Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Bratislavský srdcový ústav odmieta, že nakupoval dvakrát drahšie ako košický

Minister Tomáš Drucker. Foto N – Tomáš Benedikovič
Minister Tomáš Drucker. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nákup piešťanského cétečka je údajne len slabý odvar toho, aký biznis sa robí v slovenských nemocniciach so špeciálnym zdravotníckym materiálom. Na prvý pohľad sa to nemusí zdať, lebo cena za jedno cétečko je niekoľkonásobne vyššia ako cena špeciálneho zdravotníckeho materiálu. No toho sa používa podstatne viac.

Opozičný politik Miroslav Beblavý sa svoje tvrdenie pokúsil doložiť príkladom nákupu vstrebateľných výstuží do ciev po infarkte, takzvaných intrakoronárnych stentov, v troch slovenských srdcových ústavoch.

Keď sa obstaráva za dvakrát vyššiu cenu

V marci 2014 uzavrel Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave (NÚSCH) s firmou Meditrade zmluvu na dodávku 350 kusov vstrebateľných stentov, ktoré vyrába americká firma Abbott. Jeden kus takéhoto materiálu vysúťažil za 4400 eur, cena za všetky kusy je teda 1,54 milióna eur.

No vlani v apríli už Meditrade uzavrel s košickým srdcovým ústavom (VÚSCH) zmluvu na dodanie toho istého produktu za 2200 eur za kus, teda presne o polovicu lacnejšie. Beblavý preto hovorí, že keby aj bratislavský srdcový ústav bol nakupoval za takú cenu ako neskôr košický, ušetril by 770-tisíc eur.

Banskobystrický srdcový ústav obstaral tie isté cievne výstuže v máji 2015 už za cenu 3630 eur za kus.

Keď už sme spomenuli nákup cétečiek: kauza vypukla po tom, čo vyšlo najavo, že v Piešťanoch kúpili CT prístroj nie za 1 milión, ale za 1,6 milióna eur. Beblavý teraz vysvetľuje, že len na jednom type špeciálneho zdravotníckeho materiálu v jednom tendri prerobil Národný ústav srdcových a cievnych chorôb viac peňazí.

Pre kauzu piešťanského cétečka nakoniec odstúpila vtedajšia ministerka Zuzana Zvolenská a ako podpredsedníčka parlamentu skončila Renáta Zmajkovičová (Smer), ktorá v čase kauzy šéfovala dozornej rade piešťanskej nemocnice. Nakoniec padol aj predseda parlamentu Pavol Paška, tiež zo Smeru.

Beblavý hovorí, že sa ozval nie preto, aby sa odvolávalo, hoci riaditeľ NÚSCH má čo vysvetľovať ministrovi zdravotníctva, ale preto, lebo treba zmeniť pravidlá. Napríklad aj z toho dôvodu, že vo všetkých troch menovaných prípadoch bola firma Meditrade jediným uchádzačom, a teda súťažila sama so sebou.

Nakupovali lacnejšie, ale nezverejnili to

„Stačila jedna otázka a hneď by sme to vysvetlili,“ reaguje riaditeľ bratislavského srdcového ústavu Mongi Msolly. Hovorí, že jedna vec je obstaraná cena a druhá vec cena, za ktorú aj intrakoronárne stenty reálne nakupovali.

Tvrdí, že NÚSCH nikdy nekupoval stenty za 4400 eur za kus.

Vysvetľuje, že prvý nákup urobili vo februári 2015, teda zhruba po roku od obstarávania. Kúpili 25 kusov stentov za 1848 eur. A drahšie ako za 2200 eur (s DPH) stenty nikdy nekupovali a ani nebudú. Toto má byť teda strop.

Msolly ďalej vysvetľuje, že ceny sa menili na základe listov a nie dodatkov k zmluvám, a novinárom ich ponúkal na nahliadnutie. „Je to časovo ohraničená ponuka. Ale raz, keď idú ceny dolu, sú takto použiteľné aj v ďalšom období,“ vysvetľuje riaditeľ srdcového ústavu v Bratislave.

