Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ani ostrá obrana aktivistov nepomohla, ťažiari môžu na východe ďalej hľadať ropu

Aktivistov sácali a niektorí skončili aj v nemocnici. Foto - Vlk
Aktivistov sácali a niektorí skončili aj v nemocnici. Foto – Vlk

Štát predĺžil americkej firme licenciu na skúšobné vrty. Obyvatelia okolitých obcí sa boja znečistenia podzemných vôd a prírody.

Bol to boj takmer ako o Tichú a Kôprovú dolinu v Tatrách, keď ich aktivisti bránili pred drevorubačmi. Podobne násilne sa zvrtla aj obrana Smilna pred ťažiarmi ropy.

Aktivisti v júni blokovali prístup na vrtnú plošinu pri Bardejove. Chceli zabrániť tomu, aby sa ťažká technika spoločnosti Alpine Oil and Gas dostala na miesto vrtov. Tvrdili, že firma pracuje s nebezpečnými chemikáliami bez povolení úradov. Na Facebooku vyzvali ľudí, aby sa pokúsili odobrať vzorku z výplachovej tekutiny, a ľudia to naozaj robili.

„Bijú ľudí, ktorí sa len snažia odobrať vzorky výplachovej tekutiny, ktorá podľa nás obsahuje karcinogénne látky,“ písalo vtedy lesoochranárske združenie Vlk.

Aktivistom v blokovaní cesty bránili pracovníci SBS. Po potýčke skončili výkonný riaditeľ spoločnosti Alpine Oil and Gas spolu s aktivistom a občanom v nemocnici.

Ochranári teraz v spore o ropu prehrávajú. Ťažiari môžu s posvätením štátu hľadať ropu ďalej. Ministerstvo životného prostredia im predĺžilo licenciu a neurobilo tak po prvýkrát.

Pri hľadaní ropy podľa aktivistov používali nebezpečné chemikálie. Firma to popiera. Foto - Aropaňe
Pri hľadaní ropy podľa aktivistov používali nebezpečné chemikálie. Firma to popiera. Foto – Aropane

Štát predĺžil licenciu

„Ministerstvo životného prostredia rozhodlo o zmene a predĺžení lehoty platnosti prieskumných území a rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť,“ povedala hovorkyňa ministerstva Petra Stano Maťašovská.

Toto predĺženie nie je definitívne, o podaní ochranárov a aktivistov bude ešte rozhodovať rozkladová komisia ministerstva, upozornila Marianna Varjanová, obyvateľka Smilna, ktorej pozemkov sa spor priamo týka.

Americkú spoločnosť chceli ochranári zastaviť aj pre rozhodnutie bardejovského okresného súdu, ktorý vydal predbežné opatrenie o zákaze používať prístupovú cestu. Spoločnosť Alpine Oil and Gas totiž pravidelne prechádzala cez cestu, s čím časť majiteľov nesúhlasí.

„Zo zákona majú povinnosť dohodnúť sa s majiteľmi pozemkov o používaní a primeranej úhrade za používanie ich majetku,“ vysvetľuje aktivista Roland Noga, predseda občianskeho združenia Aropane, ktoré bojuje proti ťažbe a prieskumu ložísk ropy na východe Slovenska.

Na viacerých protestoch, ktoré obyvatelia východného Slovenska pre ťažbu zorganizovali, sa hovorilo najmä o možnej kontaminácii pitnej vody v studniach.

Majú povolenie na päť rokov

Spoločnosť pritom prvýkrát získala povolenie na prieskum ložísk ropy a horľavého zemného plynu na východe Slovenska pred desiatimi rokmi. Teraz ide o okolie Medzilaboriec, Sniny a Svidníka. Na každom z nich by mala firma vyvŕtať minimálne jeden overovací vrt.

„Ak sa prieskumnými vrtmi potvrdí prítomnosť ropy alebo zemného plynu v komerčných množstvách, budú nimi zásobované lokálne a regionálne trhy,“ píše sa v tlačovej správe, ktorú vydala spoločnosť Alpine Oil and Gas. Inými slovami, začne sa ťažba.

Prečítajte si tiež blog Marianny Varjanovej a Facebook Ropa v Smilne.

Čo robí ropa so životným prostredím

S prieskumom a možnou ťažbou nesúhlasia aktivisti z obcí, ktoré sa v prieskumných územiach nachádzajú, alebo s nimi susedia. Prekáža im, že doposiaľ nik jasne nepovedal, aký dosah by práce a ťažba mali na zdravie a životné prostredie.

„Všade na svete má táto činnosť dôsledok na životné prostredie a zdravie ľudí,“ tvrdí Noga.

Celý problém sa začal ešte minulý rok – až vtedy obyvatelia dotknutých obcí zistili, aké záujmy má americká spoločnosť.

Zástupca nespokojných občanov Noga tvrdí, že im prieskumné práce spôsobovali aj zdravotné problémy: „Vinou seizmických meraní sme mali výraznú srdcovú arytmiu.“ Takéto merania spôsobujú vibrácie, vďaka ktorým sa dá zistiť, či sa pod pôdou niečo nachádza.

Podľa Nogu obyvateľom obce Oľka, v ktorej býva, takéto práce nikto nenahlásil. „Vraj bol informovaný ešte bývalý starosta, ten však neinformoval ani poslancov a už vôbec nie občanov,“ vysvetľuje Noga.

Aktivisti tiež hovoria, že ministerstvo životného prostredia a spoločnosť Alpine Oil and Gas neberú ich pripomienky vážne. „Ministerstvo nám už neodpovedá na otázky, lebo sa vraj pýtame opytovacími vetami,“ tvrdí Noga, podľa ktorého bolo zase každé stretnutie aktivistov so zástupcami spoločnosti nepríjemné.

Ťažiari sa bránia

Americká spoločnosť už prieskumné vrty a ťažbu robila v Poľsku, Maďarsku, Kolumbii či Austrálii. Bránia sa tým, že na Slovensku je prísne regulovaný prieskum aj ťažba ropy či zemného plynu a že sa medzi obyvateľmi šíria dezinformácie.

Podľa hovorcu spoločnosti Alpine Oil and Gas Vladimíra Miškovčíka nehrozí ani kontaminácia pitnej vody: „Pri prieskumnom vŕtaní sú akékoľvek zdroje pitnej vody dôkladne oddelené a odizolované oceľovými pažnicami a cementom.“ Miškovčík tiež upozorňuje na to, že spoločnosť používa rovnakú technológiu, aká bola použitá pri ťažbe termálnej vody pre Bešeňovú.

„Pri prieskumných vrtoch ani pri ťažbe sa v žiadnom prípade nepoužívajú nebezpečné zlúčeniny chrómu,“ hovorí Miškovčík a vraví, že ide o dezinformáciu, firma podľa neho využíva hustú kvapalinu na báze bentonitu, teda ílu.

Video: Potýčka aktivistov s SBS

Veď platia dedinám aj štátu

Ministerstvo životného prostredia americkej spoločnosti predĺžilo licenciu aj napriek dvom trestným oznámeniam Rolanda Nogu a niekoľkým ďalším podnetom.

„Stále sme proti predĺženiu, vieme dokázať, že firma porušila podmienky licencie,“ tvrdí Noga, ktorý ministerstvu poslal aj dôkazy. Spoločnosť Alpine Oil and Gas podľa neho porušila zákon o ochrane prírody v Krivej Oľke, keď rúbala dreviny v čase hniezdenia vtákov, lebo ide o územie Natura 2000, ktoré spadá do zoznamu chránených území členských krajín Európskej únie.

Ministerstvo životného prostredia podľa hovorkyne nevidí dôvod na to, aby licenciu nepredĺžili tomu, kto o ňu legitímne požiada. Ministerstvo má zo zákona právo takto rozhodnúť.

Hovorkyňa ministerstva argumentuje finančnými benefitmi pre dotknuté obce. Americká spoločnosť musí platiť dotknutým obciam úhradu vo výške 1,8 milióna eur, rovnakú sumu získa aj štátny Environmentálny fond. Je to však spoločná suma pre desiatky obcí, ktoré spadajú do výskumných území. Reálna čiastka pre jednu obec sa pohybuje v nižších sumách.

„Záleží na veľkosti katastrálneho územia obce,“ približuje primátor obce Smilno Vladimír Baran, ktorá spadá do prieskumného územia. Podľa neho za minulý rok dostala obec od ťažbárov sumu, ktorá sa pohybovala v tisíckach eur.

Starosta: Agresívna politika aktivistov

„Z našej obce sa aktívne na protestoch proti prieskumným vrtom zúčastňujú asi dvaja občania. Ostatní sú už z agresívnej politiky aktivistov znechutení,“ hovorí Baran. Starosta obce Smilno víta prístup americkej spoločnosti: „Začali ľudí informovať, dokonca tých, čo mali záujem, vzali k vrtom na Morave, aby všetko videli na vlastné oči.“

„Ministerstvo nemá vedomosť o tom, že by v dôsledku doterajších geologických prieskumov ropy a zemného plynu vznikla na Slovensku environmentálna škoda,“ povedala Maťašovská, ktorá upozornila aj na to, že ide len o geologický prieskum. „V prípade záujmu o ťažbu organizácia musí postupovať v zmysle banského zákona, ktorý je úplne iným procesom, patriacim do kompetencie ministerstva hospodárstva.“

Marianna Varjanová, obyvateľka Smilna, oponuje: „Ako agresívny hodnotím postup firmy, ja, ako občan a obyvateľ sa legitímne bránim. Nesúhlasím s tým, aby štát rozhodoval o dianí v mojom bezprostrednom okolí a pre mňa neexistovala možnosť spolurozhodovať, nesúhlasím, aby akákoľvek firma používala moje pozemky a nepýtala sa, či smie. Nesúhlasím s nesystémovými zásahmi do svojho života, práce a vývoja v území kde žijem a využívam všetky zákonné možnosti, aby som na postup tejto firmy upozornila a ak je to v mojich silách, zmenila to.“

Dnes na DennikE.sk

  • Parlament: Schôdzu o sociálnych novelách z dielne Smeru a SNS opäť prerušili do štvrtka 9.00 h
  • Vláda: VW dostane na závod v Martine daňovú úľavu vyše 5 miliónov eur
  • Podcast z diskusie: Ako pomôcť slovenskej ekonomike
  • Firmy: Boeing má nový problém, v palivových nádržiach niekoľkých nových lietadiel 737 MAX našiel zbytky cudzích predmetov
  • Firmy: Airbus prepustí takmer 2400 ľudí v európskej zbrojárskej a kozmickej divízii
Zdieľať

Štadióny v okolí Slovenska sa stavajú takmer o polovicu lacnejšie ako Kmotríkov

Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček
Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček

Kmotríkov štadión je výrazne predražený aj podľa štúdie, ktorú si od KPMG objednal štát. Analytici odporučili štátu, aby za štadión s kapacitou 22-tisíc divákov zaplatil najviac 70 miliónov eur. Aktuálne štát sľubuje Kmotríkovi zaplatiť takmer sto miliónov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Airbus plánuje vo svojej zbrojárskej a kozmickej divízii zrušiť 2400 pracovných miest. Európsky výrobca leteckej techniky tak reaguje okrem iného na odklady zbrojných kontraktov. Divízia v súčasnosti zamestnáva 34-tisíc ľudí.

Firma dodala, že divízia už o plánovanom znížení počtu zamestnancov začala rokovať s európskou podnikovou radou.

Divízia vznikla pri reštrukturalizácii podniku v roku 2014 a na celkových tržbách firmy sa podieľa zhruba pätinou.

Plán predpokladá, že do konca budúceho roka bude zrušených 829 pracovných miest v Nemecku, 630 miest v Španielsku, 404 miest vo Francúzsku, 357 miest v Británii a 142 miest v ďalších krajinách.

Airbus zápasí s problémami okolo vojenského dopravného lietadla A400M. Nemecká armáda na jeseň odmietla prevziať dva tieto stroje pre opakujúce sa technické nedostatky. (čtk)

Airbus A400M. Foto - TASR/AP
Airbus A400M. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Európe uteká vlak dátovej ekonomiky

Týždeň v európskej ekonomike:

  • Európska únia je dátový trpaslík, Komisia to chce zmeniť vytvorením jednotného dátového priestoru a investíciami.
  • Vo štvrtok budú lídri EÚ hovoriť o spoločnom rozpočte, dohodu asi ešte nenájdu.
  • Rast cien nehnuteľností neohrozuje finančnú stabilitu eurozóny, Slovensko si však má dať pozor.
Zdieľať

Približne dve tretiny centrálnych bánk a regulačných úradov z 33 oslovených vo svete považujú klimatickú zmenu za „významnú hrozbu“ pre finančnú stabilitu. Vyplýva to zo zverejnenej správy poradenskej spoločnosti Mazars a think tanku OMFIF.

Len niečo vyše polovice centrálnych bánk uvádza, že monitoruje klimatické riziká.

Pokiaľ ide o prevzatie zodpovednosti, 12 % uvádza, že hoci klimatické zmeny považuje za významné riziko, konkrétne kroky by mali prichádzať z iných inštitúcií, napríklad vládnych orgánov.

Do prieskumu sa zapojilo 33 centrálnych bánk zo šiestich regiónov predstavujúcich 77 % celosvetového HDP. Prieskum uskutočnil OMFIF od augusta do decembra 2019.

Centrálne banky a regulačné orgány čoraz viac zahŕňajú klimatické riziká do svojich aktivít. Do budúcnosti sa očakáva, že najčastejšími opatreniami budú:

1. Vyhodnotenie klimatického rizika ako súčasť finančného rizika v záťažových testoch.

2. Podpora alebo zabezpečenie finančných informácií súvisiacich s klímou.

3. Nastavenie noriem kritérií udržateľnosti pre zelené financovanie/pôžičky zo strany regulovaných bánk.

Hoci iniciatívy na „korekciu trhových odchýlok“, ktoré zahŕňajú nápravu trhových chýb na finančných trhoch, naberajú na sile, centrálne banky sú opatrné pri používaní intervenčných prudenciálnych a menových nástrojov na „formovanie trhu“ na klimatické účely.

Takmer všetci respondenti ako hlavné problémy zdôraznili nedostatok vhodných analytických nástrojov, metodík a údajov. Dostupnosť a kvalita údajov sú významnými obavami až pre 84 % respondentov.

Za kľúčovú výzvu považujú aj fragmentáciu klimatických rámcov, pričom 31 % respondentov má obavy o porovnateľnosť a konzistentnosť rámcov pre dohľad.

Začlenenie klimatických aspektov do záťažových testov je stále v ranom štádiu a len málo (15 %) respondentov ich aktuálne začleňuje do pravidelných záťažových testov finančných inštitúcií. No toto číslo bude zrejme narastať, pretože takmer štyri pätiny (79 %) uviedli, že to plánujú v budúcnosti zmeniť.

Zdieľať

Volkswagen dostane na rozšírenie prevádzky v Martine 5 miliónov eur ako úľavu na dani. Plán schválila vláda. Firma chce rozšíriť kapacitu existujúcej prevádzkarne na výrobu diferenciálov na podporu výroby nových modelov elektromobilov.

Volkswagen tento mesiac oznámil, že na rozšírenie produkcie v závode v Martine, kde zamestnáva vo výrobe komponentov na prevodovky a podvozky vyše 800 ľudí, vynaloží zhruba 35 miliónov eur.

Vládou schválené stimuly pre Volkswagen Slovakia, ktorá sa zaraďuje k najziskovejším firmám na Slovensku, sa týkajú úľav na dani z príjmu.

Automobilka podľa ministerstva hospodárstva presunie do továrne v Martine do novej výroby 162 súčasných pracovníkov a vytvorí ďalších 18 nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti v regióne sa pohybuje pod celoštátnym priemerom.

Vo svojej ďalšej továrni v Bratislave Volkswagen vyrába športovo-úžitkové vozidlá (SUV) a taktiež malé mestské autá vrátane elektrického vozidla Škoda Citigo iV. Ešte tento rok začne montovať SUV model Karoq.

Automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky Slovenska, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut na svete. (tasr, čtk)

Zdieľať

Únia autodopravcov Slovenska hrozí blokádami ciest, ak parlament schváli zrušenie diaľničných známok. Zároveň naďalej trvá na svojich požiadavkách a na zverejnení všetkých dodatkov zmluvy s firmou SkyToll.

Uviedol to v stredu Stanislav Skala z únie.

„V prípade zrušenia diaľničných známok parlamentom UNAS ihneď vyzve svojich členov na blokovanie ciest a diaľnic na miestach, v ktorých sa aktuálne nachádzajú,“ zdôraznil Skala. (tasr)

Zdieľať

Banskobystrický kraj pripravuje trestné oznámenie na SAD Zvolen pre januárové pozastavenie dopravy a podozrenie z vyhrážania sa a zneužívania monopolného postavenia. Župan Ján Lunter vyzýva spoločnosť, aby začala rokovať.

SAD Zvolen sa podľa neho vyhýba stretnutiu s vedením kraja a pokračuje v neštandardných praktikách a poslal list s ultimátom.

„Dopravca v ňom žiada uvoľnenie finančných prostriedkov z notárskej úschovy vo výške takmer 1,6 milióna eur, napriek tomu, že na ich vyplatenie v tejto chvíli neexistuje žiadny právny dôvod. V liste z 13. februára nás žiada, aby sme peniaze uvoľnili do siedmich dní, čo citujem, ‚vytvorí vhodnejší predpoklad pre nekonfliktnú spoluprácu‘. Také formulácie opäť silno evokujú situáciu z konca januára a obávam sa, že ide znovu o akýsi druh nátlaku, ak nie vydierania,“ vysvetlil šéf kraja. Ultimátum vyprší vo štvrtok.

Ide o peniaze, ktoré SAD Zvolen žiada doplatiť za rok 2018. Tie však podľa kraja majú byť dopravcovi uvoľnené z notárskej úschovy až po predložení právoplatného rozsudku, ktorý potvrdzuje jeho nárok na uvedenú sumu. Zatiaľ však právoplatný rozsudok nie je.

Ako poznamenal podpredseda župy Ondrej Lunter, na to, aby predišli ďalšiemu svojvoľnému pozastaveniu prímestskej dopravy, aktivovali všetky existujúce zákonné nástroje.

„Do právoplatnosti rozsudku o platnosti dodatku je účinné neodkladné opatrenie súdu, ktoré dopravcovi prikazuje jazdiť. Rovnako je tu nariadenie kraja ako dopravného správneho orgánu, ktoré dopravcovi prikazuje vykonávať dopravu vo verejnom záujme v súlade s platnými licenciami a schválenými cestovnými poriadkami,“ zdôraznil.

Neskrýva však obavy z toho, ako situácia dopadne, keďže reakcia SAD Zvolen je nevyspytateľná.

Zároveň dodal, že sankcie, ktoré hrozia druhej strane za porušenie neodkladného opatrenia súdu, sa pohybujú vo výške okolo 30.000 eur, čo je pre spoločnosť, ktorá má zhruba 20-miliónový ročný obrat nič.

Ondrej Lunter tiež informoval, že kraj pripravuje trestné oznámenie v súvislosti s januárovým pozastavením dopravy a podozrením z vyhrážania a zneužívania monopolného postavenia SAD-kou Zvolen. Podľa neho by súd mal vyslať jasný signál do budúcnosti aj pre iných prepravcov, čo možné je a čo nie. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať