Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Módna značka propaguje Bratislavu: Nehanbime sa za to, odkiaľ pochádzame

Pavol Bartoš (27), Michal Maco (27), Viktor Blaha (27), Michal je projektový manažér v developerskej firme a Viktor sa aktívne venuje marketingu. Hlavným dizajnérom Bratisky je Pavol „Palko“ Bartoš, známy aj vďaka grafike hudobného festivalu Grape. Foto – Nika Mi
Pavol Bartoš (27), Michal Maco (27), Viktor Blaha (27), Michal je projektový manažér v developerskej firme a Viktor sa aktívne venuje marketingu. Hlavným dizajnérom Bratisky je Pavol „Palko“ Bartoš, známy aj vďaka grafike hudobného festivalu Grape. Foto – Nika Mi

Za značkou Bratiska stoja traja mladí Bratislavčania, ktorí chceli podporiť vzťah k hlavnému mestu. Nevnímajú ho ako dokonalé, ale ako miesto, kde ešte je čo zlepšovať.

Prečo by sme sa mali hanbiť za to, odkiaľ pochádzame alebo kde žijeme? To je hlavná myšlienka Bratisky, módnej značky, ktorá na mikine či tričku prezradí, k akej bratislavskej mestskej štvrti máte citovo najbližšie alebo akú časť mesta máte radi.

S tromi mužmi za Bratiskou sa rozprávame v ich obľúbenom podniku na Grösslingovej ulici, ktorú označujú za malé bratislavské Soho. „Bratislavskú kaviareň“ ako pojem vnímajú pozitívne a vedia tam zahrnúť aj seba. Čo sa im na Bratislave nepáči? Hlavne rodinkárstvo a nefunkčné riadenie mesta pre obyčajných ľudí, ktorí v ňom aktívne žijú.

Ako ľudia reagujú na názov Bratiska?

V: Na začiatku sme počuli samé „prečo“. Teraz, keď ľudia vidia, že to robíme naozaj od srdca, tak aj názov sa im páči. Ale tiež sme stretli Bratislavčanov, ktorí povedali, že to používajú x rokov. Ja som napríklad nepočul slovo Bratiska, kým Mišo nedošiel v tričku raz do mesta s vyšitým nápisom od kamošky. V poslednom čase sa to ľudia naučili používať aj na sociálnych sieťach.

M: Ľuďom to prišlo smiešne, nebrali to za svoje, že by používali iné slovo. Bratislavčan aby tak nazýval svoje mesto? To nie. Blava je tiež už sprofanovaná, ale mne to slovo neprekáža.

Ktoré tričká sú najpopulárnejšie?

M: Najväčšie mestské časti ako Petržalka a Staré Mesto, ale najviac sa predáva Bratiska. Je dosť ťažké odhadnúť záujem o jednotlivé mestské časti.

V: Často ľudia na trhu k nám prídu, že tohto by ste mohli vyrobiť viac, veď nás je tam veľa. Ale skutočnosť je potom niekedy iná a kúpi si to oveľa menej ľudí, ako by sme čakali, alebo zase naopak, vyrobíme málo kusov a predá sa to okamžite. Nie je to ľahké odhadnúť.

Tričko Dúbravka. Foto - Anna Smoroňová
Tričko Dúbravka. Foto – Anna Smoroňová
Tričko Peržalka. Foto - archív Bratiska
Tričko Peržalka. Foto – archív Bratiska

 

Kupujú od vás aj ľudia mimo Bratislavy?

M: Podunajské Biskupice sú naša obľúbená historka. Keď sme raz boli predávať na jednom trhu v Starej tržnici, tak prišla skupina Newyorčanov. Samozrejme, že mestských častiam vôbec nerozumeli, tak sme im to vysvetľovali, že takto podporujeme lokálny patriotizmus, a im sa to páčilo. Pýtali sa, ktorá mestská časť je najviac cool, ale my v Bratislave niečo také nepociťujeme, že by sa život koncentroval iba v jednej mestskej časti. Vedel som, že máme na sklade veľa Podunajských Biskupíc, tak si všetci štyria kúpili Podunajské Biskupice v domnienke, že je to najviac cool a hipsterská štvrť mesta, ktorej názov ani len nevedia prečítať.

V: Pentagon bude vždy cool. (smiech)

M: Ale snažíme sa vyhovieť dopytu, teraz na jeseň chystáme kolekciu, ktorá sa bude venovať viac „neformálnym“ štvrtiam. Nebudú to len mestské časti, veľa ľudí chce napríklad  Grosslingovu, teraz  je to také bratislavské Soho, alebo sme spravili špeciálnu edíciu Jakubák počas predaja práve na Dobrom trhu v tejto časti.

Máte aj kolekciu CP (cezpoľní, ľudia mimo Bratislavy, pozn. red.), nebrali to ľudia provokačne?

V: To je kolekcia, ktorá je veľmi populárna. Vo všeobecnosti to ľudia však kupujú najmä ako darček. Nápis je vcelku vtipný  a veľa Bratislavčanov to aj používa. Ľudia, ktorí nepochádzajú z Bratislavy, sa za to nehanbia. Veď polovica Bratislavy je CP. A v dizajne máme ešte taký malý detail. Pod veľkým nápisom CP je srdiečko a pod tým ešte nápis Bratislava.

M: Nie je to provokácia. Chceli by sme sa vymedziť voči prehnane nacionalistickým tendenciám, chceme podporiť zdravú hrdosť toho, odkiaľ pochádzame. Pred pár rokmi by nikomu ani nenapadlo si dať mikinu so svojou štvrťou.

Takže ste sa nestretli s negatívnymi ohlasmi?

V: Hejterov treba mať. Ak ich nemáte, tak robíte niečo zle. Väčšinou to bolo od starších ľudí, že čo to máme za názov.

Ako nastavujete ceny?

M: Ľudia za nami často prichádzajú, že prečo máme o niečo vyššie ceny. Nemáme možno ceny, ako nájdete v obchodných reťazcoch a nákupných centrách.

V: Náš hlavný „problém“ je, že nekupujeme tričká za tri eurá z Číny. Ale kvalitný tovar, vďaka čomu sme za tie dva roky mali možno jednu alebo dve reklamácie. Ak to človek perie tak, ako má, tak sa tričko nesperie a sieťotlač vydrží. A  keď sa náhodou niečo stane, tak nám iba zavolajú a tričko alebo mikinu bez problémov vymeníme.

Sú nejaké módne trendy, do ktorých by ste nešli?

V: Megíny, mužské legíny. To naozaj existuje.

M: Ja si pamätám, ako si nám pred rokom zamietol bielu kolekciu a teraz na Grape si chodil celý v bielom.

V: Áno, hovoril som „biele veci, to nikto nosiť nebude“. A o 6 mesiacov neskôr som mal už tri biele mikiny v šatníku.  Možno po tomto rozhovore prídeme všetci traja v megínach. (smiech)

Zaujali ste ľudí, tým že fotíte vaše produkty na dôchodcoch. Ako ste prišli s tým nápadom?

M: S týmto nápadom prišla Anna Smoroňová. Veľmi sa nám páči, akým štýlom premýšľa a ako fotku štylizuje. Predtým ako sme začali, tak sme premýšľali, ako značku spopularizovať. Mali sme nejaké nápady, ale dôchodcovia to neboli. Jej napadlo produkt odfotiť na starších Bratislavčanoch a ukázať nadčasovosť. A že človek to môže nosiť do staroby. Na fotkách medzi nimi je napríklad aj starý otec mojej ženy.

V: Cez našich známych a kamarátov máme modelov, ich starých rodičov a tí si to užívajú a tešia sa z toho. Starí ľudia si myslia, že o nich už dnes vôbec nie je záujem. Napríklad pani Anička, ktorá bola vicemiss babička pre Nové Mesto. Tak sa z nás veľmi tešila, že je to pre ňu pocta, a aj koláče nám na fotenie napiekla. Poznáme x kamarátov, ktorí to kupujú babke a nosia to, pretože svoju mestskú časť majú radi. Nikto sa tu nehanbí za to, odkiaľ pochádza, prečo by aj mal. To je pre nás asi to najdôležitejšie, že sme pre každého a nie len pre bratislavských „hipsterov“ a kamarátov.

 Ste hipsteri?

V: To slovo neviem veľmi definovať.

M: Ale sme to vraj aj my. (smiech)

Vnímate sa ako súčasť „bratislavskej kaviarne“?

M: Asi áno, ja sa v nej dobre cítim, je to príjemná bublinka. Je normálne, že sa to tak škatuľkuje, vznikla nejaká názorová opozícia a v našej bublinke sa dobre žije, škoda, že nie je rozšírenejšia. Bratislavská kaviareň neurobila nič zlé. Keď sa udejú nejaké zlé veci, tak je to všetko mimo tej bublinky. Ja sa radím medzi bublinkárov a myslím, že tam zapadá Viktor a aj Palko.

V: Veľa vecí, čo tu vznikli v poslednom čase, sú podľa mňa práve od „slniečkárov“, a nevidím v tom nič zlé. Práve ľudia, čo sedia na tej kávičke, tak často prídu s nápadom a riešeniami, ktoré posúvajú bratislavskú spoločnosť a celkovo Bratislavu ďalej.

Čo máte radi na Bratislave?

M: Na Bratislave ma baví, že je taká nedokonalá. Ak by som žil dajme tomu v Štokholme, ktorý je svojím spôsobom dokonalé mesto, kde všetko funguje, tak by sme tam nemali čo robiť. Ale tu sa pozrieme, čo ešte všetko by sa tu dalo zmeniť k lepšiemu, a tým spôsobom je to zábavné. (smiech) Takže mám rád bratislavskú vôľu niečo meniť a aktivizmus. Ľudia nie sú ľahostajní a je to super.

V: Napríklad medzi značkami fungujúcimi v Bratislave spolu dobre vychádzame a kamarátime sa, namiesto konkurenčného boja. Nefunguje to tu zhora, tak zdola sa vytvára niečo silné, fungujúce a od ľudí. Mám pocit, že naša generácia sa rozhodla, že si už nebude kúsať do jazyka. Veľa sa toho zmenilo za poslednú dobu, ľudia na Facebooku priamočiaro označujú v komentároch ľudí, ktorí sú za to, čo sa im nepáči, zodpovední alebo to majú na starosti. A potom sú tu aj mladí 17-roční ľudia, čo vedia zorganizovať festival na Hlavnom námestí. Je tu veľa možností a príležitostí, ktoré sa ľudia neboja využiť. To ma najviac teší.

Čo by ste na Bratislave zmenili?

M: Ja by som zmenil vedenie Bratislavy v prvom rade. Najväčší základ fungovania mesta je to, ako je riadené, a sú veci, ktoré nemôžeme zmeniť ako jeho obyvatelia. Napríklad parkovanie na chodníkoch, devastácia zelene, špina a vizuálny smog. Sú veci, ktoré sa dajú zmeniť iba zhora, a my máme malý dosah. Rodinkársko a klientelizmus, to je to, čo ma najviac štve.

V: Developerský zákon by určite mestu pomohol. Teraz ako pekný príklad, ako by to malo fungovať,  je zbúrané PKO. Upravili promenádu od River Parku po Lafranconi a konečne to dobre vyzerá, dá sa normálne bez ohrozenia na životoch prejsť až do Karlovky.

M: Vytvára sa precedens, že sa tu toho veľa prepečie v tichosti  a to je na tom to najhoršie.

Dnes na DennikE.sk

Jedna stena musí ísť preč. Hygienici spresňujú pravidlá pre terasy a podniky riešia, či tam ešte bude dosť teplo

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Terasy reštaurácií, ktoré tam chcú podávať jedlo, budú musieť mať od piatka najmenej jednu stenu odkrytú. Upravuje to nová vyhláška hygienikov, ktorá tentoraz už jednoznačne deklaruje, že čiastočná ochrana pred poveternostnými podmienkami je povolená.

Minúta po minúte

Rakúsko patrí spoločne s Českom a Slovinskom medzi krajiny, ktoré chcú strediská otvoriť. Švajčiarske strediská sú už otvorené. Taliansko a Nemecko sú proti, obávajú sa totiž, že nový koronavírus sa môže v strediskách rýchlo šíriť.

Kto je proti: Denník Salzburger Nachrichten pripomína, že nemecká kancelárka Angela Merkelová požaduje zatvorenie všetkých lyžiarskych stredísk v Európe, aby sa pandémia dostala pod kontrolu. Podporujú to aj Taliansko a Francúzsko.

Takisto maďarský premiér Viktor Orbán vyzval v piatok Maďarov, aby si nerezervovali zahraničné lyžovačky. Dodal, že nebude nikomu brániť, ale tí, ktorí vycestujú, musia pri návrate počítať s prísnymi kontrolami a karanténou. Prvá vlna pandémie bola podľa neho spojená s viacerými ohniskami nákazy v lyžiarskych strediskách, preto budú teraz platiť prísne pravidlá.

Kto je za: Okrem Rakúska nechcú lyžiarske strediská zatvárať ani ďalšie krajiny na čele so Švajčiarskom, kde sa už lyžuje. Otvoriť chcú však napríklad aj Česko, Slovinsko či Španielsko.

Rakúsko chce spustiť lyžiarske strediská po tom, ako sa spomalí šírenie nového koronavírusu, uvádza sa na stránke vlády. Na to nepotrebuje žiadnu dohodu s inými krajinami. Podobne ako v lete sa budú musieť počas zimnej sezóny dodržiavať rozsiahle preventívne a bezpečnostné opatrenia.

Napríklad Aprés Ski bary nebudú fungovať tak, ako sme ich poznali. Konzumácia jedla a nápojov bude zrejme povolená len vonku. Pri státí v rade na lanovkách alebo v reštauráciách sa bude musieť dodržovať odstup minimálne jeden meter. Okrem toho budú ľudia v kabínkach alebo lokáloch musieť mať prekryté ústa a nos rúškom alebo inak. Maximálny počet osôb na kabínku nie je stanovený, lanovky sú považované za verejný dopravný prostriedok a platia pre ne rovnaké predpisy ako napríklad vo viedenskom metre.

Slovensko zatiaľ neprijalo jednoznačné stanovisko, minister cestovného ruchu Andrej Doležal hľadá spôsob, ako strediská otvoriť, podporu vlády však nemá istú.

Británia sa chystá podľa Financial Times na budúci týždeň schváliť vakcínu spoločností BioNTech a Pfizer proti koronavírusu a jej dodávky sa začnú len pár hodín po schválení.

Premiér Johnson vymenoval námestníka ministra obchodu Nadhima Zahawiho za člena vlády zodpovedného za očkovanie proti covidu-19. Premiérov krok sa chápe ako znamenie, že britská vláda pripravuje program hromadného očkovania v najbližších dňoch. (ft, čtk)

Erik Tomáš (Hlas) kritizuje ministra Krajniaka, že ako opozičný politik hlasoval za takzvané obedy zadarmo a teraz ich ruší. „Skupina 510-tisíc detí, ktorí mali na tieto obedy nárok, sa zúži len na 61-tisíc detí rodičov v hmotnej núdzi,“ povedal Tomáš.

Krajniak reaguje, že zvýšili príspevok na stravovanie dieťaťa na sumu 1,30 eura za jeden obed. Rodičom, ktorí majú na príspevok nárok, dali podľa Krajniaka slobodnú voľbu – či dieťa posielať do školskej jedálne, alebo mu zabezpečiť obed inde.

Novela, ktorú v novembra schválil parlament, má byť účinná od budúceho školského roka.

Veľká Británia očakáva na prelome rokov v dôsledku brexitu problémy s dodávkami niektorých potravín z EÚ: môže ísť napríklad konzervované paradajky, olivy, víno či detskú výživu. Môže to aj zvýšiť ceny, ale Británia nebude mať problém so základnými potravinami, povedal Dominic Goudie z britského združenia výrobcov potravín a nápojov.

Nedostatok skladovacích priestorov počas vianočnej sezóny, ktorá tento rok prebieha v čase, keď sa Británia chystá opustiť jednotný trh EÚ, vystavuje krajinu riziku nedostatku niektorých potravinárskych výrobkov.

Do konca prechodného obdobia zostáva len 5 týždňov. Veľkí výrobcovia a priemyselné skupiny varujú, že skladová kapacita potravinárskeho dodávateľského reťazca je na vrchole a ďalšie šoky nezvládne.

Spoločnosť Unilever, výrobca zmrzliny Ben & Jerry či majonézy Hellmann’s, uviedla, že si vytvára zásoby kľúčových produktov, ale jej „sklady sú už úplne plné“. Rovnako je na tom jej konkurent Nestlé, pre ktorého je aktuálne prioritou udržať dodávky produktov do Veľkej Británie, pretože rokovania medzi Londýnom a Bruselom o obchodnej dohode uviazli na mŕtvom bode.

V tomto „rušnom období roka“ je však vytváranie zásob ťažké, upozornil švajčiarsky potravinársky gigant Nestlé. „Flexibilita, ktorú sme mali v marci, keď sme reagovali na požiadavky spojené s ochorením COVID-19 v oblasti presunu zásob, v tomto ročnom období neexistuje,“ skonštatoval Unilever. „Potrebujeme, aby vlády na oboch stranách urobili všetko, čo je potrebné, aby prístavy a cesty zostali otvorené pre plynulé zásobovanie.“

Firmy a dokonca aj britskí ministri varovali pred možným narušením dodávok od budúceho roka pre dlhé rady nákladných vozidiel na hraniciach bez ohľadu na to, či sa podarí dosiahnuť obchodnú dohodu alebo nie.

Problém je v tom, že k odchodu Británie z európskeho trhu dochádza v tom najhoršom možnom čase, keď vianočný tovar zaberá úložný priestor v skladoch.

Podľa ľudí z britského potravinárskeho priemyslu je pravdepodobné, že nastanú problémy s dodávkami niektorých kľúčových výrobkov z EÚ. Veľká Británia dováža z kontinentu množstvo produktov – od konzervovaných paradajok cez olivy po víno a detskú výživu.

Ďalej sa domnievajú, že aj v prípade dohody o obchode s EÚ sa ceny niektorých potravín v Británii pravdepodobne zvýšia.

Firmy na ostrovoch sa snažia prijať ďalších pracovníkov v oblasti logistiky, aby zabezpečili, že prístavy budú schopné čeliť zvýšenému dopytu po vykládke a skladovaní zásob. A veľké koncerny ako Unilever posilňujú výrobu v Británii.

„No najväčšie obavy vyvoláva obmedzená skladovacia kapacita, najmä nedostatok potravinovo bezpečných skladov,“ uviedol Dominic Goudie z britského združenia výrobcov potravín a nápojov. Británii síce „nedôjde základné jedlo“, ale podľa neho môže dôjsť k sporadickému nedostatku určitých výrobkov a značiek.

Viac ako štyri roky po tom, čo Veľká Británia v referende rozhodla o odchode z EÚ, do ktorej vstúpila v roku 1973, obe strany stále nedosiahli dohodu o budúcich obchodných vzťahoch. (tasr)

Vývoj čínskeho dopravného lietadla C919 je na konci a miestny úrad pre civilné letectvo sleduje posledné skúšobné lety. Informoval o tom štátny výrobca lietadiel Commercial Aircraft Corp of China.

Prvé veľké dopravné lietadlo vyvinuté v Číne má na trhu dopravných lietadiel, ktoré majú okolo 150 miest, konkurovať Airbusu A320 a Boeingu 737.

Firma ráta s tým, že lietadlo C919 získa osvedčenie letovej spôsobilosti na budúci rok. (čtk)

Čína od januára zakáže dovoz všetkého odpadového materiálu, čím vyvrcholí trojročný proces postupnej redukcie prijímania odpadu zo zahraničia. Krajina od 80. rokov dovážala pevný odpad, ktorý miestne spoločnosti čistili, drvili a premieňali na surový materiál pre tamojší priemysel.

Čína bola roky najväčším importérom odpadu na svete, čo často viedlo k znečisteniu životného prostredia, keď sa dané materiály nedali recyklovať alebo patrične spracovať.

Vláda v Pekingu však v roku 2018 začala zatvárať dvere pred zahraničným odpadom, čo vo vývozných krajinách spôsobilo jeho hromadenie.

Čína odvtedy vo zvyšujúcej sa miere zakazuje import rôznych druhov plastu, autodielov, papiera, textilu, dreva a kovu. Od 1. januára 2021 zakáže dovoz všetkých druhov odpadu. (afp, tasr)

Akcie v USA zakončili skrátený týždeň rastom, index Nasdaq sa dokonca vyšplhal na doterajšie maximum. Akciovému trhu pomáhala nádej na ekonomické oživenie v budúcom roku vďaka správam o vakcíne proti koronavírusu, ktoré prevážili nad údajmi o rastúcom počte nakazených. (reuters)

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský nečakane odvolal riaditeľa štátneho podniku Lesy SR Mateja Vigodu. Ministerstvo tvrdí, že chce „zdynamizovanie transformačných procesov a nastavenie účinnej obchodnej politiky“.

Vigoda viedol štátne lesy len od jari, najprv ako dočasne poverený riaditeľ, potom riadne vymenovaný. Novým dočasne povereným riaditeľom bude Tomáš Čuka, ktorý viedol odštepný závod v Leviciach.

„Rozhodnutie pána ministra plne rešpektujem,“ reagoval na odvolanie Vigoda. „Je mi ľúto, že som nemohol naplniť svoje plány reorganizácie štátneho podniku, s ktorými som vyhral výberové konanie. Toto náhle rozhodnutie prichádza v čase rozbehnutých transformačných procesov a nastavovania novej obchodnej politiky, ktorá mala zabezpečiť korektné dodávateľsko-odberateľské vzťahy, a predovšetkým naštartovať procesy lesného hospodárenia aj smerom k mimo produkčným funkciám lesa.“

Lesy SR spravujú približne polovicu lesov na Slovensku.

Euro dnes voči doláru vystúpilo na najvyššie úrovne od prelomu augusta a septembra, americký dolár bol, naopak, ku košu mien najnižšie za takmer tri mesiace.

  • Dolárový index, ktorý sleduje výkon dolára voči košu šiestich popredných mien, strácal o 17.25 SEČ 0,2 % na 91,77 bodu.
  • Európska mena sa posilňovala voči doláru o 0,4 % na 1,1955 USD.

Dolár tento mesiac klesol už o viac než 2,2 %. Nálada na globálnom trhu sa zlepšila po volebnom víťazstve Joea Bidena a po správach o pokroku vakcín proti covidu-19, čo znížilo dopyt po bezpečných menách.

Investori po priaznivých správach z Číny uprednostňujú meny krajín, ktoré obchodujú s komoditami, na čele s austrálskym dolárom. (čtk, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať