Denník N

Plavčan chce, aby obce rušili triedy s piatakmi až deviatakmi, preto im zníži dotáciu

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Malé školy už nemajú dostávať na žiakov na druhom stupni viac peňazí ako väčšie školy.

Vláda a minister školstva sľubujú „racionalizáciu škôl“, čo znamená, že chcú niektoré školy zrušiť. Žiakov je za posledné roky menej, ale škôl, tried ani učiteľov až tak neubúda.

Minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS) povedal, že chce znížiť dotáciu na žiaka pre piaty až deviaty ročník v školách do 250 žiakov, čo by podľa neho obce prinútilo vyššie ročníky zavrieť.

Ak má dnes škola menej ako 250 žiakov, na žiaka dostane viac peňazí ako väčšie školy. Celkovo sa takto ročne dáva na podporu menších škôl 61 miliónov eur, čo je zhruba 9 percent z celkovej sumy určenej ročne pre základné školy. Pri podpore sa zohľadňuje aj to, kto je zriaďovateľom školy – teda či je cirkevná, štátna alebo súkromná, a aj jazyk, v ktorom vyučujú.

Viac peňazí dnes malé školy dostávajú na žiakov na prvom aj na druhom stupni. Ak by sa zrušila zvýšená podpora žiakov v malých školách na druhom stupni, ušetrilo by sa ročne 14,3 milióna eur.

Žiaci na prvom stupni by tak mali školu blízko, z druhého stupňa by mohli dochádzať do vzdialenejšej väčšej školy. Podľa analytikov by to mohlo zvýšiť kvalitu, „pretože na druhom stupni je v prípade menších škôl nižšia odbornosť vyučovania“.

Zmeny do decembra

Ide zatiaľ len o návrh zmien, ktoré ministerstvo neprerokovalo ani so Združením miest a obcí Slovenska. Samotné ministerstvo rušiť školy nemôže, nie je to v ich kompetencii. O tom, že by si túto kompetenciu vrátilo zo samosprávy, neuvažuje. ZMOS preto môže Plavčanove plány zastaviť. „Budú to bolestivé opatrenia,“ povedal minister.

Rušiť školu môže len mesto alebo obec, ktorá ju zriadila. Ministerstvo očakáva, že keď budú mať obce na chod školy, platy či nákup vybavenia menej peňazí na druhý stupeň, tieto triedy zrušia.

Poradca ministra školstva Peter Mederly pripúšťa aj možnosť, že škola síce dostane menej peňazí, ale druhý stupeň nezruší. Vtedy môže aj klesnúť kvalita výučby.

Mederly upozorňuje, že ministerstvo musí zabezpečiť chod školy, takže je možnosť, že síce zníži normatív, teda sumu, ktorú na žiaka posiela, ale škola druhý stupeň nezruší a nakoniec bude žiadať dotáciu od ministerstva.

Zmena financovania sa dotkne stoviek škôl. Konkrétny návrh by mal byť hotový a novelu zákona dá na pripomienky do konca kalendárneho roka. Zákon tak budú musieť odobriť aj poslanci.

Malé školy celé nezavrú

Návrh na zníženie dotácie pre druhý stupeň výučby na menších školách je jedna z možností, ktorú ministrovi navrhli analytici z Inštitútu vzdelávacej politiky. Na takmer 40-stranovej analýze možných následkov spolupracovali s Inštitútom finančnej politiky.

Druhým možným riešením šetrenia na malých školách je podľa analytikov zrušiť celé školy, ktoré majú menej ako 50 žiakov. Rušili by sa však len tie, ktoré majú v blízkosti inú školu – takto by sa dalo ušetriť 13,4 milióna eur ročne.

Veľa malých škôl má totiž podľa analytikov v blízkosti inú školu. V školskom roku 2014/2015 malo 415 z 528 základných škôl s menej ako 50 žiakmi inú základnú školu vzdialenú menej ako päť kilometrov.

Problém je, že v takom prípade by aj niektorí malí žiaci museli cestovať do školy do inej obce, čo by mohlo byť problém najmä pre deti zo sociálne slabšieho prostredia.

Menšie úspory ako v prvých dvoch návrhoch (6 miliónov ročne) by štát získal, ak by štát obmedzil podporu malých škôl v jednej obci na základe zriaďovateľa. V jednej obci by teda dostala viac peňazí na žiakov len jedna škola – zrejme štátna – a nie aj súkromná alebo cirkevná. To by však podľa analytikov obmedzilo možnosť výberu.

Ministerstvo školstva však k rušeniu prvého stupňa a celých menších škôl nepristúpi. „Nechceme malé deti hnať od svojho bydliska. Nechceme zmenšovať počet škôl na prvom stupni, ale o to budeme prísnejší na druhom stupni,“ povedal poradca ministra.

Najmenšie školy minister na poslednú chvíľu zachraňoval ešte pred letom. Zákon totiž hovoril, že ak má trieda menej ako minimálny počet žiakov, nemôže fungovať. Hranica je: 12 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy, 11 žiakov v triede prvého ročníka, 13 žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka.

Minister tento limit pre školy, ktoré majú len prvý stupeň, zrušil, vyhovel tak Mostu-Híd. Tieto limity totiž nespĺňalo 60 malotriedok, mnohé  z nich s vyučovacím jazykom maďarským.

Školské autobusy

Ak by štát rušil školy, treba pripraviť podľa analytikov aj dopravu. Štát dnes prepláca dopravné žiakom, ktorí musia chodiť do školy do inej obce. „Racionalizácii by ešte viac pomohlo, ak by sa rodičia nemuseli spoliehať len na hromadnú dopravu, ale mohli využiť školské autobusy. Tým by sa znížili politické náklady, ktoré znáša obec pri zániku škôl,“ tvrdia vládni analytici.

Pozreli sa na to, ako by to mohlo fungovať, ak by zrušili malé školy do 50 žiakov v okresoch Senica a Zlaté Moravce. Z ekonomického hľadiska podľa analytikov nie je výrazný rozdiel v tom, keď štát prepláca žiakom dopravu v rámci dnešnej prímestskej dopravy, a tým, keby prenajali školské autobusy.

Ministerstvo by tak malo na výber preplácať lístky tak, ako je to dnes – úspora by v tomto prípade bola za 20 rokov 6,9 milióna eur (345-tisíc eur ročne).

Ak by si ministerstvo prenajalo školské autobusy od súkromníka, úspora by bola 6,2 milióna (teda 310-tisíc eur ročne).

Tretia možnosť je, že by štát autobusy nakúpil a prevádzkoval ich, to by bola najdrahšia možnosť – úspora by bola za 20 rokov 1,2 milióna eur, teda 62-tisíc ročne.

Poradca ministra hovorí, že nezvolia pre všetky prípady len jedno riešenie. Niekde bude ministerstvo naďalej preplácať dopravu, ale budú podľa neho aj školy, pre ktoré budú zabezpečovať školské autobusy.

O tretinu menej žiakov

Prečo sa hovorí o rušení škôl? Hlavným dôvodom je, že je v nich menej žiakov. Od roku 2000 klesol počet žiakov o 35 percent. Rovnako sa to však neprejavilo aj na poklese tried, škôl či učiteľov. V rovnakom období skončilo 13 percent škôl, počet tried o pätinu a počet učiteľov o takmer štvrtinu.

„Oproti priemeru OECD máme vyšší počet žiakov na jedného učiteľa, ale menšie triedy,“ napísali analytici. Odhadujú, že ak by sme boli na úrovni OECD, tak by sme ušetrili zhruba 2,1 milióna eur.

Aby sa počet škôl zmenšoval pomerne s tým, ako klesá počet žiakov, má zabezpečiť financovanie podľa počtu žiakov. Mestám a obciam sa teda nemá oplatiť udržiavať malé školy, lebo na ne nemajú mať dostatok peňazí.

Analytici však upozorňujú, že to tak úplne nefunguje. Dôvody vidia dva: jeden je veľká rozdrobenosť – máme veľa malých obcí, ktoré školy zriaďujú aj rozhodujú o ich zatvorení, ale ten väčší dôvod sú politické náklady, ktoré by obec musela znášať.

„Kľúčovým dôvodom na Slovensku je, že kým benefity z racionalizácie čerpá primárne štát v podobe nižších výdavkov, politické náklady znáša predovšetkým samospráva,“ napísali v štúdii.

Nepomôže ani úspora z toho, že školy zrušia, lebo tie sú financované zo štátu, obce im dávajú peniaze len minimálne.

Problém je aj to, že obce sú často malé a je ich veľa. „Viacero malých škôl je v malých obciach pri sebe, aj keď ich počet v posledných rokoch mierne klesá,“ tvrdia analytici. Podľa medzinárodného porovnania má na Slovensku až 65 percent obcí menej ako tisíc obyvateľov, čo je piata najvyššia hodnota spomedzi 23 krajín Únie.

Práve preto, že sú obce malé, rušenie škôl je problematické. Najčastejšie majú pod sebou len jednu školu, a ak by ju zrušili napríklad po dohode s inou obcou, stratili by možnosť ovplyvňovať vzdelávanie.

Politický vplyv je však podľa analytikov silnejší. Ukazujú to na príklade Nitry a Trenčína, ktoré od roku 2004 nezrušili štátnu školu. V Trenčíne pritom klesol počet žiakov o štvrtinu a v Nitre o viac ako pätinu. Naopak v Trnave chodí do školy o 30 percent menej žiakov – a zrušili štvrtinu štátnych škôl – už ich nemajú 12, ale deväť.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie