra Pellegriniho, ktorý ma informatizáciu na starosti opäť koncom júna. Zatiaľ sa o nej nerozhodlo, no úrad sa spolieha na to, že keďže o predĺženie termínu požiadal včas, nebude musieť peniaze na informačný systém vrátiť.
Elektronické služby patentového úradu nie sú jediný eurofondový projekt, kde je so zákazkou DWC problém. Európska komisia vyhodnotila ako nepodarené aj tri zo šiestich miliónových zákaziek na informatizáciu žúp, kde hrala firma DWC hlavnú úlohu, aj keď na prvý pohľad bola len jedným z dodávateľov.
Biznis na župách už roky vyšetruje aj Protimonopolný úrad, ktorý si všimol, že v šiestich rozdielnych súťažiach sa medzi uchádzačmi opakovali tie isté spoločnosti. Také, ktoré majú s biznisom so štátom bohaté skúsenosti. Datalan, Ness či Microcomp. Navyše všetky tieto víťazné firmy veľmi úzko spolupracovali s DWC.
Brhelova firma pritom nerobila len malé subdodávky. V Prešovskom kraji napríklad drvivá väčšina z balíka peňazí skončila u nich. DWC si vyfakturovala 4,2 milióna eur, zatiaľ čo Ness len niečo vyše 160-tisíc eur. Celkovo na elektronizácii krajských úradov zarobila najviac práve spoločnosť DWC – deväť miliónov eur s DPH len z údajov, ktoré sú verejne známe.
Firme DWC sa v obchodoch so štátom v posledných rokoch darí a vidieť to aj na jej celkových tržbách. V spoločnosti podľa registra účtovných uzávierok vlastní Brhelov syn Jozef podiel 37,5 percenta, rovnaký balík akcií je napísaný na manželku Brhelovho obchodného partnera Jána Miškovského.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
