Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Železnice postavili veľké prekladisko za 18 miliónov, kde za rok nenaložili ani jeden kontajner

Pri Žiline stojí prekladisko, ktoré malo prepravovať 500-tisíc ton tovaru ročne. Doteraz neprepravilo nič. Foto N – Tomáš Benedikovič
Pri Žiline stojí prekladisko, ktoré malo prepravovať 500-tisíc ton tovaru ročne. Doteraz neprepravilo nič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Politici rozbehli veľkorysú výstavbu, aby následne zistili, že štát nebude môcť prekladisko prevádzkovať. Jedna z firiem sa totiž sťažovala, že jej za eurofondy vytvárajú konkurenciu.

Kúsok za Žilinou, na dohľad od automobilky KIA stojí veľkorysá stavba. Na ploche takmer dvestotisíc metrov štvorcových sa tu nachádza moderné prekladisko, ktoré práve oslavuje rok od svojho dokončenia.

Jeho oficiálny názov znie Terminál intermodálnej dopravy. Pozostáva z koľajníc, rozľahlého betónového parkoviska a dvoch posuvných žeriavov, ktoré sú schopné v rýchlom slede prepravovať kontajnery z kamiónov na vlaky a zase naopak.

Tomu zodpovedal aj účet za jeho vybudovanie: štátne železnice na stavbu vynaložili takmer 18 miliónov eur bez DPH. Ďalšie peniaze išli na vypracovanie projektu a na výkup pozemkov.

Keď sa však prídete na prekladisko pozrieť osobne, upúta vás, že ani v pracovný deň tu nie je žiadny ruch. Areál je uzamknutý a pod žeriavmi nestojí ani jeden kamión či vlak.

„Nič sa tu nedeje. Občas len prídu pokosiť trávu alebo preskúšajú žeriavy, či je všetko v poriadku,“ hovorí nám robotník v priľahlej železničnej budove.

Prekladisko pre nikoho

Najmodernejšie slovenské prekladisko by síce mohlo denne obslúžiť minimálne šesťdesiat plne naložených kamiónov, za posledný rok sa tu však nenaložil ani jeden kontajner. „Terminál zatiaľ neprepravil žiaden tovar,“ potvrdzuje hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Ivana Popluhárová.

Dôvod? Ešte počas výstavby štátne firmy zistili, že im Európska komisia nedovolí, aby prekladisko prevádzkovali vo vlastnej réžii, ako sa pôvodne plánovalo. Súkromné firmy, ktoré majú na Slovensku vlastné prekladiská, si totiž sťažovali, že by im štát vytvoril konkurenciu.

Ministerstvo dopravy tak dostalo z Bruselu pokyn, že musí prekladisko prenajať nejakému súkromníkovi za trhovú cenu. A na tento prenájom bude musieť vypísať tender.

„Keďže podľa európskych pravidiel musí štát zveriť prevádzku súkromníkovi, je potrebné najprv pripraviť súťaž na koncesionára, ktorý terminál dostane na tridsať rokov dopredu,“ spresňuje Karolína Ducká z odboru komunikácie ministerstva dopravy.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Areál žilinského terminálu je oplotený a strážený kamerovým systémom. Momentálne sa však v ňom akurát kosí tráva, a aj to len občas. Foto N – Tomáš Benedikovič

S takýmito súťažami však slovenskí úradníci nemajú veľké skúsenosti a celý proces je ešte len na začiatku. „Sme v štádiu prípravy podkladov pre ministerstvo financií. Pôjde o prvú súťaž svojho druhu, preto je nutná veľmi dôkladná príprava,“ dodáva Ducká.

Výsledok? Mnohomiliónové prekladisko stojí nevyužité a štátu utekajú ďalšie peniaze, ktoré musí dávať na jeho údržbu.

Napríklad železnice preň stabilne vyčleňujú päť svojich zamestnancov. Okrem toho musia robiť revízie žeriavov a celý areál strážiť najatou SBS-kou. „Náklady na opravy a udržovanie terminálu si od jeho dokončenia vyžiadali 40-tisíc eur,“ spresňujú železnice.

Oveľa väčšou stratou je však ušlý zisk, ktorý štátu vzniká tým, že nemôže služby nového prekladiska ponúkať prepravným spoločnostiam.

Keď štát buduje

Je to podobný príbeh ako nedávno dokončená stanica Bratislava-Predmestie. Železnice, ktorých väčšina budov pripomína post-komunistický skanzen, usúdili, že práve táto stanica prioritne potrebuje investície za štyri milióny eur.

Bratislava-Predmestie sa tak síce stala najmodernejšou stanicou v hlavnom meste, jej problémom však je, že leží mimo hlavné železničné ťahy. V súčasnosti tak na nej zastavujú len štyri vlaky denne a pre cestujúcich je dlhodobo uzamknutá.

Žilinské prekladisko sa od stanice Bratislava-Predmestie líši na prvý pohľad iba v tom, že zhltlo päťkrát toľko peňazí.

Nápad na jeho vybudovanie sa zrodil ešte za prvej Dzurindovej vlády a obsahoval istú dávku megalománie. Podľa koncepcie z roku 2001 mal štát vybudovať rovno štyri veľké prekladiská: pri Žiline, Bratislave, Košiciach a Leopoldove.

Cieľom bolo primäť dopravcov, aby čo najviac tovaru vozili po Slovensku na nákladných vlakoch, ktoré prídu na niektoré z prekladísk, kde sa náklad roztriedi a ku konečnému odberateľovi sa privezie na kamióne.

Túto myšlienku si naplno osvojil minister dopravy z čias prvej Ficovej vlády a nedávno menovaný šéf Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny (Smer – SD). Ten v marci 2010 vyzval vedenie ŽSR, aby začalo na projekte pracovať.

„Všade v Európe je trend prepravovať náklady na dlhé vzdialenosti vlakom a iba konečnú fázu realizovať nákladnou automobilovou dopravou. Tomu zodpovedá aj budovanie terminálov,“ hovorí k tomu dnes Vážny.

Nedovolená štátna podpora

Prekladisko pri Žiline malo prísť na rad ako prvé. Podľa štátnych manažérov malo byť určené pre firmy zo širokého okolia.

„Pôjde o prekládkové miesto medzi železničnou a cestnou dopravou, ktoré umožní obslúžiť celý Žilinský kraj, severné okresy Trenčianskeho kraja i časť Českej republiky a Poľska,“ sľubovali ŽSR.

Žilinský terminál sa rozprestiera na ploche 193-tisíc metrov štvorcových. Dva žeriavy sa pohybujú po koľajniciach s dĺžkou 750 metrov.
Žilinský terminál sa rozprestiera na ploche 193-tisíc metrov štvorcových. Dva žeriavy sa pohybujú po koľajniciach s dĺžkou 750 metrov.

Projekt po Vážnom prevzal minister Ján Figeľ (KDH), ktorého ministerstvo zhromaždilo potrebné peniaze: 14 miliónov eur poskytnú eurofondy, 2,5 milióna dodá štát a 1,5 milióna zaplatia ŽSR.

Výstavbu zverili konzorciu stavebných firiem v čele s brnianskou spoločnosťou OHL ŽS. Práce sa rozbehli na jar 2012 a zdalo sa, že všetko pôjde podľa plánu. Neoficiálne sa hovorilo, že po ich dokončení prevezme terminál štátna firma ZSSK Cargo, ktorá sa venuje nákladnej doprave.

Tieto plány však začali prekážať nemeckej firme Metrans, ktorá na Slovensku prevádzkuje vlastné prekladiská pri Dunajskej Strede a pri Košiciach. Jej manažéri poukazovali na to, že štát ide s pomocou eurofondov budovať niečo, čo bude pre nich predstavovať priamu konkurenciu.

Vizualizácia žilinského terminálu, na ktorej je zakreslená ešte moderná administratívna budova, ktorá sa mala vybudovať v druhej etape. Zdroj - Intermodal.sk
Vizualizácia žilinského terminálu, ktorý mal obslúžiť nákladnú dopravu v regiónoch severného Slovenska i priľahlých častí Česka a Poľska. Zdroj – Intermodal.sk

Už v apríli 2011, teda rok pred začatím výstavby, sa právnici Metransu obrátili na Európsku komisiu. „V sťažnosti firma poukazovala na to, že výstavba štyroch terminálov na území Slovenska je nadbytočná a môže dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže,“ napísal pred rokom český server K-report, ktorý sa venuje doprave.

Európska komisia napokon dala vo februári 2013 Metransu za pravdu. Slovensku nariadila, že výstavbu prekladísk v Košiciach, Bratislave a Leopoldove musí zastaviť – každý z nich mohol stáť až okolo 30 miliónov eur.

Terminál pri Žiline, ktorý už bol v tom čase rozostavaný, štát dokončiť mohol, podľa komisie ho však následne musí prenajať súkromníkovi za trhovú cenu.

„Komisia uznala časť argumentov, že je ohrozená hospodárska súťaž a že projekt môže ovplyvniť fungovanie terminálov firmy Metrans i terminál vo Viedni,“ uviedol K-Report.

Figeľ dnes tvrdí, že situácia sa vtedy dala ešte zachrániť, pokiaľ by ministerstvo, ktorému medzičasom už šéfoval Ján Počiatek (Smer – SD), okamžite rozbehlo tender na prevádzkovateľa terminálu. „Bolo dostatok času,“ myslí si Figeľ.

Nik za nič nemôže

Slovenské železnice i ministerstvo sa ale tvárili, ako by sa nič nedialo. V septembri 2015 priniesli regionálne médiá v Žiline informáciu, že prekladisko je hotové.

„Súčasťou terminálu je administratívna budova, dve koľaje a dva žeriavy s nosnosťou 45 ton. Vybudovali sme aj prístupovú cestu, inžinierske siete, spevnené plochy na uskladnenie kontajnerov a parkovanie kamiónov,“ informovala vtedy hovorkyňa ŽSR Martina Pavliková.

Podľa železníc mal byť terminál schopný prepraviť za rok zhruba 500-tisíc ton tovaru.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Na terminál z jednej strany vedú koľaje pre nákladné vlaky, z druhej strany príjazdová cesta pre kamióny. Foto N – Tomáš Benedikovič

O rok neskôr už zástupcovia ŽSR o termináli hovoria inak. Priznávajú, že s ním nemôžu nič robiť do času, než štát vyberie firmu, ktorá si ho prenajme.

Exminister Vážny, ktorý celý projekt rozbehol, to berie ako fakt. „Vzhľadom na rozhodnutie Európskej komisie je nutné vysúťažiť prevádzkovateľa terminálu,“ odpísal Denníku N.

Podľa Vážneho je za celú vec zodpovedné ministerstvo dopravy, ktoré doteraz žiadnu súťaž neurobilo. „Predpokladám, že súčasný stav zapríčinila príprava podkladov na kvalitnú súťaž,“ dodáva Vážny.

Denník N požiadal o stanovisko aj jeho nástupcu Jána Figeľa, ktorý navzdory sťažnostiam spoločnosti Metrans výstavbu terminálu stvrdil.

„Je to, samozrejme, škoda, že investované európske aj slovenské financie sú takto umŕtvené bez úžitku,“ hovorí Figeľ. Keby prekladisko fungovalo, mohlo podľa neho odľahčiť celý región od kamiónov.

Zodpovednosť za súčasný stav však nevidí u seba, ale u svojho nástupcu Jána Počiatka, ktorý nestihol vypísať tender na prevádzkovateľa terminálu. „Počiatek mal evidentne iné priority a zabezpečoval iné záujmy, než verejný záujem Slovenska,“ hovorí Figeľ.

Exminister Ján Počiatek sa zatiaľ k téme nevyjadril.

Bude prekladisko na niečo?

Problém môže byť aj s nájdením firmy, ktorá si žilinské prekladisko od štátu prenajme, pretože podľa európskych pravidiel to nemôže byť hocikto.

„Nesmie to byť klasická dopravná firma alebo firma, ktorá robí špedíciu a logistiku tovaru, pretože to by mohlo diskriminovať jej konkurentov. Musí ísť o spoločnosť, ktorá by mala na starosti len prekladiská,“ hovorí Desana Mertinková, šéfredaktorka Železničnej revue.

Faktom je, že v minulosti už štát jedno takéto prekladisko prenajal. Išlo o terminál pri Čiernej nad Tisou, ktorý pôvodne využívala štátna firma ZSSK Cargo, za prvej Ficovej vlády ho však na pätnásť rokov získala ruská firma TransContainer, ktorá spadá pod ruské železnice.

Podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ján Fige¾ sa zúèastnil 21. januára 2011 na slávnostnom odovzdaní prvých vagónov vyrobených spoloènosou Tatravagónka pre potreby spoloènosti RŽD Transkontajner v terminále kombinovanej dopravy v Dobrej pri Èiernej nad Tisou. Na snímke vlak s naloženými kontajnermi na vagónoch vyrobených v Tatravagónke pred vypravením. FOTO TASR – Milan Kapusta
Prekladisko Dobrá pri Čiernej nad Tisou tiež postavil štát, na pätnásť rokov ho dostala do prenájmu dcérska spoločnosť ruských štátnych železníc. Foto – TASR

Podľa Mertinkovej sú však výsledky sporné. „Predpokladalo sa, že Rusi budú toto prekladisko využívať ako súčasť kontajnerovej prepravy medzi Áziou a Európou, ktorá ide cez Rusko. Lenže po uložení sankcií kvôli Krymu sa tieto toky oslabili a prekladisko je využívané len v obmedzenej miere,“ dodáva Mertinková.

Potenciál žilinského terminálu môže zdanlivo zvyšovať automobilka Kia, ktorá leží v jeho blízkosti a ktorá ročne vyváža a dováža státisíce ton tovaru.

Lenže Kia si dnes prekládku robí svojpomocne. Do jej areálu vedú železničné koľajnice a kontajnery si tak môže nakladať priamo u seba. „Naša spoločnosť využíva vlastnú železničnú vlečku a kontajnerové stredisko,“ potvrdzuje hovorca firmy Jozef Bačé.

_DSC1839 s
Automobilka Kia má vlastnú železničnú vlečku, ktorá vedie do jej areálu. Autá tu nakladá na vlaky pomocou špeciálnych rámp, kontajnery pomocou vysokozdvižných vozidiel. Foto – Kia

Ďalšie prekladisko sa chystá

I napriek fiasku so žilinským terminálom chystajú politici ďalší podobný projekt. Veľké prekladisko sa začína v súčasnosti budovať pri Nitre v obci Lužianky. Jeho výstavbu schválili ŽSR v súvislosti s príchodom automobilky Jaguar.

Nitrianske prekladisko by malo stáť tentoraz už takmer 52 miliónov eur – štát totiž k nemu musí vybudovať napojenie na železničnú sieť.

„Po tom, ako si vyžiadali posudok Ústavu súdneho inžinierstva k hodnote vysúťaženého diela, bola 18. júla uzatvorená zmluva so zhotoviteľom, firmou Strabag,“ potvrdzuje ŽSR.

Tentokrát bez eurofondov

Toho, že by aj nitrianske prekladisko dopadlo podobne ako žilinské, sa železnice neobávajú. Celý projekt tentokrát už nefinancujú eurofondy, 52 miliónov zaplatí zo svojho priamo štátny podnik ŽSR.

Podľa právnikov firmy teda nehrozí, že by výstavbu mohli znovu ohroziť sťažnosti súkromníkov k Európskej komisii.

„Terminál pri Žiline bol vybudovaný z eurofondov a jeho prevádzkovanie preto podlieha pravidlám pre príslušný operačný program. Terminál pri Lužiankach je ale investičná akcia samotných ŽSR,“ vysvetľuje hovorkyňa železníc Martina Pavlíková.

Nitrianske prekladisko by po jeho dokončení mali prevádzkovať priamo železnice. Toho, že by nebol záujem o jeho služby, sa firma neobáva.

„V rámci využitia terminálu Lužianky očakávame, že hlavným predmetom činnosti bude preprava tovarov z priemyselného areálu Nitra Sever a okolitej spádovej oblasti do 200 kilometrov,“ sľubujú železnice.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Paradox zelenej ekonomiky – potrebujeme viac baní
  • Pandémia: Ústredný krízový štáb výrazne sprísnil opatrenia
  • Parlament: Obce budú môcť zakázať hazard aj bez petície
  • HDP: Bankoví analytici zmiernili očakávanie tohtoročného prepadu zo 7,6 na 7 %
  • EÚ: Nálada v ekonomike eurozóny sa zlepšila viac, než sa očakávalo
  • Ceny: Deflácia v Nemecku sa v septembri prehĺbila, spotrebiteľské ceny sa znížili medziročne o 0,4 %
  • Doprava: Globálna osobná letecká doprava sa tento rok prepadne v dôsledku pandémie o 66 %, predpovedá IATA
  • Radíme: Likvidácia firmy bude od októbra komplikovanejšia a drahšia

Kmotríkov vrtuľník už nedáva pozor na stožiare s elektrickým vedením. Ale ani žiadny iný

Foto – EHC.sk
Foto – EHC.sk

Štátna Slovenská elektrizačná prenosová sústava nemá dva roky nikoho, kto by kontroloval zo vzduchu elektrické vedenie. Nový manažment SEPS zrušil súťaž, keď vo finále zostala len jedna ponuka. Dvaja uchádzači neprešli pre nesplnenie podmienok či dodatočných vysvetlení a dokladov.

Minúta po minúte

Orange má výpadok optického internetu na celom Slovensku. Spoločnosť uviedla, že pracuje na odstránení problému.

„Na území celého Slovenska evidujeme výpadok optického internetu. Na odstránení problému intenzívne pracujeme, zároveň sa ospravedlňujeme za prípadné komplikácie,“ uviedol Orange. (živé)

Globálna osobná letecká doprava sa tento rok prepadne v dôsledku pandémie o 66 %, predpovedá združenie IATA. Zhoršilo tak svoju predchádzajúcu prognózu, ktorá počítala s celoročným poklesom sektora o 63 %.

Zhoršenie výhľadu odráža prekvapujúco slabé oživovanie leteckej dopravy v uplynulých mesiacoch. „Katastrofálne augustové výsledky zavŕšili doteraz najhoršiu letnú sezónu v odvetví. Oživenie medzinárodneho dopytu prakticky neexistuje,“ uviedol šéf združenia Alexandre de Juniac.

V auguste sa osobná letecká doprava podľa údajov IATA znížila medziročne o 75,3 %. Pokles sa tak len mierne spomalil zo 79,5 % v predchádzajúcom mesiaci.

„Bez dodatočných vládnych podporných opatrení a znovuotvárania hraníc zmiznú státisíce pracovných miest v oblasti leteckej dopravy,“ varoval de Juniac. Nepriamo sú ohrozené ďalšie desiatky miliónov pozícií. (čtk, reuters)

Slovenská aliancia moderného obchodu požaduje účasť svojho zástupcu v krízovom štábe. Uviedol to Martin Krajčovič, predseda aliancie zastupujúcej veľké reťazce, v reakcii na sprísnenie hygienických opatrení od 1. októbra.

„Rešpektujeme opatrenia, ktoré boli ohlásené krízovým štábom a, samozrejme, ich budú obchodníci reflektovať. Zároveň však treba podotknúť, že obchodníkom to prinesie vysoké finančné a administratívne náklady, vzhľadom na to, že obchody nie sú automaticky vybavené súkromnými bezpečnostnými službami,“ priblížil. Upozornil, že doposiaľ sa nepreukázalo šírenie vírusu v rámci obchodných prevádzok, keďže obchodníci, nad rámec regulácie štátu, prijali účinné hygienické a prevádzkové opatrenia.

„Najväčšiu výhradu máme k nesystémovému zavádzaniu opatrení podľa hesla ‚o nás bez nás‘. Od marca vyzývame vládu a krízový štáb, aby komunikovali zmeny s dotknutými subjektmi. Neprišlo k vyhodnoteniu opatrení z jari a na diskusiu sa nevyužil ani čas medzi prvou a druhou vlnou epidémie,“ povedal.

Poznamenal, že obchodníci už od augusta evidovali zhoršovanie situácie. „Za SAMO sme žiadali osobne aj verejne účasť v krízovom štábe alebo aspoň konzultácie, aby sme vedeli s dostatočným predstihom pripraviť efektívne rozhodnutia vychádzajúce z praxe, a nie rozhodnutia od zeleného stola bez diskusie,“ zdôraznil.

„Cieľ pri tom máme všetci rovnaký, chrániť zdravie a životy našich zamestnancov a zákazníkov. Ak sa však nezmení prístup štátu, tak opäť budeme prijímať opatrenia, ktoré môžu mať oveľa negatívnejšie dosahy na ekonomiku a môžu byť menej účinné ako tie, ktoré by vznikli v diskusii s dotknutými subjektmi z praxe,“ dodal predseda SAMO.

Čo ohlásil premiér od 1. októbra:

  • v obchodoch a obchodných domoch bude od 1. októbra obmedzený počet osôb,
  • platiť bude desať štvorcových metrov na zákazníka,
  • v obchodoch a obchodných domoch budú povinné rúška, dezinfekcia rúk a dvojmetrové rozstupy medzi zákazníkmi,
  • opatrenia by mali kontrolovať zamestnanci pri vstupe do obchodu či obchodného domu. (tasr)

Nestlé na Slovensku a v Česku zmení po 10 rokoch šéfa, Dána Torbena Emborga od októbra vystrieda Holanďan Michiel Kernkamp. Firma oznámila, že od januára bude pod Kernkampa spadať tiež maďarský a poľský trh a pobaltské štáty.

Kernkamp prichádza do slovenského a českého Nestlé z postu generálneho riaditeľa firmy pre škandinávsky trh, na ktorom ho vymení práve Emborg.

Kto je Kernkamp (51)

  • kariéru v Nestlé začal v Malajzii v roku 1995, pôsobil v predaji a marketingu;
  • v roku 1998 sa stal prevádzkovým šéfom pre Čínu, Japonsko, Kóreu a Oceániu so sídlom vo Švajčiarsku;
  • v roku 2001 sa vrátil do Malajzie ako riaditeľ divízie kávy a nápojov v Nestlé Malajzia/Singapur;
  • niekoľko rokov viedol japonské podnikanie v oblasti kávy a nápojov, neskôr vstúpil do Nestlé Professional na pozíciu šéfa globálnych značkových nápojov.

Nestlé vyrába okrem pochúťok potraviny Maggi, kávu a nápoje Nescafé, Caro alebo Granko, dojčenskú výživu Nestlé a Beba i krmivo pre domáce zvieratá Purina, Friskies či Felix.

Na Slovensku má Nestlé výrobný závod Carpathia v Prievidzi, v Česku továrne Zora, Sfinx a Tivall. (čtk, n)

Britské banky schválili minulý mesiac viac než 84 000 hypoték, najviac za takmer 13 rokov. K výraznému rastu dopytu po nich prispelo uvoľnenie predošlých karanténnych opatrení a kroky vlády na podporu bývania.

Poukázali na to údaje, ktoré zverejnila britská centrálna banka Bank of England (BoE). Podľa nej schválili banky v Británii v auguste 84 700 úverov na bývanie, v júli ich počet dosiahol 66 300.

Augustový údaj predstavuje najvyšší počet schválených hypotekárnych úverov od októbra 2007 a zároveň lepší výsledok, než predpokladali analytici. Tí očakávali, že banky schvália celkovo 73 000 úverov na bývanie.

Napriek takmer 13-ročnému maximu však ani augustové čísla nevykompenzovali prepad v počte hypoték zaznamenaný v období od marca do konca júna, dodala BoE. Opatrenia na spomalenie šírenia nového koronavírusu v tomto období spôsobili, že za osem mesiacov súčasného roka schválili britské banky celkovo 418 000 hypotekárnych úverov, zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka to bolo 524 000.

Navyše podľa analytikov ani terajší prudký rast dopytu po hypotékach nebude mať príliš dlhé trvanie. Dôvodom sú dôsledky pandémie na ekonomiku a nástup druhej vlny, čo bude zvyšovať obavy z ďalšieho vývoja hospodárstva. (tasr)

Dánska vláda chce znížiť emisie oxidu uhličitého nad európsky cieľ aj bez škrtov v sociálnej oblasti. Krajina sa zaviazala znížiť emisie do roku 2030 o 70 %, oproti roku 1990 by tak mala vypúšťať do vzduchu o 20 mil. ton škodlivín menej.

„Naše ambiciózne klimatické ciele nie sú bez nákladov, ale vďaka rozumnému prístupu sa konečný účet môže znížiť a budeme si môcť dovoliť ekológiu aj sociálny štát,“ povedal minister životného prostredia Dan Jörgensen.

Aký je dánsky plán

Podľa plánov má rýchlejšie zníženie emisií stáť verejné financie v prepočte zhruba 2,2 až 3,2 miliardy eur ročne. To predstavuje 0,7 % až jedno percento dánskeho HDP.

Dánsko stavia na nových zelených technológiách, chce tiež veľa využívať energiu z veterných elektrární na mori. Vládna koalícia v júni schválila zavedenie dane na emisie oxidu uhličitého a skleníkových plynov.

Aké sú ciele EÚ

Ambície EÚ sú menej ambiciózne než v prípade Dánska, ktoré je tiež jej súčasťou. Členské štáty sa zaviazali, že do konca desaťročia znížia emisie oxidov uhlíka o 40 % oproti hodnotám z roku 1990.

Šéfka EK Ursula von der Leyenová v polovici septembra vyzvala k zvýšeniu cieľa na 55 %, čo časť členských krajín považuje za nerealistické. (čtk, reuters)

Španielska vláda schválila podmienky predĺženia programu na udržanie zamestnanosti počas pandémie do 31. januára 2021. Pôvodne mal program vypršať koncom septembra.

Vládnemu kabinetu sa podarilo dosiahnuť dohodu so zamestnávateľmi a odbormi. Ako zdôraznila ministerka práce Yolanda Díazová, predĺženie tzv. kurzarbeitu „ochráni všetky firmy a všetkých zamestnancov“ v ďalších mesiacoch, ktoré môžu byť komplikované.

Španielsky systém ERTE umožňuje firmám dočasne poslať zamestnancov domov alebo im skrátiť pracovný čas, pričom vláda pokrýva časť nákladov na ich mzdy. Státisíce ľudí tak neprídu o miesto a udržia si aspoň časť výplat počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov. (tasr)

Deflácia v Nemecku sa v septembri prehĺbila, spotrebiteľské ceny podľa údajov harmonizovaných s metodikou EÚ sa znížili medziročne o 0,4 %. Ide o najnižší údaj od roku 2015, pokles cien ťahali lacnejšie energie a zníženie DPH.

Predbežné údaje o septembrovej inflácii zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis na internetovej stránke. V auguste sa ceny znížili medziročne o 0,1 %, klesli prvý raz za štyri roky.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa harmonizované ceny v septembri znížili o 0,4 %. Analytici čakali medziročný aj medzimesačný pokles o 0,1 %.

Destatis upozornil, že infláciu výrazne ovplyvnilo dočasné zníženie DPH, ktoré zaviedla vláda od 1. júla na pomoc ekonomike v koronakríze. Energie v septembri zlacneli o 7,1 %, ceny potravín sa zvýšili o 0,6 %.

Vývoj inflácie v Nemecku sa ešte viac vzdialil od cieľa ECB, ktorá sa usiluje o to, aby sa inflácia v eurozóne držala tesne pod 2 %. (čtk)

Slovenská pošta radí klientom, aby nasmerovali svoje balíkové zásielky do BalíkoBoxov. Z nich si môžu balíky vyzdvihnúť kedykoľvek bez návštevy pošty, státia v rade či pohybu v uzatvorených priestoroch.

Informovala o tom hovorkyňa pošty Iveta Dorčáková s tým, že bez návštevy pošty môžu klienti cez BalíkoBox uhradiť aj zloženky, faktúry či SIPO.

Slovenská pošta odporúča využívať niektorý zo 103 BalíkoBoxov po celom Slovensku. Umiestnené sú vo všetkých krajských mestách a v 25 okresných mestách. Zoznam terminálov a ďalšie podrobnosti sú uvedené na webovej stránke www.posta.sk/balikobox aj v mobilnej aplikácii Slovenskej pošty. (tasr)

Carlos Ghosn odštartoval v Libanone vzdelávací projekt na pomoc ekonomicky oslabenej krajine. Podľa AP je to len druhý raz, čo sa bývalý šéf Nissanu objavil na verejnosti po úteku z Japonska, kde je obvinený z finančných deliktov.

Ghosn ušiel do krajiny svojich predkov vlani v decembri. Zdôvodňoval to tým, že v Japonsku by ho nečakal spravodlivý súd a podmienky kaucie mu bránili stýkať sa s manželkou.

Nový vzdelávací projekt vznikol v spolupráci s libanonskou kresťanskou univerzitou USEK. Jeho cieľom je podporovať startupy, otvoriť manažérsky program a školiace stredisko venované novým technológiám.

Prečo je to dôležité

Libanon čelí najhoršej ekonomickej a finančnej kríze vo svojich moderných dejinách. V marci oznámil, že nebude schopný plniť svoje záväzky voči medzinárodným veriteľom.

Kríza spôsobila prepad libanonskej libry, čo sa prejavilo hyperinfláciou, nárastom nezamestnanosti a chudoby. Rokovania o záchrannom balíku s MMF dosiaľ nepriniesli výsledok.

Ako ho vnímajú v Libanone

Mnohí Libanonci považujú Ghosna za jedného z hrdinov libanonskej diaspóry, ktorému sa podarilo premeniť problémové firmy na ziskové podniky. Stál napríklad za vznikom automobilovej aliancie Renault – Nissan.

Niektorí dokonca navrhujú, aby Ghosn dostal miesto vo vláde. Myslia si, že by dokázal zatočiť s korupciou a nekompetentným vedením a vyviedol tak krajinu z krízy.

O kauze Ghosn vs. Nissan

Ghosn čelí obvineniu, že dostatočne neinformoval o svojom budúcom príjme, a dopustil sa porušenia dôvery tým, že odklonil peniaze Nissanu vo svoj osobný prospech.

Od príletu do Libanonu tvrdí, že je nevinný. V januári Interpol informoval, že vydal na Ghosna zatykač červeného stupňa. Libanonské úrady tvrdia, že Ghosn vstúpil do krajiny s platným pasom, okolo jeho možného vydania sú pochybnosti. (čtk, ap, reuters)

Carlos Ghosn. Foto - TASR/AP
Carlos Ghosn. Foto – TASR/AP

Thyssenkrupp oznámil, že zruší 800 miest v divízii, ktorá vyrába komponenty pre automobilový priemysel. Upozornil, že situácia na trhu s automobilmi je naďalej mimoriadne zložitá.

„Neočakávame, že sa čísla o produkcii v automobilovom priemysle vrátia na predkrízové úrovne najmenej dva až tri roky,“ uviedol vo vyhlásení Ingo Steinkrüger, šéf divízie Thyssenkrupp System Engineering.

Thyssenkrupp zápasil so stratami pred vypuknutím pandémie, ktorá situáciu ešte zhoršila.

V júli koncern dokončil predaj divízie výťahov TK Elevator investičným spoločnostiam za viac než 17 miliárd eur. Získané financie chce použiť na zníženie dlhu, rozvoj ostatných divízií a financovanie nákladov na reštrukturalizáciu. (tasr)

Agropotravinárske zväzy a združenia podporujú výzvu SPPK premiérovi, aby urýchlene riešil problémy v agropotravinárskom sektore. Apelujú na vedenie ministerstva pôdohospodárstva, aby riešilo zásadné témy, ktoré sa ich bezprostredne týkajú.

Vážnym problémom je podľa zväzov a združení slabá komunikácia zo strany ministerstva smerom k tým, ktorí každý deň zabezpečujú poľnohospodársku a potravinovú produkciu, minimálne zapájanie odborníkov zo strany poľnohospodárov a potravinárov do jednotlivých procesov a málo podporných opatrení na zlepšenie súčasného stavu.

„Po diskusiách s vedením ministerstva sme dospeli k záveru, že súčasné vedenie nevie priniesť relevantné a konkrétne riešenia na zlepšenie našej konkurencieschopnosti. Reálne sa obávame ďalšieho vývoja v chlebovom odvetví. Situácia je mimoriadne vážna,“ zhodli sa agropotravinárske zväzy a združenia.

Žiadajú preto premiéra, aby sa osobne venoval situácii v agropotravinárskom sektore a vyjadril sa, akým spôsobom ju bude riešiť.

Kto výzvu podporil:

  • AGRION – Združenie dodávateľov pôdohospodárskej techniky
  • Ovocinárska únia SR
  • Slovenská holsteinská asociácia
  • Slovenský cukrovarnícky spolok
  • Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov
  • Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka
  • Slovenský zväz včelárov
  • Únia hydinárov Slovenska
  • Združenie pestovateľov obilnín
  • Združenie pre rozvoj bezorbových technológií v RV
  • Zväz chovateľov ošípaných na Slovensku – družstvo
  • Zväz chovateľov slovenského strakatého dobytka – družstvo
  • Zväz pestovateľov cukrovej repy Slovenska
  • Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR
  • Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska
  • Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska

Štátna pomoc podnikateľom môže pokračovať zvýšením balíka prvej pomoci alebo výzvami na kompenzáciu výpadkov príjmov v jednotlivých segmentoch ekonomiky. Povedal to štátny tajomník ministerstva hospodárstva Ján Oravec.

„Pokiaľ by opatrenia zasiahli veľkú časť podnikateľov, je jednou z možností vrátiť sa k balíku prvej pomoci,“ povedal Oravec.

Tieto kompenzácie podľa neho pomáhali pomerne univerzálne. V prípade podnikateľov to boli najmä opatrenia 3A a 3B. „To sú dve rôzne cesty. Uvidíme, ktorou sa vyberieme,“ povedal Oravec.

Plánované obmedzenia proti šíreniu koronavírusu budú mať podľa Oravca závažné ekonomické dosahy. „Uvidíme, ako dlho budú opatrenia trvať, a podľa toho si musíme povedať, do akej miery a koho kompenzovať,“ dodal Oravec. Negatívne dôsledky vládnych opatrení musí podľa neho štát kompenzovať.

Ministerstvo v súčasnosti rokuje s rôznymi skupinami podnikateľov, napríklad s organizátormi výstav, kultúrnych podujatí, na stole je tiež otázka kompenzácie výpadkov príjmov zo športu. Beží už výzva na prefinancovanie nájmov a na pomoc podnikateľom, ktorí poskytujú nepravidelnú autobusovú dopravu. (tasr)

Bývalý šéf MMF Rodrigo Rato bol zbavený obvinenia v súvislosti so vstupom Bankie na burzu. Španielska banka zrealizovala IPO v roku 2011, Rato vtedy stál na jej čele. V Španielsku ide o citlivú záležitosť, lebo veľa ľudí prišlo o peniaze.

Zbavení obvinenia boli i ďalší aktéri kauzy, celkovo ide o 33 ľudí a firiem, medzi ktorými je aj sama Bankia. Rozhodnutie súdu prišlo takmer dva roky po tom, ako sa začalo trestné stíhanie vo veci.

Rato bol v minulosti španielskym ministrom hospodárstva, na čele MMF pôsobil v rokoch 2004 až 2007. Akékoľvek pochybnosti v súvislosti s Bankiou vždy odmietal.

Banku musel do roka od vstupu na burzu zachraňovať štát. O investíciu do jej akcií prišlo viac ako 300-tisíc drobných akcionárov. (čtk, reuters)

Nokia sa dohodla s firmou BT a stane sa jej hlavným dodávateľom komponentov pre 5G siete. Ťaží tak z nariadenia, ktorým britská vláda blokuje čínsku firmu Huawei. BT je najväčší telefónny operátor v Británii.

Nokia poskytne BT základňové stanice a antény, ktoré umožnia telefonovať a prenášať dáta. Výška kontraktu nebola zverejnená.

V súčasnosti Nokia prevádzkuje sieť BT v širšom Londýne, oblasti Midlands a na vidieku. Vďaka novému kontraktu k nim pribudne niekoľko miest po celej Británii vrátane Cambridgea alebo Southamptonu. Podľa Reuters tak bude pokrytých 11 600 miest.

Britská vláda v júli pre obavy o bezpečnosť zakázala využívať od budúceho roka pri výstavbe 5G sietí technológie firmy Huawei. Už použité komponenty musia byť do roku 2027 odstránené. Okrem Nokie to otvára cestu aj švédskemu Ericssonu. (čtk, bbc)

Betonáreň RBR betón v Žarnovici chce zvýšiť výrobu o viac ako 100 %, okresný úrad rozhodol, že táto činnosť nie je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Mesto preto podalo podnet na ministerstvo vo veci zvýšenia výroby.

Za prioritu totiž považuje kvalitu života obyvateľov, informoval primátor Kamil Danko. Či plánovaná činnosť podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, tak rozhodne envirorezort.

Z podnetu, ktorý bol zverejnený na stránke enviroportálu, vyplýva, že betonáreň chce zvýšiť ročnú výrobu z 45 000 ton na 94 560 ton, čo je viac ako 100-percentný nárast.

Primátor Žarnovice potvrdil, že mesto víta investície, ktoré v okrese prinášajú ekonomický prínos, prioritou je však zabezpečenie kvality života jeho obyvateľov. „Podnetom sme len upozornili na to, že takýmto zvýšením výroby môže dôjsť k ďalšiemu zaťaženiu územia. Nechceme, aby sa takáto investícia stala väčšou záťažou ako prínosom,“ vysvetlil Danko.

„Mesto Žarnovica má za to, že viac ako 100-percentné zvýšenie výroby betónu nemôže byť bez závažných vplyvov na životné prostredie, a tým aj na zdravotný stav obyvateľov, hlavne z hľadiska kvality ovzdušia a hlukovej záťaže a aj v súvislosti s už existujúcimi, respektíve povolenými zdrojmi znečisťovania ovzdušia a hluku v blízkosti betonárne,“ píše primátor v podnete.

Spoločnosť RBR betón chce výrobu zvýšiť personálnymi kapacitami a predĺžením času prevádzky. Reaguje tak na zvýšený dopyt odberateľov a realizáciu viacerých stavebných projektov v regióne. (tasr)

Na slovenský trh mieria napriek pandémii viaceré retailové značky z rôznych segmentov od odevov a módy cez gastronómiu až po bytové vybavenie a doplnky. Do nákupných centier začala expandovať aj značka slovenského vína Matyšák.

Podľa realitno-poradenskej spoločnosti CBRE rozšíria segment odevov a módy na Slovensku značky Oysho, Springfield, Woman Secret či Gap. Z gastronómie menuje Paul Bakery a z oblasti bytového vybavenia a doplnkov Zara Home.

Naopak, medzi značky, ktoré sa zo slovenského trhu stiahli alebo ho plánujú opustiť, patria Camaieu, Forever 21, Freywille Promod, Adidas, Tous či Klenoty Aurum. Niektoré plánovali odchod ešte pred vypuknutím pandémie, prípadne budú odchádzať postupne.

Aký vplyv má pandémia

Podľa CBRE koronakríza zásadne ovplyvnila hlavne nájomcov, ktorí mali problémy už pred jej vypuknutím. Najviac postihla gastronómiu, kiná, prevádzky s módou, obuvou a cestovné kancelárie.

„Väčšina maloobchodníkov očakáva, že sa ich výkonnosť vráti na čísla spred vypuknutia krízy až v priebehu budúceho roka,“ hovorí šéf oddelenia maloobchodných nehnuteľností CBRE Branislav Golan.

CBRE urobila prieskum medzi nájomcami v maloobchodných centrách, ktorých zasiahli koronavírusové reštrikcie aj zmena nákupného správania zákazníkov.

Čo vyplynulo z prieskumu:

  • vyše polovica obchodníkov očakáva pokles dopytu po kamenných predajniach;
  • väčšina respondentov absolvovala diskusie s vlastníkmi obchodných centier o úľavách na nájomnom;
  • 62 % opýtaných do istej miery využíva online nástroje, ako hlavný predajný kanál ho využíva len 12 % obchodníkov;
  • 50 % respondentov uvažuje o redukcii pobočkovej siete, no sú aj takí, ktorí chcú krízu využiť ako príležitosť na rozširovanie.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať