Denník N

Módna značka propaguje Bratislavu: Nehanbime sa za to, odkiaľ pochádzame

Pavol Bartoš (27), Michal Maco (27), Viktor Blaha (27), Michal je projektový manažér v developerskej firme a Viktor sa aktívne venuje marketingu. Hlavným dizajnérom Bratisky je Pavol „Palko“ Bartoš, známy aj vďaka grafike hudobného festivalu Grape. Foto – Nika Mi
Pavol Bartoš (27), Michal Maco (27), Viktor Blaha (27), Michal je projektový manažér v developerskej firme a Viktor sa aktívne venuje marketingu. Hlavným dizajnérom Bratisky je Pavol „Palko“ Bartoš, známy aj vďaka grafike hudobného festivalu Grape. Foto – Nika Mi

Za značkou Bratiska stoja traja mladí Bratislavčania, ktorí chceli podporiť vzťah k hlavnému mestu. Nevnímajú ho ako dokonalé, ale ako miesto, kde ešte je čo zlepšovať.

Prečo by sme sa mali hanbiť za to, odkiaľ pochádzame alebo kde žijeme? To je hlavná myšlienka Bratisky, módnej značky, ktorá na mikine či tričku prezradí, k akej bratislavskej mestskej štvrti máte citovo najbližšie alebo akú časť mesta máte radi.

S tromi mužmi za Bratiskou sa rozprávame v ich obľúbenom podniku na Grösslingovej ulici, ktorú označujú za malé bratislavské Soho. „Bratislavskú kaviareň“ ako pojem vnímajú pozitívne a vedia tam zahrnúť aj seba. Čo sa im na Bratislave nepáči? Hlavne rodinkárstvo a nefunkčné riadenie mesta pre obyčajných ľudí, ktorí v ňom aktívne žijú.

Ako ľudia reagujú na názov Bratiska?

V: Na začiatku sme počuli samé „prečo“. Teraz, keď ľudia vidia, že to robíme naozaj od srdca, tak aj názov sa im páči. Ale tiež sme stretli Bratislavčanov, ktorí povedali, že to používajú x rokov. Ja som napríklad nepočul slovo Bratiska, kým Mišo nedošiel v tričku raz do mesta s vyšitým nápisom od kamošky. V poslednom čase sa to ľudia naučili používať aj na sociálnych sieťach.

M: Ľuďom to prišlo smiešne, nebrali to za svoje, že by používali iné slovo. Bratislavčan aby tak nazýval svoje mesto? To nie. Blava je tiež už sprofanovaná, ale mne to slovo neprekáža.

Ktoré tričká sú najpopulárnejšie?

M: Najväčšie mestské časti ako Petržalka a Staré Mesto, ale najviac sa predáva Bratiska. Je dosť ťažké odhadnúť záujem o jednotlivé mestské časti.

V: Často ľudia na trhu k nám prídu, že tohto by ste mohli vyrobiť viac, veď nás je tam veľa. Ale skutočnosť je potom niekedy iná a kúpi si to oveľa menej ľudí, ako by sme čakali, alebo zase naopak, vyrobíme málo kusov a predá sa to okamžite. Nie je to ľahké odhadnúť.

Tričko Dúbravka. Foto - Anna Smoroňová
Tričko Dúbravka. Foto – Anna Smoroňová
Tričko Peržalka. Foto - archív Bratiska
Tričko Peržalka. Foto – archív Bratiska

 

Kupujú od vás aj ľudia mimo Bratislavy?

M: Podunajské Biskupice sú naša obľúbená historka. Keď sme raz boli predávať na jednom trhu v Starej tržnici, tak prišla skupina Newyorčanov. Samozrejme, že mestských častiam vôbec nerozumeli, tak sme im to vysvetľovali, že takto podporujeme lokálny patriotizmus, a im sa to páčilo. Pýtali sa, ktorá mestská časť je najviac cool, ale my v Bratislave niečo také nepociťujeme, že by sa život koncentroval iba v jednej mestskej časti. Vedel som, že máme na sklade veľa Podunajských Biskupíc, tak si všetci štyria kúpili Podunajské Biskupice v domnienke, že je to najviac cool a hipsterská štvrť mesta, ktorej názov ani len nevedia prečítať.

V: Pentagon bude vždy cool. (smiech)

M: Ale snažíme sa vyhovieť dopytu, teraz na jeseň chystáme kolekciu, ktorá sa bude venovať viac „neformálnym“ štvrtiam. Nebudú to len mestské časti, veľa ľudí chce napríklad  Grosslingovu, teraz  je to také bratislavské Soho, alebo sme spravili špeciálnu edíciu Jakubák počas predaja práve na Dobrom trhu v tejto časti.

Máte aj kolekciu CP (cezpoľní, ľudia mimo Bratislavy, pozn. red.), nebrali to ľudia provokačne?

V: To je kolekcia, ktorá je veľmi populárna. Vo všeobecnosti to ľudia však kupujú najmä ako darček. Nápis je vcelku vtipný  a veľa Bratislavčanov to aj používa. Ľudia, ktorí nepochádzajú z Bratislavy, sa za to nehanbia. Veď polovica Bratislavy je CP. A v dizajne máme ešte taký malý detail. Pod veľkým nápisom CP je srdiečko a pod tým ešte nápis Bratislava.

M: Nie je to provokácia. Chceli by sme sa vymedziť voči prehnane nacionalistickým tendenciám, chceme podporiť zdravú hrdosť toho, odkiaľ pochádzame. Pred pár rokmi by nikomu ani nenapadlo si dať mikinu so svojou štvrťou.

Takže ste sa nestretli s negatívnymi ohlasmi?

V: Hejterov treba mať. Ak ich nemáte, tak robíte niečo zle. Väčšinou to bolo od starších ľudí, že čo to máme za názov.

Ako nastavujete ceny?

M: Ľudia za nami často prichádzajú, že prečo máme o niečo vyššie ceny. Nemáme možno ceny, ako nájdete v obchodných reťazcoch a nákupných centrách.

V: Náš hlavný „problém“ je, že nekupujeme tričká za tri eurá z Číny. Ale kvalitný tovar, vďaka čomu sme za tie dva roky mali možno jednu alebo dve reklamácie. Ak to človek perie tak, ako má, tak sa tričko nesperie a sieťotlač vydrží. A  keď sa náhodou niečo stane, tak nám iba zavolajú a tričko alebo mikinu bez problémov vymeníme.

Sú nejaké módne trendy, do ktorých by ste nešli?

V: Megíny, mužské legíny. To naozaj existuje.

M: Ja si pamätám, ako si nám pred rokom zamietol bielu kolekciu a teraz na Grape si chodil celý v bielom.

V: Áno, hovoril som „biele veci, to nikto nosiť nebude“. A o 6 mesiacov neskôr som mal už tri biele mikiny v šatníku.  Možno po tomto rozhovore prídeme všetci traja v megínach. (smiech)

Zaujali ste ľudí, tým že fotíte vaše produkty na dôchodcoch. Ako ste prišli s tým nápadom?

M: S týmto nápadom prišla Anna Smoroňová. Veľmi sa nám páči, akým štýlom premýšľa a ako fotku štylizuje. Predtým ako sme začali, tak sme premýšľali, ako značku spopularizovať. Mali sme nejaké nápady, ale dôchodcovia to neboli. Jej napadlo produkt odfotiť na starších Bratislavčanoch a ukázať nadčasovosť. A že človek to môže nosiť do staroby. Na fotkách medzi nimi je napríklad aj starý otec mojej ženy.

V: Cez našich známych a kamarátov máme modelov, ich starých rodičov a tí si to užívajú a tešia sa z toho. Starí ľudia si myslia, že o nich už dnes vôbec nie je záujem. Napríklad pani Anička, ktorá bola vicemiss babička pre Nové Mesto. Tak sa z nás veľmi tešila, že je to pre ňu pocta, a aj koláče nám na fotenie napiekla. Poznáme x kamarátov, ktorí to kupujú babke a nosia to, pretože svoju mestskú časť majú radi. Nikto sa tu nehanbí za to, odkiaľ pochádza, prečo by aj mal. To je pre nás asi to najdôležitejšie, že sme pre každého a nie len pre bratislavských „hipsterov“ a kamarátov.

 Ste hipsteri?

V: To slovo neviem veľmi definovať.

M: Ale sme to vraj aj my. (smiech)

Vnímate sa ako súčasť „bratislavskej kaviarne“?

M: Asi áno, ja sa v nej dobre cítim, je to príjemná bublinka. Je normálne, že sa to tak škatuľkuje, vznikla nejaká názorová opozícia a v našej bublinke sa dobre žije, škoda, že nie je rozšírenejšia. Bratislavská kaviareň neurobila nič zlé. Keď sa udejú nejaké zlé veci, tak je to všetko mimo tej bublinky. Ja sa radím medzi bublinkárov a myslím, že tam zapadá Viktor a aj Palko.

V: Veľa vecí, čo tu vznikli v poslednom čase, sú podľa mňa práve od „slniečkárov“, a nevidím v tom nič zlé. Práve ľudia, čo sedia na tej kávičke, tak často prídu s nápadom a riešeniami, ktoré posúvajú bratislavskú spoločnosť a celkovo Bratislavu ďalej.

Čo máte radi na Bratislave?

M: Na Bratislave ma baví, že je taká nedokonalá. Ak by som žil dajme tomu v Štokholme, ktorý je svojím spôsobom dokonalé mesto, kde všetko funguje, tak by sme tam nemali čo robiť. Ale tu sa pozrieme, čo ešte všetko by sa tu dalo zmeniť k lepšiemu, a tým spôsobom je to zábavné. (smiech) Takže mám rád bratislavskú vôľu niečo meniť a aktivizmus. Ľudia nie sú ľahostajní a je to super.

V: Napríklad medzi značkami fungujúcimi v Bratislave spolu dobre vychádzame a kamarátime sa, namiesto konkurenčného boja. Nefunguje to tu zhora, tak zdola sa vytvára niečo silné, fungujúce a od ľudí. Mám pocit, že naša generácia sa rozhodla, že si už nebude kúsať do jazyka. Veľa sa toho zmenilo za poslednú dobu, ľudia na Facebooku priamočiaro označujú v komentároch ľudí, ktorí sú za to, čo sa im nepáči, zodpovední alebo to majú na starosti. A potom sú tu aj mladí 17-roční ľudia, čo vedia zorganizovať festival na Hlavnom námestí. Je tu veľa možností a príležitostí, ktoré sa ľudia neboja využiť. To ma najviac teší.

Čo by ste na Bratislave zmenili?

M: Ja by som zmenil vedenie Bratislavy v prvom rade. Najväčší základ fungovania mesta je to, ako je riadené, a sú veci, ktoré nemôžeme zmeniť ako jeho obyvatelia. Napríklad parkovanie na chodníkoch, devastácia zelene, špina a vizuálny smog. Sú veci, ktoré sa dajú zmeniť iba zhora, a my máme malý dosah. Rodinkársko a klientelizmus, to je to, čo ma najviac štve.

V: Developerský zákon by určite mestu pomohol. Teraz ako pekný príklad, ako by to malo fungovať,  je zbúrané PKO. Upravili promenádu od River Parku po Lafranconi a konečne to dobre vyzerá, dá sa normálne bez ohrozenia na životoch prejsť až do Karlovky.

M: Vytvára sa precedens, že sa tu toho veľa prepečie v tichosti  a to je na tom to najhoršie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie