Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kedy sa majú ženy vrátiť z materskej do práce a prečo sú tri roky stále mantra

Lucia Nicholsonová viedla schôdzu parlamentu šesť dní po pôrode. Stále viac žien sa vracia do práce skôr ako po troch rokoch.

V najväčšej slovenske banke, v Slovenskej sporiteľni, sa takmer 30 percent matiek vracia z materskej dovolenky skôr ako po troch rokoch. Vo VÚB to je asi desatina žien, zväčša ide o manažérky. A to sa deje stále častejšie nielen v bankách, ale aj v iných firmách. Tri roky už nie sú jasné pravidlo, matka ide do práce aj skôr.

Súvisí to najmä s ekonomickou situáciou, no tiež sa obávajú, „aby neprišli o svoje odborné know-how, kontakty, a aby išli stále s dobou a s novými technológiami“, hovorí Andrea Borguľová, riaditeľka odboru ľudských vzťahov Slovenskej sporiteľne.

O tom, kedy po pôrode ženy začínajú pracovať, sa začína hovoriť teraz najmä pre podpredsedníčku parlamentu Luciu Ďuriš Nicholsonovú (SaS), ktorá v utorok večer viedla schôdzu parlamentu. Mala šesť dní po pôrode. Už počas tehotenstva hovorila, že chce po pôrode pracovať a pokúsiť sa tak zladiť materstvo s prácou.

Podobné to je aj u nezaradenej poslankyne Simony Petrík, ktorá bola tehotná počas kampane a teraz má niekoľkomesačnú dcéru.

Aj podľa reakcií verejnosti však vidieť, že v spoločnosti je stále silný názor – žena má byť s dieťaťom celé tri roky, ktoré u nás trvá rodičovská dovolenka.

Prečo veríme v tri roky?

„Je škoda, že sa spoločnosť akoby vrátila pár rokov dozadu v otázke limitovania žien pracovať po materskej a rodičovskej dovolenke,“ reaguje na debatu Ivana Molnárová, riaditeľka najväčšieho pracovného portálu Profesia.sk.

Stále sa podľa nej traduje, že žena by mala byť doma tri roky, no ženy sa vracajú skôr.

„Ja osobne mám okolo seba mnoho šikovných žien vo vysokých pozíciách, ktoré majú malé deti a vrátili sa takmer hneď do práce a zvládajú to veľmi dobre. Dôležitejšia ako kvantita je kvalita času, keď sa venujem dieťaťu,“ vraví Molnárová.

Aj mnohé firmy sú často radšej, ak ženy ukončia materskú skôr a hoci aj na začiatok pracujú napríklad z domu – ide často o zaučené a kvalifikované pracovníčky a investícia, ktorú firma do nich vložila, sa jej vracia. „Firmy vytvárajú podmienky na prácu z domu a tiež firemné škôlky. Je to však viac-menej vo väčších mestách, kde je nedostatok pracovnej sily. V menších mestách je stále zaužívaný princíp, že mama má zostať na materskej tri roky,“ hovorí Molnárová.

Aj v Profesii sa snažia, aby rodičia prišli do práce čo najskôr. Napríklad si môžu doniesť dieťa do práce, keď si potrebujú niečo vybaviť. „Mamičky v práci sú veľmi efektívne, majú dobrý time management, vedia si dobre zadeliť čas aj jednotlivé úlohy, vidíme to aj v našej firme,“ tvrdí Profesia.

Parlament a jeho vedenie na čele s Andrejom Dankom (SNS) majú na to iný názor. Keď si chcela v apríli do pléna vziať dieťa opozičná poslankyňa Simona Petrík, nedovolili jej to. Podpredseda parlamentu Béla Bugár (Most-Híd), ktorý vtedy schôdzu viedol, Petrík kritizoval. Vyčítal jej, že na dieťa v parlamente neupozornila vopred, a pripomínal, že v parlamente už v minulosti bola čerstvá mamička. Neskôr Bugár aj tak povedal, že deti na rokovania nepatria. Poukazoval aj na to, že väčšina matiek deti v práci mať nemôže. „Pri páse alebo pri pokladnici nemôžete mať dieťa,“ hovoril Bugár.

Poslanci aj zamestnanci parlamentu napokon dostali detský kútik, ktorý zriadili v jednej z kancelárií Ďuriš Nicholsonovej.

Takýto postup môže byť v rozpore s antidiskriminačným zákonom, myslí si Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť. Ten podľa nej zakazuje viaceré formy diskriminácie a tiež hovorí, že zamestnávatelia majú povinnosť vytvárať podmienky na predchádzanie diskriminácii.

„Ak poslankyni nedovolia prísť do pléna parlamentu, lebo má so sebou niekoľkomesačné dieťa, je to diskriminácia na základe jej materstva, a teda pohlavia,“ hovorí. Parlament má pritom podľa nej viaceré možnosti, ako podmienky upraviť tak, aby ženy s dieťaťom svoju prácu vykonávať mohli.

O deti sa postará aj otec, jasle už zriaďujú aj firmy. Foto Tasr
O deti sa postará aj otec, jasle už zriaďujú aj firmy. Foto – TASR

Staršie matky si chcú materstvo užiť

A prečo sa ženy častejšie vracajú a nezostávajú s dieťaťom tri roky? Dôvodom skoršieho návratu je podľa Molnárovej nákladný život, mladí ľudia sú dnes limitovaní splátkami a hypotékami, takže návrat do práce je často potrebou ďalšieho príjmu do rodinné rozpočtu.

Materská vs rodičovská:

Materská: 

  • Zákonník práce priznáva žene materskú dovolenku 34 týždňov
  • Príspevok závisí od príjmu matky pred pôrodom – je 70 percent z denného vymeriavacieho základu
  • Otec môže ostať na materskej dovolenke

Rodičovská:

  • Rodičovská dovolenka trvá do troch rokov dieťaťa
  • Výška rodičovského príspevku je pre všetky matky rovnaká – 203,20 eura na jedno dieťa, 254 eur na dvojičky a 304,80 eura na viactorčatá

V poisťovni Allianz-SP si nevšimli, že by v posledných rokoch ženy častejšie ukončili materskú skôr. „Mnohé kolegyne majú deti v neskoršom veku, a preto sa rozhodnú vychutnať si celú rodičovskú dovolenku, iné sa rozhodnú vrátiť do práce skôr – po roku či po dvoch, často najmä z finančných dôvodov,“ povedala hovorkyňa Helena Kanderková. Vždy to podľa nej závisí od pozície, ktorú zamestnankyňa zastáva.

Napríklad v Tescu, kde pracujú najmä ženy, sa vracajú od šiestich mesiacov do troch rokov. „Pri špecifických, odborných pozíciách je obojstrannou výhodou, ak sa kolegyne vrátia po materskej dovolenke skôr, avšak toto rozhodnutie je osobnou záležitosťou kolegýň,“ tvrdí Tesco. Ženy, ktoré pracujú v Tescu, majú podľa hypermarketu prestávky na dojčenie, mnohé majú kratšie úväzky.

Napríklad na pošte, ktorá patrí podobne ako Tesco medzi najväčších zamestnávateľov, zasa ženy väčšinou ostávajú doma tri roky. „V súčasnosti sa zamestnankyne Slovenskej pošty pre skorší návrat do zamestnania z rodičovskej dovolenky rozhodujú častejšie ako napríklad pred desiatimi rokmi,“ tvrdí štátna Slovenská pošta.

O dieťa sa postará aj muž

Na materskú chodia muži už častejšie ako v minulosti, ide však stále o nízky počet. Kým v roku 2010 poberalo materské 109 mužov, minulý rok to bolo 1731. Ale stále je to veľmi nízke percento, žien na materskej je viac ako 50-tisíc.

Aj dĺžka rodičovskej dovolenky je veľmi rozdielna. U žien je to podľa Janky Debrecéniovej zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť v priemere 48 mesiacov a toto číslo zrejme odráža čerpanie na viaceré deti. U mužov trvá priemerná rodičovská dovolenka tri mesiace. „Je to fenomén, ktorý je takmer výsostne ženský, aj keď nie je biologicky daný, ale spoločensky konštruovaný,“ hovorí.

Koľko percent mužov chodí na materskú dovolenku

rok muži ženy
2010 0,21 % 99,79 %
2011 0,27 % 99,73 %
2012 0,36 % 99,64 %
2013 0,54 % 99,46 %
2014 1,31 % 98,69 %
2015 3,02 % 96,98 %

(Zdroj: Sociálna poisťovňa)

To, že je dĺžka rodičovskej dovolenky stanovená až na tri roky, je podľa nej špecifikum, ktoré je v rámci Európy ojedinelé. Navyše vytvára spoločenské očakávanie, že dobrá matka je len tá žena, ktorá je s dieťaťom tri roky doma. „Hoci v iných krajinách sa na takúto dĺžku pozerajú ako na sci-fi,“ hovorí.

Ak je rodičovská dovolenka stanovená na tri roky, prináša to množstvo bariér aj smerom k ženám, ktoré chcú alebo potrebujú vykonávať platenú prácu. Napríklad štát nemá dostatočnú motiváciu na to, aby vytvoril dosť škôlok, jaslí alebo zabezpečil iný typ starostlivosti o deti, lebo si podľa Debrecéniovej alibisticky povie, že ženy aj tak môžu zostať tri roky doma.

Ženy zas často zostávajú doma aj preto, že nemajú zariadenie, do ktorého by dieťa dali. A firmy to vo veľkej miere vnímajú tak, že žena bude doma aspoň tri roky, ak teda nebude mať viac detí, takže o ňu ako o zamestnankyňu strácajú záujem, často ešte pred narodením dieťaťa. Ženy okrem toho dostávajú počas rodičovskej len veľmi nízky príjem – len niečo nad 200 eur.

„Toto všetko podľa nej posilňuje predstavu, že žena má byť doma a patrí do kuchyne, a posilňuje závislosť žien od mužov. Všetky tieto mechanizmy zároveň pomáhajú vytláčať ženy zo sféry platenej práce a z verejnej sféry celkovo,“ hovorí.

Kedy sa má žena vrátiť?

Ďuriš Nicholsonovú aj Petrík v reakciách ľudia často napádajú, že by mali ostať doma s dieťaťom a nie chodiť do práce. A kedy je primerané vrátiť sa po pôrode do práce?

„Keď sa na to žena cíti. Zo zdravotného hľadiska je to individuálne, niektoré ženy sa po pôrode cítia fit hneď, iné po niekoľkých mesiacoch či rokoch. Z hľadiska starostlivosti o dieťa je to tiež na individuálnom rozhodnutí rodičov,“ hovorí Zuzana Lafférsová z občianskeho združenia Ženské kruhy.

Upozorňuje, že predstava, že žena doma nepracuje, keď ostane s dieťaťom, je nesprávna. „Neprestáva pracovať, veď starostlivosť o dieťa a domácnosť je práca ako každá iná, ak by ju vykonával niekto iný ako rodičia, museli by si na ňu niekoho zaplatiť,“ hovorí.

Ak sa niekto pýta, aký čas je primeraný na to, aby sa žena vrátila po pôrode do práce, mali by sa pýtať podľa nej aj na to, aký je primeraný čas pre otca, aby bol po pôrode doma. „Prečo sa na otcov nikto nepýta? Otec dieťaťa sa mimo dojčenia vie predsa o dieťa tiež plnohodnotne postarať,“ hovorí.

„Od žiadneho muža, a už vôbec nie muža s lukratívnym zamestnaním a vysokým sociálnym statusom, sa v našej spoločnosti neočakáva, že keď sa mu narodí dieťa, nechá svoju prácu a príjem na tri roky tak. Muži jednoducho môžu mať aj kariéru, aj rodinu, ale ženy si stále musia vyberať jedno alebo druhé, alebo musia veľmi tvrdo pracovať na tom, aby mohli mať oboje,“ pridáva sa Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.

Ťažkosti s predstavou muža na trojročnej rodičovskej dovolenke však môžu podľa nej súvisieť aj s tým, aký nízky status sa u nás vo všeobecnosti prisudzuje starostlivosti o deti. Odráža sa to napríklad aj v príjmoch učiteliek v materských školách, alebo vo výške spomínaného rodičovského príspevku.

Dnes na DennikE.sk

Návod pre firmy: Koľko respirátorov dať zamestnancovi, kam s nimi cez obed a kedy stačí aj KN95?

Ilustračné foto – TASR/DPA
Ilustračné foto – TASR/DPA

Aký rozdiel je medzi respirátorom s označením FFP2 a KN95? Ako dlho ich môžeme nosiť a čo znamenajú ďalšie údaje na nich? V rozhovore s odborníčkou na ochranné pracovné prostriedky prinášame odpovede na veľa praktických otázok.

Týždeň v európskej ekonomike: Čo vieme o očkovacích pasoch? Prídu možno v lete, budú digitálne a nie od Google či Apple

Foto - TASR / AP
Foto – TASR / AP

Týždeň v európskej ekonomike od Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ smeruje k vakcinačným pasom, nejasnosti však ostávajú.
  • Systematické zneužívanie poľnohospodárskych subvencií v strednej a východnej Európe.
  • Zelená premena čaká aj profesionálny šport.

Minúta po minúte

Akcie amerických technologických gigantov sa dnes výrazne oslabili, index Nasdaq Composite si pohoršil o 2,7 %. Pokles Microsoftu, Applu či Amazonu prevážil nad rastom finančných, energetických či priemyselných podnikov.

Investori podľa agentúry Reuters presúvali peniaze z technologických firiem do odvetví, ktoré podľa nich budú viac ťažiť z oživovania ekonomiky.

Ako klesli indexy na Wall Street

  • Dowov-Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie 30 popredných amerických podnikov, stratil 0,39 % a uzavrel na 31 270,09 bodu.
  • Širší index S&P 500 klesol o 1,31 % na 3819,72 bodu.
  • Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených mnoho firiem z odvetvia vyspelých technológií, sa prepadol o 2,70 % na 12 997,75 bodu.

Výrazný pokles utrpel Microsoft, Apple či Amazon, posilňovali sa naopak banky JPMorgan a Goldman Sachs či ropné spoločnosti Exxon Mobil a Chevron. (čtk)

Zdroj - Google
Zdroj – Google

Streamovacia spoločnosť Anghami vstúpi ako prvá arabská technologická firma na americkú burzu Nasdaq. Rival Spotify je populárny na Blízkom východe a v severnej Afrike, na burzu pôjde prostredníctvom firmy založenej na účely akvizície.

Firma to podľa agentúry Reuters oznámila v dnešom vyhlásení.

  • Anghami hovorí, že jej príjmy sa v posledných troch rokoch zvýšili o 80 % a v najbližších troch rokoch očakáva ich späťnásobenie.
  • Spoločnosť sídli v emiráte Abú Zabí (Spojené arabské emiráty), má viac než 70 miliónov registrovaných používateľov a spolupracuje s firmami Universal Music Group, Sony Music a Warner Music Group.

Na burzu pôjde prostredníctvom takzvanej SPAC (Special Purpose Acquisition Companies), teda prázdnej firmy založenej len na účely akvizície. Tá vydá najprv akcie v rámci primárnej verejnej ponuky (IPO), vstúpi na burzu a potom hľadá vhodný cieľ na prevzatie. Investori nevedia, aký podnik nakoniec firma prevezme.

V posledných mesiacoch firiem SPAC pribúda rýchlym tempom. (čtk)

Od pondelka už nebudú môcť ísť pozitívni na covid-19 na nákup potravín a drogérie. Vyplýva to z vyhlášky úradu verejného zdravotníctva. Odísť z domu môžu len kvôli neodkladnej zdravotnej starostlivosti či testovaniu.

„Túto možnosť sme do vyhlášky stanovili v čase, keď sme zaznamenávali sťažnosti od občanov, ktorí nemali možnosť zabezpečiť si nevyhnutné životné potreby cez iné osoby, zároveň nemali možnosť využiť online nákupy a nebola im garantovaná ani pomoc donášky zo strany samospráv,“ vysvetlila hovorkyňa úradu Daša Račková.

Uznesenie vlády z 28. februára starostom a primátorom odporúča prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie základných životných potrieb pre odkázané osoby, ktoré sú pozitívne testované na covid-19. „ÚVZ SR aj z tohto dôvodu a z dôvodu výskytu nových mutácií pristúpil k zrušeniu uvedenej možnosti,“ doplnila.

Ostatné možnosti opustenia karantény ostávajú pre pozitívne osoby zachované. „Vo všetkých prípadoch však musí mať pozitívne testovaná osoba prekryté horné dýchacie cesty respirátorom FFP2 bez výdychového ventilu, povinné je aj dodržiavanie hygieny rúk,“ uviedla.

Medzi osoby v osobitnom režime úrad po novom zaraďuje aj pracovníkov bánk, ktorí sú zodpovední za prevádzku prvkov kritickej infraštruktúry vo finančných službách. (tasr)

Nemecká vláda schválila návrh zákona, ktorý tlačí na dodržiavanie ľudských práv a ekologických noriem u zahraničných dodávateľov. Zabezpečiť to majú nemecké podniky pod hrozbou pokút. O návrhu bude rokovať ešte spolkový snem. Podnikateľské združenia ho kritizujú a žiadajú zmeny.

  • Zákon by mal napríklad zabezpečiť, aby za produktmi, ktoré ponúkajú nemecké podniky, nestála detská práca. V prípade porušenia by nemecké firmy mohli dostať pokutu do 2 % svojich ročných tržieb.
  • Nové pravidlá majú platiť od roku 2023 pre nemecké podniky s viac než tromi tisíckami zamestnancov a o rok neskôr pre firmy s viac než tisíckou zamestnancov. V prvej fáze by sa zákon mal týkať viac než 600 firiem, v druhej viac než 2900.

Spolkový zväz zamestnávateľov (BDA), ktorý reprezentuje podniky zo všetkých odvetví nemeckej ekonomiky, nový zákon kritizuje a označuje ho za príliš ďalekosiahly a prísny.

Varuje, že mnoho firiem sa pre hrozbu postihu bude musieť stiahnuť z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré majú problémy s dodržiavaním ľudských práv. Tvrdí tiež, že nemecké podniky budú znevýhodnené voči zahraničnej konkurencii. (čtk, reuters, dpa)

Bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová kandiduje do predstavenstva ruského koncernu Rosnefť. V roku 2018 jej prišiel na svadbu Vladimir Putin. Vo vedení firmy pôsobí od roku 2017 aj bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder.

O nominácii Kneisslovej informovala ruská agentúra Interfax, jej meno podľa nej figuruje na vládnom zozname kandidátov.

Kneisslová je novinárka a odborníčka na Blízky východ. Členkou FPÖ (ktorá má dohodu o spolupráci so stranou Jednotné Rusko Vladimira Putina) nebola, ruský prezident však prišiel v auguste 2018 na jej svadbu. Post ministerky zastávala v prvej vláde Sebastiana Kurza v rokoch 2017 až 2019.

Hlavným akcionárom firmy Rosnefť je ruská štátna holdingová spoločnosť Rosneftegaz. Spoločnosť opakovane čelila kritike za vysoké odmeny, ktoré členom predstavenstva platí, napísal portál Nastojaščeje vremja. (čtk)

Shell sa chystá na éru „po rope“. Firma plánuje vyrábať biopalivá, ako letecký benzín a naftu z poľnohospodárskych plodín a obnoviteľnej energie, a rozšíriť v komerčnom rozsahu elektrolyzéry na výrobu vodíka bez použitia fosílnych palív.

Kedy sa vyplatí zamestnancovi podať daňové priznanie, aj keď by to mohol nechať tak (+ návod)

Ilustračné foto, spomienka na časy pred pandémiou - TASR
Ilustračné foto, spomienka na časy pred pandémiou – TASR

Ľuďom s príjmami zo zamestnania sa môže niekedy oplatiť podať daňové priznanie, aj keď by nemuseli. Napríklad keď pracovali len časť roka a nemajú uplatnenú celú nezdaniteľnú časť. Denník E pripravil návod na vyplnenie a modelovú situáciu.

Nemecká centrálna banka prvý raz od roku 1979 nepošle peniaze do štátneho rozpočtu, keďže za minulý rok nevykázala zisk. Dôvodom boli obavy z dôsledkov pandémie, pre ktoré si vytvárala rezervy a miliardová pomoc na záchranu ekonomiky.

„Vyššie zabezpečovanie rizík je hlavným dôvodom, prečo Bundesbanka vykazuje za rok 2020 vyrovnaný výsledok,“ povedal prezident centrálnej banky Jens Weidmann.

Za rok 2019 nepoznačený pandémiou poslala Bundesbanka do štátneho rozpočtu 5,85 miliardy eur, čo bol najvyšší dosiahnutý zisk od finančnej krízy.

Ministerstvo financií tradične počíta s tým, že centrálna banka posiela do rozpočtu ročne 2,5 mld. eur. Od zavedenia eura v roku 1999 vykazovala zisk každoročne. Najvyšší bol v roku 2001, keď dosiahol 11,2 mld. eur. (čtk, dpa)

Cyprus chce spriehľadniť vlastníctvo tisícok firiem. V najbližších mesiacoch rozbehne register skutočných majiteľov podnikov. Bude sa doň vkladať konečný vlastník v biznise označovaný ako ultimate beneficial owner.

Detaily o spoločnostiach, z ktorých mnohé majú väzby na Rusko, sa začnú zhromažďovať od 16. marca. Firmy majú šesť mesiacov na to, aby si obstarali dáta a zadali ich do systému.

Prečo je to dôležité

Zoznam, ktorý v rámci boja proti praniu špinavých peňazí požaduje EÚ, môže zásadne zmeniť situáciu na ostrove. Cyprus s nízkymi daňami umožňoval skryť bohatstvo vo fiktívnej firme s nepriehľadnou vlastníckou štruktúrou.

Odborníci očakávajú, že niektoré podniky radšej z ostrova odídu, než by mali odkryť vlastnícku štruktúru. Niektoré to už urobili, keď banky vlani zaviedli prísnejšie kontroly.

Maira Martiniová z Transparency International pripomenula, že register nebude verejný, ako vyžaduje Brusel. Podľa aktivistov by mal byť prepojený s ďalšími databázami, napríklad s katastrom nehnuteľností. (čtk, reuters)

Bratislavský magistrát hovorí, že rokuje s ministrom financií Eduardom Hegerom o kompenzáciách pre mestský dopravný podnik. DPB spolu s dopravnými podnikmi v Košiciach, Prešove a Žiline upozorňovali na výpadky tržieb počas koronakrízy, varovali pred rušením spojov či prepúšťaním.

Bratislava verí, že rokovanie bude úspešné, pretože situáciu považuje pre DPB za diskriminačnú a výpadky financií v takom objeme samospráva bez pomocnej ruky štátu neutiahne, uviedla podľa TASR hovorkyňa magistrátu Katarína Rajčanová.

DPB výpadok tržieb vyčíslil na 21 miliónov eur od začiatku koronakrízy. Ročné tržby podniku pritom v roku 2019 predstavovali zhruba 46 miliónov eur.

MHD si objednáva a financuje mesto. Ministerstvo dopravy dvakrát reagovalo, že pomôcť nemôže, pretože si dopravu neobjednáva. (tasr, e)

Coop Jednota sa pridala k reťazcom, ktoré oddnes skrátili čas predaja do 20.00. Otváracie hodiny skrátila v 21 predajniach, na regionálnej úrovni niektoré obchody zatvorí už o 19.00 h.

„Rešpektujeme nariadenie a skracujeme otvárací čas predajní do maximálne 20.00 h,“ potvrdil Branislav Lellák, vrchný riaditeľ obchodnej sekcie COOP Jednoty Slovensko.

Upravené otváracie hodiny sa týkajú supermarketov a Tempo supermarketov v okresoch Žilina, Trenčín, Nové Zámky, Levice, Zlaté Moravce, Nitra, Spišská Nová Ves, Liptovský Mikuláš, Senec, Šaľa, Galanta, Kysucké Nové Mesto a Čadca.

Na regionálnej úrovni niektoré spotrebné družstvá skracujú otváracie hodiny vo svojich predajniach do 19.00 h., napríklad COOP Jednota Krupina upravila z 20.00 na 19.00 h. otváracie hodiny vo svojich siedmich prevádzkach.

Skrátenie otváracích hodín na základe nariadenia, ktorým sa sprísnil zákaz vychádzania od stredy 3. marca od 20.00 h, už ohlásili reťazce Lidl, Kaufland, Tesco a Billa. Veľkoobchod Metro posunul otváracie hodiny predajní do 20.00 h. už od 1. marca.

Podľa ministra financií Rishiho Sunaka sa britská ekonomika vráti na úroveň pred pandémiou o pol roka skôr, než sa očakávalo. Podľa nového odhadu by k tomu malo dôjsť v polovici budúceho roka.

Podľa odhadu úradu pre rozpočtovú zodpovednosť britský HDP tento rok stúpne o 4 %, ešte v novembri predpovedal rast o 5,5 %. V roku 2022 by mal dosiahnuť 7,3 %, čo by bolo najrýchlejšie tempo v histórii meraní od roku 1949.

Sunak predstavil návrh štátneho rozpočtu na budúci fiškálny rok, ktorý sa začne v apríli. Počíta s výrazne vyššími pôžičkami, než odhadoval pred niekoľkými mesiacmi. Deficit by mal dosiahnuť 10,3 % HDP v porovnaní s predchádzajúcou prognózou 7,4 %.

Ako podporujú firmy v koronakríze:

  • Nový systém podpory pre podniky ponúkne pôžičky od 25-tisíc do 10 miliónov libier s 80-percentnou štátnou zárukou.
  • Podrobnosti o úrokových sadzbách ani kritériách nie sú známe, podľa skorších správ budú nové pravidlá pravdepodobne prísnejšie.
  • Nová schéma nahradí súčasné programy, v rámci ktorých si dotknuté firmy požičali 73 miliárd libier. (čtk, bbc)

Prechod na čistejšie zdroje energie bude Poľsko do roku 2045 stáť odhadom 100 miliárd eur. Krajina vyrába väčšinu elektriny z uhlia, jeho podiel chce znížiť v súvislosti s rastúcimi nákladmi na emisie oxidu uhličitého.

Poľsko v najbližších 30 rokoch zavrie uhoľné elektrárne a nahradí ich zdrojmi na plyn, veternými elektrárňami na mori a jadrovými elektrárňami.

So stavbou prvej jadrovej elektrárne plánuje začať v roku 2026, v prevádzke by mala byť o sedem rokov neskôr. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať