Ako daniari vyhodili ľudí, ktorí chceli vyšetrovať dépeháčkarov

Bolo vyšetrovanie vratiek podnikateľa Ladislava Bašternáka pred dvoma rokmi ovplyvňované tlakom z najvyšších miest napojených na politiku? Sedemdesiat daňových vyšetrovateľov a analytikov, ktorí ako odmenu za dva roky práce a otvorenie aj takých káuz ako Bašternák dostali zrušenie ich pracovných funkcií, len ťažko presvedčíte, že nie.

V auguste 2014 najprv videli, ako vyšla navnivoč ich práca, keď Kaliňákova polícia stopila podozrenia voči Bašternákovi, ktoré oni zadokumentovali. Pár dní potom sledovali, ako ich šéf, ktorý ich na vyšetrovanie daňových a colných podvodov najal, z funkcie odchádza do civilu bez toho, aby na záver aspoň podpísal odvolanie voči postupu polície v prípade Bašternák.

A potom sa už len pozerajú, ako na uvoľnenú funkciu prichádza človek z prostredia bezpečnostných služieb a s ním čoskoro faktické zrušenie ich doterajších tímov.

Robert Kaliňák tak zďaleka nebol jediný, komu kauza Bašternák rýchlo a prudko zmenila kariéru.

Reorganizácia

Volalo sa to reorganizácia, bolo to v rámci zákona, v praxi to napríklad znamenalo, že viacerí vyšetrovatelia jedného dňa prišli do práce a zistili, že už nepracujú v Bratislave, ale v Michalovciach.

Poslanec SaS Jozef Rajtár vo štvrtok zverejnil dokument – Interný riadiaci akt, ktorým prezident finančnej správy František Imrecze pred dvoma rokmi na jeseň zrušil v podstate všetky odbory a pracoviská colníkov, ktorí vyšetrovali najvážnejšie finančné podvody, a zriadil nanovo pomenované oddelenia s rovnakou náplňou práce. „Reorganizácia“ v takomto rozsahu sa ešte nikdy neudiala.

„Išlo o zbavovanie sa ľudí, ktorí sa dostali vo vyšetrovaní trestných činov tak ďaleko, že to mohlo byť nebezpečné pre ľudí z najvyšších miest,“ povedal vo štvrtok bývalý námestník generálneho riaditeľa colného úradu Peter Cvik, ktorý bol v civile od roku 2007.

Reorganizácia je zákonný dôvod na prepustenie zamestnanca – miesto sa zruší a vytvorí sa nové, kde sa už môže prijať človek, ktorý vyhovuje.

Prezident finančnej správy František Imrecze pokynom z 29. októbra 2014 zrušil všetky pracoviská Odboru závažnej colnej a daňovej kriminality, oddelenia kriminality na úseku spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty aj všeobecnej colnej kriminality. Zrušil aj všetky pobočky v odbore drog a nebezpečných materiálov. Rovnako zrušil aj analytický odbor, operačné stredisko, oddelenie informatiky aj medzinárodnú koordinačnú jednotku. Zrušil aj oddelenie špeciálnych činností.

Čo tomuto rozhodnutiu predchádzalo? Široké výmeny v bezpečnostných zložkách sa dejú vždy po voľbách. Teraz však bolo po voľbách už dva roky. Na konci augusta odišiel do civilu zo zdravotných dôvodov šéf celého kriminálneho úradu daniarov Jozef Luterán. O dva týždne ho nahradil Ľudovít Makó.

Ten pracoval najprv v polícii na oddelení bezpečnostných služieb a potom v súkromnej firme Abas. „Vedeli sme, že Abas spolupracuje s firmou Bonul a že je to teda človek policajného prezidenta Tibora Gašpara,“ povedal Denníku N jeden z prepustených colníkov, ktorý sa obáva hovoriť verejne.

Prečítajte si

Colnú kriminálku riadi trištvrte roka bez previerky NBÚ

„Reorganizácia útvaru sa vždy robí s cieľom zefektívniť jeho činnosti, čo sa v tomto prípade aj podarilo, dokazuje to výrazné zvýšenie počtu rozpracovaných prípadov,“ reagovala na informácie z tlačovej besedy poslanca SaS hovorkyňa finančnej správy Patrícia Macíková.

Prečo však hľadala finančná správa náhradu za odchádzajúceho riaditeľa mimo svojho tímu a čomu slúžila taká široká reorganizácia? Poslanec SaS Rajtár ponúka jednoduché vysvetlenie. Daňoví kriminalisti do leta 2014 vo viacerých kauzách ukázali, že ich nezaujíma, kto voľby vyhral.

Boli to oni, kto si všimol, že Bašternák si pár dní po voľbách od štátu vypýtal miliónové vratky v podivnom kšefte s bytmi. Tvrdil, že kúpil sedem bytov za 12 miliónov eur, hoci ich hodnota bola tak 1,5 milióna eur.

Daňový úrad pri kontrole nič podozrivé nezistil, no kriminalisti u daniarov, prirodzene, spozorneli. Postupným šetrením zistili, že to celé môže byť primitívny podvod. Zozbierali dôkazy a v novembri 2013 podali na Národnú kriminálnu agentúru trestné oznámenie. Pozorne čakali, ako bude prebiehať vyšetrovanie.

V auguste 2014 prišla z polície odpoveď – vaše trestné oznámenie odmietame, na začatie stíhania nevidíme dôvod. To považovali za škandál. Na daňovom kriminálnom úrade mali tri dni, aby podali proti tomuto rozhodnutiu policajtky Tatiany Ujváryovej, ktoré odobril aj špeciálny prokurátor Kováčik, sťažnosť.

To mal urobiť riaditeľ Kriminálneho úradu Jozef Luterán. Jeho vtedajší zástupca Ondrej Čurilla teraz v lete, už po vypuknutí kauzy Bašternák, vyhlásil, že nevie, prečo sa tak nestalo.

Úrad dostal uznesenie polície o odmietnutí trestného oznámenia v piatok 8. augusta 2014. „Po jeho prečítaní som dospel k názoru, že uznesenie je nedostatočne odôvodnené a absentujú v ňom preverenia viacerých skutočností, na ktoré sme poukazovali v našom trestnom oznámení. Voči uzneseniu bola prípustná sťažnosť, podaná do troch dní od doručenia uznesenia, preto som okamžite dal pokyn pracovníkom, ktorí na prípade pracovali, aby do pondelka 11. augusta túto sťažnosť spracovali,“ tvrdí bývalý námestník Čurilla.

V pondelok bola sťažnosť pripravená a predložená na podpis Luteránovi. „Jozef Luterán bol v ten deň v práci, nečerpal dovolenku. V zmysle organizačného poriadku kriminálneho úradu mohol teda v tejto situácii sťažnosť podpísať iba on. Jozef Luterán sa rozhodol sťažnosť nepodpísať, o jeho dôvodoch sa však nemôžem vyjadrovať,“ povedal námestník Čurilla.

„Poznám pána Luterána aj pána Čurillu, sú to absolútni odborníci. Tomu, čo robili, venovali tisíc percent svojej aktivity a zrejme mali smolu, že narazili na prípady, ktoré boli veľmi citlivé,“ komentuje udalosti leta 2014 bývalý námestník colníkov Cvik. Luterán bol podľa neho pod takým tlakom, „že sa rozhodol to neurobiť“.

Všetko bolo v poriadku

Čurilla vo finančnej správe zostal aj po reorganizácii, je referent na Colnom úrade.

Luterán už mesiace od vypuknutia kauzy Bašternák odmieta pripustiť, že by naňho ktokoľvek pre sťažnosť tlačil.

Denníku N však najprv tvrdil, že na podanie sťažnosti nemal vplyv. „K 1. septembru 2014 som odchádzal do dôchodku a minimálne mesiac predtým som si čerpal dovolenku.“ Neskôr, keď sa ukázalo, že bol v práci, pripustil, že nehovoril pravdu.

„Odišiel som, posledné mesiace odchodu som tam bol sem-tam. Pokiaľ ide o reorganizáciu, neviem, čo sa tam udialo. Vždy, keď príde nový riaditeľ, vždy si urobí korektúry, ale neviem to posúdiť. Nemal som prístup k žiadnym informáciám,“ vysvetľoval vo štvrtok bývalý šéf daňových vyšetrovateľov Luterán.

Sťažnosť na postup policajtov, ktorá vďaka Luteránovi z finančnej správy neodišla, obsahovala aj informácie, ktoré ešte posilnili podozrenia voči Bašternákovi. „Ak máte pocit, že som niečo porušil, konajte. Mali sme dobré výsledky, ale polícia je pri vyšetrovaní nadriadená,“ povedal Luterán.

Finančná správa dnes tvrdí, že už všetko vyšetrila a zistila, že na Luterána nikto nerobil nátlak. „Inšpekcia potvrdila, že nikto nebol ovplyvňovaný a neexistoval ani nijaký pokyn zo strany vedenia na takéto konanie,“ povedala hovorkyňa finančnej správy Patrícia Macíková.

Prezident finančnej správy František Imrecze nedávno pre Trend povedal, že vyšetrovanie Bašternáka prebieha na viacerých úrovniach. „Konaní máme v celých schémach okolo pána Bašternáka pootváraných množstvo a na ich základe stále dávame nové informácie polícii. Som viazaný daňovým tajomstvom, a preto môžem odpovedať len vo všeobecnej rovine. Napríklad zistíte, že firma bola v istom roku prevedená na subjekt, ktorý je nekontaktný. Alebo iná firma bola vymazaná z Obchodného registra. Alebo že firmy nepodávali daňové priznania. Všetko sú to hodnotné informácie, pretože nepodávanie priznania je účelová vec, firmy to robia pre nejaký dôvod.“

Napriek hodnotným informáciám Bašternák nie je od marca, keď sa po článkoch v Denníku N a Trende začalo nové vyšetrovanie, z ničoho obvinený.