Prečo však NÚSCH faktúry nezverejnil? „Áno, mali sme o tom debatu. Spýtal som sa, prečo to nie je zverejnené,“ povedal Drucker. „V programovom vyhlásení vlády je záväzok zverejňovať všetko, čo nedá výhodu konkrétnemu subjektu,“ pokračoval. Minister má však odkaz aj pre Beblavého – pokojne sa mohol spýtať na cenu cez infozákon.

„Firma Meditrade nemá žiadny zmluvný vzťah s NÚSCH. Nevieme ovplyvniť, kto sa prihlási – či distribútor alebo výrobca. Ja naozaj neviem, prečo sa neprihlásili dodávatelia z iných krajín. Bola to medzinárodná súťaž,“ hovorí Msolly. Problém nevidí ani v tom, že v Meditrade pracuje manželka námestníka riaditeľa NÚSCH Iva Gašparoviča.

Drucker dáva najavo, že so súťažami, do ktorých sa prihlási iba jeden záujemca, nemusí byť všetko v poriadku. „Pripúšťam, že sú tu pochybnosti, či je to legitímna súťaž,“ hovorí minister.

Na to, že pre verejné obstarávanie nemocníc je príznačná obmedzená miera súťaže, upozornili pred časom aj Transparency International a inštitút INEKO. Vyrátali, že keby vo všetkých tendroch s jediným uchádzačom, ktoré prebehli v rokoch 2012 až 2014, vzrástol počet ponúk na dve, ušetrilo by sa viac ako 35 miliónov eur ročne.

Meditrade na otázky neodpovedal.

Prečo má význam o tom hovoriť

Na to, že nákupy špeciálneho zdravotníckeho materiálu sú naozaj problém a štát prichádza pri jeho nákupoch naozaj o veľké peniaze, upozornil už zhruba pred mesiacom analytický tím Hodnoty za peniaze. Tvoria ho analytici ministerstiev financií a zdravotníctva.

Vyrátali, že úhrada zo zdravotného poistenia za špecializovaný zdravotnícky materiál za posledné dva roky vzrástla z 85 miliónov na 139 miliónov eur ročne (o 63 %).

Podobne ako lieky, aj špeciálny zdravotnícky materiál je triedený do podskupín podľa účelu a funkčných vlastností. Podskupina znamená, že v rámci nej by jednotlivé špeciálne materiály mali byť zameniteľné.

Analytici upozornili, že na rozdiel od liekov sú všetky špeciálne zdravotnícke materiály uhrádzané v plnej výške, a teda nielen do výšky najlacnejšej alternatívy v danej kategórii, ako je to pri liekoch alebo ostatných zdravotníckych pomôckach.

Keby sa aj úhrady špeciálneho zdravotníckeho materiálu obmedzili iba do výšky najlacnejšej alternatívy, zo zdravotného poistenia by sa zaplatilo menej približne o 29 až 47 miliónov eur ročne.

Minister zdravotníctva pred novinármi hovoril, že o dôslednom porovnávaní cien v zdravotníctve sa hovorí aj v programovom vyhlásení vlády.

Aké sú riešenia

Podľa Beblavého by pomohlo, keby sa zaviedol takzvaný „benčmarking“. To znamená, že by sa porovnávali ceny slovenských nákupov, ktoré majú rovnaké špecifikácie, ale odlišných výrobcov. No a keď dokážete dodať ten istý materiál za nižšiu cenu košickej nemocnici, mali by ste ho za takú cenu dodať aj bratislavskej nemocnici.

Ak by štát chcel stlačiť cenu na minimum, môže zaviesť porovnávanie cien aj s inými krajinami Únie. Na malom slovenskom trhu by totiž ani „benčmarkovanie“ nemuselo znamenať nájdenie najlepšej možnej ceny.

Analytici na ministerstvách financií aj zdravotníctva už robia na takzvanom „referencovaní“ cien zdravotníckeho materiálu, ktoré by malo zohľadňovať aj ceny mimo Slovenska. Rovnako sa to už robí pri liekoch, kde štát zistí ceny v každej krajine Únie a potom povie, že na Slovensku bude cena uhrádzaná zo zdravotného poistenia priemerom napríklad piatich najlacnejších materiálov, alebo referenčnou cenou bude napríklad druhá najnižšia cena.

Pointa porovnávania cien je v tom, že ak v nejakej krajine v Únii dodáva výrobca zdravotnícky materiál za istú cenu, mal by vedieť rovnaký materiál za rovnakú cenu dodávať aj u nás.

„Samozrejme, môže to pomôcť. Dôležité bude, aké kvalitné budú mať údaje zo zahraničia. Treba dať napríklad pozor na to, aby sa nevychádzalo z oficiálnych cenníkových údajov,“ hovorí Beblavý.

Minister Drucker novinárom povedal, že s oficiálnymi cenníkmi to naozaj problém je a máme prístup iba k belgickému a pri niektorých zdravotníckych materiáloch k francúzskemu.

Beblavý tiež navrhuje, aby sa cenové porovnávanie jednotlivých nákupov zverejňovalo na internete. Tak to funguje aj vo Veľkej Británii a je to opatrenie, ktoré sa dá zaviesť rýchlo. Pomerne rýchlo sa dajú zaviesť aj centrálne nákupy špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Drucker ich už rozbehol v prípade cétečiek.

Opozičný politik považuje za podstatné aj to, aby sa obmedzilo obchodovanie so sprostredkovateľmi, ktorí v konečnom dôsledku zvyšujú finálne ceny. „Dobrým príkladom je firma Cardioservice. Bola založená koncom augusta 2013 a dodáva primárne takýto materiál,“ hovorí Beblavý. Už v roku 2014, teda v prvom plnom roku svojej existencie, dosiahla skvelé výsledky. Oficiálni vlastníci do nej vložili 5000 eur. Firma nakúpila tovar za 1 327 800 eur a obratom ho predala za 4 483 014 eur, teda s maržou 237 %.

Prečo na to Beblavý tlačí už aj verejne? „V tejto chvíli prebieha v NÚSCH ďalšia súťaž na už spomínané intrakoronárne stenty za viac ako 6 miliónov eur a nie je dôvod si myslieť, že sa skončí inak ako predtým.“

Riaditeľ NÚSCH hovorí, že ceny za intrakoronárne stenty sa od júla znížili na 1250 eur. „Takže výsledok bude, že stenty budú maximálne za 1250 eur,“ hovorí Msolly.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kiskov tieňový minister financií: Ak dôjde k zmene, čo dúfam, je dôležité, aby strany mali aj programové prieniky

Tomáš Meravý vraví, že nikdy v živote by v Kiskovej strane Za ľudí nezvyšovali daňovo-odvodové zaťaženie práce. Na druhej strane, sú otvorení vyšším majetkovým daniam.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Tomášom Meravým:

  • V programe strany budú mať aj výdavkové limity
  • Priestor na šetrenie je v znižovaní prezamestnanosti v štátnej správe, máme napríklad veľa policajtov na jedného obyvateľa
  • Obedy zadarmo by úplne nerušil, ale treba sa vrátiť k nejakej forme adresnejšej pomoci
  • Ideálne by bolo, keby sa znížili sadzby sociálneho poistenia
  • Navrhuje debatu o progresívnom nastavení daňového bonusu, ktorého suma by rástla s počtom detí
  • Čítajte celý rozhovor s Tomášom Meravým.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Pellegrini vyhlásil, že U. S. Steel Košice bol pre americký manažment „dojnou kravou“.  Podľa premiéra podnik trpí investičným dlhom, čo prispelo k jeho súčasnej ťažkej situácii na trhu s oceľou a zámeru znižovať počet zamestnancov.

 „Treba aj vytknúť americkému manažmentu, že tá fabrika im slúžila ako dojná krava a miesto toho, aby do nej primerane investovali, tak to nerobili,“ povedal Pellegrini po výjazdovom rokovaní v okrese Košice-okolie, na ktorom prijal odborárov z košických oceliarní.

Odborári mu odovzdali petíciu za podporu európskeho oceliarskeho priemyslu a vytvorenie férového prostredia na podnikanie. Z košickej továrne a jej dcérskych spoločností ju podpísalo viac ako 8800 zamestnancov.

Petícia nasledovala po tom, ako vedenie U. S. Steel Košice oznámilo, že do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500.

K znižovaniu stavov zamestnancov pristúpila firma vzhľadom na zlú situáciu na trhu s oceľou, pričom poukázala na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami.

„Treba si veľmi otvorene povedať, a na tom sme sa aj zhodli s predstaviteľmi odborov, že tá fabrika vyprodukovala za posledné roky viac ako miliardu zisku a tento zisk bol skoro komplet odvedený akcionárom, majiteľom, do Spojených štátov. Tá fabrika veľmi málo v minulosti investovala, preto je tam aj značný investičný a morálny dlh, ktorý potom spôsobuje, že tá fabrika nie je taká efektívna, ako možno nejaké iné fabriky podobného typu v Európe alebo vo svete, a teraz žneme neblahé následky tohto celého. Takže, treba trochu vytknúť aj majiteľom, ako sa k fabrike správali,“ uviedol premiér.

Vláda si pritom podľa neho uvedomuje, že spolu s automobilkou Volkswagen ide o najväčšieho zamestnávateľa v krajine.

„Musíme dbať na to, čo sa bude diať na východe Slovenska a s veľkým znepokojením sledujem túto situáciu a privítal som aktivity odborárov, ktoré nesmerujú len k nejakému vyjednávaniu alebo zákazu prepúšťania, ale zaoberali sme sa globálne tou situáciou, ktorej čelíme v rámci Európy,“ povedal Pellegrini.

Odborárom prisľúbil, že ministri aj on sám budú v diskusiách na európskych fórach hovoriť o možných spôsoboch, ako brániť Európu voči dovozom lacnej ocele z krajín, kde sa pri výrobe neberie ohľad na environmentálne dôsledky. (tasr)

Zdieľať

SaS predložila do parlamentu balík opatrení pre motoristov. Ministerstvo dopravy má k návrhom výhrady.

Jana Kiššová z SaS uviedla, že motoristi tvoria veľkú časť štátneho rozpočtu, pričom nedostávajú adekvátnu protihodnotu. Balík opatrení opozičnej strany tvorí šesť návrhov zákonov.

SaS navrhuje úpravu pri ročnej diaľničnej známke, ktorá by podľa strany mala platiť celých 365 dní. Tento návrh je podľa hovorkyne ministerstva dopravy Karolíny Duckej odborne nepripravený. Rezort dopravy podľa jej slov vyhodnocuje správanie ľudí pri kúpe diaľničnej známky a pripravuje vlastné riešenie tejto problematiky. Avizovala, že ministerstvo ho predstaví v krátkom čase.

Ďalším navrhovaným opatrením je napríklad zrušenie nálepiek o absolvovaní technickej a emisnej kontroly, či zavedenie možnosti „prenositeľnosti“ tabuľky s evidenčným číslom vozidla zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové motorové vozidlo. „Chceme, aby evidenčné čísla vozidla, plechové tabuľky, ktoré máme na autách, boli na majiteľa,“ priblížil poslanec SaS Miroslav Ivan.

Zrušiť by SaS chcela povinnosť nakrúcať videozáznam o priebehu výkonu technickej a emisnej kontroly na staniciach technickej kontroly (STK) a na pracoviskách emisnej kontroly. Ivan upozornil, že po zavedení tohto opatrenia je o prácu technika oveľa menší záujem.

Ducká reagovala s tým, že kamery boli na STK zavedené novelou zákona, ktorá bola vypracovaná v čase, keď bola SaS koaličnou stranou. Hovorkyňa zároveň podotkla, že všetci poslanci SaS za zavedenie kamier na STK hlasovali. „Aktuálna zmena iba rozšírila ich počet, pričom zákon jasne upravuje, na aké účely sa môžu tieto záznamy použiť,“ spresnila Ducká s tým, že toto ustanovenie liberáli pri jeho prijímaní v parlamente nepripomienkovali.

Jedným z návrhov SaS je aj novela zákona o správnych poplatkoch. Podľa Ivana by mal poplatok za registráciu auta odzrkadľovať administratívne náklady na prácu úradníka, ktorý úkon vykonáva.

Navrhuje tiež zníženie daní z motorových vozidiel pre nákladné vozidlá nad 3,5 tony. Rezort dopravy uviedol, že návrhy SaS v oblasti daní nie sú v jeho kompetencii. (tasr)

Zdieľať

Most-Híd by v prvom čítaní podporil návrh reformy zdravotníctva, podľa predsedu klubu Tibora Bastrnáka však má pripomienky. SNS si počká na rokovanie Koaličnej rady. ĽSNS sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou Andreou Kalavskou.

„Od začiatku hovoríme, že budeme podporovať všetky také návrhy, ktoré sú o bezpečnosti pacientov. Stratifikácia je taký návrh. Chceli by sme to podporiť. Máme nejaké výhrady a veci, ktoré si myslíme, že ešte ministerstvo zdravotníctva musí zlepšiť. Takže keď príde tento návrh do parlamentu, tak ho v prvom čítaní podporíme. Keď ministerstvo odstráni maličkosti, ktoré nie sú úplne definované, tak by sme to mali podporiť aj v druhom čítaní,“ komentoval Bastrnák z Mosta-Híd.

Podľa neho by išlo napríklad o zvýšenie dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v tých regiónoch, v ktorých by to bolo možné.

Predseda SNS Andrej Danko sa k téme vyjadrí neskôr. „Ja sa vyjadrím vtedy, keď Smer povie na Koaličnej rade, že stojí za Kalavskou. Dovtedy je jej návrh irelevantný, nemôžeme ísť proti záujmom koaličného partnera,“ povedal.

Kotlebova ĽSNS uviedla, že sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou.

Podpredseda ĽSNS Martin Beluský uviedol, že sa s ministerkou potrebujú stretnúť ešte raz, aby strane odpovedala na niektoré otázky. Jedna sa týka personálneho zabezpečenia, druhá „malej nezrovnalosti“ v zákone. „Máme taký názor v odbornom tíme, ktorý hovorí, že to možno nie je úplne dokonalý návrh, ktorý má určité riziká, no možno je to stále lepšie, ako neurobiť nič.“ (tasr)

Zdieľať

SaS uviedla, že je za nižšie dane pre firmy, ale „nie šťastná“ je ich výška podľa obratu. Strana tak reagovala na schválenie 15-percentnej dane pre podnikateľov s ročným obratom do 100-tisíc eur v parlamente.

„My dlhodobo hovoríme, že je potrebné znižovať dane, aby bola väčšia ochota priznať a platiť dane. Má to určite pozitívne dynamické efekty,“ priblížila podpredsedníčka SaS Jana Kiššová.

„Ako trochu nešťastné vnímame to, že bude progresívna daň, teda že firmy s obratom do 100-tisíc eur budú platiť zásadne inú výšku dane na rozdiel od tých firiem, ktoré majú vyšší obrat. Vytvára to medzi týmito firmami istú konkurenčnú výhodu, respektíve nevýhodu. Toto si myslíme, že nie je celkom šťastné, ale v každom prípade podporujeme znižovanie daní,“ dodala. (tasr)

Viac k téme: Nižšia, 15-percentná daň je pre všetky firmy a živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur ročne

Zdieľať

Poslanci SNS predložili do parlamentu návrh novely, ktorá by mala dosah na štátny rozpočet 150 miliónov eur a ani sa neunúvali vyčísliť dosah, hoci na to ministerstvo financií upozornilo. Povedal to opozičný poslanec Ondrej Dostál k novele znižujúcej DPH na potraviny.

Zdieľať

Nová kryptomena Facebooku je „budíčkom „pre centrálne banky, aby pokročili v spolupráci a samy vytvorili novú digitálnu menu, povedal člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Benoit Coeure. Úvah o takom kroku bolo viac, no nedotiahli sa.

Zdieľať

Nie je pravda, že Európska komisia zastavila osobitný odvod pre reťazce na Slovensku, povedala poslankyňa SNS Eva Antošová. Tvrdí, že odvod zastavil predseda SNS Andrej Danko, pričom Slovensku nikto nehovoril, že by odvod nemohlo zaviesť.