Nízke ceny, vysoké náklady a uhlie bez dotácií, no vláda ide zachraňovať Vojany
Dotácie pre Hornonitrianske bane spájané s kauzou alobal sú známa vec. Teraz sa rysujú nové pre elektráreň pri Michalovciach.
V elektrárni Vojany pracuje takmer 400 ľudí, z toho 118 priamo a ďalších 250 pre jej dodávateľov. Má však problém, nedokáže si na seba sama zarobiť, a tak jej hrozí koniec. Vláda si myslí, že si preto zaslúži pomoc, a preto sa Vojanmi zaoberala na výjazdovom zasadaní v Trebišove.
„Považujem za absurdné, keď vláda prichádza do regiónu s vysokou nezamestnanosťou, keď sa snaží podporiť každé existujúce alebo nové pracovné miesto, aby nezabezpečila zachovanie prevádzky v elektrárni Vojany,“ cituje Žigu agentúra TASR.
Plánovaný zásah do chodu firmy vysvetľuje tým, že štát vlastní 34 percent v Slovenských elektrárňach – majiteľovi vojanskej elektrárne. Zvyšok drží taliansky Enel, ale postupne ho presúva na nového majiteľa, holding EPH Daniela Křetínského a Patrika Tkáča z J&T.
Experti majú vymyslieť záchranu
Zmysluplný plán na záchranu upadajúcej výrobne zatiaľ vo vláde zjavne nemajú. Má ho priniesť „expertná skupina“, v ktorej budú spolupracovať ľudia zo Slovenských elektrární, regulačný úrad a správca vysokonapäťových vedení – SEPS.
Cena elektriny je v súčasnosti extrémne nízka, náklady na staršiu, menej efektívnu elektráreň sú vysoké, a keďže vyrába z dovezeného čierneho uhlia, nemá ani nárok na dotácie ako jej väčšia dvojička v Novákoch.
Vojanská elektráreň dokáže zarobiť skôr na tom, že sa zapne alebo vypne podľa toho, ako to vyžaduje elektrizačná sieť. Za takúto „podpornú“ elektrinu na zamedzenie výpadkov sa platí špeciálna cena a celé to organizuje SEPS spoločne s regulátorom. Ten druhý má v rukách aj prideľovanie ďalších druhov dotácií.
Žiga hovorí, že Vojany majú na to, aby technicky fungovali do roku 2030. Z jeho slov vyplýva, že možnosti, ako ich udržať, sa budú zrejme nachádzať jedine v rôznych dotáciách.
Jeden balvan tu už je
„Strata pri výrobe elektriny sa nestratí len tým, že ju necháte zaplatiť ostatným firmám v ekonomike. Tá strata tam stále bude a vzácne zdroje nebudú produkovať nové, užitočné produkty, ale financovať neefektivitu a v tomto prípade aj znečisťovanie ovzdušia. Dotovať stratové podniky nikdy nie je riešenie – buď treba odstrániť príčinu stratovosti, čo bude v tomto prípade veľmi náročné, ak nie nemožné, alebo sa zmieriť s tým, že podniky vznikajú a zanikajú,“ okomentoval analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský.
Analytik pripomína, že skúsenosti s podobnými dotáciami už máme veľké.
„Hnedouhoľná elektráreň Nováky a cez ňu Hornonitrianske bane, na ktoré sa ročne spotrebitelia elektriny skladajú sumou skoro 100 miliónov eur,“ vracia sa Vlachynský ku konkrétnemu známemu príkladu.
Na záchranu práce pre baníkov schválili ešte minulý rok dotácie, ktoré v konečnom dôsledku plynú Hornonitrianskym baniam na 14 rokov dopredu. To sú tie bane, z ktorých si podľa exmanželky bývalý poslanec Smeru Vladimír Jánoš nosil peniaze domov a balil ich do alobalu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
