Denník N

Bratislavský srdcový ústav odmieta, že nakupoval dvakrát drahšie ako košický

Minister Tomáš Drucker. Foto N – Tomáš Benedikovič
Minister Tomáš Drucker. Foto N – Tomáš Benedikovič

Riaditeľ NÚSCH hovorí, že za vstrebateľné stenty fakturovali oveľa nižšiu cenu, ako vysúťažili. Minister Drucker sa ho spýtal, prečo to nikde nezverejnili.

Nákup piešťanského cétečka je údajne len slabý odvar toho, aký biznis sa robí v slovenských nemocniciach so špeciálnym zdravotníckym materiálom. Na prvý pohľad sa to nemusí zdať, lebo cena za jedno cétečko je niekoľkonásobne vyššia ako cena špeciálneho zdravotníckeho materiálu. No toho sa používa podstatne viac.

Opozičný politik Miroslav Beblavý sa svoje tvrdenie pokúsil doložiť príkladom nákupu vstrebateľných výstuží do ciev po infarkte, takzvaných intrakoronárnych stentov, v troch slovenských srdcových ústavoch.

Keď sa obstaráva za dvakrát vyššiu cenu

V marci 2014 uzavrel Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave (NÚSCH) s firmou Meditrade zmluvu na dodávku 350 kusov vstrebateľných stentov, ktoré vyrába americká firma Abbott. Jeden kus takéhoto materiálu vysúťažil za 4400 eur, cena za všetky kusy je teda 1,54 milióna eur.

No vlani v apríli už Meditrade uzavrel s košickým srdcovým ústavom (VÚSCH) zmluvu na dodanie toho istého produktu za 2200 eur za kus, teda presne o polovicu lacnejšie. Beblavý preto hovorí, že keby aj bratislavský srdcový ústav bol nakupoval za takú cenu ako neskôr košický, ušetril by 770-tisíc eur.

Banskobystrický srdcový ústav obstaral tie isté cievne výstuže v máji 2015 už za cenu 3630 eur za kus.

Keď už sme spomenuli nákup cétečiek: kauza vypukla po tom, čo vyšlo najavo, že v Piešťanoch kúpili CT prístroj nie za 1 milión, ale za 1,6 milióna eur. Beblavý teraz vysvetľuje, že len na jednom type špeciálneho zdravotníckeho materiálu v jednom tendri prerobil Národný ústav srdcových a cievnych chorôb viac peňazí.

Pre kauzu piešťanského cétečka nakoniec odstúpila vtedajšia ministerka Zuzana Zvolenská a ako podpredsedníčka parlamentu skončila Renáta Zmajkovičová (Smer), ktorá v čase kauzy šéfovala dozornej rade piešťanskej nemocnice. Nakoniec padol aj predseda parlamentu Pavol Paška, tiež zo Smeru.

Beblavý hovorí, že sa ozval nie preto, aby sa odvolávalo, hoci riaditeľ NÚSCH má čo vysvetľovať ministrovi zdravotníctva, ale preto, lebo treba zmeniť pravidlá. Napríklad aj z toho dôvodu, že vo všetkých troch menovaných prípadoch bola firma Meditrade jediným uchádzačom, a teda súťažila sama so sebou.

Nakupovali lacnejšie, ale nezverejnili to

„Stačila jedna otázka a hneď by sme to vysvetlili,“ reaguje riaditeľ bratislavského srdcového ústavu Mongi Msolly. Hovorí, že jedna vec je obstaraná cena a druhá vec cena, za ktorú aj intrakoronárne stenty reálne nakupovali.

Tvrdí, že NÚSCH nikdy nekupoval stenty za 4400 eur za kus.

Vysvetľuje, že prvý nákup urobili vo februári 2015, teda zhruba po roku od obstarávania. Kúpili 25 kusov stentov za 1848 eur. A drahšie ako za 2200 eur (s DPH) stenty nikdy nekupovali a ani nebudú. Toto má byť teda strop.

Msolly ďalej vysvetľuje, že ceny sa menili na základe listov a nie dodatkov k zmluvám, a novinárom ich ponúkal na nahliadnutie. „Je to časovo ohraničená ponuka. Ale raz, keď idú ceny dolu, sú takto použiteľné aj v ďalšom období,“ vysvetľuje riaditeľ srdcového ústavu v Bratislave.

Prečo však NÚSCH faktúry nezverejnil? „Áno, mali sme o tom debatu. Spýtal som sa, prečo to nie je zverejnené,“ povedal Drucker. „V programovom vyhlásení vlády je záväzok zverejňovať všetko, čo nedá výhodu konkrétnemu subjektu,“ pokračoval. Minister má však odkaz aj pre Beblavého – pokojne sa mohol spýtať na cenu cez infozákon.

„Firma Meditrade nemá žiadny zmluvný vzťah s NÚSCH. Nevieme ovplyvniť, kto sa prihlási – či distribútor alebo výrobca. Ja naozaj neviem, prečo sa neprihlásili dodávatelia z iných krajín. Bola to medzinárodná súťaž,“ hovorí Msolly. Problém nevidí ani v tom, že v Meditrade pracuje manželka námestníka riaditeľa NÚSCH Iva Gašparoviča.

Drucker dáva najavo, že so súťažami, do ktorých sa prihlási iba jeden záujemca, nemusí byť všetko v poriadku. „Pripúšťam, že sú tu pochybnosti, či je to legitímna súťaž,“ hovorí minister.

Na to, že pre verejné obstarávanie nemocníc je príznačná obmedzená miera súťaže, upozornili pred časom aj Transparency International a inštitút INEKO. Vyrátali, že keby vo všetkých tendroch s jediným uchádzačom, ktoré prebehli v rokoch 2012 až 2014, vzrástol počet ponúk na dve, ušetrilo by sa viac ako 35 miliónov eur ročne.

Meditrade na otázky neodpovedal.

Prečo má význam o tom hovoriť

Na to, že nákupy špeciálneho zdravotníckeho materiálu sú naozaj problém a štát prichádza pri jeho nákupoch naozaj o veľké peniaze, upozornil už zhruba pred mesiacom analytický tím Hodnoty za peniaze. Tvoria ho analytici ministerstiev financií a zdravotníctva.

Vyrátali, že úhrada zo zdravotného poistenia za špecializovaný zdravotnícky materiál za posledné dva roky vzrástla z 85 miliónov na 139 miliónov eur ročne (o 63 %).

Podobne ako lieky, aj špeciálny zdravotnícky materiál je triedený do podskupín podľa účelu a funkčných vlastností. Podskupina znamená, že v rámci nej by jednotlivé špeciálne materiály mali byť zameniteľné.

Analytici upozornili, že na rozdiel od liekov sú všetky špeciálne zdravotnícke materiály uhrádzané v plnej výške, a teda nielen do výšky najlacnejšej alternatívy v danej kategórii, ako je to pri liekoch alebo ostatných zdravotníckych pomôckach.

Keby sa aj úhrady špeciálneho zdravotníckeho materiálu obmedzili iba do výšky najlacnejšej alternatívy, zo zdravotného poistenia by sa zaplatilo menej približne o 29 až 47 miliónov eur ročne.

Minister zdravotníctva pred novinármi hovoril, že o dôslednom porovnávaní cien v zdravotníctve sa hovorí aj v programovom vyhlásení vlády.

Aké sú riešenia

Podľa Beblavého by pomohlo, keby sa zaviedol takzvaný „benčmarking“. To znamená, že by sa porovnávali ceny slovenských nákupov, ktoré majú rovnaké špecifikácie, ale odlišných výrobcov. No a keď dokážete dodať ten istý materiál za nižšiu cenu košickej nemocnici, mali by ste ho za takú cenu dodať aj bratislavskej nemocnici.

Ak by štát chcel stlačiť cenu na minimum, môže zaviesť porovnávanie cien aj s inými krajinami Únie. Na malom slovenskom trhu by totiž ani „benčmarkovanie“ nemuselo znamenať nájdenie najlepšej možnej ceny.

Analytici na ministerstvách financií aj zdravotníctva už robia na takzvanom „referencovaní“ cien zdravotníckeho materiálu, ktoré by malo zohľadňovať aj ceny mimo Slovenska. Rovnako sa to už robí pri liekoch, kde štát zistí ceny v každej krajine Únie a potom povie, že na Slovensku bude cena uhrádzaná zo zdravotného poistenia priemerom napríklad piatich najlacnejších materiálov, alebo referenčnou cenou bude napríklad druhá najnižšia cena.

Pointa porovnávania cien je v tom, že ak v nejakej krajine v Únii dodáva výrobca zdravotnícky materiál za istú cenu, mal by vedieť rovnaký materiál za rovnakú cenu dodávať aj u nás.

„Samozrejme, môže to pomôcť. Dôležité bude, aké kvalitné budú mať údaje zo zahraničia. Treba dať napríklad pozor na to, aby sa nevychádzalo z oficiálnych cenníkových údajov,“ hovorí Beblavý.

Minister Drucker novinárom povedal, že s oficiálnymi cenníkmi to naozaj problém je a máme prístup iba k belgickému a pri niektorých zdravotníckych materiáloch k francúzskemu.

Beblavý tiež navrhuje, aby sa cenové porovnávanie jednotlivých nákupov zverejňovalo na internete. Tak to funguje aj vo Veľkej Británii a je to opatrenie, ktoré sa dá zaviesť rýchlo. Pomerne rýchlo sa dajú zaviesť aj centrálne nákupy špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Drucker ich už rozbehol v prípade cétečiek.

Opozičný politik považuje za podstatné aj to, aby sa obmedzilo obchodovanie so sprostredkovateľmi, ktorí v konečnom dôsledku zvyšujú finálne ceny. „Dobrým príkladom je firma Cardioservice. Bola založená koncom augusta 2013 a dodáva primárne takýto materiál,“ hovorí Beblavý. Už v roku 2014, teda v prvom plnom roku svojej existencie, dosiahla skvelé výsledky. Oficiálni vlastníci do nej vložili 5000 eur. Firma nakúpila tovar za 1 327 800 eur a obratom ho predala za 4 483 014 eur, teda s maržou 237 %.

Prečo na to Beblavý tlačí už aj verejne? „V tejto chvíli prebieha v NÚSCH ďalšia súťaž na už spomínané intrakoronárne stenty za viac ako 6 miliónov eur a nie je dôvod si myslieť, že sa skončí inak ako predtým.“

Riaditeľ NÚSCH hovorí, že ceny za intrakoronárne stenty sa od júla znížili na 1250 eur. „Takže výsledok bude, že stenty budú maximálne za 1250 eur,“ hovorí Msolly.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie