Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kto dopadol horšie ako veritelia Váhostavu? Tí, ktorým dlhuje Carrefour

Porovnali sme prípady vymazania dlhov Váhostavu a vlastníka Carrefouru. Veritelia obchodného reťazca dopadli oveľa horšie, ale štát im nepomohol.

Veľká stavebná firma so štátnymi zákazkami a stovkami zamestnancov a renomovaný obchodný reťazec, ktorý roky patril medzi TOP 10 obchodníkov na Slovensku. Ani Váhostav, ani prevádzkovateľ Carrefouru na Slovensku – Retail Value Stores však nedokázali platiť svojim dodávateľom a dostali sa do reštrukturalizácie.

Stavebnej spoločnosti odobrili veritelia jej reštrukturalizačný plán už vlani v apríli, súd ho potvrdil v máji. Prevádzkovateľ Carrefouru nezískal jednoznačný súhlas veriteľov s vymazaním veľkej časti dlhov v polovici septembra, no súd tento jeho plán napriek tomu tento týždeň odobril.

Kedy a akú časť svojich peňazí veritelia obidvoch firiem uvidia? A ktorí z nich dopadli lepšie?

Koľko dostanú: Od Váhostavu viac

Váhostav má na základe schváleného reštrukturalizačného plánu vyplatiť všetkým veriteľom 43,85 milióna eur. Nezabezpečeným veriteľom má uhradiť 18,75 % z ich pôvodnej pohľadávky, teda 19,6 milióna eur.

Banky ako zabezpečení veritelia majú dostať 85 % zo svojich pohľadávok, teda 24,2 milióna eur. Vzdali sa časti svojich peňazí v prospech nezabezpečených veriteľov, ktorí mali pôvodne uvidieť len 15 % svojich peňazí.

Celkové pohľadávky nezabezpečených veriteľov dosiahli 104,7 milióna eur. Výška všetkých priznaných pohľadávok bola 136 miliónov eur.

Reakciu premiéra si nevyplatení stavbári vynútili aj protestmi. Foto N - Tomáš Benedikovič
Reakciu premiéra si nevyplatení stavbári vynútili aj protestmi. Foto N – Tomáš Benedikovič

No väčšina nezabezpečených veriteľov využila radšej ponuku štátu, že odkúpi rýchlejšie ich pohľadávky do výšky 50 % ich hodnoty, najviac do hodnoty 200-tisíc eur, namiesto toho, aby dostali len 18,75 %. Pohľadávky vykupuje štátna Slovenská reštrukturalizačná.

Retail Value Stores vymaže podstatne väčšiu časť svojich dlhov. Na základe reštrukturalizačného plánu totiž jej veritelia dostanú len 3 % z nezaplatených faktúr.

Z viac ako 20 miliónov eur prihlásených a 17,5 milióna eur správcom priznaných pohľadávok tak vyplatí len niečo vyše 430-tisíc eur.

Kedy ich vyplatia: Carrefour by mal byť skôr

Váhostav má na vyplatenie časti dlhov malých veriteľov lehotu 5 rokov, mal by ich vyplácať postupne.

No keďže väčšina z nich využila možnosť odkúpenia pohľadávok štátom, 50 % dostanú rýchlejšie. Prihlásiť sa o ne mohli do konca marca tohto roku, takže by ich mohli mať na účte asi po roku od schválenia reštrukturalizácie.

„Uzavreli, zverejnili a vyplatili sme celkovo 466 zmlúv, ktorými sme nadobudli pohľadávky v hodnote 26,5 milióna eur, za ktoré sme zaplatili odplatu vo výške 12,6 milióna eur,“ povedal Peter Miššík zo Slovenskej reštrukturalizačnej.

Štátna reštrukturalizačná spoločnosť, ktorá prevzala pohľadávky od veriteľov, by mala potom po dobu 5 rokov vždy ku koncu júna dostávať od Váhostavu pätinu z 18,75 percenta nominálnej hodnoty nadobudnutých pohľadávok.

Veritelia spoločnosti Retail Value Stores síce uvidia zo svojich peňazí podstatne menej, no mali by ich dostať skôr. Reštrukturalizačný plán totiž počíta s tým, že by sa na ich účte mala suma vo výške troch percent ich pohľadávok objaviť do 30 dní od odobrenia reštrukturalizácie súdom. Na účet by im mali prísť jednou splátkou.

Foto - tasr
Foto – TASR

Na ich vyplatenie si však prevádzkovateľ obchodov Carrefour musí požičať. V pôvodnom návrhu reštrukturalizačného plánu spomínal pôžičku zo Sberbank, ktorá by mala vykryť celkovú výšku odškodenia v reštrukturalizácii; v upravenej verzii už spomínal úver z Privatbanky.

Ako Sberbank, tak aj Privatbanka sú previazané s finančnou skupinou Penta. Jozef Špirko, ktorý teraz zachraňuje Retail Value Stores ako investor, bol bývalým partnerom tejto finančnej skupiny.

Ako im pomohol štát: Len Váhostavu

Hoci sa možná pomoc štátu skloňovala pri vymazaní dlhov oboch spoločností, štát ju napokon poskytol len jednej z nich – Váhostavu. Argumentoval snahou pomôcť malým stavbárom, ktorým dlhoval stavebný gigant, čo dostával aj štátne zákazky. Tiež tým, že ak by ho veritelia poslali do konkurzu, o zamestnanie by prišlo 1500 ľudí, ktorí pre Váhostav pracujú.

Obchody Carrefour na Slovensku pritom tiež v čase normálneho fungovania pred niekoľkými rokmi zamestnávali stovky ľudí. Po problémoch s neplatením faktúr ich počet Retail Value Stores výrazne zmenšil a časť zamestnancov prepustil. V reštrukturalizačnom pláne uviedol, že momentálne zamestnáva 237 ľudí.

Premiér Robert Fico sľúbil veriteľom Váhostavu, že im vyplatí polovicu nepreplatených faktúr od stavebného gigantu. Pre kauzu Váhostav menili aj legislatívu: má zabezpečiť výhodnejšie postavenie dodávateľov, ktorí sa ocitnú v pozícii veriteľov. Po zmene v Obchodnom zákonníku by mali byť pohľadávky nepremlčateľné a veritelia by sa mali dostať k svojim peniazom neskôr v prípade zisku spoločnosti, ktorá prešla reštrukturalizáciou.

Na štát sa obrátili aj dodávatelia, ktorým dlhoval prevádzkovateľ Carrefouru, najmä potravinári. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) si aj dala predložiť sumár celej kauzy a vyčíslenie všetkých pohľadávok, no napokon ani ona, ani vláda nepodnikli v tomto prípade žiadny krok a nenavrhli žiadne riešenie.

Matečnej rezort v apríli naznačoval, že je limitovaný zákonnými možnosťami, a ak naznačoval nejaké riešenie, tak skôr do budúcnosti, ako v prípade, ktorý už dodávateľov trápil. „Urobíme všetko pre to, aby sme do budúcnosti ochránili našich výrobcov a našli spôsob, ako sa podobnému stavu vyhnúť. Vyzývam všetkých slovenských producentov, aby v podobných prípadoch nečakali, kým nebude cesty späť, ale aby konali včas a informovali ministerstvo,“ povedala.

Tým, že ministerstvo pôdohospodárstva – ktorému vlastník Carrefour dlhoval milióny eur za pokuty – cez svojich zástupcov na veriteľskej schôdzi hlasovalo proti reštrukturalizačnému plánu, posunulo konečný verdikt o polení reštrukturalizácie o dva týždne. Ministerstvo svoj postup odôvodnilo tým, že ak by pristúpilo na len trojpercentné odškodnenie veriteľov, mohlo by sa to považovať na nepovolenú štátnu pomoc súkromnej firme.

Dnes na DennikE.sk

Návod pre firmy: Koľko respirátorov dať zamestnancovi, kam s nimi cez obed a kedy stačí aj KN95?

Ilustračné foto – TASR/DPA
Ilustračné foto – TASR/DPA

Aký rozdiel je medzi respirátorom s označením FFP2 a KN95? Ako dlho ich môžeme nosiť a čo znamenajú ďalšie údaje na nich? V rozhovore s odborníčkou na ochranné pracovné prostriedky prinášame odpovede na veľa praktických otázok.

Týždeň v európskej ekonomike: Čo vieme o očkovacích pasoch? Prídu možno v lete, budú digitálne a nie od Google či Apple

Foto - TASR / AP
Foto – TASR / AP

Týždeň v európskej ekonomike od Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ smeruje k vakcinačným pasom, nejasnosti však ostávajú.
  • Systematické zneužívanie poľnohospodárskych subvencií v strednej a východnej Európe.
  • Zelená premena čaká aj profesionálny šport.

Minúta po minúte

Akcie amerických technologických gigantov sa dnes výrazne oslabili, index Nasdaq Composite si pohoršil o 2,7 %. Pokles Microsoftu, Applu či Amazonu prevážil nad rastom finančných, energetických či priemyselných podnikov.

Investori podľa agentúry Reuters presúvali peniaze z technologických firiem do odvetví, ktoré podľa nich budú viac ťažiť z oživovania ekonomiky.

Ako klesli indexy na Wall Street

  • Dowov-Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie 30 popredných amerických podnikov, stratil 0,39 % a uzavrel na 31 270,09 bodu.
  • Širší index S&P 500 klesol o 1,31 % na 3819,72 bodu.
  • Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených mnoho firiem z odvetvia vyspelých technológií, sa prepadol o 2,70 % na 12 997,75 bodu.

Výrazný pokles utrpel Microsoft, Apple či Amazon, posilňovali sa naopak banky JPMorgan a Goldman Sachs či ropné spoločnosti Exxon Mobil a Chevron. (čtk)

Zdroj - Google
Zdroj – Google

Streamovacia spoločnosť Anghami vstúpi ako prvá arabská technologická firma na americkú burzu Nasdaq. Rival Spotify je populárny na Blízkom východe a v severnej Afrike, na burzu pôjde prostredníctvom firmy založenej na účely akvizície.

Firma to podľa agentúry Reuters oznámila v dnešom vyhlásení.

  • Anghami hovorí, že jej príjmy sa v posledných troch rokoch zvýšili o 80 % a v najbližších troch rokoch očakáva ich späťnásobenie.
  • Spoločnosť sídli v emiráte Abú Zabí (Spojené arabské emiráty), má viac než 70 miliónov registrovaných používateľov a spolupracuje s firmami Universal Music Group, Sony Music a Warner Music Group.

Na burzu pôjde prostredníctvom takzvanej SPAC (Special Purpose Acquisition Companies), teda prázdnej firmy založenej len na účely akvizície. Tá vydá najprv akcie v rámci primárnej verejnej ponuky (IPO), vstúpi na burzu a potom hľadá vhodný cieľ na prevzatie. Investori nevedia, aký podnik nakoniec firma prevezme.

V posledných mesiacoch firiem SPAC pribúda rýchlym tempom. (čtk)

Od pondelka už nebudú môcť ísť pozitívni na covid-19 na nákup potravín a drogérie. Vyplýva to z vyhlášky úradu verejného zdravotníctva. Odísť z domu môžu len kvôli neodkladnej zdravotnej starostlivosti či testovaniu.

„Túto možnosť sme do vyhlášky stanovili v čase, keď sme zaznamenávali sťažnosti od občanov, ktorí nemali možnosť zabezpečiť si nevyhnutné životné potreby cez iné osoby, zároveň nemali možnosť využiť online nákupy a nebola im garantovaná ani pomoc donášky zo strany samospráv,“ vysvetlila hovorkyňa úradu Daša Račková.

Uznesenie vlády z 28. februára starostom a primátorom odporúča prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie základných životných potrieb pre odkázané osoby, ktoré sú pozitívne testované na covid-19. „ÚVZ SR aj z tohto dôvodu a z dôvodu výskytu nových mutácií pristúpil k zrušeniu uvedenej možnosti,“ doplnila.

Ostatné možnosti opustenia karantény ostávajú pre pozitívne osoby zachované. „Vo všetkých prípadoch však musí mať pozitívne testovaná osoba prekryté horné dýchacie cesty respirátorom FFP2 bez výdychového ventilu, povinné je aj dodržiavanie hygieny rúk,“ uviedla.

Medzi osoby v osobitnom režime úrad po novom zaraďuje aj pracovníkov bánk, ktorí sú zodpovední za prevádzku prvkov kritickej infraštruktúry vo finančných službách. (tasr)

Nemecká vláda schválila návrh zákona, ktorý tlačí na dodržiavanie ľudských práv a ekologických noriem u zahraničných dodávateľov. Zabezpečiť to majú nemecké podniky pod hrozbou pokút. O návrhu bude rokovať ešte spolkový snem. Podnikateľské združenia ho kritizujú a žiadajú zmeny.

  • Zákon by mal napríklad zabezpečiť, aby za produktmi, ktoré ponúkajú nemecké podniky, nestála detská práca. V prípade porušenia by nemecké firmy mohli dostať pokutu do 2 % svojich ročných tržieb.
  • Nové pravidlá majú platiť od roku 2023 pre nemecké podniky s viac než tromi tisíckami zamestnancov a o rok neskôr pre firmy s viac než tisíckou zamestnancov. V prvej fáze by sa zákon mal týkať viac než 600 firiem, v druhej viac než 2900.

Spolkový zväz zamestnávateľov (BDA), ktorý reprezentuje podniky zo všetkých odvetví nemeckej ekonomiky, nový zákon kritizuje a označuje ho za príliš ďalekosiahly a prísny.

Varuje, že mnoho firiem sa pre hrozbu postihu bude musieť stiahnuť z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré majú problémy s dodržiavaním ľudských práv. Tvrdí tiež, že nemecké podniky budú znevýhodnené voči zahraničnej konkurencii. (čtk, reuters, dpa)

Bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová kandiduje do predstavenstva ruského koncernu Rosnefť. V roku 2018 jej prišiel na svadbu Vladimir Putin. Vo vedení firmy pôsobí od roku 2017 aj bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder.

O nominácii Kneisslovej informovala ruská agentúra Interfax, jej meno podľa nej figuruje na vládnom zozname kandidátov.

Kneisslová je novinárka a odborníčka na Blízky východ. Členkou FPÖ (ktorá má dohodu o spolupráci so stranou Jednotné Rusko Vladimira Putina) nebola, ruský prezident však prišiel v auguste 2018 na jej svadbu. Post ministerky zastávala v prvej vláde Sebastiana Kurza v rokoch 2017 až 2019.

Hlavným akcionárom firmy Rosnefť je ruská štátna holdingová spoločnosť Rosneftegaz. Spoločnosť opakovane čelila kritike za vysoké odmeny, ktoré členom predstavenstva platí, napísal portál Nastojaščeje vremja. (čtk)

Shell sa chystá na éru „po rope“. Firma plánuje vyrábať biopalivá, ako letecký benzín a naftu z poľnohospodárskych plodín a obnoviteľnej energie, a rozšíriť v komerčnom rozsahu elektrolyzéry na výrobu vodíka bez použitia fosílnych palív.

Kedy sa vyplatí zamestnancovi podať daňové priznanie, aj keď by to mohol nechať tak (+ návod)

Ilustračné foto, spomienka na časy pred pandémiou - TASR
Ilustračné foto, spomienka na časy pred pandémiou – TASR

Ľuďom s príjmami zo zamestnania sa môže niekedy oplatiť podať daňové priznanie, aj keď by nemuseli. Napríklad keď pracovali len časť roka a nemajú uplatnenú celú nezdaniteľnú časť. Denník E pripravil návod na vyplnenie a modelovú situáciu.

Nemecká centrálna banka prvý raz od roku 1979 nepošle peniaze do štátneho rozpočtu, keďže za minulý rok nevykázala zisk. Dôvodom boli obavy z dôsledkov pandémie, pre ktoré si vytvárala rezervy a miliardová pomoc na záchranu ekonomiky.

„Vyššie zabezpečovanie rizík je hlavným dôvodom, prečo Bundesbanka vykazuje za rok 2020 vyrovnaný výsledok,“ povedal prezident centrálnej banky Jens Weidmann.

Za rok 2019 nepoznačený pandémiou poslala Bundesbanka do štátneho rozpočtu 5,85 miliardy eur, čo bol najvyšší dosiahnutý zisk od finančnej krízy.

Ministerstvo financií tradične počíta s tým, že centrálna banka posiela do rozpočtu ročne 2,5 mld. eur. Od zavedenia eura v roku 1999 vykazovala zisk každoročne. Najvyšší bol v roku 2001, keď dosiahol 11,2 mld. eur. (čtk, dpa)

Cyprus chce spriehľadniť vlastníctvo tisícok firiem. V najbližších mesiacoch rozbehne register skutočných majiteľov podnikov. Bude sa doň vkladať konečný vlastník v biznise označovaný ako ultimate beneficial owner.

Detaily o spoločnostiach, z ktorých mnohé majú väzby na Rusko, sa začnú zhromažďovať od 16. marca. Firmy majú šesť mesiacov na to, aby si obstarali dáta a zadali ich do systému.

Prečo je to dôležité

Zoznam, ktorý v rámci boja proti praniu špinavých peňazí požaduje EÚ, môže zásadne zmeniť situáciu na ostrove. Cyprus s nízkymi daňami umožňoval skryť bohatstvo vo fiktívnej firme s nepriehľadnou vlastníckou štruktúrou.

Odborníci očakávajú, že niektoré podniky radšej z ostrova odídu, než by mali odkryť vlastnícku štruktúru. Niektoré to už urobili, keď banky vlani zaviedli prísnejšie kontroly.

Maira Martiniová z Transparency International pripomenula, že register nebude verejný, ako vyžaduje Brusel. Podľa aktivistov by mal byť prepojený s ďalšími databázami, napríklad s katastrom nehnuteľností. (čtk, reuters)

Bratislavský magistrát hovorí, že rokuje s ministrom financií Eduardom Hegerom o kompenzáciách pre mestský dopravný podnik. DPB spolu s dopravnými podnikmi v Košiciach, Prešove a Žiline upozorňovali na výpadky tržieb počas koronakrízy, varovali pred rušením spojov či prepúšťaním.

Bratislava verí, že rokovanie bude úspešné, pretože situáciu považuje pre DPB za diskriminačnú a výpadky financií v takom objeme samospráva bez pomocnej ruky štátu neutiahne, uviedla podľa TASR hovorkyňa magistrátu Katarína Rajčanová.

DPB výpadok tržieb vyčíslil na 21 miliónov eur od začiatku koronakrízy. Ročné tržby podniku pritom v roku 2019 predstavovali zhruba 46 miliónov eur.

MHD si objednáva a financuje mesto. Ministerstvo dopravy dvakrát reagovalo, že pomôcť nemôže, pretože si dopravu neobjednáva. (tasr, e)

Coop Jednota sa pridala k reťazcom, ktoré oddnes skrátili čas predaja do 20.00. Otváracie hodiny skrátila v 21 predajniach, na regionálnej úrovni niektoré obchody zatvorí už o 19.00 h.

„Rešpektujeme nariadenie a skracujeme otvárací čas predajní do maximálne 20.00 h,“ potvrdil Branislav Lellák, vrchný riaditeľ obchodnej sekcie COOP Jednoty Slovensko.

Upravené otváracie hodiny sa týkajú supermarketov a Tempo supermarketov v okresoch Žilina, Trenčín, Nové Zámky, Levice, Zlaté Moravce, Nitra, Spišská Nová Ves, Liptovský Mikuláš, Senec, Šaľa, Galanta, Kysucké Nové Mesto a Čadca.

Na regionálnej úrovni niektoré spotrebné družstvá skracujú otváracie hodiny vo svojich predajniach do 19.00 h., napríklad COOP Jednota Krupina upravila z 20.00 na 19.00 h. otváracie hodiny vo svojich siedmich prevádzkach.

Skrátenie otváracích hodín na základe nariadenia, ktorým sa sprísnil zákaz vychádzania od stredy 3. marca od 20.00 h, už ohlásili reťazce Lidl, Kaufland, Tesco a Billa. Veľkoobchod Metro posunul otváracie hodiny predajní do 20.00 h. už od 1. marca.

Podľa ministra financií Rishiho Sunaka sa britská ekonomika vráti na úroveň pred pandémiou o pol roka skôr, než sa očakávalo. Podľa nového odhadu by k tomu malo dôjsť v polovici budúceho roka.

Podľa odhadu úradu pre rozpočtovú zodpovednosť britský HDP tento rok stúpne o 4 %, ešte v novembri predpovedal rast o 5,5 %. V roku 2022 by mal dosiahnuť 7,3 %, čo by bolo najrýchlejšie tempo v histórii meraní od roku 1949.

Sunak predstavil návrh štátneho rozpočtu na budúci fiškálny rok, ktorý sa začne v apríli. Počíta s výrazne vyššími pôžičkami, než odhadoval pred niekoľkými mesiacmi. Deficit by mal dosiahnuť 10,3 % HDP v porovnaní s predchádzajúcou prognózou 7,4 %.

Ako podporujú firmy v koronakríze:

  • Nový systém podpory pre podniky ponúkne pôžičky od 25-tisíc do 10 miliónov libier s 80-percentnou štátnou zárukou.
  • Podrobnosti o úrokových sadzbách ani kritériách nie sú známe, podľa skorších správ budú nové pravidlá pravdepodobne prísnejšie.
  • Nová schéma nahradí súčasné programy, v rámci ktorých si dotknuté firmy požičali 73 miliárd libier. (čtk, bbc)

Prechod na čistejšie zdroje energie bude Poľsko do roku 2045 stáť odhadom 100 miliárd eur. Krajina vyrába väčšinu elektriny z uhlia, jeho podiel chce znížiť v súvislosti s rastúcimi nákladmi na emisie oxidu uhličitého.

Poľsko v najbližších 30 rokoch zavrie uhoľné elektrárne a nahradí ich zdrojmi na plyn, veternými elektrárňami na mori a jadrovými elektrárňami.

So stavbou prvej jadrovej elektrárne plánuje začať v roku 2026, v prevádzke by mala byť o sedem rokov neskôr. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať