Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Chceli stavať tunely, nezvládli malý obchvat, teraz idú odpisovať dlhy ako Váhostav

V Prešove sa minulý rok zastavili práce na obchvate. Stavalo ho konzorcium okolo firmy Hant. Foto – TASR
V Prešove sa minulý rok zastavili práce na obchvate. Stavalo ho konzorcium okolo firmy Hant. Foto – TASR

„Čo sa bojíš, Miro? Ty budeš mať všetko zaplatené,“ spomína živnostník Miroslav Terek, ako ho šéf firmy Hant BA DS Jaroslav Jarábek presviedčal, aby preňho išiel pracovať.

Terek súhlasil. So svojimi deviatimi zamestnancami prijal zákazku na stavbe malého, sotva 4-kilometrového vnútorného obchvatu mesta Prešov. Za odrobenú prácu mu však zostali nepreplatené faktúry vo výške 104-tisíc eur.

Spolu s ďalšími podnikateľmi, ktorým Hant BA DS dlhuje, majú teraz 30 dní na to, aby pohľadávky prihlásili na súde. Ten bude mať posledné slovo pri rozhodovaní, koľko Hant svojim veriteľom zaplatí.

Trnavský súd totiž začiatkom septembra povolil firme Hant reštrukturalizáciu. Konkrétne ide o odpis dlhov spoločnosti Dopravné stavby, pretože tak sa medzičasom Hant premenoval.

Na našom stavebnom trhu nejde o nič nezvyčajné. Terek sa už raz popálil, keď v minulosti pracoval pre Doprastav – stavebný gigant mu zostal dlžný 28-tisíc eur. Od roku 2014, keď Doprastavu odhlasovali reštrukturalizáciu, sa mu vrátilo 500 eur.

Podobné svedectvo môžu podať aj dodávatelia Váhostavu, po ktorom tiež zostali stovky nevyplatených podnikateľov a firiem.

Silný hráč: obchodujú so zákazkami

V prípade Hantu sa odpis ešte len začína. Keď sa prihlásia veritelia, budú zasadať a hlasovať o vymazaní veľkej časti dlhov. Nepôjde o desiatky miliónov eur ako pri Váhostave či Doprastave, ale o rádovo menšie sumy; presné číslo zatiaľ nie je známe.

V stavebnom biznise je Hant známym pojmom. Napríklad Tereka presvedčil Jarábek aj preto, že sa poznajú ešte z firmy Inžinierske stavby, kde to Jarábek dopracoval na generálneho riaditeľa. Neskôr firmu kúpili Francúzi.

Jarábek z Hantu dokázal presvedčiť i firmu Tubau, ktorá disponuje kapacitami aj na razenie tunelov, čo na Slovensku nie je maličkosť. Aj tá teraz zrejme bude musieť čakať, čo za odrobenú prácu dostane.

„Nevyplatený objem predstavuje približne 250-tisíc eur, pričom zhruba 180-tisíc je splatných a zvyšok tvorí zádržné,“ opisoval situáciu Vladimír Ondriš, šéf holdingu Danicom, pod ktorý Tubau spadá, ešte v čase, keď nebolo jasné, či začatie reštrukturalizácie odobrí súd.

Myšlienka mazať dlhy prišla až po tom, čo Hantu hrozil konkurz. Po reštrukturalizácii, ktorou odpíše dlhy, na rozdiel od bankrotu firma smie ďalej podnikať.

Šéf firmy Tubau spomínal, že mu Jarábek sľúbil peniaze vyplatiť s tým, že má aj iný výnosný biznis. Má ísť o firmu Chladiace veže Bohunice.

Ondriš však naznačil, že by bol radšej, keby Hant skončil v konkurze. Prečo? „Ak mám správne informácie, tak profitujú iba vtedy, ak na základe odstúpenia zo súťaže z prvého miesta umožnia vyhrať niekomu inému, kto ich za to následne odmení,“ hovorí Ondriš.

Trúfali si na veľké stavby

Ondriš zjavne naráža na minulosť firmy Hant. Približne pred piatimi rokmi začala súperiť o najdrahšie zákazky, aké sa od štátu dajú získať.

Do súbojov o stavby diaľnic prichádzala zväčša s najnižšími cenami. Z hry ju spravidla štát vylúčil – niekedy mu chýbali stavebné referencie, inde argumentoval podozrivo nízkou cenou.

Faktom však je, že Hant nikdy nebol výrazne ďaleko od druhej najlacnejšej ponuky.

A trúfal si stavať naozaj všeličo: diaľnicu pri Jánovciach ponúkal vybudovať za 120 miliónov eur; zákazku dostala nakoniec Eurovia za 126 miliónov eur. Keď išlo o náročný úsek pri Ružomberku Hubová – Ivachnová, pýtal Hant za prácu 207 miliónov eur. Súťaž vyhralo s 227-miliónovou ponukou konzorcium pod vedením Váhostavu po tom, ako troch lacnejších štát z tendra vylúčil. Neskôr prevzala silnejšiu pozíciu v konzorciu spoločnosť OHL.

Hantu ušla aj zákazka na stavbu najdlhšieho slovenského tunela Višňové za vyše 400 miliónov eur. Vtedy vyhral tretí najlacnejší, Hant bol však v tomto prípade s cenou až za ním.

Stavbársky nováčik to s veľkými tendrami vtedy myslel tak vážne, že novinárom predstavil stavebných partnerov z Talianska a prezentoval aj zahraničné autostrády ako záruku za 100-percentnú prácu.

Malý obchvat nedokončili

Štvorkilometrový vnútromestský miniobchvat Prešova bol nakoniec jedinou relatívne väčšou stavbou, ktorú Hant získal. Bolo to v roku 2012, no v roku 2015 ho štát vypoklonkoval zo stavby.

„Keďže už uplynul termín dokončenia stavby a dodnes je hotových menej ako 50 percent potrebných prác, dostal zhotoviteľ výpoveď zo zmluvy,“ zdôvodnila vtedy hovorkyňa Slovenskej správy ciest Zuzana Hromcová.

Z pôvodne zazmluvnených 26,7 milióna eur vyplatili Hantu približne 10 miliónov. Do práce zavolali namiesto neho Doprastav za takmer 30 miliónov eur. Pôvodne štát očakával, že ho miniobchvat vyjde na 47 miliónov eur bez DPH.

Hant následne zažaloval štát s tým, že to on porušil zmluvu a dostal firmu do finančných ťažkostí počas stavby.

Malý obchvat bude napokon hotový na jar budúceho roku, čiže po piatich rokoch od začiatku stavby.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Poslanec Smeru Vážny vybavil riaditeľovi Sociálnej poisťovne Vážnemu v parlamente utajenie IT tendrov +

  • Británia zrejme v novembri odíde bez nových ciel a chaosu
  • Dotácie urobia e-autá atraktívnymi, ale bude ich málo
  • Dvíhajú minimálny dôchodok, ešte viac sa oplatí byť živnostníkom
Zdieľať

Krátkodobo sa z nízkych úrokov tešia ľudia, ktorí žijú na dlh, hovorí audítorka Renáta Bláhová v Paneli expertov. “Psychologicky však dlhodobo nastavené negatívne úroky vyvolávajú špirálu obáv, tlmia nielen chuť sporiť, ale aj investovať. Taká je skúsenosť v Japonsku a veľké obavy cítiť v Nemecku.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku 

Krátkodobo sa zrejme budú tešiť ľudia, ktorí žijú na dlh. Psychologicky však dlhodobo nastavené negatívne úroky vyvolávajú špirálu obáv, tlmia nielen chuť sporiť, ale aj investovať a môžu nielen spomaľovať rast, ale dokonca aj deformovať trhové prostredie, kde ešte funguje dopyt a ponuka.

Taká je skúsenosť v Japonsku a veľké obavy cítiť v Nemecku. Ak by mali negatívne úroky fungovať dlhodobo, tešiť sa zrejme nebude nikto: podniky ani občania.

V samotnej ECB táto téma vyvolala nebývalý rozkol. Na riziká upozornila nedávno aj šéfka IMF z Bulharska. Do konca roka sa očakáva, že v 90 % krajín sveta sa spomalí rast (graf), prepojený je celý svet. Podľa mňa by bolo správne, keby ECB svoje rozhodnutie čím skôr prehodnotila.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Parlament zvolil za kandidátku na členku Regulačnej rady ÚRSO Sylviu Beňovú. Ďalšieho kandidáta sa zvoliť nepodarilo, opakovaná voľba bude v utorok. Z dvoch kandidátov by mala prezidentka vybrať jedného člena rady.

O post sa uchádzali Sylvia Beňová, Slavomír Brudňák, Miroslav Čelinský, Jozef Ďuratný a Vladimír Sirotka. Doterajšiemu členovi rady Jánovi Horkovičovi vypršalo šesťročné funkčné obdobie 4. septembra. (tasr)

Zdieľať

Slovenské firmy dostali nádej, že sa vyhnú tvrdému brexitu

Ak sa dotiahne aktuálna dohoda o odchode Británie z Európskej únie, firmy sa vyhnú colným poplatkom a súvisiacej byrokracii. Je to dobrá správa pre slovenské firmy, najmä pre exportérov. Dohodu má potvrdiť v sobotu britský parlament.

Hlavným bodom dohody bol ústupok britského premiéra Borisa Johnsona v záležitosti Severného Írska. V doterajších rokovaniach medzi Britániou a EÚ to bol doteraz najvýznamnejší sporný bod.

Hrozilo totiž, že na pevnine medzi Severným Írskom a Írskom, ktoré zostáva členom EÚ, sa zavedú hraničné kontroly. Významne by to narušilo intenzívne vzťahy dvoch častí ostrova.

Napokon sa dohodli, že Severné Írsko síce odíde spolu s Britániou z EÚ, no fakticky zostane súčasťou európskeho colného priestoru. Colná hranica nebude medzi Írskom a Severným Írskom, ale medzi Severným Írskom a Britániou, čiže v rámci Spojeného kráľovstva.

Čo to znamená pre slovenské firmy:

Ak sa dohoda dotiahne do konca, slovenskí exportéri sa pravdepodobne vyhnú colným poplatkom, hraničným kontrolám medzi Francúzskom a Britániou a ďalšej colnej byrokracii.

Denník E tento scenár podrobne rozobral na konci septembra. Pre slovenské firmy by bol tou najhoršou možnosťou. Pre veľké automobilky je Británia jedným z najväčších trhov.

Ak by sa zaviedli 10-percentné clá, čo reálne hrozilo, prišli by o časť klientely. Ich autá na území Británie by totiž zdraželi.

Skomplikoval by sa aj život menších firiem, ktoré do Británie vozia komponenty, ale aj tým, ktoré ich odtiaľ dovážajú. Napríklad tým, že by sa zaviedli hraničné kontroly medzi Britániou a Francúzskom.

Nová dohoda – takzvaná Politická deklarácia medzi Johnsonom a EÚ – má tento čierny scenár odvrátiť. Na viacerých miestach spomína, že sa má zachovať voľný, čiže bezcolný vzájomný obchod.

„Ekonomické partnerstvo prostredníctvom Dohody o voľnom obchode by malo zaistiť, aby neboli žiadne clá, poplatky ani kvantitatívne obmedzenia naprieč sektormi,“ píše sa v dohode, ktorá upravuje nielen podmienky zahraničného obchodu, ale aj oblasť energetiky, bezpečnosti atď.

Najväčšou zmenou je podľa dohody práve to, že britská vláda sa rozhodla pre model založený na voľnom obchode.

Nejaké obmedzenia na hraniciach predsa len nastanú, lebo súčasťou dohody je aj ukončenie voľného pohybu osôb.

Pohyb kamiónov cez hranice by ale mal byť vďaka tejto dohode plynulejší. Ak nebudú clá, nebudú potrebné ani prísne colné kontroly, s ktorými sa pôvodne počítalo. Lebo nebude až také zaujímavé pašovať tovar cez hranice.

Dohoda o odchode Británie z EÚ pokrýva prechodné obdobie do konca roka 2020.

Počas neho sa obchodné a ďalšie vzťahy budú dolaďovať a meniť.

Zdieľať

Najnovšie platí: Čo Čech, to e-shoper

Česko je najrýchlejšie rastúci európsky trh predaja tovaru na internete, vyplýva to z prieskumu banky JP Morgan. Vlani zákazníci e-shopov utratili 135 mld. českých korún (5,2 mld. eur).

Ak by sa malo upraviť tradičné porekadlo, mohlo by dnes platiť, že čo Čech, to e-shoper, píše portál euro.cz. Česko má jeden z najvyšších počtov internetových obchodov v prepočte na obyvateľa. Podľa projektu ceska-ecommerce.cz sa cez web realizuje zhruba desatina maloobchodného obratu a v krajine aktuálne funguje už vyše 42-tisíc internetových obchodov.

Ako je to možné: Len na obchodnej platforme Shoptet funguje 19-tisíc stránok. Zakladateľ platformy Miroslav Uďan totiž pred rokmi začal ponúkať aj „prázdne“ e-shopy. Hovorí, že takmer polovicu z prevádzkovateľov tvoria ľudia, ktorí si e-shopmi dodatočne privyrábajú.

Z dát Českého štatistického úradu vyplýva, že kým kamenným obchodom sa tržby aktuálne spomaľujú a majú medziročný rast okolo 4 %, e-shopy rastú tempom okolo 15 %.

Päticu najväčších internetových obchodov v Česku tvoria Alza, Mall, Notino, Datart a jediným medzinárodným hráčom v špičke je čínska platforma AliExpress.

Najviac sa cez internet predáva móda, tovar z kategórie hobby, dom a záhrada a elektronika. Na vzostupe je predaj potravín a potrieb na stavbu.

Zdieľať

Moderné odbory vysvetľujú detaily novej kolektívnej zmluvy, ktorú vyjednali s automobilkou Jaguar Land Rover. „Do 1. októbra 2021 budú platy zvýšené v základnej kategórii A, kde je najviac zamestnancov, až o 26,16 percenta,“ píšu. 

Viacerí zamestnanci si tak môžu už na najbližšej výplatnej páske nájsť minimálne o 121 eur viac.

Nová kolektívna zmluva má začať platiť od 1. októbra 2019 a bude platná do 31. októbra 2022. Mzdy sa majú zvyšovať v troch etapách.

„K poslednému navýšeniu v rámci novej kolektívnej zmluvy dôjde v októbrovej výplate v roku 2021, kedy sa mzdy zamestnancov zvýšia na 1 235 až 2 080 eur,“ povedal predseda Moderných odborov Jaguar Land Rover Slovensko Peter Mrázik.

Zdieľať

Záchrana Alitalie sa opäť odkladá. Vláda chystá ďalší úver, zaujíma sa o ňu Lufthansa

Talianska vláda je pripravená poskytnúť Alitalii ďalšiu finančnú pomoc vo výške 350 miliónov eur. Aerolinky sú viac ako dva roky pod osobitnou správou, štát pre ne doposiaľ nenašiel investora. Vstup do Alitalie zvažuje aj Lufthansa.

Stratová Alitalia funguje pod dohľadom od mája 2017. Nový preklenovací úver od štátu im má zabezpečiť prevádzku na šesť mesiacov, píše Bloomberg.

Talianskej vláde sa dlho nedarí nájsť kupca. Tento týždeň vypršal ďalší termín na predkladanie ponúk, kabinet ho v minulosti už šesťkrát predĺžil.

Prečo je Alitalia v problémoch:

  • za 70 rokov existencie bola v zisku len niekoľkokrát napriek viacerým reorganizáciám a finančným injekciám;
  • v rokoch 2009 a 2014 prešla neúspešnými záchrannými programami;
  • pred dvoma rokmi sa dostala do osobitnej správy po tom, ako jej vtedajší akcionár Etihad Airways stopol prílev financií;
  • zamestnanci odmietli 2-miliardový záchranný plán, ktorého súčasťou bolo škrtnutie 1600 pracovných miest (z celkových 12 500 zamestnancov).

Kto je vo finále a prečo mešká:

Nádejne vyzerali rozhovory so štátnymi železnicami, ktoré vytvorili konzorcium s firmou Atlantia (vlastní rodina Benettonovcov) a americkým dopravcom Delta Air Lines.

Partneri sa zatiaľ nedohodli na kľúčových aspektoch záchranného plánu, vrátane veľkosti ich investícií, uvádza Reuters.

Podľa skorších informácií chceli železnice a Atlantia získať v Alitalii po 35 %. Delta a talianska vláda by si podelili po 15 percent.

Očakáva sa, že vláda dá konzorciu viac času na prípravu ponuky.

Záujem z Nemecka:

Záujem o majetkový vstup do Alitalie najnovšie prejavila Lufthansa, firma informácie nekomentovala.

Podľa Reuters sú najväčšie nemecké aerolinky otvorené investícii za určitých podmienok, ktoré súvisia najmä s reštrukturalizačnými opatreniami.

Zapojenie Lufthansy do záchranného procesu by mohlo vyradiť z hry Delta Air Lines, ktoré sú pripravené investovať do projektu 100 miliónov eur.

Zdieľať

Pellegrini vyzval Danka k politickej zodpovednosti za stabilitu vládnej koalície. „Pri hodnotení fungovania vlády by sa mal viac zaoberať faktami ako emóciami,“ reagoval na vyjadrenia šéfa SNS po schválení zvýšenia minimálneho dôchodku. 

Fakty podľa neho jasne hovoria, že žiadna vláda v histórii Slovenskej republiky neurobila viac pre ľudí ako vláda pod taktovkou Smeru.

„My budujeme na Slovensku sociálny štát, my sme zdvihli minimálnu mzdu na historicky najvyššiu úroveň, za nás rastie ekonomika, rastu príjmy a zároveň rastie starostlivosť o mladé rodiny, dôchodcov a ľudí s bežnými príjmami.“

„Verím, že predseda SNS sa sústredí predovšetkým na hodnotenie vlastných rezortov. Som presvedčený, že tam ešte nájde veľa impulzov napríklad pri čerpaní eurofondov, ktoré budú prospešné na zvýšenie kvality života občanov Slovenska.“

Viac k téme: Minimálny dôchodok podľa Danka: Platiť sociálne odvody sa už nevyplatí

Zdieľať

Aké dlhé obdobie nízkych úrokov nás čaká a či vôbec, je podľa Karla Hirmana nereálne predpovedať, hlavne pre riziká, ktoré nás obklopujú a na ktorých vývoj a riešenie vlastne nemáme priamy a reálny vplyv.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?
Karel Hirman, energetický analytik:
Aké dlhé obdobie nízkych úrokov nás čaká a či vôbec, je podľa mňa nereálne predpovedať. Veď aj dnes niektorí bezprostrední susedia SR, ako napríklad Ukrajina, žijú dokonca v dvojciferných úrokových sadzbách. Myslím si, že mieru úrokov je ťažké predpovedať hlavne pre riziká, ktoré nás obklopujú a na ktorých vývoj a riešenie vlastne nemáme priamy a reálny vplyv.

Ale ako na otvorenú a od exportu závislú ekonomiku na nás veľmi citlivo vplývajú, ako aj na celú eurozónu. Sú to hlavne medzinárodné a bezpečnostné riziká, napríklad aj na spomínanej Ukrajine či na Blízkom východe, alebo brexit a vývoj medzinárodného obchodu v kontexte obchodných konfliktov vyvolávaných Trumpovou administratívou.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Nemecká vláda znížila odhad rastu ekonomiky v roku 2020 na 1 % z predchádzajúcich 1,5 %. Prognózu prírastku HDP na tento rok ponechala na 0,5 %. Nad Nemeckom stále visí otáznik, či v 3. kvartáli skĺzlo technicky do recesie.

Nové odhady zverejnilo nemecké ministerstvo hospodárstva, podľa ktorého najväčšej európskej ekonomike nehrozí kríza, píše Reuters.

Nemecký HDP v minulom roku stúpol o 1,4 percenta.

„Hospodársky vývoj v Nemecku je v súčasnosti rozdelený. Odvetvia orientované na vývoz sú pod tlakom pre obchodné konflikty a odchod Británie z EÚ,“ hovorí minister hospodárstva Peter Altmeier.

Podľa neho však domáca ekonomika zostáva v dobrom stave.

Odhady rastu nemeckého HDP nedávno zhoršili aj popredné inštitúty. V tomto roku čakajú polpercentný rast, na budúci rok 1,1 percenta.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať