Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ani ostrá obrana aktivistov nepomohla, ťažiari môžu na východe ďalej hľadať ropu

Aktivistov sácali a niektorí skončili aj v nemocnici. Foto - Vlk
Aktivistov sácali a niektorí skončili aj v nemocnici. Foto – Vlk

Bol to boj takmer ako o Tichú a Kôprovú dolinu v Tatrách, keď ich aktivisti bránili pred drevorubačmi. Podobne násilne sa zvrtla aj obrana Smilna pred ťažiarmi ropy.

Aktivisti v júni blokovali prístup na vrtnú plošinu pri Bardejove. Chceli zabrániť tomu, aby sa ťažká technika spoločnosti Alpine Oil and Gas dostala na miesto vrtov. Tvrdili, že firma pracuje s nebezpečnými chemikáliami bez povolení úradov. Na Facebooku vyzvali ľudí, aby sa pokúsili odobrať vzorku z výplachovej tekutiny, a ľudia to naozaj robili.

„Bijú ľudí, ktorí sa len snažia odobrať vzorky výplachovej tekutiny, ktorá podľa nás obsahuje karcinogénne látky,“ písalo vtedy lesoochranárske združenie Vlk.

Aktivistom v blokovaní cesty bránili pracovníci SBS. Po potýčke skončili výkonný riaditeľ spoločnosti Alpine Oil and Gas spolu s aktivistom a občanom v nemocnici.

Ochranári teraz v spore o ropu prehrávajú. Ťažiari môžu s posvätením štátu hľadať ropu ďalej. Ministerstvo životného prostredia im predĺžilo licenciu a neurobilo tak po prvýkrát.

Pri hľadaní ropy podľa aktivistov používali nebezpečné chemikálie. Firma to popiera. Foto - Aropaňe
Pri hľadaní ropy podľa aktivistov používali nebezpečné chemikálie. Firma to popiera. Foto – Aropane

Štát predĺžil licenciu

„Ministerstvo životného prostredia rozhodlo o zmene a predĺžení lehoty platnosti prieskumných území a rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť,“ povedala hovorkyňa ministerstva Petra Stano Maťašovská.

Toto predĺženie nie je definitívne, o podaní ochranárov a aktivistov bude ešte rozhodovať rozkladová komisia ministerstva, upozornila Marianna Varjanová, obyvateľka Smilna, ktorej pozemkov sa spor priamo týka.

Americkú spoločnosť chceli ochranári zastaviť aj pre rozhodnutie bardejovského okresného súdu, ktorý vydal predbežné opatrenie o zákaze používať prístupovú cestu. Spoločnosť Alpine Oil and Gas totiž pravidelne prechádzala cez cestu, s čím časť majiteľov nesúhlasí.

„Zo zákona majú povinnosť dohodnúť sa s majiteľmi pozemkov o používaní a primeranej úhrade za používanie ich majetku,“ vysvetľuje aktivista Roland Noga, predseda občianskeho združenia Aropane, ktoré bojuje proti ťažbe a prieskumu ložísk ropy na východe Slovenska.

Na viacerých protestoch, ktoré obyvatelia východného Slovenska pre ťažbu zorganizovali, sa hovorilo najmä o možnej kontaminácii pitnej vody v studniach.

Majú povolenie na päť rokov

Spoločnosť pritom prvýkrát získala povolenie na prieskum ložísk ropy a horľavého zemného plynu na východe Slovenska pred desiatimi rokmi. Teraz ide o okolie Medzilaboriec, Sniny a Svidníka. Na každom z nich by mala firma vyvŕtať minimálne jeden overovací vrt.

„Ak sa prieskumnými vrtmi potvrdí prítomnosť ropy alebo zemného plynu v komerčných množstvách, budú nimi zásobované lokálne a regionálne trhy,“ píše sa v tlačovej správe, ktorú vydala spoločnosť Alpine Oil and Gas. Inými slovami, začne sa ťažba.

Prečítajte si tiež blog Marianny Varjanovej a Facebook Ropa v Smilne.

Čo robí ropa so životným prostredím

S prieskumom a možnou ťažbou nesúhlasia aktivisti z obcí, ktoré sa v prieskumných územiach nachádzajú, alebo s nimi susedia. Prekáža im, že doposiaľ nik jasne nepovedal, aký dosah by práce a ťažba mali na zdravie a životné prostredie.

„Všade na svete má táto činnosť dôsledok na životné prostredie a zdravie ľudí,“ tvrdí Noga.

Celý problém sa začal ešte minulý rok – až vtedy obyvatelia dotknutých obcí zistili, aké záujmy má americká spoločnosť.

Zástupca nespokojných občanov Noga tvrdí, že im prieskumné práce spôsobovali aj zdravotné problémy: „Vinou seizmických meraní sme mali výraznú srdcovú arytmiu.“ Takéto merania spôsobujú vibrácie, vďaka ktorým sa dá zistiť, či sa pod pôdou niečo nachádza.

Podľa Nogu obyvateľom obce Oľka, v ktorej býva, takéto práce nikto nenahlásil. „Vraj bol informovaný ešte bývalý starosta, ten však neinformoval ani poslancov a už vôbec nie občanov,“ vysvetľuje Noga.

Aktivisti tiež hovoria, že ministerstvo životného prostredia a spoločnosť Alpine Oil and Gas neberú ich pripomienky vážne. „Ministerstvo nám už neodpovedá na otázky, lebo sa vraj pýtame opytovacími vetami,“ tvrdí Noga, podľa ktorého bolo zase každé stretnutie aktivistov so zástupcami spoločnosti nepríjemné.

Ťažiari sa bránia

Americká spoločnosť už prieskumné vrty a ťažbu robila v Poľsku, Maďarsku, Kolumbii či Austrálii. Bránia sa tým, že na Slovensku je prísne regulovaný prieskum aj ťažba ropy či zemného plynu a že sa medzi obyvateľmi šíria dezinformácie.

Podľa hovorcu spoločnosti Alpine Oil and Gas Vladimíra Miškovčíka nehrozí ani kontaminácia pitnej vody: „Pri prieskumnom vŕtaní sú akékoľvek zdroje pitnej vody dôkladne oddelené a odizolované oceľovými pažnicami a cementom.“ Miškovčík tiež upozorňuje na to, že spoločnosť používa rovnakú technológiu, aká bola použitá pri ťažbe termálnej vody pre Bešeňovú.

„Pri prieskumných vrtoch ani pri ťažbe sa v žiadnom prípade nepoužívajú nebezpečné zlúčeniny chrómu,“ hovorí Miškovčík a vraví, že ide o dezinformáciu, firma podľa neho využíva hustú kvapalinu na báze bentonitu, teda ílu.

Video: Potýčka aktivistov s SBS

Veď platia dedinám aj štátu

Ministerstvo životného prostredia americkej spoločnosti predĺžilo licenciu aj napriek dvom trestným oznámeniam Rolanda Nogu a niekoľkým ďalším podnetom.

„Stále sme proti predĺženiu, vieme dokázať, že firma porušila podmienky licencie,“ tvrdí Noga, ktorý ministerstvu poslal aj dôkazy. Spoločnosť Alpine Oil and Gas podľa neho porušila zákon o ochrane prírody v Krivej Oľke, keď rúbala dreviny v čase hniezdenia vtákov, lebo ide o územie Natura 2000, ktoré spadá do zoznamu chránených území členských krajín Európskej únie.

Ministerstvo životného prostredia podľa hovorkyne nevidí dôvod na to, aby licenciu nepredĺžili tomu, kto o ňu legitímne požiada. Ministerstvo má zo zákona právo takto rozhodnúť.

Hovorkyňa ministerstva argumentuje finančnými benefitmi pre dotknuté obce. Americká spoločnosť musí platiť dotknutým obciam úhradu vo výške 1,8 milióna eur, rovnakú sumu získa aj štátny Environmentálny fond. Je to však spoločná suma pre desiatky obcí, ktoré spadajú do výskumných území. Reálna čiastka pre jednu obec sa pohybuje v nižších sumách.

„Záleží na veľkosti katastrálneho územia obce,“ približuje primátor obce Smilno Vladimír Baran, ktorá spadá do prieskumného územia. Podľa neho za minulý rok dostala obec od ťažbárov sumu, ktorá sa pohybovala v tisíckach eur.

Starosta: Agresívna politika aktivistov

„Z našej obce sa aktívne na protestoch proti prieskumným vrtom zúčastňujú asi dvaja občania. Ostatní sú už z agresívnej politiky aktivistov znechutení,“ hovorí Baran. Starosta obce Smilno víta prístup americkej spoločnosti: „Začali ľudí informovať, dokonca tých, čo mali záujem, vzali k vrtom na Morave, aby všetko videli na vlastné oči.“

„Ministerstvo nemá vedomosť o tom, že by v dôsledku doterajších geologických prieskumov ropy a zemného plynu vznikla na Slovensku environmentálna škoda,“ povedala Maťašovská, ktorá upozornila aj na to, že ide len o geologický prieskum. „V prípade záujmu o ťažbu organizácia musí postupovať v zmysle banského zákona, ktorý je úplne iným procesom, patriacim do kompetencie ministerstva hospodárstva.“

Marianna Varjanová, obyvateľka Smilna, oponuje: „Ako agresívny hodnotím postup firmy, ja, ako občan a obyvateľ sa legitímne bránim. Nesúhlasím s tým, aby štát rozhodoval o dianí v mojom bezprostrednom okolí a pre mňa neexistovala možnosť spolurozhodovať, nesúhlasím, aby akákoľvek firma používala moje pozemky a nepýtala sa, či smie. Nesúhlasím s nesystémovými zásahmi do svojho života, práce a vývoja v území kde žijem a využívam všetky zákonné možnosti, aby som na postup tejto firmy upozornila a ak je to v mojich silách, zmenila to.“

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR
Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR

Vláda zverejnila návrh rozpočtu na budúci rok:

  • Plán deficitu na budúci rok je hlboko pod odhadom ostatných analytikov.
  • Tento rok plánuje vláda deficit 0,7 % HDP, plán bol 0 %. Ani týmto číslam ministerstva financií iní analytici neveria.
  • Zlé sú aj spresnené čísla za rok 2018. Slovensko podľa nich zostalo v sankčných pásmach dlhovej brzdy.
Zdieľať

Telefóny vymeníte a internet sa zrýchli. Kedy a za koľko ovplyvní aj štátny úrad cez aukciu, hovorí jeho bývalý šéf

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

5G prinesie rýchlejší internet a nové telefóny. „Ak si dnes dokážete stiahnuť nejaký film v HD za niekoľko minút, tak pri 5G si ho stiahnete za niekoľko sekúnd,“ opisuje bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj. Kedy to bude a koľko budú nové technológie stáť, ovplyvnia aj detaily štátnej aukcie.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Zdieľať

OĽaNO chce iniciovať mimoriadny finančný výbor k návrhu rozpočtu na budúci rok, podľa nich je návrh „klamstvom“. Opozičná strana pripomína, že Kažimír už ako guvernér NBS odhadol, že deficit rozpočtu v budúcom roku bude vo výške 1,5 %, no jeho nástupca – minister financií Kamenický predložil návrh rozpočtu s deficitom 0,5 %.

Zdieľať

Typická slovenská domácnosť disponovala v roku 2017 o 40 % vyšším čistým bohatstvom ako v roku 2014, no takmer celá táto zmena bola spôsobená rastom cien nehnuteľností. Vyplýva to v poradí z tretieho zisťovanie finančnej situácie domácností, ktoré urobila Národná banka Slovenska.

Zisťovanie finančnej situácie domácností sa uskutočnilo v roku 2017. Z neho vyplýva, že drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva.

„Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Zdrojom nových investícií do nehnuteľností boli najmä úvery na bývanie, ktoré u typickej domácnosti s dlhom vzrástli o vyše 10-tisíc eur,“ uviedla Národná banka.

Čo ešte vyplýva zo zisťovania NBS:

  • Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností.
  • Dlhodobo ostávame spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj
    príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín.
  • Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom bývalo 88,8 % domácností (jeden z najvyšších podielov v Európe), čo tvorilo 70 % ich celkových aktív.
  • Finančné aktíva sú koncentrované v bankových vkladoch (70%). Štruktúra finančných aktív zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30% finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.
  • Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu domácnosti reprezentované osobou
    v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.
  • Podiel zadlžených domácností ostáva stabilný (37 %), no výška dlhu zadlžených domácnosti vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.
Zdieľať

Tripartita sa na príplatkoch nedohodla

Zamestnávatelia a odbory sa na dnešnej tripartite nedohodli na zmene príplatkov za prácu v noci a cez víkend od januára.

Minister práce Ján Richter sľúbil po schválení minimálnej mzdy, že príplatky sa v budúcom roku nezvýšia alebo porastú len mierne napriek tomu, že minimálna mzda sa zdvihne o vyše 11 % na sumu 580 eur.

Zamestnávatelia presadzovali, aby sa príplatky už od budúceho roku neodvíjali od minimálnej mzdy, ale od priemernej. Ďalší návrh hovoril o tom, že sa budú vypočítavať z priemernej mzdy, ale až od roku 2021. Treťou možnosťou bolo, že na príplatkoch sa nebude nič meniť.

Keďže sa odborári a zamestnávatelia nedohodli, parlament bude schvaľovať na októbrovej schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde. Podľa nej sa bude minimálna mzda v roku 2021 vypočítavať ako 60 % priemernej. Či takto budú rásť od roku 2021 aj príplatky, o tom budú tiež rozhodovať poslanci.

Zdieľať

Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy. Ministri financií eurozóny dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom. (euractiv)

Zdieľať

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov označili návrh rozpočtu na rok 2020 za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia. Kritizujú výšku deficitu a to, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.

K návrhu rozpočtu malo na pondelkovej tripartite výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy sa napríklad obávajú zhoršenia stability hospodárenia.

Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 % HDP a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 %.

Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu odsúhlasili. (tasr)

Viac o návrhu rozpočtu čítajte tu.

Zdieľať

Vyrovnanému rozpočtu nikto neverí, je len marketingom tejto vlády a zahmlievaním skutkovej podstaty, hovorí bývalý ekonóm Inštitútu finančnej politiky a expert PS/Spolu na financie Ján Remeta.

„V rokoch 2021 a 2022 si ministerstvo stanovilo cieľ vyrovnaného rozpočtu, ale samo priznáva, že nevie, ako ho dosiahnuť. Preto pre budúcu vládu necháva v rozpočte odkaz, že na to, aby bolo hospodárenie vlády vyrovnané, predsa len bude potrebné zrealizovať ďalšie dodatočné opatrenia vo výške 0,75 %, resp. 1,15 % HDP pre roky 2021 a 2022. A to nehovoriac o ďalších rizikách,“ povedal Remeta o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Viac o rozpočte čítajte tu.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať