Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Železnice postavili veľké prekladisko za 18 miliónov, kde za rok nenaložili ani jeden kontajner

Pri Žiline stojí prekladisko, ktoré malo prepravovať 500-tisíc ton tovaru ročne. Doteraz neprepravilo nič. Foto N – Tomáš Benedikovič
Pri Žiline stojí prekladisko, ktoré malo prepravovať 500-tisíc ton tovaru ročne. Doteraz neprepravilo nič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Politici rozbehli veľkorysú výstavbu, aby následne zistili, že štát nebude môcť prekladisko prevádzkovať. Jedna z firiem sa totiž sťažovala, že jej za eurofondy vytvárajú konkurenciu.

Kúsok za Žilinou, na dohľad od automobilky KIA stojí veľkorysá stavba. Na ploche takmer dvestotisíc metrov štvorcových sa tu nachádza moderné prekladisko, ktoré práve oslavuje rok od svojho dokončenia.

Jeho oficiálny názov znie Terminál intermodálnej dopravy. Pozostáva z koľajníc, rozľahlého betónového parkoviska a dvoch posuvných žeriavov, ktoré sú schopné v rýchlom slede prepravovať kontajnery z kamiónov na vlaky a zase naopak.

Tomu zodpovedal aj účet za jeho vybudovanie: štátne železnice na stavbu vynaložili takmer 18 miliónov eur bez DPH. Ďalšie peniaze išli na vypracovanie projektu a na výkup pozemkov.

Keď sa však prídete na prekladisko pozrieť osobne, upúta vás, že ani v pracovný deň tu nie je žiadny ruch. Areál je uzamknutý a pod žeriavmi nestojí ani jeden kamión či vlak.

„Nič sa tu nedeje. Občas len prídu pokosiť trávu alebo preskúšajú žeriavy, či je všetko v poriadku,“ hovorí nám robotník v priľahlej železničnej budove.

Prekladisko pre nikoho

Najmodernejšie slovenské prekladisko by síce mohlo denne obslúžiť minimálne šesťdesiat plne naložených kamiónov, za posledný rok sa tu však nenaložil ani jeden kontajner. „Terminál zatiaľ neprepravil žiaden tovar,“ potvrdzuje hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Ivana Popluhárová.

Dôvod? Ešte počas výstavby štátne firmy zistili, že im Európska komisia nedovolí, aby prekladisko prevádzkovali vo vlastnej réžii, ako sa pôvodne plánovalo. Súkromné firmy, ktoré majú na Slovensku vlastné prekladiská, si totiž sťažovali, že by im štát vytvoril konkurenciu.

Ministerstvo dopravy tak dostalo z Bruselu pokyn, že musí prekladisko prenajať nejakému súkromníkovi za trhovú cenu. A na tento prenájom bude musieť vypísať tender.

„Keďže podľa európskych pravidiel musí štát zveriť prevádzku súkromníkovi, je potrebné najprv pripraviť súťaž na koncesionára, ktorý terminál dostane na tridsať rokov dopredu,“ spresňuje Karolína Ducká z odboru komunikácie ministerstva dopravy.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Areál žilinského terminálu je oplotený a strážený kamerovým systémom. Momentálne sa však v ňom akurát kosí tráva, a aj to len občas. Foto N – Tomáš Benedikovič

S takýmito súťažami však slovenskí úradníci nemajú veľké skúsenosti a celý proces je ešte len na začiatku. „Sme v štádiu prípravy podkladov pre ministerstvo financií. Pôjde o prvú súťaž svojho druhu, preto je nutná veľmi dôkladná príprava,“ dodáva Ducká.

Výsledok? Mnohomiliónové prekladisko stojí nevyužité a štátu utekajú ďalšie peniaze, ktoré musí dávať na jeho údržbu.

Napríklad železnice preň stabilne vyčleňujú päť svojich zamestnancov. Okrem toho musia robiť revízie žeriavov a celý areál strážiť najatou SBS-kou. „Náklady na opravy a udržovanie terminálu si od jeho dokončenia vyžiadali 40-tisíc eur,“ spresňujú železnice.

Oveľa väčšou stratou je však ušlý zisk, ktorý štátu vzniká tým, že nemôže služby nového prekladiska ponúkať prepravným spoločnostiam.

Keď štát buduje

Je to podobný príbeh ako nedávno dokončená stanica Bratislava-Predmestie. Železnice, ktorých väčšina budov pripomína post-komunistický skanzen, usúdili, že práve táto stanica prioritne potrebuje investície za štyri milióny eur.

Bratislava-Predmestie sa tak síce stala najmodernejšou stanicou v hlavnom meste, jej problémom však je, že leží mimo hlavné železničné ťahy. V súčasnosti tak na nej zastavujú len štyri vlaky denne a pre cestujúcich je dlhodobo uzamknutá.

Žilinské prekladisko sa od stanice Bratislava-Predmestie líši na prvý pohľad iba v tom, že zhltlo päťkrát toľko peňazí.

Nápad na jeho vybudovanie sa zrodil ešte za prvej Dzurindovej vlády a obsahoval istú dávku megalománie. Podľa koncepcie z roku 2001 mal štát vybudovať rovno štyri veľké prekladiská: pri Žiline, Bratislave, Košiciach a Leopoldove.

Cieľom bolo primäť dopravcov, aby čo najviac tovaru vozili po Slovensku na nákladných vlakoch, ktoré prídu na niektoré z prekladísk, kde sa náklad roztriedi a ku konečnému odberateľovi sa privezie na kamióne.

Túto myšlienku si naplno osvojil minister dopravy z čias prvej Ficovej vlády a nedávno menovaný šéf Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny (Smer – SD). Ten v marci 2010 vyzval vedenie ŽSR, aby začalo na projekte pracovať.

„Všade v Európe je trend prepravovať náklady na dlhé vzdialenosti vlakom a iba konečnú fázu realizovať nákladnou automobilovou dopravou. Tomu zodpovedá aj budovanie terminálov,“ hovorí k tomu dnes Vážny.

Nedovolená štátna podpora

Prekladisko pri Žiline malo prísť na rad ako prvé. Podľa štátnych manažérov malo byť určené pre firmy zo širokého okolia.

„Pôjde o prekládkové miesto medzi železničnou a cestnou dopravou, ktoré umožní obslúžiť celý Žilinský kraj, severné okresy Trenčianskeho kraja i časť Českej republiky a Poľska,“ sľubovali ŽSR.

Žilinský terminál sa rozprestiera na ploche 193-tisíc metrov štvorcových. Dva žeriavy sa pohybujú po koľajniciach s dĺžkou 750 metrov.
Žilinský terminál sa rozprestiera na ploche 193-tisíc metrov štvorcových. Dva žeriavy sa pohybujú po koľajniciach s dĺžkou 750 metrov.

Projekt po Vážnom prevzal minister Ján Figeľ (KDH), ktorého ministerstvo zhromaždilo potrebné peniaze: 14 miliónov eur poskytnú eurofondy, 2,5 milióna dodá štát a 1,5 milióna zaplatia ŽSR.

Výstavbu zverili konzorciu stavebných firiem v čele s brnianskou spoločnosťou OHL ŽS. Práce sa rozbehli na jar 2012 a zdalo sa, že všetko pôjde podľa plánu. Neoficiálne sa hovorilo, že po ich dokončení prevezme terminál štátna firma ZSSK Cargo, ktorá sa venuje nákladnej doprave.

Tieto plány však začali prekážať nemeckej firme Metrans, ktorá na Slovensku prevádzkuje vlastné prekladiská pri Dunajskej Strede a pri Košiciach. Jej manažéri poukazovali na to, že štát ide s pomocou eurofondov budovať niečo, čo bude pre nich predstavovať priamu konkurenciu.

Vizualizácia žilinského terminálu, na ktorej je zakreslená ešte moderná administratívna budova, ktorá sa mala vybudovať v druhej etape. Zdroj - Intermodal.sk
Vizualizácia žilinského terminálu, ktorý mal obslúžiť nákladnú dopravu v regiónoch severného Slovenska i priľahlých častí Česka a Poľska. Zdroj – Intermodal.sk

Už v apríli 2011, teda rok pred začatím výstavby, sa právnici Metransu obrátili na Európsku komisiu. „V sťažnosti firma poukazovala na to, že výstavba štyroch terminálov na území Slovenska je nadbytočná a môže dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže,“ napísal pred rokom český server K-report, ktorý sa venuje doprave.

Európska komisia napokon dala vo februári 2013 Metransu za pravdu. Slovensku nariadila, že výstavbu prekladísk v Košiciach, Bratislave a Leopoldove musí zastaviť – každý z nich mohol stáť až okolo 30 miliónov eur.

Terminál pri Žiline, ktorý už bol v tom čase rozostavaný, štát dokončiť mohol, podľa komisie ho však následne musí prenajať súkromníkovi za trhovú cenu.

„Komisia uznala časť argumentov, že je ohrozená hospodárska súťaž a že projekt môže ovplyvniť fungovanie terminálov firmy Metrans i terminál vo Viedni,“ uviedol K-Report.

Figeľ dnes tvrdí, že situácia sa vtedy dala ešte zachrániť, pokiaľ by ministerstvo, ktorému medzičasom už šéfoval Ján Počiatek (Smer – SD), okamžite rozbehlo tender na prevádzkovateľa terminálu. „Bolo dostatok času,“ myslí si Figeľ.

Nik za nič nemôže

Slovenské železnice i ministerstvo sa ale tvárili, ako by sa nič nedialo. V septembri 2015 priniesli regionálne médiá v Žiline informáciu, že prekladisko je hotové.

„Súčasťou terminálu je administratívna budova, dve koľaje a dva žeriavy s nosnosťou 45 ton. Vybudovali sme aj prístupovú cestu, inžinierske siete, spevnené plochy na uskladnenie kontajnerov a parkovanie kamiónov,“ informovala vtedy hovorkyňa ŽSR Martina Pavliková.

Podľa železníc mal byť terminál schopný prepraviť za rok zhruba 500-tisíc ton tovaru.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Na terminál z jednej strany vedú koľaje pre nákladné vlaky, z druhej strany príjazdová cesta pre kamióny. Foto N – Tomáš Benedikovič

O rok neskôr už zástupcovia ŽSR o termináli hovoria inak. Priznávajú, že s ním nemôžu nič robiť do času, než štát vyberie firmu, ktorá si ho prenajme.

Exminister Vážny, ktorý celý projekt rozbehol, to berie ako fakt. „Vzhľadom na rozhodnutie Európskej komisie je nutné vysúťažiť prevádzkovateľa terminálu,“ odpísal Denníku N.

Podľa Vážneho je za celú vec zodpovedné ministerstvo dopravy, ktoré doteraz žiadnu súťaž neurobilo. „Predpokladám, že súčasný stav zapríčinila príprava podkladov na kvalitnú súťaž,“ dodáva Vážny.

Denník N požiadal o stanovisko aj jeho nástupcu Jána Figeľa, ktorý navzdory sťažnostiam spoločnosti Metrans výstavbu terminálu stvrdil.

„Je to, samozrejme, škoda, že investované európske aj slovenské financie sú takto umŕtvené bez úžitku,“ hovorí Figeľ. Keby prekladisko fungovalo, mohlo podľa neho odľahčiť celý región od kamiónov.

Zodpovednosť za súčasný stav však nevidí u seba, ale u svojho nástupcu Jána Počiatka, ktorý nestihol vypísať tender na prevádzkovateľa terminálu. „Počiatek mal evidentne iné priority a zabezpečoval iné záujmy, než verejný záujem Slovenska,“ hovorí Figeľ.

Exminister Ján Počiatek sa zatiaľ k téme nevyjadril.

Bude prekladisko na niečo?

Problém môže byť aj s nájdením firmy, ktorá si žilinské prekladisko od štátu prenajme, pretože podľa európskych pravidiel to nemôže byť hocikto.

„Nesmie to byť klasická dopravná firma alebo firma, ktorá robí špedíciu a logistiku tovaru, pretože to by mohlo diskriminovať jej konkurentov. Musí ísť o spoločnosť, ktorá by mala na starosti len prekladiská,“ hovorí Desana Mertinková, šéfredaktorka Železničnej revue.

Faktom je, že v minulosti už štát jedno takéto prekladisko prenajal. Išlo o terminál pri Čiernej nad Tisou, ktorý pôvodne využívala štátna firma ZSSK Cargo, za prvej Ficovej vlády ho však na pätnásť rokov získala ruská firma TransContainer, ktorá spadá pod ruské železnice.

Podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ján Fige¾ sa zúèastnil 21. januára 2011 na slávnostnom odovzdaní prvých vagónov vyrobených spoloènosou Tatravagónka pre potreby spoloènosti RŽD Transkontajner v terminále kombinovanej dopravy v Dobrej pri Èiernej nad Tisou. Na snímke vlak s naloženými kontajnermi na vagónoch vyrobených v Tatravagónke pred vypravením. FOTO TASR – Milan Kapusta
Prekladisko Dobrá pri Čiernej nad Tisou tiež postavil štát, na pätnásť rokov ho dostala do prenájmu dcérska spoločnosť ruských štátnych železníc. Foto – TASR

Podľa Mertinkovej sú však výsledky sporné. „Predpokladalo sa, že Rusi budú toto prekladisko využívať ako súčasť kontajnerovej prepravy medzi Áziou a Európou, ktorá ide cez Rusko. Lenže po uložení sankcií kvôli Krymu sa tieto toky oslabili a prekladisko je využívané len v obmedzenej miere,“ dodáva Mertinková.

Potenciál žilinského terminálu môže zdanlivo zvyšovať automobilka Kia, ktorá leží v jeho blízkosti a ktorá ročne vyváža a dováža státisíce ton tovaru.

Lenže Kia si dnes prekládku robí svojpomocne. Do jej areálu vedú železničné koľajnice a kontajnery si tak môže nakladať priamo u seba. „Naša spoločnosť využíva vlastnú železničnú vlečku a kontajnerové stredisko,“ potvrdzuje hovorca firmy Jozef Bačé.

_DSC1839 s
Automobilka Kia má vlastnú železničnú vlečku, ktorá vedie do jej areálu. Autá tu nakladá na vlaky pomocou špeciálnych rámp, kontajnery pomocou vysokozdvižných vozidiel. Foto – Kia

Ďalšie prekladisko sa chystá

I napriek fiasku so žilinským terminálom chystajú politici ďalší podobný projekt. Veľké prekladisko sa začína v súčasnosti budovať pri Nitre v obci Lužianky. Jeho výstavbu schválili ŽSR v súvislosti s príchodom automobilky Jaguar.

Nitrianske prekladisko by malo stáť tentoraz už takmer 52 miliónov eur – štát totiž k nemu musí vybudovať napojenie na železničnú sieť.

„Po tom, ako si vyžiadali posudok Ústavu súdneho inžinierstva k hodnote vysúťaženého diela, bola 18. júla uzatvorená zmluva so zhotoviteľom, firmou Strabag,“ potvrdzuje ŽSR.

Tentokrát bez eurofondov

Toho, že by aj nitrianske prekladisko dopadlo podobne ako žilinské, sa železnice neobávajú. Celý projekt tentokrát už nefinancujú eurofondy, 52 miliónov zaplatí zo svojho priamo štátny podnik ŽSR.

Podľa právnikov firmy teda nehrozí, že by výstavbu mohli znovu ohroziť sťažnosti súkromníkov k Európskej komisii.

„Terminál pri Žiline bol vybudovaný z eurofondov a jeho prevádzkovanie preto podlieha pravidlám pre príslušný operačný program. Terminál pri Lužiankach je ale investičná akcia samotných ŽSR,“ vysvetľuje hovorkyňa železníc Martina Pavlíková.

Nitrianske prekladisko by po jeho dokončení mali prevádzkovať priamo železnice. Toho, že by nebol záujem o jeho služby, sa firma neobáva.

„V rámci využitia terminálu Lužianky očakávame, že hlavným predmetom činnosti bude preprava tovarov z priemyselného areálu Nitra Sever a okolitej spádovej oblasti do 200 kilometrov,“ sľubujú železnice.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Americké akcie dnes mierne oslabili a zostúpili zo svojich rekordných maxím. Investori aktuálne čakajú na nové údaje o ekonomike USA a na zverejňovanie štvrťročných hospodárskych výsledkov amerických firiem. (reuters)

Generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry vyberie agrorezort spomedzi siedmich uchádzačov, ktorí splnili predpísané kritériá. Záznam z pohovorov, ktoré sa uskutočnia 19. apríla, bude dostupný aj verejnosti. O víťazovi by mal následne rozhodnúť minister Ján Mičovský.

ÚVO kontroluje zákazky na právne služby bývalého Hegerovho poradcu, spája ich hnutie OĽaNO

Úrad pre verejné obstarávanie kontroluje niekoľko zákaziek na právne služby, ktoré sa spájajú s bývalým poradcom Eduarda Hegera Michalom Miškovičom. Boli na ministerstve životného prostredia, v Tipose aj na pozemkovom fonde, všetky vyzvali na predloženie ponuky rovnaké advokátske kancelárie. ÚVO zistenia odstúpil orgánom činným v trestnom konaní.

Mimoriadne rokovanie tripartity k plánu obnovy sa uskutoční 26. apríla. „Všetci sociálni partneri dostanú návrh plánu obnovy a budú sa môcť k nemu priamo vyjadriť. Veľmi ma to teší, lebo o ich poznámky a prípadne pripomienky veľmi stojím,“ uviedol minister práce Milan Krajniak.

To, že vláda prisľúbila riadne prerokovanie plánu obnovy aj na mimoriadnom zasadnutí tripartity, potvrdila na sociálnej sieti aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Takisto podotkla, že vláda prisľúbila aj predstavenie ďalšej pomoci podnikateľským subjektom.

Rokovanie dnes vzhľadom na zmenu vo vedení rezortu práce viedol podpredseda Hospodárskej a sociálnej rady SR a viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Roman Karlubík.

Účastníci prediskutovali aj návrh Stratégie a akčného plánu na zlepšenie postavenia Slovenska v indexe DESI do roku 2025 a takisto aktuálny stav štátnej pomoci občanom, zamestnávateľom a pripravované opatrenia na oživenie ekonomiky zo strany vlády.

Pozvanie na rokovanie tripartity prijal aj hlavný hygienik SR Ján Mikas. Sociálni partneri sa naňho obrátili s otázkami o účinkoch epidemických opatrení, najmä povinnom nosení respirátorov na vybraných pracoviskách.

Budaj chce zmeniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie cez nový klimatický zákon

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie by malo obsahovať samostatnú časť venovanú klimatickej zmene. Počíta s tým envirorezort v klimatickom zákone. Do medzirezortného pripomienkového konania má prísť do konca roka, predtým o ňom bude rozhodovať Rada vlády pre európsku zelenú dohodu.

Microsoft potvrdil kúpu Nuance Communications za takmer 20 miliárd dolárov vrátane dlhu. Firma sa zaoberá okrem iného vývojom umelej inteligencie a rozpoznávania reči.

Microsoft oznámil transakciu na internetovej stránke. Snaží sa posilniť prechod na cloudové služby aj o odvetvie zdravotníctva.

S Nuance začali spolupracovať v roku 2019 na automatizácii zdravotníckej dokumentácie. Obe firmy ťažia z rozmachu medicíny na diaľku, keďže v pandémii sa časť komunikácie s lekármi presunula na internet.

Prevzatie Nuance je druhou najväčšou akvizíciou Microsoftu po sociálnej sieti LinkedIn z roku 2016 v hodnote 26 miliárd dolárov.

Viac o firme Nuance Communications:

  • Jej produkty používa vyše 55 % amerických lekárov a 77 % nemocníc.
  • Tržby podniku zo segmentu lekárskej starostlivosti vlani stúpli o 37 %.
  • Pomáhala Applu pri spustení osobného asistenta Siri. Produkuje softvér, ktorý sa používa napríklad v automobilovom priemysle. (čtk, bloomberg, reuters)

Štart ďalšej etapy schémy pomoci pre gastro a cestovný ruch si vyžaduje niekoľko dní. Ministerstvo dopravy pracuje na technickom spustení a testovaní a oznamuje, že preto dočasne nebude možné podávať ani žiadosti za obdobie prvej etapy.

Veľká schéma pomoci je súčasne na posúdení v Bruseli, rezort tvrdí, že na ňu majú pozitívne ohlasy a očakávajú jej schválenie.

Európska komisia medzičasom zdvihla limit pomoci z troch na 10 miliónov eur na prevádzku. Po schválení Európskou komisiou a zvýšení prostriedkov do schémy pomoci je ministerstvo pripravené spustiť aj veľkú schému pomoci. Tá bude slúžiť pre podniky, ktoré vyčerpajú aktuálne platnú pomoc de minimis, teda prekročia 200 000 eur. (tasr)

Podiel nesplácaných úverov v eurozóne napriek recesii klesol najnižšie od roku 2015, vo 4. štvrťroku dosiahol 2,63 %. ECB však varovala, že banky sa dostatočne nepripravujú na prílev zlých pôžičiek po skončení pandémie.

Banky zlepšujú úverové portfóliá vďaka vysokým vládnym zárukám a úverovým programom. Tie držia nad vodou podnikový sektor, aj keď veľká časť odvetvia služieb musela za posledný rok prerušiť činnosť z dôvodu epidemických opatrení.

ECB očakáva, že hlboká recesia bude mať v nasledujúcich rokoch vplyv na ekonomiku. Upozornila, že realita banky dobehne, a varuje, že niektoré z nich nie sú na to pripravené a nemajú zodpovedajúce varovné systémy.

Z ďalších štatistík ECB:

  • Rezervy bánk na stratové úvery sa vlani takmer zdvojnásobili.
  • Ziskovosť bánk klesla a návratnosť vlastného kapitálu sa vo 4. štvrťroku znížila na 1,53 %, čo je hlboko pod náklady na kapitál. V porovnateľnom období predchádzajúceho roka dosiahla 5,16 %. (čtk, reuters)

V Holandsku odsúdili na rok do väzenia majiteľov spoločnosti zodpovednej za fipronilovú kauzu z roku 2017. Holandská firma predávala nelegálny pesticíd fipronil a pred štyrmi rokmi ohrozila produkciu miliónov slepačích vajec v Európe.

Fipronilová nákaza sa v lete 2017 rozšírila z Holandska, kde sa sliepky aj vajcia nakazili pesticídom fipronil. Kríza zasiahla aj Slovensko. Fipronil sa používa proti všiam, blchám a kliešťom. Na zvieratá, ktoré produkujú potraviny, sa používať nesmie.

Sudcovia vo svojom rozsudku uviedli, že dvaja majitelia spoločnosti Chickfriend – Martin van de B. a Mathijs IJ – vedome a zámerne použili rakovinotvornú látku fipronil, ktorá vo väčších množstvách ohrozuje zdravie ľudí, zvierat a rastlín.

Pre túto nákazu, ktorá v roku 2017 postihla stovky európskych fariem a chovateľov, boli v štátoch EÚ zničené milióny vajec a 3,5 milióna kurčiat muselo byť utratených.

Obaja obvinení tvrdili, že za kauzou stojí ich belgický dodávateľ, súd však rozhodol, že ako riaditelia profesionálne zameranej spoločnosti si mali byť vedomí toho, čo nimi ponúkaný produkt obsahuje. (dutchnews, tasr)

SaS chce do programového vyhlásenia vlády presadiť popri zavedení výdavkových stropov aj znižovanie daní a odvodov. O zakomponovaní daňovej brzdy do zákona o rozpočtovej zodpovednosti hovorí ako o možnosti, o ktorej budú diskutovať.

„Naším cieľom je, aby sme výrazne zvýšili udržateľnosť a efektívnosť verejných financií na Slovensku,“ skonštatoval poslanec a predseda parlamentného finančného výboru Marián Viskupič (SaS). Aj z toho dôvodu by podľa neho bolo prospešné, keby sa vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) zaviazala v programovom vyhlásení k zavedeniu ústavného zákona, ktorého cieľom bude postupné znižovanie celkového daňovo-odvodového zaťaženia na päťročný kĺzavý priemer troch krajín Európskej únie s najnižším celkovým daňovo-odvodovým zaťažením. „Prípadne zakomponovanie daňovej brzdy priamo do zákona o rozpočtovej zodpovednosti,“ dodal.

Viskupič pripúšťa aj možnosť, že by sa pre daňovú brzdu pripravil samostatný ústavný zákon. „Asi najviac je to v stave, že sa bude hľadať cesta spraviť špeciálny zákon o nezvyšovaní daňového zaťaženia a prijať ich iba.“ Nevie ale, či sa to stihne do začiatku májovej schôdze.

Šéf finančného parlamentného výboru vraví, že o tom nerokujú s opozíciou, snažia sa hľadať cesty v rámci koalície.

Viskupič zároveň zdôrazňuje, že daňové a odvodové zákony treba prijímať tak, aby ich účinnosť bola vždy od 1. januára nasledujúceho roka. „Aj toto pomôže všetkým vyvarovať sa chaosu z neustále sa meniacich pravidiel,“ zdôraznil. (tasr, e)

Takmer dve stovky holandských turistov odcestovali na grécky ostrov Rodos v rámci experimentu, ktorého cieľom je zistiť, či je možné aj počas pandémie zorganizovať turistické pobyty. Aj napriek prísnym podmienkam sa na cestu v hodnote 399 eur na osobu, ktorú pripravili spoločnosti SunWeb a Transavia, prihlásilo 25-tisíc ľudí.

Spolu 189 cestujúcich muselo pred odletom absolvovať dva testy na koronavírus. Počas pobytu na Rodose však budú mať len málo príležitostí na prehliadku ostrova. Z letiska pôjdu priamo do all inclusive turistického rezortu a majú zákaz opustiť areál, v ktorom sú ubytovaní. Nesmú ísť dokonca ani na susednú pláž, iba na tú, ktorá patrí danému hotelu.

Pred návratom domov, na konci osemdňového pobytu, budú musieť absolvovať ďalšie dva testy na covid-19 a po návrate do Holandska ich čaká desaťdňová karanténa. V prípade negatívnych testov sa však dĺžka karantény skráti na päť dní.

Turisti, u ktorých sa počas „pandemickej dovolenky“ potvrdí pozitívny test na koronavírus, budú presunutí do samostatného hotela, kde budú v karanténe v súlade s gréckymi protipandemickými opatreniami.

Portál DutchNews.nl pripomenul, že v priebehu tohto týždňa sa na Rodose predpovedajú teploty okolo 18 až 20 stupňov, čo je výrazný kontrast voči sneženiu a krupobitiu v niektorých častiach Holandska. (dutchnews, tasr)

Americká sieť Domino’s Pizza a startup Nuro zo Silicon Valley tento týždeň spustia rozvoz pizze robotickými vozidlami. Začnú v Houstone, štvrtom najväčšom meste USA. Snažia sa čo najviac vyťažiť z nárastu objednávok počas pandémie.

Pre veľké spoločnosti je totiž momentálne ťažké zamestnať dostatok vodičov na uspokojenie dopytu.

Nuro a Domino’s pôvodne plánovali spustenie dodávok pizze robotickými vozidlami ešte koncom roka 2019.

Spoločnosť Nuro, ktorú v roku 2016 založili dvaja bývalí inžinieri z Googlu, sa sústredila na vývoj malého vozidla na prepravu balíkov s nízkou rýchlosťou na rozdiel od iných startupov, ktoré sa venujú autonómnym autám pre ľudí. Jej produkt už získal súhlas regulačných úradov pre nasadenie do prevádzky.

Texaský Houston sa vyznačuje jedným z najvyšších počtov úmrtí na cestách v krajine. Manažér Nuro tvrdí, že s týmito nástrahami ich technológia „vie pracovať.“ (tasr)

Európska únia stanovila dočasné clá na hliníkové ploché valcované výrobky z Číny v rozmedzí 19,3 % až 46,7 %. Predbežné vyšetrovanie totiž ukázalo, že sa v EÚ predávajú za umelo nízku cenu. Clá vstupujú do platnosti zajtra. (čtk)

Európska komisia vyzvala členov Európskej aliancie pre čistý vodík na predkladanie projektov v oblasti obnoviteľných a nízkouhlíkových vodíkových technológií a riešení do 7. mája.

Projekty preskúmajú na stretnutí Fóra pre čistý vodík 17. – 18. júna.

Cieľom stratégie EÚ v oblasti vodíka je rozšíriť zavádzanie čistého vodíka v Európe. Stratégia EÚ má za cieľ inštalovať 6 GW obnoviteľných vodíkových elektrolyzérov a vyrábať jeden milión ton vodíka z obnoviteľných zdrojov energie do roku 2024 a 40 GW obnoviteľných vodíkových elektrolyzérov a 10 miliónov ton vodíka do roku 2030.

Kľúčovým cieľom Európskej aliancie pre čistý vodík  je identifikovať a vybudovať reťazec životaschopných investičných projektov týkajúcich sa celého hodnotového reťazca vodíka, a to s ohľadom na zelenú transformáciu ekonomiky, vytváranie čistého trhu s vodíkom prispievajúceho k rastu a zamestnanosti a znižovanie emisií skleníkových plynov. (tasr)

Česi po obnovení prevádzok vybraných obchodov vyrazili na nákupy, vláda povolila predaj detského oblečenia, obuvi a papierenského tovaru. Rozhodnutie odôvodnila návratom časti detí do škôl. Otvorené môžu byť aj niektoré služby, fungovať už môžu aj farmárske trhy. (čtk)

Finančná správa spustí vo štvrtok saldokonto, vďaka ktorému budú mať klienti s aktívnou elektronickou schránkou na jej portáli prehľad o stave osobného účtu, teda o neuhradených a uhradených predpisoch, nedoplatkoch, preplatkoch či preddavkoch.

Aktuálne údaje vyplývajúce z daňových priznaní podaných za rok 2020 sa v saldokonte objavia postupne, keďže finančná správa podané daňové priznania v súčasnosti ešte spracováva.

Finančná správa bude uhradené predpisy zobrazovať s históriou jedného roka, predpisy uhradené po lehote splatnosti jeden rok po dátume poslednej úhrady, preddavky s históriou dvoch rokov. Prístup do osobného účtu daňovníka bude môcť mať aj štatutárny zástupca a zástupca s generálnou mocou alebo používatelia  s obmedzeným prístupom k službám portálu finančnej správy, ak majú vyznačené oprávnenie „osobný účet – prístup k údajom“.

Projekt saldokonto je ďalším krokom v digitalizácii finančnej správy. Cieľom je uľahčovať komunikáciu klientov s finančnou správou bez nevyhnutnosti osobnej návštevy. Ďalším proklientskym projektom, na ktorom finančná pracuje, bude v tomto roku zavedenie obojsmernej komunikácie.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať