Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kto dopadol horšie ako veritelia Váhostavu? Tí, ktorým dlhuje Carrefour

Porovnali sme prípady vymazania dlhov Váhostavu a vlastníka Carrefouru. Veritelia obchodného reťazca dopadli oveľa horšie, ale štát im nepomohol.

Veľká stavebná firma so štátnymi zákazkami a stovkami zamestnancov a renomovaný obchodný reťazec, ktorý roky patril medzi TOP 10 obchodníkov na Slovensku. Ani Váhostav, ani prevádzkovateľ Carrefouru na Slovensku – Retail Value Stores však nedokázali platiť svojim dodávateľom a dostali sa do reštrukturalizácie.

Stavebnej spoločnosti odobrili veritelia jej reštrukturalizačný plán už vlani v apríli, súd ho potvrdil v máji. Prevádzkovateľ Carrefouru nezískal jednoznačný súhlas veriteľov s vymazaním veľkej časti dlhov v polovici septembra, no súd tento jeho plán napriek tomu tento týždeň odobril.

Kedy a akú časť svojich peňazí veritelia obidvoch firiem uvidia? A ktorí z nich dopadli lepšie?

Koľko dostanú: Od Váhostavu viac

Váhostav má na základe schváleného reštrukturalizačného plánu vyplatiť všetkým veriteľom 43,85 milióna eur. Nezabezpečeným veriteľom má uhradiť 18,75 % z ich pôvodnej pohľadávky, teda 19,6 milióna eur.

Banky ako zabezpečení veritelia majú dostať 85 % zo svojich pohľadávok, teda 24,2 milióna eur. Vzdali sa časti svojich peňazí v prospech nezabezpečených veriteľov, ktorí mali pôvodne uvidieť len 15 % svojich peňazí.

Celkové pohľadávky nezabezpečených veriteľov dosiahli 104,7 milióna eur. Výška všetkých priznaných pohľadávok bola 136 miliónov eur.

Reakciu premiéra si nevyplatení stavbári vynútili aj protestmi. Foto N - Tomáš Benedikovič
Reakciu premiéra si nevyplatení stavbári vynútili aj protestmi. Foto N – Tomáš Benedikovič

No väčšina nezabezpečených veriteľov využila radšej ponuku štátu, že odkúpi rýchlejšie ich pohľadávky do výšky 50 % ich hodnoty, najviac do hodnoty 200-tisíc eur, namiesto toho, aby dostali len 18,75 %. Pohľadávky vykupuje štátna Slovenská reštrukturalizačná.

Retail Value Stores vymaže podstatne väčšiu časť svojich dlhov. Na základe reštrukturalizačného plánu totiž jej veritelia dostanú len 3 % z nezaplatených faktúr.

Z viac ako 20 miliónov eur prihlásených a 17,5 milióna eur správcom priznaných pohľadávok tak vyplatí len niečo vyše 430-tisíc eur.

Kedy ich vyplatia: Carrefour by mal byť skôr

Váhostav má na vyplatenie časti dlhov malých veriteľov lehotu 5 rokov, mal by ich vyplácať postupne.

No keďže väčšina z nich využila možnosť odkúpenia pohľadávok štátom, 50 % dostanú rýchlejšie. Prihlásiť sa o ne mohli do konca marca tohto roku, takže by ich mohli mať na účte asi po roku od schválenia reštrukturalizácie.

„Uzavreli, zverejnili a vyplatili sme celkovo 466 zmlúv, ktorými sme nadobudli pohľadávky v hodnote 26,5 milióna eur, za ktoré sme zaplatili odplatu vo výške 12,6 milióna eur,“ povedal Peter Miššík zo Slovenskej reštrukturalizačnej.

Štátna reštrukturalizačná spoločnosť, ktorá prevzala pohľadávky od veriteľov, by mala potom po dobu 5 rokov vždy ku koncu júna dostávať od Váhostavu pätinu z 18,75 percenta nominálnej hodnoty nadobudnutých pohľadávok.

Veritelia spoločnosti Retail Value Stores síce uvidia zo svojich peňazí podstatne menej, no mali by ich dostať skôr. Reštrukturalizačný plán totiž počíta s tým, že by sa na ich účte mala suma vo výške troch percent ich pohľadávok objaviť do 30 dní od odobrenia reštrukturalizácie súdom. Na účet by im mali prísť jednou splátkou.

Foto - tasr
Foto – TASR

Na ich vyplatenie si však prevádzkovateľ obchodov Carrefour musí požičať. V pôvodnom návrhu reštrukturalizačného plánu spomínal pôžičku zo Sberbank, ktorá by mala vykryť celkovú výšku odškodenia v reštrukturalizácii; v upravenej verzii už spomínal úver z Privatbanky.

Ako Sberbank, tak aj Privatbanka sú previazané s finančnou skupinou Penta. Jozef Špirko, ktorý teraz zachraňuje Retail Value Stores ako investor, bol bývalým partnerom tejto finančnej skupiny.

Ako im pomohol štát: Len Váhostavu

Hoci sa možná pomoc štátu skloňovala pri vymazaní dlhov oboch spoločností, štát ju napokon poskytol len jednej z nich – Váhostavu. Argumentoval snahou pomôcť malým stavbárom, ktorým dlhoval stavebný gigant, čo dostával aj štátne zákazky. Tiež tým, že ak by ho veritelia poslali do konkurzu, o zamestnanie by prišlo 1500 ľudí, ktorí pre Váhostav pracujú.

Obchody Carrefour na Slovensku pritom tiež v čase normálneho fungovania pred niekoľkými rokmi zamestnávali stovky ľudí. Po problémoch s neplatením faktúr ich počet Retail Value Stores výrazne zmenšil a časť zamestnancov prepustil. V reštrukturalizačnom pláne uviedol, že momentálne zamestnáva 237 ľudí.

Premiér Robert Fico sľúbil veriteľom Váhostavu, že im vyplatí polovicu nepreplatených faktúr od stavebného gigantu. Pre kauzu Váhostav menili aj legislatívu: má zabezpečiť výhodnejšie postavenie dodávateľov, ktorí sa ocitnú v pozícii veriteľov. Po zmene v Obchodnom zákonníku by mali byť pohľadávky nepremlčateľné a veritelia by sa mali dostať k svojim peniazom neskôr v prípade zisku spoločnosti, ktorá prešla reštrukturalizáciou.

Na štát sa obrátili aj dodávatelia, ktorým dlhoval prevádzkovateľ Carrefouru, najmä potravinári. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) si aj dala predložiť sumár celej kauzy a vyčíslenie všetkých pohľadávok, no napokon ani ona, ani vláda nepodnikli v tomto prípade žiadny krok a nenavrhli žiadne riešenie.

Matečnej rezort v apríli naznačoval, že je limitovaný zákonnými možnosťami, a ak naznačoval nejaké riešenie, tak skôr do budúcnosti, ako v prípade, ktorý už dodávateľov trápil. „Urobíme všetko pre to, aby sme do budúcnosti ochránili našich výrobcov a našli spôsob, ako sa podobnému stavu vyhnúť. Vyzývam všetkých slovenských producentov, aby v podobných prípadoch nečakali, kým nebude cesty späť, ale aby konali včas a informovali ministerstvo,“ povedala.

Tým, že ministerstvo pôdohospodárstva – ktorému vlastník Carrefour dlhoval milióny eur za pokuty – cez svojich zástupcov na veriteľskej schôdzi hlasovalo proti reštrukturalizačnému plánu, posunulo konečný verdikt o polení reštrukturalizácie o dva týždne. Ministerstvo svoj postup odôvodnilo tým, že ak by pristúpilo na len trojpercentné odškodnenie veriteľov, mohlo by sa to považovať na nepovolenú štátnu pomoc súkromnej firme.

