Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Prečo Írsko nechce, aby mu Apple zaplatil 13 miliárd eur

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Obrovská pokuta pokazila Apple premiéru nového iPhonu, ktorý sa chystá predstaviť budúci týždeň. Firma ju zaplatiť nechce a pripravuje odvolanie proti rozhodnutiu Európskej komisie.

Írsko poskytovalo spoločnosti Apple neprimerané daňové úľavy a Apple tak na daniach zaplatil o 13 miliárd eur menej, ako v skutočnosti mal. Európska komisia tvrdí, že je to nezákonné a že Apple nemal mať možnosť na to, aby platil podstatne nižšie dane ako ostatné firmy.

Apple s rozhodnutím nesúhlasí. Čo je však zaujímavejšie, proti verdiktu Európskej komisie sa chce odvolať aj írska vláda, hoci práve jej ostrov by mal dostať miliardy eur aj s úrokmi. A obavy z ohrozenia investičného prostredia v EÚ má po pokute aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Rekordný nedoplatok

„Členské štáty nemôžu poskytovať daňové výhody vybraným spoločnostiam – podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ je to nezákonné. Vyšetrovanie Komisie dospelo k záveru, že Írsko udelilo nezákonné daňové výhody spoločnosti Apple, čo jej umožnilo platiť podstatne nižšie dane ako iné spoločnosti,“ píše sa v rozhodnutí Európskej komisie.

Rozhodnutie Európskej komisie teda hovorí jasne a striktne. Apple a Írsko porušili pravidlá, situáciu preto musia napraviť. Vyšetrovanie Komisie ukázalo, že Írsko vydalo v roku 1991 dve rozhodnutia, ktoré znížili dane spoločnosti.

Apple tak platil v roku 2003 daň z príjmu vo výške 1 percenta a o jedenásť rokov neskôr dokonca už len 0,005 percenta. Štandardná daň pre spoločnosti v Írsku je 12,5 percenta.

Komisia tvrdí, že americká firma väčšinu ziskov priraďovala takzvanému ústrediu, dcérskej spoločnosti Apple Sales International mimo Írska. Ústredie nemalo sídlo v žiadnej krajine, dokonca ani žiadnych zamestnancov či vlastné priestory.

Celá činnosť ústredia spočívala len v zasadnutiach správnej rady. Apple aj napriek tomu väčšinu ziskov priradil ústrediu a nezdanil.

Írskej pobočke spoločnosti Apple Sales International priradili len malú časť ziskov. Zároveň predaj produktov Apple v Európe fungoval tak, že zákazníci ich v podstate nakupovali od írskej pobočky, a nie priamo od obchodov, kde si ich fyzicky kupovali. Apple tak všetok predaj vykazoval v Írsku.

Komisia preto tvrdí, že štáty, v ktorých sa reálne produkty Apple predávali, by takisto mohli vymáhať peniaze od firmy. V tom prípade by spoločnosť neplatila len Írsku, ale peniaze by sa rozdelili medzi viaceré štáty. To by však firmu mohlo vyjsť ešte drahšie.

Ak by sa Francúzi, Nemci či Švédi rozhodli, že predaje v skutočnosti prebiehali v ich jurisdikcii, Apple by neplatil na základe 12,5-percentnej dane v Írsku, ale napríklad vo Francúzsku by mohol zaplatiť až 33-percentnú daň, píše Financial Times.

Apple platiť nechce

Apple tvrdí, že rozhodnutie môže ovplyvniť pracovné pozície v Európe. „Okrem toho, že sa rozhodnutie zjavne zameriava na Apple, najpodstatnejšie následky bude mať na investície a vytváranie pracovných príležitostí v Európe. Každá firma v Írsku a v Európe sa zrazu môže cítiť ohrozená platením daní podľa zákonov, ktoré nikdy neexistovali,“ vyhlásil šéf Apple Tim Cook.

Či len straší, a vyvíja tlak na Komisiu pred oficiálnym odvolaním, zatiaľ nie je jasné. Americká firma rozhodne platiť nechce, hoci pokuta by ju nezruinovala – minulý rok zaznamenala čistý zisk 53 miliárd dolárov.

„Apple dodržiava zákony a platí všetky dane všade, kde pôsobí. Odvoláme sa a sme si istí, že uspejeme,“ píše sa v oficiálnom stanovisku spoločnosti.

Odvolanie nemusí byť jednoduché. Európska komisia sa na nezákonnú pomoc a daňové úniky sústredí omnoho viac. Už minulý rok potrestala Holandsko a Starbucks či Luxemburgsko a Fiat. V blízkej budúcnosti plánuje vyšetriť aj McDonald’s a Amazon, chystá sa aj na Facebook či Google.

Práve spôsob, akým sa vyvinie spor s Appleom, môže ovplyvniť budúcu prácu Komisie a podobné prípady. Technologická spoločnosť si však myslí, že Komisia nekoná správne, a hovorí, že „Európska komisia sa snaží prepísať históriu Apple v Európe, ignoruje írske daňové zákony a plánuje postaviť na hlavu medzinárodný daňový systém“.

Prípad však môže byť predzvesťou európskeho boja s medzinárodnými korporáciami, ktoré majú v jednotlivých štátoch obrovský vplyv, píše BBC. Trhová cena Appleu je 600 miliárd dolárov a máloktorý štát dokáže odolať výhodám, ktoré môže obrovská technologická firma do krajiny priniesť.

Európska komisia sa preto musí pri podobných krokoch pripraviť aj na to, že si od členských štátov vypočuje kritiku. Tie sa navzájom predbiehajú v tom, aby pre zahraničných investorov vytvorili čo najlepšie podmienky, vrátane daňových úľav.

Protestujú aj Íri

Íri by za peniaze od Appleu mohli pokryť ročné výdavky na zdravotníctvo, postaviť 100-tisíc domov pre chudobných či usporiadať olympijské hry. Aj tak však peniaze od amerického gigantu nechcú.

Írsky minister financií Michael Noonan zaregoval podobne ako vedenie spoločnosti. „Hlboko nesúhlasím s Komisiou. Rozhodnutie mi nedáva žiadnu inú možnosť, iba vyžiadať si súhlas vládneho kabinetu a odvolať sa. Musíme brániť integritu nášho daňového systému, poskytnúť firmám daňové záruky a zastaviť zasahovanie pravidiel EÚ do daňových kompetencií suverénnych členských štátov,“ vyhlásil Noonan.

Rozhodnutie Komisie škodí medzinárodnej reputácii Írska, čo je však horšie, môže znížiť atraktivitu Írska ako destinácie pre zahraničných investorov. 12,5-percentná firemná daň patrí medzi najnižšie v západnom svete a podľa BBC je jedným z hlavných dôvodov, prečo do Írska prichádzajú americké firmy.

Minister financií Noonan tvrdí, že Írsko sa netají tým, že nízke dane využívajú na prilákanie zahraničných investorov. Systém je však podľa neho transparentný. Írom však dlhodobo vyčítali, že firmám umožňujú prostredníctvom dcérskych spoločností využívať daňové raje, kam posielali peniaze za používanie intelektuálneho vlastníctva.

Írsko za to dlhodobo kritizovali aj Spojené štáty. Túto dieru v systéme sa írskej vláde podarilo pre nové firmy zalepiť v roku 2015, úplne by mala vymiznúť v roku 2020. Íri sa však zrejme nebudú chcieť vzdať benefitov, ktoré im prinášajú medzinárodné korporácie. Európske centrály majú v krajine aj firmy ako Google, IBM, HP, LinkedIn, Twitter či Facebook.

Odborníci si však myslia, že veľké spoločnosti sa aj tak nepresunú naspäť do USA, kde by ich čakali jedny z najvyšších daní na svete – 35 percent.

Situáciu by mohla využiť Veľká Británia, ktorá plánuje znížiť daň pre firmy na 17 percent. Po brexite by sa navyše už nemusela riadiť pravidlami EÚ (to, samozrejme, závisí od vyrokovaných podmienok), čo znamená, že Británia by sa mohla stať mimoriadne atraktívna pre zahraničných investorov.

Podporia v skutočnosti daňové raje?

Taliansky denník La Repubblica informoval o tom, že z rozhodnutia údajne nie je nadšená ani Angela Merkelová. Počas stretnutia s talianskym premiérom mala podľa denníka vyjadriť obavy z toho, že retrospektívna aplikácia sankcií, respektíve doplácanie daní, by naozaj mohli poškodiť podnikateľské prostredie v EÚ a odradiť potenciálnych investorov.

Situácia by tak, paradoxne, mohla pomôcť daňovým rajom mimo EÚ – krajinám s nízkymi daňami, proti ktorým EÚ podobnými rozhodnutiami bojuje. Ako už bolo spomínané, týmto smerom by sa po odchode z Únie mohla uberať Veľká Británia.

Nejde však len o európske štáty, na svete je mnoho krajín, ktoré by rady privítali technologických gigantov. Apple, hoci neplatil dane, v Írsku preinvestoval miliardy eur a v súčasnosti zamestnáva takmer 6-tisíc Írov. Ďalšie tisíce v krajine zamestnáva Google a Microsoft, stovky Dell a Intel. Práve tieto firmy sa môžu obávať, že niečo podobné sa stane aj im.

Rozhodnutie Komisie by mohlo priniesť neistotu, ktorá odradí potenciálnych investorov od toho, aby podnikali v Európe či vystrašiť súčasných investorov, ktorí už sú v Európe. Nadnárodná autorita, ktorá môže svoje rozhodnutia uplatňovať aj retrospektívne, je nepochybne faktor, ktorý budú firmy zvažovať.

„Každá veľká firma, ktorá platí dane v niektorej krajine EÚ, sa bude musieť zamyslieť nad tým, či nemá so štátom dohodu, ktorá by mohla priniesť podobné rozhodnutie,“ povedal pre Bloomberg Thomas Cooke, profesor z Georgetownu.

Jednotná európska daň

Írov určite neteší ani to, že sa ocitli v priamom konflikte s Európskou úniou. Členstvo v Únii je pre Írsko mimoriadne dôležité z dlhodobého hľadiska. Nízka korporátna daň sa však európskym inštitúciám nepáči.

Odborníci hovoria, že rozhodnutie Komisie je znakom toho, že EÚ je naozaj odhodlaná harmonizovať dane naprieč celou Úniou a snažiť sa vytvoriť rovnaké podmienky vo všetkých štátoch. „Rozhodnutie je prý krok k vytvoreniu jednotnej dane. O tom to celé je. Daň 12,5 percenta, ktorú máme v Írsku, je ohrozením pre Nemecko či Francúzsko a ich daňový systém. Chcú, aby konkurencia bola rovnaká v celej Únii,“ hovorí írsky ekonóm Moore McDowell.

Rozhodnutie a situácia okolo spoločnosti Apple však ovplyvní aj domácu politickú scénu. Vláda je menšinová a stojí aj na podpore hlavnej opozičnej strany a nezávislých ministrov. Po rokovaní kabinetu sa Írsko rozhodlo pridať sa k Applu a odvolať sa, no odmietnutie 13 miliárd do štátneho rozpočtu môžu obyvatelia Írska vnímať negatívne, čo v konečnom dôsledku poškodí imidž vlády aj Apple.

Írsko muselo zachraňovať banky, spamätávať sa zo silnej krízy a občania Írska by nemuseli ľahko niesť skutočnosť, že ich vláda odmieta 13 miliárd od firmy, pre ktorú to predstavuje len zlomok jej ročných profitov. McDowell hovorí, že niektorí obchodníci v Írsku platia 40-50 percentné dane a pohľad na Apple, ktorý v niektorých rokoch nezaplatil ani percento a na účte má desiatky miliard eur, ich môže rozhnevať.

Situácia s odchodom investorov však nemusí byť až tak zlá. Apple priznal, že z Írska sa aj tak nechystá odísť a neurobia to zrejme ani ostatné veľké firmy. Íri majú oproti daňovým rajom aj naďalej niekoľko veľkých výhod – efektívnu a vzdelanú pracovnú silu, ktorej rodným jazykom je angličtina (čo je výhodné najmä pre americké technologické firmy), politickú stabilitu a aj po doplatení daní, je írska daň z príjmu pomerne nízka a výhodná.

Zatieni rozhodnutie nový iPhone?

Bude zaujímavé sledovať ako, a či vôbec na správu zareagujú európski konzumenti. Apple je populárny a 7. septembra má predstaviť nový model iPhone 7, ako aj vylepšené Apple hodinky.

Predpokladá sa, že nový iPhone sa veľmi nebude líšiť od tých starších. Najväčšou zmenou má byť odstránenie vstupu na slúchadlá. Apple chce tradičné a večne zauzlené káble nahradiť bezdrôtovými slúchadlami.

Nový model by mal byť odolnejší voči vode, mal by mať lepší fotoaparát či baterku. Apple zrejme mierne zmení aj dizajn a zbaví sa 16 GB verzie telefónu.

Predstavenie nového modelu by mohol zatieniť práve spor s Európskou komisiou. Problém, ktorý sa týka neplatenia daní, a dlhotrvajúci spor s EÚ by zároveň mohli ovplyvniť aj jeho imidž, no značka je natoľko silná, že nové produkty aj tak prilákajú rady ďalších zákazníkov, ktorým záleží hlavne na samotných výrobkoch, nie na hospodárení firmy.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter:

  • Most-Híd pretlačil zníženie daní z práce, tak mestá musia zvyšovať dane z nehnuteľností.
  • Kamenický chce limitovať nasledujúceho ministra.
  • Wall Street verí, že Trump sa s Číňanmi dohodne.
Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air vytvorí nové aerolínie. Chce s nimi preraziť v Ázii a Afrike

V druhej polovici budúceho roka začnú lietať nové nízkonákladové aerolínie Wizz Air Abu Dhabi. Spočiatku budú obsluhovať letiská v Európe a Rusku, neskôr sa plánujú zamerať aj na Blízky východ, Afriku a indický subkontinent.

Nové aerolínie budú spoločným podnikom Wizz Airu so štátnou spoločnosťou Abu Dhabi Development Holding, ktorá v ňom kontroluje 51-percentný podiel, píše Bloomberg.

Na začiatok sa počíta s flotilou troch lietadiel Airbus SE A321neo, v priebehu nasledujúcej dekády by sa mala rozšíriť na 50 strojov.

So širokou paletou destinácií bude mať Wizz Air Abu Dhabi potenciál osloviť 5 miliárd pasažierov.

Wizz Air patrí k popredným európskym lowcostom so základňou v Budapešti. Lieta do 44 krajín, lety medzi Európou a Dubajom prevádzkuje od roku 2013.

S kým sa pobijú:

Wizz Air Abu Dhabi budú na Blízkom východe súperiť o cestujúcich s ďalším novým hráčom.

Najneskôr v 2. štvrťroku 2020 by mali z Abú Zabí začať lietať Air Arabia Abu Dhabi, v ktorých sa spájajú nízkonákladovka Air Arabia a Etihad. Ich spoločný podnik bude slúžiť najmä ako podpora diaľkových letov Etihadu.

Nové letecké spoločnosti posilnia spojenie na Blízkom východe, v ktorom vlani ubudla takmer pätina liniek. Cítiť bolo najmä redukciu vlajkového dopravcu Etihad, ktorý škrtal v dôsledku miliardových strát.

Wizz Air smeruje do regiónu, v ktorom majú nízkonákladové aerolínie len 5-percentný trhový podiel. Cítiť v ňom však silný dopyt po turistike a od migrujúcich pracovníkov, uvádza Rishika Savjani, analytička spoločnosti Barclays.

Zdieľať

European Green Deal je nedostatočný na riešenie klimatickej krízy, tvrdí slovenský Greenpeace. Opatrenia, ktoré včera prijala Európska komisia, sú podľa organizácie pomalé a opatrné a ciele znížiť emisie o 50 až 55 percent do roku 2030 pri závažnosti ekologickej a klimatickej krízy, ktorej dnes čelíme, nebudú stačiť.

Čo treba urobiť podľa Greenpeace: 

  • Keďže konkrétne ciele Green Dealu budú predstavené až v lete 2020, podľa Greenpeace je to neskoro na uzatvorenie dohody. Na budúci rok sa klimatický samit COP26 bude konať v Glasgowe a mali by na ňom byť predstavené už konkrétne ciele na zmiernenie klimatickej zmeny.
  • Európska komisia by sa mala zaoberať najmä zmenami v hospodárskom systéme.
  • Je potrebné sa zaoberať výrobnými procesmi a technológiami, ale rovnako aj životným štýlom a spotrebou.
  • Greenpeace zdôrazňuje, že je načase, aby Komisia od základov prehodnotila politiky, ktoré podporujú profit na úkor životného prostredia a našej budúcnosti.
Zdieľať

Tržby v priemysle sa v októbri oproti septembru mierne zvýšili (o 0,4 %). Výrazne k tomu prispel najmä automobilový priemysel, kým ostatným významným odvetviam sa darilo menej, uviedol Inštitút finančnej politiky.

Z menších odvetví dynamicky rástli aj potravinársky a chemický priemysel. Mesačná dynamika zatiaľ potvrdzuje stabilizáciu doterajšieho negatívneho vývoja.

V medziročnom porovnaní sú však tržby stále nižšie (−5,4 %), pričom táto situácia pretrvá pravdepodobne až do jari.

Zamestnanosť v priemysle v októbri stagnovala, medziročne ubudlo 1,3 % zamestnaných.

Rast miezd v priemysle sa v októbri výrazne spomalil. Zamestnanci si v tomto sektore medziročne polepšili len o 1,3 %. Ochladenie v Nemecku v najväčšej miere zasahuje práve exportne orientovaný priemysel. Vývoj miezd odráža skracovanie pracovných týždňov a zníženie počtu nadčasov.

Tržby v stavebníctve v októbri korigovali silný septembrový rast a medzimesačne klesli o 1,8 %. Zamestnanosť v stavebníctve stúpla o 4 %. Po polroku v červených číslach sa medzimesačne zvýšila už druhý mesiac po sebe. Mzdy v sektore v porovnaní s októbrom minulého roka vzrástli o 5,5 %.

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: V znamení klimatických cieľov – uhlíkové clo, Madrid, zdaňovanie energií

Najkontroverznejšie reakcie na európsky Green Deal, ktorý včera predstavila Európska komisia, vyvolá pravdepodobne uhlíkové clo, na ktorého príprave sa podieľa aj slovenský podpredseda EK Maroš Šefčovič. EÚ chce uvaliť clo či inú formu opatrení na dovozy z krajín, ktoré vyrábajú s vyššou uhlíkovou stopou.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať