Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ani ostrá obrana aktivistov nepomohla, ťažiari môžu na východe ďalej hľadať ropu

Aktivistov sácali a niektorí skončili aj v nemocnici. Foto - Vlk
Aktivistov sácali a niektorí skončili aj v nemocnici. Foto – Vlk

Bol to boj takmer ako o Tichú a Kôprovú dolinu v Tatrách, keď ich aktivisti bránili pred drevorubačmi. Podobne násilne sa zvrtla aj obrana Smilna pred ťažiarmi ropy.

Aktivisti v júni blokovali prístup na vrtnú plošinu pri Bardejove. Chceli zabrániť tomu, aby sa ťažká technika spoločnosti Alpine Oil and Gas dostala na miesto vrtov. Tvrdili, že firma pracuje s nebezpečnými chemikáliami bez povolení úradov. Na Facebooku vyzvali ľudí, aby sa pokúsili odobrať vzorku z výplachovej tekutiny, a ľudia to naozaj robili.

„Bijú ľudí, ktorí sa len snažia odobrať vzorky výplachovej tekutiny, ktorá podľa nás obsahuje karcinogénne látky,“ písalo vtedy lesoochranárske združenie Vlk.

Aktivistom v blokovaní cesty bránili pracovníci SBS. Po potýčke skončili výkonný riaditeľ spoločnosti Alpine Oil and Gas spolu s aktivistom a občanom v nemocnici.

Ochranári teraz v spore o ropu prehrávajú. Ťažiari môžu s posvätením štátu hľadať ropu ďalej. Ministerstvo životného prostredia im predĺžilo licenciu a neurobilo tak po prvýkrát.

Pri hľadaní ropy podľa aktivistov používali nebezpečné chemikálie. Firma to popiera. Foto - Aropaňe
Pri hľadaní ropy podľa aktivistov používali nebezpečné chemikálie. Firma to popiera. Foto – Aropane

Štát predĺžil licenciu

„Ministerstvo životného prostredia rozhodlo o zmene a predĺžení lehoty platnosti prieskumných území a rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť,“ povedala hovorkyňa ministerstva Petra Stano Maťašovská.

Toto predĺženie nie je definitívne, o podaní ochranárov a aktivistov bude ešte rozhodovať rozkladová komisia ministerstva, upozornila Marianna Varjanová, obyvateľka Smilna, ktorej pozemkov sa spor priamo týka.

Americkú spoločnosť chceli ochranári zastaviť aj pre rozhodnutie bardejovského okresného súdu, ktorý vydal predbežné opatrenie o zákaze používať prístupovú cestu. Spoločnosť Alpine Oil and Gas totiž pravidelne prechádzala cez cestu, s čím časť majiteľov nesúhlasí.

„Zo zákona majú povinnosť dohodnúť sa s majiteľmi pozemkov o používaní a primeranej úhrade za používanie ich majetku,“ vysvetľuje aktivista Roland Noga, predseda občianskeho združenia Aropane, ktoré bojuje proti ťažbe a prieskumu ložísk ropy na východe Slovenska.

Na viacerých protestoch, ktoré obyvatelia východného Slovenska pre ťažbu zorganizovali, sa hovorilo najmä o možnej kontaminácii pitnej vody v studniach.

Majú povolenie na päť rokov

Spoločnosť pritom prvýkrát získala povolenie na prieskum ložísk ropy a horľavého zemného plynu na východe Slovenska pred desiatimi rokmi. Teraz ide o okolie Medzilaboriec, Sniny a Svidníka. Na každom z nich by mala firma vyvŕtať minimálne jeden overovací vrt.

„Ak sa prieskumnými vrtmi potvrdí prítomnosť ropy alebo zemného plynu v komerčných množstvách, budú nimi zásobované lokálne a regionálne trhy,“ píše sa v tlačovej správe, ktorú vydala spoločnosť Alpine Oil and Gas. Inými slovami, začne sa ťažba.

Prečítajte si tiež blog Marianny Varjanovej a Facebook Ropa v Smilne.

Čo robí ropa so životným prostredím

S prieskumom a možnou ťažbou nesúhlasia aktivisti z obcí, ktoré sa v prieskumných územiach nachádzajú, alebo s nimi susedia. Prekáža im, že doposiaľ nik jasne nepovedal, aký dosah by práce a ťažba mali na zdravie a životné prostredie.

„Všade na svete má táto činnosť dôsledok na životné prostredie a zdravie ľudí,“ tvrdí Noga.

Celý problém sa začal ešte minulý rok – až vtedy obyvatelia dotknutých obcí zistili, aké záujmy má americká spoločnosť.

Zástupca nespokojných občanov Noga tvrdí, že im prieskumné práce spôsobovali aj zdravotné problémy: „Vinou seizmických meraní sme mali výraznú srdcovú arytmiu.“ Takéto merania spôsobujú vibrácie, vďaka ktorým sa dá zistiť, či sa pod pôdou niečo nachádza.

Podľa Nogu obyvateľom obce Oľka, v ktorej býva, takéto práce nikto nenahlásil. „Vraj bol informovaný ešte bývalý starosta, ten však neinformoval ani poslancov a už vôbec nie občanov,“ vysvetľuje Noga.

Aktivisti tiež hovoria, že ministerstvo životného prostredia a spoločnosť Alpine Oil and Gas neberú ich pripomienky vážne. „Ministerstvo nám už neodpovedá na otázky, lebo sa vraj pýtame opytovacími vetami,“ tvrdí Noga, podľa ktorého bolo zase každé stretnutie aktivistov so zástupcami spoločnosti nepríjemné.

Ťažiari sa bránia

Americká spoločnosť už prieskumné vrty a ťažbu robila v Poľsku, Maďarsku, Kolumbii či Austrálii. Bránia sa tým, že na Slovensku je prísne regulovaný prieskum aj ťažba ropy či zemného plynu a že sa medzi obyvateľmi šíria dezinformácie.

Podľa hovorcu spoločnosti Alpine Oil and Gas Vladimíra Miškovčíka nehrozí ani kontaminácia pitnej vody: „Pri prieskumnom vŕtaní sú akékoľvek zdroje pitnej vody dôkladne oddelené a odizolované oceľovými pažnicami a cementom.“ Miškovčík tiež upozorňuje na to, že spoločnosť používa rovnakú technológiu, aká bola použitá pri ťažbe termálnej vody pre Bešeňovú.

„Pri prieskumných vrtoch ani pri ťažbe sa v žiadnom prípade nepoužívajú nebezpečné zlúčeniny chrómu,“ hovorí Miškovčík a vraví, že ide o dezinformáciu, firma podľa neho využíva hustú kvapalinu na báze bentonitu, teda ílu.

Video: Potýčka aktivistov s SBS

Veď platia dedinám aj štátu

Ministerstvo životného prostredia americkej spoločnosti predĺžilo licenciu aj napriek dvom trestným oznámeniam Rolanda Nogu a niekoľkým ďalším podnetom.

„Stále sme proti predĺženiu, vieme dokázať, že firma porušila podmienky licencie,“ tvrdí Noga, ktorý ministerstvu poslal aj dôkazy. Spoločnosť Alpine Oil and Gas podľa neho porušila zákon o ochrane prírody v Krivej Oľke, keď rúbala dreviny v čase hniezdenia vtákov, lebo ide o územie Natura 2000, ktoré spadá do zoznamu chránených území členských krajín Európskej únie.

Ministerstvo životného prostredia podľa hovorkyne nevidí dôvod na to, aby licenciu nepredĺžili tomu, kto o ňu legitímne požiada. Ministerstvo má zo zákona právo takto rozhodnúť.

Hovorkyňa ministerstva argumentuje finančnými benefitmi pre dotknuté obce. Americká spoločnosť musí platiť dotknutým obciam úhradu vo výške 1,8 milióna eur, rovnakú sumu získa aj štátny Environmentálny fond. Je to však spoločná suma pre desiatky obcí, ktoré spadajú do výskumných území. Reálna čiastka pre jednu obec sa pohybuje v nižších sumách.

„Záleží na veľkosti katastrálneho územia obce,“ približuje primátor obce Smilno Vladimír Baran, ktorá spadá do prieskumného územia. Podľa neho za minulý rok dostala obec od ťažbárov sumu, ktorá sa pohybovala v tisíckach eur.

Starosta: Agresívna politika aktivistov

„Z našej obce sa aktívne na protestoch proti prieskumným vrtom zúčastňujú asi dvaja občania. Ostatní sú už z agresívnej politiky aktivistov znechutení,“ hovorí Baran. Starosta obce Smilno víta prístup americkej spoločnosti: „Začali ľudí informovať, dokonca tých, čo mali záujem, vzali k vrtom na Morave, aby všetko videli na vlastné oči.“

„Ministerstvo nemá vedomosť o tom, že by v dôsledku doterajších geologických prieskumov ropy a zemného plynu vznikla na Slovensku environmentálna škoda,“ povedala Maťašovská, ktorá upozornila aj na to, že ide len o geologický prieskum. „V prípade záujmu o ťažbu organizácia musí postupovať v zmysle banského zákona, ktorý je úplne iným procesom, patriacim do kompetencie ministerstva hospodárstva.“

Marianna Varjanová, obyvateľka Smilna, oponuje: „Ako agresívny hodnotím postup firmy, ja, ako občan a obyvateľ sa legitímne bránim. Nesúhlasím s tým, aby štát rozhodoval o dianí v mojom bezprostrednom okolí a pre mňa neexistovala možnosť spolurozhodovať, nesúhlasím, aby akákoľvek firma používala moje pozemky a nepýtala sa, či smie. Nesúhlasím s nesystémovými zásahmi do svojho života, práce a vývoja v území kde žijem a využívam všetky zákonné možnosti, aby som na postup tejto firmy upozornila a ak je to v mojich silách, zmenila to.“

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kolíska Audi, domov Trabantu aj elektrická budúcnosť VW na jednom mieste. Vitajte v Zwickau

Volkswagen dá 1,2 miliardy eur na premenu fabriky v Zwickau na závod vyrábajúci výlučne elektrické autá. Produkciu modelu ID. 3 plánuje spustiť v novembri, k prvým zákazníkom sa auto dostane na budúci rok.

Foto - Volkswagen
Foto – Volkswagen

Minúta po minúte

Zdieľať

Jeden z najväčších problémov v reakcii na klimatickú krízu bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch, myslí si ekonómka Miriam Letovanec z Implementačnej jednotky úradu vlády. „Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky úradu vlády:
Prvý krát sa o skleníkovom efekte zmienil ešte v roku 1824 francúzsky matematik a fyzik Jean Baptiste Fourier, kedy vo svojej práci pomenoval, že plyny v atmosfére môžu zvyšovať povrchovú teplotu Zeme. Na najvyššej medzinárodnej úrovni na problém klimatických zmien poukázal IPCC (Intergovenmental Panel on Climate Change) v roku 2007. Áno, už pred 12 rokmi.

V tomto momente je potrebné začať konať, nielen na veci poukazovať. Samozrejme môžeme edukovať verejnosť o význame klimatických zmien aj na uliciach, za oveľa dôležitejšie považujem implementáciu jednotlivých opatrení do praxe.

Slovensko má od februára 2019 schválený strategický materiál do roku 2030 s názvom „Zelenšie Slovensko“ – obsahuje jasné opatrenia na boj s klímou, ako aj indikátory, prostredníctvom ktorých je možné sledovať progres.

Dôležité je nezaspať na vavrínoch a nestrácať čas tvorbou nejakých akčných plánov, či vytvorením ďalšieho ministerstva. Úplne postačí keď zainteresované strany budú poznať svoje priority, začnú spolu efektívnejšie komunikovať a každé opatrenie bude mať svojho „pána“, či termín, dokedy má svoje úlohy splniť – prierezový plán implementácie, a to najneskôr do konca tohto roka.

Oveľa náročnejšie však bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch. Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Béla Bugár nechce rekreačné poukazy pre malé firmy. „Neviem si predstaviť, že by sme hlasovali za to, že by bol povinný rekreačný poukaz aj pre firmy s počtom zamestnancov menej ako 50,“ povedal v relácii RTVS Sobotné dialógy.

Diskutuje s Richardom Sulíkom, ktorý kritizuje ministra financií. Ladislav Kamenický je podľa neho slabý minister a ostatní ministri ho až tak neberú. „Fajn, že chce šetriť, ale to sú len reči. Pár mesiacov pred voľbami je to nemožné. Rozpočet vyrovnaný nebude,“ hovorí Sulík.

Zdieľať

Ekonóm Melioris z prezidentskej kancelárie o klimariešeniach: „Musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. „

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária 

Americká ekonomická elita má v tomto jasno. Dvadsaťsedem laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu, štyria bývalí prezidenti amerického FED-u, pätnásť bývalých predsedov zboru ekonomických poradcov a dvaja bývalí ministri financií hovoria: „Globálne otepľovanie predstavuje seriózny problém, ktorý si vyžaduje okamžitú akciu.

Uhlíková daň je efektívny nástroj, ktorý je schopný priniesť požadované zníženie emisií. Uhlíková daň vyšle jasný cenový signál, ktorý pritlačí na trhových aktérov a prinúti ich inovovať a realizovať nízkouhlíkové riešenia.“

Úloha Slovenska je až groteskne banálna. Musíme tlačiť na spoločné európske riešenie vo forme plného sfunkčnenia systému obchodovania s emisnými povolenkami. Iba tak vieme vytvoriť impulzy, ktoré budú penalizovať „špinavú“ výrobu a odmeňovať „zelené“ postupy.

Aby táto aktivita mala význam, musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. Bude nám dymiť hneď za hranicou a naše domáce úsilie bude mať nulový efekt.

Úlohou Európy je vyladiť systém stojaci na týchto dvoch pilieroch a potom ho vyvážať do sveta. Ďalej nám ostáva už len dúfať, že najväčšia svetová mocnosť prejde mentálnym zmŕtvychvstaním a pochopí naliehavosť situácie.

Končíme optimisticky s citátom Winstona Churchilla: Americans will always do the right thing, only after they have tried everything else.

Link na manifest amerických ekonómov: https://www.econstatement.org/

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Pri zmene ekonomiky na nízkouhlíkovú nezabúdajme na najviac postihnutých, radí ekonómka zastúpenia Európskej Komisie Lívia Vašáková. „Podporné schémy pre „porazených“, napríklad pre baníkov na Hornej Nitre alebo pomoc pre nízkopríjmové skupiny pri zatepľovaní či výmene kotlov môžu znížiť odpor voči zmenám.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku 

Klimatická zmena je asi najväčšou hrozbou súčasnosti. Mimoriadne potrebná je akcia na globálnej úrovni, ale každý štát a jednotlivec môže prispieť.

Čo by mohlo spraviť Slovensko?

  • Správne transponovať už prijatú európsku legislatívu

Na európskej úrovni bol nedávno schválený obrovský balíček legislatívy v oblasti energetiky, ochrany klímy a dopravy, ktorý by mali členské štáty implementovať. Ten obsahuje konkrétne ciele na znižovanie emisií, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov a zvýšenie energetickej efektívnosti, ako aj opatrenia na zlepšenie regulačného prostredia, podporu inovácií či financovania nízkouhlíkovej ekonomiky. Novozvolená prezidentka Európskej komisie U. von der Leyenová si ochranu klímy dala ako svoju hlavnú prioritu a počas prvých 100 dní chce predložiť Európsky ekologický dohovor,  tzv. Green Deal, kde už avizovala navýšenie ambicióznosti cieľa znižovania emisií zo súčasných 40 % na minimálne 50. Ambicióznosť zo strany EÚ bude narastať.

  • Podporiť väčšinové hlasovanie v Rade ministrov v otázke daní

Táto téma je na Slovensku prezentovaná hlavne cez zosúladenie daňových sadzieb, čo rozhodne nie je na programe dňa. Naopak, medzi aktuálne témy patrí práve cezhraničná daň z uhlíka, ktorá by zaťažila tovary a služby, čo nespĺňajú európske klimatické štandardy, ale aj digitálna daň. Tieto dane pri súčasnom spôsobe hlasovania – jednomyseľne – majú len minimálnu šancu prejsť radou. Práve jasné cenové signály vo forme daní však dokážu výrazne zmeniť správanie spotrebiteľov či firiem. Zaviesť takéto dane na národnej úrovni, ako sa už ukázalo, má oveľa menší efekt a význam.

  • Zmena rétoriky – Slovensko v boji proti klimatickým zmenám môže patriť k lídrom!

Slovensko už teraz dosahuje v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov veľmi dobré výsledky. Výrazne prekročilo svoj cieľ na zníženie emisií skleníkových plynov mimo ETS do roku 2020 (namiesto povoleného zvýšenia o 13 % sa emisie znížili o 14 % v porovnaní s rokom 1990); je pravda, že aj v dôsledku transformácie slovenského hospodárstva v 90. rokoch. O toto historické zníženie sa však v ďalšom období Slovensko už nebude môcť oprieť, napriek tomu v nedávno schválenej Envirostratégii Slovensko veľmi výrazne zvyšuje svoj záväzok znížiť emisie skleníkových plynov z -12 % na -20 % v porovnaní s rokom 2005, čím sa približuje k ambícii oveľa bohatších krajín EÚ. Ďalej podiel nízkouhlíkových zdrojov v elektroenergetike je okolo 80 %, čím sa výrazne odlišujeme od ostatných krajín V4, ale napríklad aj Nemecka. Po náhrade uhlia sa naša pozícia ešte zlepší. Slovensko už je a naďalej môže byť v mnohých oblastiach nízkouhlíkovej ekonomiky lídrom a rozhodne by sme nemali preberať rétoriku našich tradičných spojencov z V4, pre ktorých bude znižovanie emisií či dosiahnutie uhlíkovej neutrality oveľa ťažším orieškom.

  • Zabezpečiť predvídateľné a stabilné financovanie nízkouhlíkovej ekonomiky

Transformácia si bude vyžadovať nemalé financie. Transparentný a predvídateľný prístup k financiám uľahčujú firmám plánovanie a spolu so stanovenými cieľmi znižujú politické a regulačné riziko a znižuje finančné náklady. Nedávno schválených 30 % z príjmov z obchodovania s emisiami, ktoré by mali ísť naspäť do sektora, je krokom vpred, ale európska legislatíva hovorí o minimálne 50 % a niektoré štáty dávajú dokonca 100 %. Ďalšie možnosti financovania pre podniky budú k dispozícii z Inovačného a Modernizačného fondu. Spolu s fondmi EÚ by mohli predstavovať až 4,5 mld. eur. Dôležité preto bude správne nastavenie podmienok na využitie týchto prostriedkov a dostatok kvalitných projektov zo strany podnikov.

  • Nezabúdajme na najviac postihnutých

Tak ako pri každej transformácii, aj v prípade nízkouhlíkovej ekonomiky sú/budú víťazi a porazení. Podporné schémy pre „porazených“, napr. pre baníkov na Hornej Nitre alebo pomoc pre nízkopríjmové skupiny pri zatepľovaní či výmene kotlov môžu znížiť odpor voči zmenám a zrýchliť transformáciu. Aj tu sa dajú čerpať európske prostriedky. Celkovo EÚ vyčlenila 25 % z nového rozpočtu práve na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Eduard Heger z OĽaNO: Kamenického sme pozvali na výbor, aby predstavil skutočné opatrenia

Ekonomický expert OĽaNO radí ministrovi financií, čo robiť, ak mu Smer nepomáha v tlaku na kolegov vo vláde. „Keď sa nevie oprieť o politické krytie lídrov koalície, mal by vyťažiť zo svojej funkcie. Tá má veľkú politickú váhu,“ hovorí Eduard Heger.

Eduard Heger. Foto N - Tomáš Benedikovič
Eduard Heger. Foto N – Tomáš Benedikovič
Zdieľať

Priorita pre Slovensko by mali byť lesy a jadrová energetika, komentuje klimatickú krízu ekonóm INESS Radovan Ďurana.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Radovan Ďurana, INESS 

V prvom rade si nesmieme nič nahovárať. Vplyv Slovenska na dianie EÚ (náš podiel je 1 %) a klimatickú zmenu je minimálny (náš podiel na emisiách je 0,1 %). Predovšetkým by sa vláda mala vyvarovať priamych dotácií a to sa týka investičných stimulov, ťažby uhlia, ako aj podpory elektromobilov.

Na politiku EK sa nedá spoľahnúť, aj ona podlieha lobistickým tlakom, ale Slovensko sa jej proste nevyhne. Pre malú, stále zaostávajúcu ekonomiku je efektívne a zmysluplné počkať na overené riešenia. Už raz slovenský daňový poplatník, ale aj priemysel doplatili na neefektívnu a unáhlenú podporu solárnych zariadení. Lesy zase doplatili na sfušovanú politiku podpory biomasy.

Najväčší potenciál Slovenska v kontexte klimatickej zmeny je rozvoj lesov, ktoré sú významným faktorom v sťahovaní uhlíka z atmosféry, a politická podpora jadrovej energetiky. Aj tých pár talentov, ktoré svojimi mozgami dokážu prispieť k snahe hľadania efektívnejších technológií, by vláda mohla podporiť.

Treba si priznať, že Slovensko má problémy s investíciami a dotačnými schémami do životného prostredia, pozri zostatok na účte Environmentálneho fondu takmer 0,5 miliardy eur. Je veľké riziko, že masívne rozpúšťanie týchto zdrojov by bolo dnes neefektívne. Najlepší spôsob, ako sa zbaviť starých neefektívnych budov verejnej správy, je jej zoštíhlenie.

Z ekonomického hľadiska by sa EK mala snažiť eliminovať vplyv štátnych autorít, ktoré často nezmyselnými regulačnými požiadavkami predražujú výstavbu jadrových elektrární. Uhlíková daň sa v tomto kontexte javí ako nevyhnutná, zvyšuje atraktivitu výstavby týchto zdrojov.

Nezabúdajme tiež, že dnes už uhlíkovú daň na palivá máme, a vysokú – volá sa daň z minerálnych olejov. Len polovica výnosov sa pritom používa na cesty. Vláda tak už dnes reguluje spotrebu a má zdroje na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Len ich využíva iným spôsobom.

Je zaujímavé, že súčasná politika označovaná slovami „hodnota za peniaze“ nachádza širokú podporu, pokiaľ ide o investície štátu do IT, čiastočne do zdravotníctva. Oblasť klímy však získala osobitné postavenie a namiesto hľadania efektívnych riešení sa začínajú presadzovať politiky typu „niečo musíme urobiť za každú cenu“. Tento prístup je z ekonomického pohľadu zvrátený, čo tuší väčšina daňových poplatníkov pri pohľade na slovenské solárne elektrárne. Jednou z úloh vlády by malo byť zachovať chladnú hlavu a nepodliehať emóciám vystrašeného davu.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Peter Kažimír o tom, ako reagovať na klimatické zmeny: „Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:  

Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.

Vplyv klimatických zmien na spoločnosť a ekonomiku je už dnes viditeľný a bude rásť. Potrebujeme postupovať koordinovane, na globálnej aj európskej úrovni.

To ale neznamená, že nemôžeme robiť veci sami doma proaktívne a znižovať našu uhlíkovú stopu. Je tu silnejúci tlak na vlády, medzinárodné inštitúcie, ale aj centrálne banky, aby konali, a ja vítam tento tlak.

Za svet centrálnych bánk môžem povedať, že sa touto témou čoraz intenzívnejšie zaoberáme. Špecificky sa pozeráme na riziká pre stabilitu ekonomiky a finančného sektora. Mojou ambíciou je pridať sa k skupine NGFS – Network for Greening the Financial System.

Je to skupina združujúca centrálne banky spolupracujúce pri identifikácii a nastavovaní nástrojov a politík, ktoré nám pomôžu sa pripraviť a zvládnuť dosahy klimatických zmien. Dnes má tento formát už 42 členov a z toho je 13 centrálnych bánk členských krajín eurozóny.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Štefanec: Pomaly budeme tipovať, či bude skôr diaľnica do Košíc alebo vyrovnaný rozpočet

Od roku 2006, keď sa Smer dostal do vlády, sa výdavky verejných financií viac ako zdvojnásobili, ale nemáme lepšie nemocnice, školy ani diaľnice. Pomaly budeme tipovať, či bude skôr diaľnica z Bratislavy do Košíc alebo vyrovnaný rozpočet. Dôvodom je, že Smer nevie hospodáriť, hovorí v seriáli predvolebných rozhovorov ekonomický expert KDH Ivan Štefanec.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič