Prečo Írsko nechce, aby mu Apple zaplatil 13 miliárd eur

Írsko poskytovalo spoločnosti Apple neprimerané daňové úľavy a Apple tak na daniach zaplatil o 13 miliárd eur menej, ako v skutočnosti mal. Európska komisia tvrdí, že je to nezákonné a že Apple nemal mať možnosť na to, aby platil podstatne nižšie dane ako ostatné firmy.

Apple s rozhodnutím nesúhlasí. Čo je však zaujímavejšie, proti verdiktu Európskej komisie sa chce odvolať aj írska vláda, hoci práve jej ostrov by mal dostať miliardy eur aj s úrokmi. A obavy z ohrozenia investičného prostredia v EÚ má po pokute aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Rekordný nedoplatok

„Členské štáty nemôžu poskytovať daňové výhody vybraným spoločnostiam – podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ je to nezákonné. Vyšetrovanie Komisie dospelo k záveru, že Írsko udelilo nezákonné daňové výhody spoločnosti Apple, čo jej umožnilo platiť podstatne nižšie dane ako iné spoločnosti,“ píše sa v rozhodnutí Európskej komisie.

Rozhodnutie Európskej komisie teda hovorí jasne a striktne. Apple a Írsko porušili pravidlá, situáciu preto musia napraviť. Vyšetrovanie Komisie ukázalo, že Írsko vydalo v roku 1991 dve rozhodnutia, ktoré znížili dane spoločnosti.

Apple tak platil v roku 2003 daň z príjmu vo výške 1 percenta a o jedenásť rokov neskôr dokonca už len 0,005 percenta. Štandardná daň pre spoločnosti v Írsku je 12,5 percenta.

Komisia tvrdí, že americká firma väčšinu ziskov priraďovala takzvanému ústrediu, dcérskej spoločnosti Apple Sales International mimo Írska. Ústredie nemalo sídlo v žiadnej krajine, dokonca ani žiadnych zamestnancov či vlastné priestory.

Celá činnosť ústredia spočívala len v zasadnutiach správnej rady. Apple aj napriek tomu väčšinu ziskov priradil ústrediu a nezdanil.

Írskej pobočke spoločnosti Apple Sales International priradili len malú časť ziskov. Zároveň predaj produktov Apple v Európe fungoval tak, že zákazníci ich v podstate nakupovali od írskej pobočky, a nie priamo od obchodov, kde si ich fyzicky kupovali. Apple tak všetok predaj vykazoval v Írsku.

Komisia preto tvrdí, že štáty, v ktorých sa reálne produkty Apple predávali, by takisto mohli vymáhať peniaze od firmy. V tom prípade by spoločnosť neplatila len Írsku, ale peniaze by sa rozdelili medzi viaceré štáty. To by však firmu mohlo vyjsť ešte drahšie.

Ak by sa Francúzi, Nemci či Švédi rozhodli, že predaje v skutočnosti prebiehali v ich jurisdikcii, Apple by neplatil na základe 12,5-percentnej dane v Írsku, ale napríklad vo Francúzsku by mohol zaplatiť až 33-percentnú daň, píše Financial Times.

Apple platiť nechce

Apple tvrdí, že rozhodnutie môže ovplyvniť pracovné pozície v Európe. „Okrem toho, že sa rozhodnutie zjavne zameriava na Apple, najpodstatnejšie následky bude mať na investície a vytváranie pracovných príležitostí v Európe. Každá firma v Írsku a v Európe sa zrazu môže cítiť ohrozená platením daní podľa zákonov, ktoré nikdy neexistovali,“ vyhlásil šéf Apple Tim Cook.

Či len straší, a vyvíja tlak na Komisiu pred oficiálnym odvolaním, zatiaľ nie je jasné. Americká firma rozhodne platiť nechce, hoci pokuta by ju nezruinovala – minulý rok zaznamenala čistý zisk 53 miliárd dolárov.

„Apple dodržiava zákony a platí všetky dane všade, kde pôsobí. Odvoláme sa a sme si istí, že uspejeme,“ píše sa v oficiálnom stanovisku spoločnosti.

Odvolanie nemusí byť jednoduché. Európska komisia sa na nezákonnú pomoc a daňové úniky sústredí omnoho viac. Už minulý rok potrestala Holandsko a Starbucks či Luxemburgsko a Fiat. V blízkej budúcnosti plánuje vyšetriť aj McDonald’s a Amazon, chystá sa aj na Facebook či Google.

Práve spôsob, akým sa vyvinie spor s Appleom, môže ovplyvniť budúcu prácu Komisie a podobné prípady. Technologická spoločnosť si však myslí, že Komisia nekoná správne, a hovorí, že „Európska komisia sa snaží prepísať históriu Apple v Európe, ignoruje írske daňové zákony a plánuje postaviť na hlavu medzinárodný daňový systém“.

Prípad však môže byť predzvesťou európskeho boja s medzinárodnými korporáciami, ktoré majú v jednotlivých štátoch obrovský vplyv, píše BBC. Trhová cena Appleu je 600 miliárd dolárov a máloktorý štát dokáže odolať výhodám, ktoré môže obrovská technologická firma do krajiny priniesť.

Európska komisia sa preto musí pri podobných krokoch pripraviť aj na to, že si od členských štátov vypočuje kritiku. Tie sa navzájom predbiehajú v tom, aby pre zahraničných investorov vytvorili čo najlepšie podmienky, vrátane daňových úľav.

Protestujú aj Íri

Íri by za peniaze od Appleu mohli pokryť ročné výdavky na zdravotníctvo, postaviť 100-tisíc domov pre chudobných či usporiadať olympijské hry. Aj tak však peniaze od amerického gigantu nechcú.

Írsky minister financií Michael Noonan zaregoval podobne ako vedenie spoločnosti. „Hlboko nesúhlasím s Komisiou. Rozhodnutie mi nedáva žiadnu inú možnosť, iba vyžiadať si súhlas vládneho kabinetu a odvolať sa. Musíme brániť integritu nášho daňového systému, poskytnúť firmám daňové záruky a zastaviť zasahovanie pravidiel EÚ do daňových kompetencií suverénnych členských štátov,“ vyhlásil Noonan.

Rozhodnutie Komisie škodí medzinárodnej reputácii Írska, čo je však horšie, môže znížiť atraktivitu Írska ako destinácie pre zahraničných investorov. 12,5-percentná firemná daň patrí medzi najnižšie v západnom svete a podľa BBC je jedným z hlavných dôvodov, prečo do Írska prichádzajú americké firmy.

Minister financií Noonan tvrdí, že Írsko sa netají tým, že nízke dane využívajú na prilákanie zahraničných investorov. Systém je však podľa neho transparentný. Írom však dlhodobo vyčítali, že firmám umožňujú prostredníctvom dcérskych spoločností využívať daňové raje, kam posielali peniaze za používanie intelektuálneho vlastníctva.

Írsko za to dlhodobo kritizovali aj Spojené štáty. Túto dieru v systéme sa írskej vláde podarilo pre nové firmy zalepiť v roku 2015, úplne by mala vymiznúť v roku 2020. Íri sa však zrejme nebudú chcieť vzdať benefitov, ktoré im prinášajú medzinárodné korporácie. Európske centrály majú v krajine aj firmy ako Google, IBM, HP, LinkedIn, Twitter či Facebook.

Odborníci si však myslia, že veľké spoločnosti sa aj tak nepresunú naspäť do USA, kde by ich čakali jedny z najvyšších daní na svete – 35 percent.

Situáciu by mohla využiť Veľká Británia, ktorá plánuje znížiť daň pre firmy na 17 percent. Po brexite by sa navyše už nemusela riadiť pravidlami EÚ (to, samozrejme, závisí od vyrokovaných podmienok), čo znamená, že Británia by sa mohla stať mimoriadne atraktívna pre zahraničných investorov.

Podporia v skutočnosti daňové raje?

Taliansky denník La Repubblica informoval o tom, že z rozhodnutia údajne nie je nadšená ani Angela Merkelová. Počas stretnutia s talianskym premiérom mala podľa denníka vyjadriť obavy z toho, že retrospektívna aplikácia sankcií, respektíve doplácanie daní, by naozaj mohli poškodiť podnikateľské prostredie v EÚ a odradiť potenciálnych investorov.

Situácia by tak, paradoxne, mohla pomôcť daňovým rajom mimo EÚ – krajinám s nízkymi daňami, proti ktorým EÚ podobnými rozhodnutiami bojuje. Ako už bolo spomínané, týmto smerom by sa po odchode z Únie mohla uberať Veľká Británia.

Nejde však len o európske štáty, na svete je mnoho krajín, ktoré by rady privítali technologických gigantov. Apple, hoci neplatil dane, v Írsku preinvestoval miliardy eur a v súčasnosti zamestnáva takmer 6-tisíc Írov. Ďalšie tisíce v krajine zamestnáva Google a Microsoft, stovky Dell a Intel. Práve tieto firmy sa môžu obávať, že niečo podobné sa stane aj im.

Rozhodnutie Komisie by mohlo priniesť neistotu, ktorá odradí potenciálnych investorov od toho, aby podnikali v Európe či vystrašiť súčasných investorov, ktorí už sú v Európe. Nadnárodná autorita, ktorá môže svoje rozhodnutia uplatňovať aj retrospektívne, je nepochybne faktor, ktorý budú firmy zvažovať.

„Každá veľká firma, ktorá platí dane v niektorej krajine EÚ, sa bude musieť zamyslieť nad tým, či nemá so štátom dohodu, ktorá by mohla priniesť podobné rozhodnutie,“ povedal pre Bloomberg Thomas Cooke, profesor z Georgetownu.

Jednotná európska daň

Írov určite neteší ani to, že sa ocitli v priamom konflikte s Európskou úniou. Členstvo v Únii je pre Írsko mimoriadne dôležité z dlhodobého hľadiska. Nízka korporátna daň sa však európskym inštitúciám nepáči.

Odborníci hovoria, že rozhodnutie Komisie je znakom toho, že EÚ je naozaj odhodlaná harmonizovať dane naprieč celou Úniou a snažiť sa vytvoriť rovnaké podmienky vo všetkých štátoch. „Rozhodnutie je prý krok k vytvoreniu jednotnej dane. O tom to celé je. Daň 12,5 percenta, ktorú máme v Írsku, je ohrozením pre Nemecko či Francúzsko a ich daňový systém. Chcú, aby konkurencia bola rovnaká v celej Únii,“ hovorí írsky ekonóm Moore McDowell.

Rozhodnutie a situácia okolo spoločnosti Apple však ovplyvní aj domácu politickú scénu. Vláda je menšinová a stojí aj na podpore hlavnej opozičnej strany a nezávislých ministrov. Po rokovaní kabinetu sa Írsko rozhodlo pridať sa k Applu a odvolať sa, no odmietnutie 13 miliárd do štátneho rozpočtu môžu obyvatelia Írska vnímať negatívne, čo v konečnom dôsledku poškodí imidž vlády aj Apple.

Írsko muselo zachraňovať banky, spamätávať sa zo silnej krízy a občania Írska by nemuseli ľahko niesť skutočnosť, že ich vláda odmieta 13 miliárd od firmy, pre ktorú to predstavuje len zlomok jej ročných profitov. McDowell hovorí, že niektorí obchodníci v Írsku platia 40-50 percentné dane a pohľad na Apple, ktorý v niektorých rokoch nezaplatil ani percento a na účte má desiatky miliard eur, ich môže rozhnevať.

Situácia s odchodom investorov však nemusí byť až tak zlá. Apple priznal, že z Írska sa aj tak nechystá odísť a neurobia to zrejme ani ostatné veľké firmy. Íri majú oproti daňovým rajom aj naďalej niekoľko veľkých výhod – efektívnu a vzdelanú pracovnú silu, ktorej rodným jazykom je angličtina (čo je výhodné najmä pre americké technologické firmy), politickú stabilitu a aj po doplatení daní, je írska daň z príjmu pomerne nízka a výhodná.

Zatieni rozhodnutie nový iPhone?

Bude zaujímavé sledovať ako, a či vôbec na správu zareagujú európski konzumenti. Apple je populárny a 7. septembra má predstaviť nový model iPhone 7, ako aj vylepšené Apple hodinky.

Predpokladá sa, že nový iPhone sa veľmi nebude líšiť od tých starších. Najväčšou zmenou má byť odstránenie vstupu na slúchadlá. Apple chce tradičné a večne zauzlené káble nahradiť bezdrôtovými slúchadlami.

Nový model by mal byť odolnejší voči vode, mal by mať lepší fotoaparát či baterku. Apple zrejme mierne zmení aj dizajn a zbaví sa 16 GB verzie telefónu.

Predstavenie nového modelu by mohol zatieniť práve spor s Európskou komisiou. Problém, ktorý sa týka neplatenia daní, a dlhotrvajúci spor s EÚ by zároveň mohli ovplyvniť aj jeho imidž, no značka je natoľko silná, že nové produkty aj tak prilákajú rady ďalších zákazníkov, ktorým záleží hlavne na samotných výrobkoch, nie na hospodárení firmy.