Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Diaľničiari dostanú pokutu za nákup posypovej soli na burze

Foto - Tasr
Foto – Tasr

Pred dvomi rokmi vtedajší šéf Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) a manažér Smeru Milan Gajdoš hovoril, že by bolo dobré nakupovať cestársku soľ cez komoditnú burzu. Nápad je to dobrý, burza anonymná, flexibilný dopyt a ponuky tlačia ceny dole.

Ešte v tom istom roku 2014 diaľničiari nakúpili 2475 ton soli za 209-tisíc eur bez DPH, čiže približne po 85 eur za tonu.

No suma, ktorú za posypovú soľ napokon NDS reálne zaplatí, sa môže ešte výrazne zvýšiť. Úrad pre verejné obstarávanie totiž v týchto dňoch uzatvára kontrolu jej nákupu a už vie, že diaľničiarom zaň uštedrí pokutu.

„Úrad identifikoval jedno kontrolné zistenie, ktoré malo vplyv na výsledok obstarávania. Uvedené konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, preto bude prípad postúpený na správne konanie vo veci uloženia pokuty,“ povedal hovorca úradu Ján Mažgút.

Hovoriť o výške pokuty je podľa neho zatiaľ predčasné. Záznam o kontrole ešte na webe nie je.

Hovorkyňa NDS Michaela Michalová však avizuje, že sa im pokuta nepozdáva a budú sa proti nej brániť. „NDS postupovala a bude postupovať v súlade so všeobecne záväznými predpismi a využije všetky právne kroky, aby obhájila svoje konanie,“ povedala.

Najali si brokera

Problém, ktorý naznačili úradníci, pritom nemusí byť v cene. Aktuálne sa soľ na burze nakupuje po niečo vyše 60 eur za tonu, čiže približne o 15 eur lacnejšie, než za ňu v roku 2014 platili diaľničiari.

Cena, ktorá vyplynula z burzového nákupu, bola v tom čase reálna, myslí si šéf bratislavskej komoditnej burzy Pavol Scholtz. Vraví, že nákup na burze sa oplatí aj dnes – naposledy sa o tom presvedčili nákupcovia z banskobystrickej župy, keď kúpili na najbližšiu sezónu soľ po 64 eur za tonu.

Naopak, práve tradičné tendre ukazujú abnormálne vysoké ceny. „Ostatné kraje váhajú s nákupom na burze, napríklad Trnavský kraj aktuálne vypísal súťaž s odhadovanou cenou až 100 eur za tonu,“ opisuje Scholtz obchody.

To, čo úradníkom prekáža v spomínanom tendri, je, že diaľničiari na burze nekupovali soľ sami. Dohodli sa s profesionálnym brokerom, ktorý ju pre nich kupoval, spomína si Scholtz na výhrady úradníkov.

Úplatky riešila polícia

V mene diaľničiarov nakupovala firma AS Partneri. Približne tretinu potrebnej soli skúpila na burze od firmy Nelux.

Nelux ani AS Partneri už pritom na burze nepodnikajú, Scholtz ich v roku 2015 z burzy vypoklonkoval.

Len pár týždňov po tom, ako uzatvorili pre NDS spomínanú zákazku, si na burze všimli, že Nelux a AS Partneri obchodujú čudne. Broker NDS totiž nečakal na najlacnejšiu ponuku, ale zrejme hneď akceptoval ponuku Neluxu.

Neskôr sa zástupca Neluxu Ladislav Hrnek pokúsil podplatiť Scholtza, aby pomáhal manipulovať obchod so soľou. Ponúkol mu 25-tisícový úplatok, no Scholtz spolupracoval s políciou. Hrnek sa pred sudcom priznal a začali ho stíhať na slobode.

Diaľničiari potom vstúpili na burzu sami – bez makléra. Ešte nenakupujú, zrejme majú staré zásoby. V centrálnom registri zmlúv visí rámcová zmluva so spoločnosťou N-Power, v ktorej sa píše o nákupných cenách aj okolo 140 eur za tonu soli.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

VW odložil rozhodnutie o fabrike v Turecku. Dôvodom je ofenzíva v Sýrii

Andreas Tostmann. Foto - TASR
Andreas Tostmann. Foto – TASR

Volkswagen odložil konečné rozhodnutie o výstavbe novej továrne na výrobu áut v Turecku. Dôvodom je politické napätie vyplývajúce z tureckej vojenskej ofenzívy na severe Sýrie.

„Pozorne sledujeme situáciu a sme znepokojení súčasným vývojom,“ cituje Bloomberg vyjadrenie Volkswagenu (VW).

Vo fabrike v Turecku (investícia 1,3 miliardy eur) sa má ročne vyrábať 300-tisíc vozidiel VW Passat a Škoda Superb. Automobilka ich chce exportovať do východnej Európy a na Blízky východ.

V poradí 123. závod VW má zlepšiť konkurencieschopnosť firmy na týchto trhoch, najmä vo vzťahu k ázijským značkám.

Ako ďaleko je VW v Turecku:

  • Člen predstavenstva Andreas Tostmann koncom septembra tvrdil, že firma je blízko rozhodnutiu o výstavbe továrne v Turecku. Rozhovory mali byť dokončené do dvoch týždňov;
  • Spoločnosť zaregistrovala svoju dcérsku spoločnosť v západnej provincii Manisa. Podľa zápisu v obchodnom registri sa sústredí na projektovanie, výrobu a montáž osobných a nákladných áut.

V tureckej fabrike by mohlo pracovať približne 4-tisíc ľudí. Podľa skorších informácií sa výroba mala rozbehnúť v roku 2022.

Kontroverzný plán

Investícia VW v Turecku by mohla byť kontroverzná aj vzhľadom na obavy EÚ, že v krajine je obmedzovaná sloboda prejavu a právo na demonštrácie.

VW odbíja kritiku tým, že Turecko je naďalej kandidátom na členstvo v Únii.

Minúta po minúte

Zdieľať

Hyundai plánuje do roku 2025 vložiť zhruba 35 miliárd dolárov do technológií mobility a strategických investícií. Cieľom je dohnať konkurenciu vo vývoji samojazdiacich vozidiel.

Plán spoločnosti Hyundai zahŕňa vývoj autonómnych a elektrických áut i vozidiel prepojených s internetom, uvádza Reuters.

Automobilka dostane finančnú podporu od kórejskej vlády, ktorá v rokoch 2021 až 2027 podporí technológiu autonómnych vozidiel sumou 1,3 miliardy dolárov.

Koncom septembra Hyundai oznámil investíciu 1,6 miliardy dolárov do spoločného podniku na vývoj technológií pre samojazdiace autá s firmou Aptiv.

Zdieľať

V parlamente zasadá koaličná rada, hovoriť by mali aj o reforme nemocníc. Premiér na koaličnej rade nie je, je v Košiciach.

Zdieľať

RegioJet chystá druhú emisiu dlhopisov. Chce si požičať 500 miliónov korún

RegioJet pripravuje na prvý polrok 2020 ďalšiu emisiu dlhopisov, tentoraz vo výške zhruba 19 miliónov eur. Zo získaných zdrojov plánuje financovať ďalšiu expanziu na železničnom trhu.

V poradí druhú emisiu dlhopisov avizuje RegioJet v tlačovej správe.

Prvý raz si týmto spôsobom požičal od investorov tento rok v júni 921 miliónov korún (v prepočte okolo 36 miliónov eur).

Splatnosť druhej emisie dlhopisov bude znovu päťročná. RegioJet ponúkne držiteľom výnos 4 percentá nad sadzbou PRIBOR, ktorú zverejňuje Česká národná banka.

Podľa Petra Kohoutka, finančného riaditeľa holdingu Student Agency, do ktorého RegioJet patrí, chcú osloviť najmä finančné inštitúcie.

Časť dlhopisov by firma rada ponúkla drobným investorom, napríklad klientom privátneho bankovníctva.

Aké plány má RegioJet:

  • chce byť najsilnejším súkromným dopravcom na železnici v strednej a východnej Európe. V súčasnosti podniká v Česku, Rakúsku, na Slovensku, chystá sa do Maďarska;
  • plánuje si posilniť pozíciu na nových aj existujúcich trasách;
  • za peniaze z predaja dlhopisov nakúpi lokomotívy a vagóny.

Tržby RegioJetu v 1. polroku dosiahli 905 miliónov korún (35 miliónov eur), zisk 102 miliónov korún (zhruba 4 milióny eur).

Zdieľať

Palubný personál Lufthansy plánuje na nedeľu päťhodinový štrajk, dôvodom je spor s vedením v súvislosti so mzdami. Aerolinky označili protest za nezákonný a uviedli, že sa budú snažiť zabezpečiť všetky plánované lety.

Štrajk vyhlásil odborový zväz UFO. Má sa konať v nedeľu od 6.00 do 11.00 h, píše Reuters.

Do protestnej akcie by sa mal zapojiť palubný personál vo Frankfurte a v Mníchove, čo sú dve najväčšie centrá Lufthansy.

Najväčšia nemecká letecká spoločnosť sa snaží znižovať náklady, pretože čelí ostrej konkurencii a vysokým cenám palív.

Lufthanse v 2. štvrťroku klesol zisk pred úrokmi a zdanením na 754 miliónov eur z 1 miliardy eur pred rokom. V lete predpokladala, že podmienky na európskom trhu leteckej prepravy zostanú náročné až do konca roka.

Zdieľať

Rozmeňte problém na drobné, odskúšajte riešenie, a až potom pomáhajte, radia noví nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu

Esther Duflo Foto Kris Krüg / Flickr
Esther Duflo Foto Kris Krüg / Flickr

Nobelovu cenu za ekonómiu získala len druhá žena v histórii. Esther Duflo z MIT je zároveň druhým najmladším laureátom tejto ceny. S dvoma kolegami ju získala za experimentálne výskumné metódy, ktoré už v praxi pomohli boju proti chudobe.

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať