Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Od novembra má platiť poplatok za rozvoj od Smeru. SaS ho chce zrušiť, zvýšil by ceny nových bytov

Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček
Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček

Smer ešte pred voľbami schválil nový poplatok pre rozvoj, má platiť od novembra. Mestá ho môžu vyberať od investorov, ktorí chcú stavať nové byty, a následne z týchto peňazí postaviť cestu, park či škôlku, ktorú obec pri vyššom počte obyvateľov potrebuje.

Opozičná SaS pred niekoľkými dňami predložila návrh, aby sa zákon úplne zrušil a aby sa takýto poplatok neplatil. Strana sa napríklad pýta, prečo sa má poplatok hradiť už v čase stavebného konania, prečo sa má platiť aj pri zatepľovaní bytoviek a prečo majú nové domy do 150 štvorcových metrov pri jeho platení výnimku.

Návrh nového poplatku predložili koncom minulého roka vtedajší poslanci Richard Raši a Igor Choma, ktorí sú zároveň primátormi Košíc a Žiliny (obaja zo Smeru). Poplatok za rozvoj môže byť vo výške od 10 do 35 eur za štvorcový meter. Bude sa platiť len vtedy, ak to obec schváli, bude príjmom rozpočtu obce.

V dôvodovej správe k zákonu sa písalo, že zabráni aj podobným korupčným praktikám, ktoré vyšli najavo v niekoľkých obciach pri Bratislave. Denník N pred rokom informoval, ako vo viacerých obciach – v Marianke, Záhorskej Bystrici alebo v Čunove – starostovia umelo naťahovali stavebné konanie a za stavebné povolenie vyžadovali od stavebníkov „dobrovoľné“ dary pre obec.

V skutočnosti však zákon tieto prípady nerieši. Choma doň veľmi rýchlo posunul výnimku, ktorá v pôvodnom návrhu nebola: od poplatku budú oslobodení všetci, ktorí si chcú postaviť rodinný dom s obytnou plochou maximálne 150 štvorcových metrov.

Pohľad č. 1: Peniaze treba hľadať inde

SaS hovorí, že zákon je taký zlý, že je lepšie ho zrušiť ako upraviť.  O jej návrhu zrušiť poplatok sa bude rokovať na septembrovej schôdzi.

„Samospráva má dosť aj iných nástrojov, ako môže financovať náklady, ktoré vznikli v súvislosti s výstavbou. Nemá to byť zase na ťarchu developerov, to sa premietne do cien nehnuteľností a toto nepovažujeme za správne,“ hovorí poslankyňa za SaS Jana Kiššová.

Priestor na to, kde hľadať ďalšie peniaze, vidí napríklad v dani z nehnuteľností. „Ak sa do obce prisťahujú noví ľudia a treba preto postaviť napríklad novú poštu, školu alebo ihrisko, nikde nie je povedané, že ju budú využívať iba oni. Daň z nehnuteľností je plošne rovnomernejšie rozdelená. Ale faktom je, že do toho nikto nechce ísť,“ hovorí Kiššová.

Opozícii prekážajú na zákone aj iné veci. Mesto nemá povinnosť informovať verejnosť o presných sumách a účeloch využitia tohto poplatku. A hoci ho investori budú platiť, naďalej majú platiť aj takzvané vyvolané investície, napríklad prístupové cesty.

Pohľad č. 2: Bratislave by to pomohlo

„Postavíte bytovku, ale k tomu treba vybudovať školu, škôlku, opraviť chodníky, park, sociálne služby. Kto má tú školu postaviť a z akých peňazí? Štát, mesto, mestská časť?“ pýta sa právnik a bratislavský mestský poslanec za Ružinov Ján Buocik.

V zákone vidí aj pár nedostatkov. Napríklad ten, že poplatok sa vyberá do 15 dní po vydaní právoplatného stavebného povolenia, a nie až pri kolaudácii. Zdá sa mu však rozumnejšie ponechať zákon v platnosti ako odložiť jeho účinnosť. Pre mesto to môže znamenať slušný príjem.

Buocik na základe štatistických dát za rok 2015 vyrátal, že Bratislava by si pri maximálnom poplatku polepšila o 15 miliónov eur. Nebude to až taká jednoduchá cesta. Primátor chce, aby peniaze šli do rozpočtu mesta, ale nejaký podiel z týchto peňazí chcú aj mestské časti.

Mestský poslanec však upozornil na iný problém. Poplatok sa schvaľuje všeobecne záväzným nariadením a to nejaký čas trvá. „Ak sa sadzba neurčí do konca tohto roka, mesto nemôže vyberať poplatok celý budúci kalendárny rok. Buď to schválite do konca tohto roka, alebo žiaden developer nezaplatí tento poplatok celý ďalší rok.“

Pohľad č. 3: Nemôže to dobre fungovať

„Poplatok áno, ale nie v tej podobe, ako je napísaný,“ hovorí Peter Robl z občianskeho združenia Budovy pre budúcnosť. Zákon dáva mestám mantinely, preto to nemôže fungovať dobre.

V čom je teda problém? Nový majiteľ bytu poplatok zaplatí, ale zjavne bohatší majiteľ rodinného domu s plochou do 150 štvorcových metrov nie. Obnova sa predraží o 10 až 30 percent, hoci ňou nevzniká potreba novej verejnej infraštruktúry. Predraženie výstavby sťaží mladým ľuďom prístup k bývaniu.

„V zákone nie je nikde záruka, že mesto použije poplatok tam, kde sa nová budova postavila. Pokiaľ za tú daň dostanete adekvátnu protihodnotu, každý to bude ochotný zaplatiť a bude to znamenať iba prechodné zvýšenie cien bytov,“ hovorí Robl.

Chýbajú mu aj odpovede na pár otázok – čo hovorí Štátny fond rozvoja bývania, ktorý poskytuje úvery na zatepľovanie a obnovu bytových domov, čo to znamená pre podnikateľov, ktorí plánujú postaviť novú výrobnú halu, a či sa pre tento poplatok zvýšia investičné stimuly.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Maroš Šefčovič vyhlásil, že Rusko a Ukrajina ukázali dobrú vôľu do ďalších rokovaní, ktoré by mohli viesť k uzavretiu novej zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu. Podpredseda eurokomisie pre energetickú úniu to uviedol po ďalšom kole rokovaní so zástupcami oboch krajín. (čtk)

Zdieľať

Líder strany Za ľudí Andrej Kiska obvinil vládu zo zlyhania v súvislosti s prepúšťaním v košických oceliarňach U. S. Steel. Premiér Peter Pellegrini mu odkázal, že ako prezident mohol pomôcť riešiť situáciu vo fabrike, a vyčítal mu, že počas cesty do USA navštívil centrálu Facebooku namiesto U. S. Steelu.

Čo navrhuje Kiska: Podľa Kisku musí vláda v súvislosti s prepúšťaním v U. S. Steele, ako i v ďalších podnikoch na Slovensku, prijať konkrétne aj legislatívne opatrenia.

„Po prvé, už dnes je potrebné pripraviť legislatívny rámec na prácu v skrátenom pracovnom čase – ‚kurzarbeit‘, ako je to v Nemecku a iných krajinách, aby podniky nemuseli prepúšťať ľudí, ale mohli ich nechať pracovať, a aby štát vykryl prípadné finančné straty,“ uviedol bývalý prezident. V prípade straty práce vzniká podľa neho pre ľudí obrovský problém.

Zároveň je podľa neho potrebné pripraviť prepusteným ľuďom reálnu rekvalifikáciu. Uviedol, že podľa portálu ponúkajúceho voľné miesta bolo v Košiciach tento rok 12-tisíc voľných pracovných miest. Neobsadené miesta zahŕňajú oblasť informačnej techniky, programátorov do výroby či montérov.

„My potrebujeme automaticky, keď človek príde o miesto, pripraviť preňho skutočnú rekvalifikáciu. Nie administratívnu budovu, kde ľudia budú sedieť a niekto im bude hovoriť, ako sa majú motivovať v živote, ale skutočnú fabriku na reálne preškoľovanie podľa požiadaviek praxe,“ konštatoval.

V čom vidí zlyhanie: Kiska uviedol, že v košickom U. S. Steel už prišlo o prácu tento rok 1400 ľudí, pričom plánované zníženie stavu zamestnancov do roku 2021 je o 2500.

„Kríza postihuje nielen U. S. Steel, ale valí sa na celú našu krajinu, no tu už prepukla naplno,“ povedal.

Vládu obvinil, že zlyháva. Konštatoval, že sú aj objektívne dôvody problémov, ako je prepad ceny ocele, americko-čínska obchodná vojna i celkové znižovanie objednávok.

„Na druhej strane treba povedať, že vláda dala tomuto podniku opakovane finančnú podporu. Ak mu dala podporu, tak má právo klásť aj nepríjemné otázky: čo sa stalo, že sa vyviezla viac ako miliarda eur zisku zo Slovenska preč, prečo sa neinvestovalo strategicky do rozvoja fabriky, a prečo fabrika nie je pripravená na takéto obdobie?“ vyhlásil.

Premiérova odpoveď: Pellegrini reagoval, že Kiska mohol vo funkcii prezidenta priložiť ruku k spoločnému dielu a prispieť konkrétnymi činmi k riešeniu situácie v továrni.

„To by však počas svojej návštevy USA musel navštíviť centrálu tejto spoločnosti v Pittsburghu alebo nastoliť tento problém na stretnutiach na najvyššej úrovni, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Pán Kiska totiž pred týmito štátnickými povinnosťami uprednostnil návštevu Facebooku a iné osobné priority, ktorým podriadil aj program cesty v USA,“ vyhlásil premiér. (tasr)

Zdieľať

Premiér Pellegrini sa stretol s predstaviteľmi zamestnávateľských zväzov, debatovali o spomalení ekonomického rastu. „Už zajtra zverejní ministerstvo hospodárstva akčný plán na podporu slovenskej ekonomiky a slovenského priemyslu,“ rečnil Pellegrini.

Za jeden z najvážnejších problémov označili na stretnutí slabú predvídateľnosť podnikateľského prostredia.

„Slovenský legislatívny proces je koncipovaný tak, že nielen vláda, ale aj parlament má svoju legislatívnu právomoc a rokovací poriadok umožňuje prijať zásadné zmeny v zásadných zákonoch tejto krajiny v priebehu dvoch mesiacov,“ povedal Pellegrini.

Aktuálne sa debatuje napríklad aj o minimálnej mzde.

„Veľkou témou bola síce minimálna mzda, ale ani jeden z predstaviteľov slovenských zamestnávateľov nemal problém s minimálnou mzdou ako takou,“ povedal Pellegrini, podľa ktorého je problém skôr v desiatkach iných zákonov, ktoré sú s minimálnou mzdou previazané.

Zdieľať

Ceny ropy dnes obnovili rast. Obchodníci vyhodnocujú riziká, ktoré prináša výpadok dodávok zo Saudskej Arábie po víkendovom útoku dronmi na jej ropnú infraštruktúru. Brent pridával pred 17:00 1,5 percenta na 64,14 dolára. (reuters)

Zdieľať

Tender na opravy za 200 miliónov bol nefér, rozhodol ÚVO. Cesty zostanú deravé

Sľubované opravy ciest za 200 miliónov za tejto vlády nebudú, lebo štátni cestári vyberali stavbárov cez diskriminačnú súťaž, ktorú musia zrušiť, informoval Trend.

Širší kontext: 

  • Stav ciest prvej triedy sa dlhodobo zhoršuje, čo prispieva k nehodám.
  • V roku 2004 bola v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave pätina ciest, v roku 2011 vyše polovica.
  • Po roku 2012 sa to trochu zlepšilo vďaka eurofondom, ale cesty sú stále v horšom stave než napríklad v roku 2005.
  • Je to preto, lebo štát v posledných rokoch preferoval nákladnú výstavbu diaľnic a cesty prvej triedy zanedbával.
  • Pritom investície do opráv ciest prvej triedy môžu byť efektívnejšie, čo zvykne odporúčať aj Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií.

Čo sa stalo:

Minister dopravy Árpád Érsek zabezpečil na opravy ciest peniaze zo štátneho rozpočtu. Súťaž vyhlásila Slovenská správa ciest v máji.

Hodnota zákazky 200 miliónov eur bez DPH je na slovenské pomery prelomová. Veľkoplošné opravy ciest sa v minulosti financovali len z eurofondov, aj to v menších objemoch.

Počas štyroch rokov po podpise zmluvy štát plánoval opraviť každoročne 130 kilometrov ciest prvej triedy vo všetkých ôsmich krajoch.

Ministerstvo a Slovenská správa ciest sa chceli pri výbere stavebných firiem vyhnúť nekonečným výberovým konaniam, ktoré stále niekto napáda a brzdí.

Preto plánovali vybrať v jednom veľkom tendri tri firmy a s nimi podpísať rámcové zmluvy na štyri roky.

Potom by im zadávali čiastkové zákazky na konkrétne cestné úseky, o ktoré mali tri firmy medzi sebou súťažiť v elektronickej aukcii.

Argumenty proti:

Takéto podmienky nevyhovovali menším stavebným firmám. Jeden z nich namietal na Úrade pre verejné obstarávanie, že pravidlá súťaže vytvárajú riziko „ťažkého kartelu“ a neodôvodnene diskriminujú väčšinu súťažiteľov.

Nespokojná firma podľa rozhodnutia úradu namietala, že súťaž „fakticky umožňuje splnenie podmienok výlučne rádovo pár hospodárskym subjektom s vysokou ekonomickou silou a vylučuje z hospodárskej súťaže malé a stredné podniky, čo je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní“.

Rozhodnutie o zrušení súťaže je už právoplatné. „Podľa navrhovateľa rozdelenie zákazky na menšie časti by, naopak, vylúčilo diskrimináciu a viedlo k súťaži viacerých súťažiteľov a vo finále by pre kontrolovaného prinieslo výhodnejšiu cenu,“ uvádza sa v rozhodnutí.

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR
Zdieľať

Tržbu v systéme eKasa aktuálne eviduje vyše 124 000 pokladníc z celkového počtu približne 220 000 evidovaných v systéme eKasa. Najviac nepripojených pokladníc je v sektore maloobchodu, tvrdí finančná správa.

Zo štatistík finančnej správy vyplýva, že 28,58 % z nepripojených pokladníc je v sektore maloobchod (potraviny, nápoje, textil, domáce potreby), nasleduje veľkoobchod s 12,89 % a ubytovacie a stravovacie zariadenia s 12 %.

Finančná správa upozorňuje podnikateľov, ktorí evidujú tržby v pokladnici a ešte neprešli na systéme eKasa, aby to urobili čo najskôr. Čas majú len do konca roka.

Počet pokladníc zapojených do systému eKasa stúpa. Aktuálne je v systéme eKasa evidovaných 218 154 pokladníc, z toho 124 204 už aj v systéme eKasa eviduje tržbu, teda vydáva pokladničné doklady.

Zdieľať

Na splatnosti pohľadávok zatiaľ nevidno žiadne problémy, v 3. kvartáli sa splatnosť dokonca skracovala

Platobné termíny v slovenskom strojárstve sú oveľa dlhšie ako pred rokom. Pred rokom si podľa platobného barometra firmy Atradius dovoľovali firmy svojim odberateľom splatiť faktúry do 33 dní, teraz je to až 44 dní. Podniky si tým zrejme chcú udržať konkurencieschopnosť v zahraničí.

Firma Atradius, ktorá sa venuje poisťovaniu pohľadávok, robila prieskum v treťom kvartáli tohto roka v siedmich krajinách na viac ako 1,5 tisícke firiem.

Z jej aktuálneho platobného barometra vyplýva, že firmy ešte stále zažívajú dobré časy, peniaze inkasujú včas častejšie ako pred rokom.

No snažia sa viac zaujať svojich obchodných partnerov tým, že im poskytujú obchodný úver. Jednoducho im dovolia zaplatiť s odloženou splatnosťou. A to nielen v strojárstve, ale celkovo.

Kým vlani podľa prieskumu dávalo obchodný úver svojim odberateľom viac ako 51 percent klientov, tento rok dovolilo platiť neskôr 91,5 percent firiem.

Je to najviac v tomto regióne, kde priemer predajov s úverom presahuje 67 percent.

Hlavné zistenia:

  • Firmy dávajú viac obchodných úverov, aby lepšie obstáli v konkurencii na zahraničných trhoch.
  • Potrebujú však stabilitu platobných podmienok ako kompromis medzi výhodami a nákladmi poskytovania úveru zákazníkom.
  • Preto vo všeobecnosti nie sú naklonení voľnejším platobným podmienkam. Väčšina slovenských podnikov v prieskume (77 %) vyžaduje zaplatenie faktúry od biznis klientov v priemere do 33 dní od fakturácie.
  • Je to síce viac oproti 31 dňom v minulom roku, no stále pod 37-dňovým regionálnym priemerom.
  • Firmy sa starajú o to, aby náklady na rozšírenie úverov neprevážili nad jeho výhodami. Napríklad pri upomienkovaní k neuhradeným faktúram sú oveľa aktívnejšie (57 %) ako ich kolegovia v krajinách strednej a východnej Európy (36%).

V ktorých sektoroch sa ukazuje najviac problémov:

  • Najvyššiu úroveň obchodného úverového rizika na domácom trhu vykazuje podľa prieskumu firmy Atradius slovenské stavebníctvo, kde je štvrtina faktúr po splatnosti.
  • Segmenty s najvyšším podielom pohľadávok odpísaných ako nevymožiteľných sú chémia a strojárstvo, ktoré prichádzajú o približne dve percentá pohľadávok.

Celkový obraz platobného sveta firiem je stále celkom pozitívny a firmy sú optimistické vo svojich očakávaniach.

  • Za posledný rok sa priemerná platobná disciplína biznis zákazníkov zlepšila. Zvýšili sa platby včas z 72,1 % pred rokom na aktuálnych 76,2 % faktúr.
  • Podniky na Slovensku tak zinkasujú oneskorené platby v priemere o tri dni skôr ako minulý rok (41 dní od fakturácie, oproti 45 dňom vlani).
  • Napriek tomu zostalo 22 percent  z celkovej hodnoty faktúr biznis odberateľom ku dňu termínu splatnosti bez úhrady.
  • Ak podnikom vypadnú príjmy pre zlú platobnú morálku, na 54 percent z nich to nemalo žiadne závažné dôsledky. Štvrtina však musela vyplatiť svojich vlastných dodávateľov s oneskorením alebo požiadať o predĺženie kontokorentného úveru.
  • Oveľa viac respondentov (81%) než v krajinách strednej a východnej Európy (60 %) očakáva, že platobná morálka ich biznis zákazníkov zostane počas nasledujúcich mesiacov bez zmeny.