Dnes na DennikE.sk

Šéf Lidla: Nesmieme sa pýtať zamestnancov, či sú očkovaní

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Lidl nebol prvý reťazec na Slovensku, ktorý uvoľnil predaj spotrebného tovaru, hovorí jeho riaditeľ Matúš Gála. „Pravdou je to, že niektorí naši veľkí konkurenti ho ani nezablokovali. Vo viacerých reťazcoch ste si mohli 23. decembra kúpiť hračky. U nás to nebolo možné.“

Minúta po minúte

Americký senát schválil súbor opatrení za 1,9 bilióna dolárov na podporu ekonomiky zasiahnutej pandémiou. Návrh prešiel v pomere 50 k 49 hlasom po dlhých debatách a pozmeňovacích návrhoch. Ide o jeden z najväčších legislatívnych balíkov v histórii USA.

Návrh prezidenta Joea Bidena sa teraz vráti do Snemovne reprezentantov, kde majú väčšinu demokrati. Senát je rozdelený medzi demokratov a republikánov, na dnešnom hlasovaní sa podľa agentúry AP nezúčastnil republikánsky senátor z Aljašky Dan Sullivan.

Definitívne prijatie sa podľa agentúry AP očakáva na budúci týždeň. Snemovňa reprezentantov už raz koncom februára balík opatrení schválila. Balíček vtedy prešiel v pomere hlasov 219 k 212.

Čo obsahuje balíček

  • Priamy jednorazový príspevok 1400 dolárov pre väčšinu Američanov,
  • rozšírenie týždennej pomoci pre 9,5 milióna nezamestnaných,
  • výdavky na vakcíny proti covid-19 a testovanie pre štáty, mestá, školy a priemyselné podniky,
  • počíta sa aj s daňovými úľavami pre obyvateľov s nízkymi príjmami, rodiny s deťmi a platiteľov zdravotného poistenia.

Čo sa upravilo

  • Schválený kompromis počíta podľa AP s predĺžením výplat federálnych dávok pomoci pre nezamestnaných 300 dolárov týždenne, ktoré sa vyplácajú k podpore od jednotlivých štátov. Snemovňa pôvodne počítala so 400 dolármi týždenne, ale demokrati nakoniec súhlasili s 300 dolármi, ktoré sa budú vyplácať do 6. septembra. Keby balíček nebol prijatý, 14. marca by súčasné 300-dolárové platby skončili.
  • Senát už v piatok zamietol zvýšenie minimálnej mzdy na 15 dolárov za hodinu do roku 2025, s ktorými počítal návrh snemovne.

Demokrati tvrdia, že balíček je nevyhnutný. Republikáni, ktorí za Donalda Trumpa široko podporovali predchádzajúce výdavky na pomoc v boji s covidovou krízou, považujú väčšinu navrhovaného súboru opatrení za zbytočnú. Na boj s koronavírusom je podľa nich priamo určených len deväť percent balíčka.

Pre Bidena je schválenie podporných opatrení prvým veľkým legislatívnym víťazstvom v Kongrese. (čtk)

Výber dane z ubytovania na Liptove vlani klesol o takmer 20 %, uvádza oblastná organizácia cestovného ruchu. Žilinský kraj bol podľa údajov štatistického úradu vlani najmenej postihnutým regiónom, hoci aj tam sa znížil počet návštevníkov a klesli tržby.

„Napriek pandémii nového koronavírusu čísla nie sú najhoršie. Môže za to minuloročná zima, ktorá do marca 2020 bežala v normálnom režime, a tiež relatívne úspešné leto,“ uviedla manažérka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Liptov Katarína Šarafínová.

Vyhliadky na rok 2021 sú však podľa nej oveľa horšie.

Návštevníci na poplatkoch pre samosprávy vlani podľa organizácie zaplatili necelých 1,2 milióna eur, v priemere na jednu noc sa vyberalo 91 centov. Viac než štvrtina celkovej sumy pripadala na Demänovskú dolinu (360-tisíc eur), kým najväčšie mesto Liptovský Mikuláš získalo 217-tisíc eur.

Štatistický úrad vyčíslil, že tržby ubytovacích zariadení vlani na celom Slovensku padli o 46 % a počet návštevníkov o 50 %. V Žilinskom kraji, pod ktorý Liptov spadá, bol však prepad počtu návštevníkov miernejší (-38 %) a tržby klesli približne o štvrtinu. (tasr, e)

Venezuelská centrálna banka začne vydávať bankovky s nominálnou hodnotou milión bolívarov. Dôvodom je hyperinflácia, od pondelka zavedie aj 200-tisícové a 500-tisícové bankovky. Doteraz najvyššia hodnota bola 50-tisíc bolívarov.

Kedysi prosperujúca krajina vyvážajúca ropu zažíva veľmi rýchly rast cien štvrtý rok. Vlani miera inflácie vystúpila na 3 000 %, v januári zbrzdila na 2 665 %.

Za jeden milión bolívarov (zhruba 50 centov) sa dá podľa agentúry AFP kúpiť zhruba kilogram paradajok alebo „250 mililitrov málo kvalitného tekutého mydla“.

Obyvatelia Venezuely bežne používajú americké doláre. Bolívarmi platia najmä cestovné v hromadnej doprave. (čtk)

V roku 2027 sa podľa CNN plánuje otvorenie prvého vesmírneho hotela. Rotujúce koleso obiehajúce okolo Zeme bude zložené z 24 modulov spojených výťahovými šachtami, postaviť sa ho chystá firma Orbital Assembly Corporation bývalého pilota Johna Blincowa.

Ako bude hotel vyzerať

  • Nákresy naznačujú, že interiér sa nebude líšiť od luxusného hotela na Zemi, ale bude mať pekné nepozemské výhľady.
  • Keď mali pôvodné návrhy pred pár rokmi premiéru, hlavný dizajnér Orbital Assembly Corporation Tim Alatorre povedal, že estetika hotela bola priamou reakciou na film Stanleyho Kubricka „2001: Vesmírna odysea“. Snímku však označil za „takmer plán, čo nerobiť“.
  • Kým klasický film podľa Alatorreho zdôrazňoval rozdiel medzi technikou a ľudstvom, a stanice či lode vytvoril ako sterilné a mimozemské, hotel chce preniesť zo Zeme atmosféru príjemných apartmánov, elegantných barov a reštaurácií. Hostia si majú užívať normálne postele a sprchy.
  • V hotelovej reštaurácii sa však plánuje servírovať tradičné „vesmírne jedlo“ ako napríklad zmrzlina pre astronautov. V ponuke budú rekreačné aktivity umožnené zníženou gravitáciou či stavom beztiaže. Rotujúce koleso vytvorí simulovanú gravitáciu – čím bližšie k vonkajšej strane, tým vyššiu.
  • Pôvodný názov hotela Stanica Von Braun zmenili, keďže raketový konštruktér Wernher von Braun bol zapojený aj do nacistického raketového programu. Nový názov je Stanica Voyager.
  • Cena pobytu zatiaľ nie je známa, no dá sa očakávať, že bude pomerne vysoká. Napríklad Virgin Galactic plánuje cestujúcim za suborbitálny let účtovať 250-tisíc dolárov.

Vesmírna turistika sa stáva čoraz atraktívnejšou témou a existuje niekoľko spoločností, ktoré sa o ňu snažia – od Virgin Galactic po SpaceX Elona Muska. (čtk, cnn)

Vizualizácia - Orbital Assembly Corporation / FB
Vizualizácia – Orbital Assembly Corporation / FB

Igor Matovič hovorí, že Sulíka by najradšej odvolal, ale neurobí to. „Ak by som odvolal Richarda Sulíka, urobil by za pár týždňov všetko pre to, aby vládu položil,“ tvrdí v Sobotných dialógoch. Potom povedal, že Sulík robí všetko pre to, aby padla vláda. „Unisono všetkých prehovára – poďme do predčasných volieb.“

Premiér tvrdí, že urobí všetko, aby mu tento plán prekazil.

V kritike ministra hospodárstva pokračuje po trojdňovej prestávke. Ďalej tvrdí, že Sulík sa správa nezodpovedne. „Pán minister hospodárstva mi vulgárne viac minút nadával,“ povedal o stredajšom rokovaní vlády v  RTVS.

Na pláži pri francúzskom prístave Marseille sa tento rok vynorí podmorský kábel známy ako Peace. Budujú ho čínske spoločnosti a slúžiť bude najmä čínskym firmám, ktoré obchodujú v Afrike a v Európe. Projekt je tiež novou kapitolou v geopolitike internetu, píše agentúra Bloomberg.

Podrobnosti:

  • Káblový systém s dĺžkou 12-tisíc kilometrov vedie po súši z Číny do Pakistanu, kde sa zanorí, potom pozdĺž Afrického rohu, cez Červené a Stredozemné more po dne do Európy.
  • Za sekundu dokáže preniesť dáta, ktoré pokryjú 90-tisíc hodín programov internetovej televízie Netlflix.
  • Tretím najväčším akcionárom v spoločnosti Hengtong Optic-Electric, ktorá káblový systém stavia, je podnik Huawei Technologies, dodáva systému aj vybavenie. Huawei je zároveň jablkom obchodného a bezpečnostného sváru medzi Čínou a USA.

Politické súvislosti:

  • Alphabet (pod ktorý spadá Google) a Facebook uviedli, že neplánujú káblový systém využívať, pretože už majú dostatok kapacity.
  • Ak by chceli predsa len Peace využiť, nebolo by to ľahké, pre bojkot čínskych technologických firiem, ktorý s odvolaním na národnú bezpečnosť iniciovala administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
  • Podmorské káble sú mimoriadne strategicky významné, 400 z nich v súčasnosti pokrýva 98 % medzinárodnej prevádzky internetových dát a telefonického spojenia. Väčšinu prevádzkujú americké spoločnosti.
  • Vlani Francúzsko pred infraštruktúrou budovanou Číňanmi varoval bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Francúzsko však podľa zdrojov Bloombergu tlaku Washingtonu neustúpi, pretože nechce „plne závisieť od rozhodovania Spojench štátov“. Proti izolácii Číny v tejto oblasti sa vyjadril vlani francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
  • Obmedzovanie infraštruktúry internetu z bezpečnostných dôvodov môže spomaliť celkovú konektivitu, uviedol Mike Hollands zo spoločnosti Interxion, ktorá sa na projekte Peace podieľa.
  • Holandská spoločnosť Leiden Asia Center odhaduje, že v roku 2019 Čína ovládala 11,4 % podmorských káblov, Peking tento podiel medzi rokmi 2025 a 2030 zvýši na 20 %.
  • V niektorých prípadoch už USA a spojenci Čínu v pokladaní podmorských káblov zablokovali. V roku 2018 tak urobila Austrália v prípade kábla divízie Huawei Marine Network, ktorý mal prepojiť Šalamúnove ostrovy, Papuu-Novú Guineu, Sydney a skupinu tichomorských ostrovných štátov. Vlani zas menila trasu časť káblu, ktorý viedol z Los Angeles do Hongkongu. Projekt sčasti financovali Google a Facebook a pre americkú národnú bezpečnosť ho odkláňali z území pod kontrolou Číny. (čtk, bloomberg)

V Nórsku funguje pošta inak ako u nás. „Obchod vám pripraví nákup, vyzdvihne ho šofér nórskej pošty a nechá vám nákup spolu s poštou v byte,“ opisuje pomery nový šéf Slovenskej pošty Martin Ľupták, ktorý pre nórsku poštu predtým pracoval. Sám však uznáva, že severská mentalita je predsa len iná.

Americké akcie dnes výrazne posilnili. Technologické firmy sa zotavili z predchádzajúceho prepadu, k rastu veľkou mierou prispel Microsoft. Pomohli aj správy o nových 379-tisíc pracovných miestach v USA za február, čo je viac, ako analytici očakávali. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať