Denník N

Chceli stavať tunely, nezvládli malý obchvat, teraz idú odpisovať dlhy ako Váhostav

V Prešove sa minulý rok zastavili práce na obchvate. Stavalo ho konzorcium okolo firmy Hant. Foto – TASR
V Prešove sa minulý rok zastavili práce na obchvate. Stavalo ho konzorcium okolo firmy Hant. Foto – TASR

Stavbári, ktorí nedostali peniaze za prácu na malom obchvate Prešova, sa majú hlásiť do 30 dní. Začína sa reštrukturalizácia ďalšej stavebnej firmy.

„Čo sa bojíš, Miro? Ty budeš mať všetko zaplatené,“ spomína živnostník Miroslav Terek, ako ho šéf firmy Hant BA DS Jaroslav Jarábek presviedčal, aby preňho išiel pracovať.

Terek súhlasil. So svojimi deviatimi zamestnancami prijal zákazku na stavbe malého, sotva 4-kilometrového vnútorného obchvatu mesta Prešov. Za odrobenú prácu mu však zostali nepreplatené faktúry vo výške 104-tisíc eur.

Spolu s ďalšími podnikateľmi, ktorým Hant BA DS dlhuje, majú teraz 30 dní na to, aby pohľadávky prihlásili na súde. Ten bude mať posledné slovo pri rozhodovaní, koľko Hant svojim veriteľom zaplatí.

Trnavský súd totiž začiatkom septembra povolil firme Hant reštrukturalizáciu. Konkrétne ide o odpis dlhov spoločnosti Dopravné stavby, pretože tak sa medzičasom Hant premenoval.

Na našom stavebnom trhu nejde o nič nezvyčajné. Terek sa už raz popálil, keď v minulosti pracoval pre Doprastav – stavebný gigant mu zostal dlžný 28-tisíc eur. Od roku 2014, keď Doprastavu odhlasovali reštrukturalizáciu, sa mu vrátilo 500 eur.

Podobné svedectvo môžu podať aj dodávatelia Váhostavu, po ktorom tiež zostali stovky nevyplatených podnikateľov a firiem.

Silný hráč: obchodujú so zákazkami

V prípade Hantu sa odpis ešte len začína. Keď sa prihlásia veritelia, budú zasadať a hlasovať o vymazaní veľkej časti dlhov. Nepôjde o desiatky miliónov eur ako pri Váhostave či Doprastave, ale o rádovo menšie sumy; presné číslo zatiaľ nie je známe.

V stavebnom biznise je Hant známym pojmom. Napríklad Tereka presvedčil Jarábek aj preto, že sa poznajú ešte z firmy Inžinierske stavby, kde to Jarábek dopracoval na generálneho riaditeľa. Neskôr firmu kúpili Francúzi.

Jarábek z Hantu dokázal presvedčiť i firmu Tubau, ktorá disponuje kapacitami aj na razenie tunelov, čo na Slovensku nie je maličkosť. Aj tá teraz zrejme bude musieť čakať, čo za odrobenú prácu dostane.

„Nevyplatený objem predstavuje približne 250-tisíc eur, pričom zhruba 180-tisíc je splatných a zvyšok tvorí zádržné,“ opisoval situáciu Vladimír Ondriš, šéf holdingu Danicom, pod ktorý Tubau spadá, ešte v čase, keď nebolo jasné, či začatie reštrukturalizácie odobrí súd.

Myšlienka mazať dlhy prišla až po tom, čo Hantu hrozil konkurz. Po reštrukturalizácii, ktorou odpíše dlhy, na rozdiel od bankrotu firma smie ďalej podnikať.

Šéf firmy Tubau spomínal, že mu Jarábek sľúbil peniaze vyplatiť s tým, že má aj iný výnosný biznis. Má ísť o firmu Chladiace veže Bohunice.

Ondriš však naznačil, že by bol radšej, keby Hant skončil v konkurze. Prečo? „Ak mám správne informácie, tak profitujú iba vtedy, ak na základe odstúpenia zo súťaže z prvého miesta umožnia vyhrať niekomu inému, kto ich za to následne odmení,“ hovorí Ondriš.

Trúfali si na veľké stavby

Ondriš zjavne naráža na minulosť firmy Hant. Približne pred piatimi rokmi začala súperiť o najdrahšie zákazky, aké sa od štátu dajú získať.

Do súbojov o stavby diaľnic prichádzala zväčša s najnižšími cenami. Z hry ju spravidla štát vylúčil – niekedy mu chýbali stavebné referencie, inde argumentoval podozrivo nízkou cenou.

Faktom však je, že Hant nikdy nebol výrazne ďaleko od druhej najlacnejšej ponuky.

A trúfal si stavať naozaj všeličo: diaľnicu pri Jánovciach ponúkal vybudovať za 120 miliónov eur; zákazku dostala nakoniec Eurovia za 126 miliónov eur. Keď išlo o náročný úsek pri Ružomberku Hubová – Ivachnová, pýtal Hant za prácu 207 miliónov eur. Súťaž vyhralo s 227-miliónovou ponukou konzorcium pod vedením Váhostavu po tom, ako troch lacnejších štát z tendra vylúčil. Neskôr prevzala silnejšiu pozíciu v konzorciu spoločnosť OHL.

Hantu ušla aj zákazka na stavbu najdlhšieho slovenského tunela Višňové za vyše 400 miliónov eur. Vtedy vyhral tretí najlacnejší, Hant bol však v tomto prípade s cenou až za ním.

Stavbársky nováčik to s veľkými tendrami vtedy myslel tak vážne, že novinárom predstavil stavebných partnerov z Talianska a prezentoval aj zahraničné autostrády ako záruku za 100-percentnú prácu.

Malý obchvat nedokončili

Štvorkilometrový vnútromestský miniobchvat Prešova bol nakoniec jedinou relatívne väčšou stavbou, ktorú Hant získal. Bolo to v roku 2012, no v roku 2015 ho štát vypoklonkoval zo stavby.

„Keďže už uplynul termín dokončenia stavby a dodnes je hotových menej ako 50 percent potrebných prác, dostal zhotoviteľ výpoveď zo zmluvy,“ zdôvodnila vtedy hovorkyňa Slovenskej správy ciest Zuzana Hromcová.

Z pôvodne zazmluvnených 26,7 milióna eur vyplatili Hantu približne 10 miliónov. Do práce zavolali namiesto neho Doprastav za takmer 30 miliónov eur. Pôvodne štát očakával, že ho miniobchvat vyjde na 47 miliónov eur bez DPH.

Hant následne zažaloval štát s tým, že to on porušil zmluvu a dostal firmu do finančných ťažkostí počas stavby.

Malý obchvat bude napokon hotový na jar budúceho roku, čiže po piatich rokoch od začiatku stavby.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Obchvat Prešova

Ekonomika

Teraz najčítanejšie