RegioJet začne rokovať o vstupe do integrovanej dopravy, tri roky to odmietal
Do bratislavského systému sa chce pripojiť aj trnavská župa. RegioJet tak možno zostane jediným významným dopravcom, čo vozí ľudí do Bratislavy za verejné peniaze, ktorý stojí mimo. Za linku z Komárna ročne dostáva od štátu osem miliónov eur.
Trikrát za hodinu prichádzajú do Bratislavy osobné vlaky RegioJetu na linke z Komárna. Privážajú sa nimi stovky ľudí, ktorí následne prestupujú na mestské električky, trolejbusy či autobusy.
Na rozdiel od cestujúcich, ktorí dochádzajú z iných smerov, majú jednu nevýhodu: nemôžu cestovať na jednotný lístok, ktorý by im platil vo vlaku aj v bratislavskej MHD.
Aj necelý rok po spustení integrovanej dopravy zostáva RegioJet mimo. Neuznáva jednotné bratislavské električenky, o tržby z cestovného sa nemusí s nikým deliť.
„RegioJet doteraz vstúpiť odmietal a pre cestujúcich je to škoda,“ hovorí Zuzana Horčíková, riaditeľka organizácie Bratislavská integrovaná doprava (BID).
Prvé sondážne rokovania sa rozbiehajú až teraz, v najbližších dňoch sa majú stretnúť manažéri RegioJetu s úradníkmi, aby si vyjasnili svoje postoje.
„Pôjde o prvé takéto stretnutie od roku 2013, keď sme sa videli naposledy. Až doteraz sme od nich nemali žiadnu odozvu a o ich predstavách sme mohli čítať len v médiách,“ dodáva Horčíková.
Minimálne po Miloslavov
RegioJet pritom dlhodobo opakuje, že do integrovanej dopravy vstúpiť chce. Doteraz si však kládol celý rad podmienok, ktoré z jeho pohľadu úradníci nedokázali splniť.
„Pokiaľ nebude existovať nejaká zásadná prekážka, mal by byť vstup RegioJetu do integrovanej dopravy reálny,“ tvrdí hovorca firmy Aleš Ondrůj.
Vstup RegioJetu by znamenal, že na integrovaný lístok by mohli cestovať ľudia vlakmi RegioJetu minimálne od Miloslavova až po Hlavnú stanicu.
Ide o úsek, ktorý ešte spadá do Bratislavského kraja. Nachádza sa v ňom napríklad Rovinka, Podunajské Biskupice či nová provizórna zástavka na okraji Vrakune. Vo všetkých prípadoch ide o miesta, ktoré sú známe pre chronické dopravné zápchy.
Aj keď je RegioJet súkromnou firmou, ktorú vlastní český podnikateľ Radim Jančura, na trase medzi Komárnom a Bratislavou oficiálne jazdí na objednávku štátu.
Počas vianočných sviatkov 2010 mu vtedajší minister dopravy Ján Figeľ (KDH) priklepol zmluvu, podľa ktorej má na tejto linke jazdiť ako jediný dopravca až do konca roku 2020.
Na rozdiel od trate Bratislava – Košice, ktorú firma jazdí za vlastné peniaze, je linka z Komárna vedená ako takzvaná doprava vo verejnom záujme. RegioJet za ňu poberá štátne dotácie. „Za minulý rok vyplatilo ministerstvo spoločnosti RegioJet sumu vo výške 8,4 milióna eur,“ približuje hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká.
Zmluva RegioJetu s ministerstvom pritom obsahuje aj pasáže o možnom pripojení do integrovanej dopravy.
„Dopravca je povinný vynaložiť maximálne úsilie na dosiahnutie realizácie prepojeného integrovaného dopravného systému, predovšetkým v rámci Bratislavy,“ píše sa v zmluve.
Úradníci na ministerstve však túto pasáž čítajú tak, že ide len o jeho dobrú vôľu. „Dopravca nemá v zmluve taxatívne stanovenú povinnosť pripojiť sa do každého existujúceho systému. Je na ňom, či vstúpi, alebo nie,“ tvrdí ministerstvo.
Onedlho možno aj Trnava
Už onedlho sa pritom môže stať, že RegioJet bude jedinou významnou firmou, ktorá vozí ľudí do Bratislavy za verejné peniaze a stojí mimo integrovanej dopravy.
O pripojení do bratislavského systému začala už rokovať aj trnavská župa, ktorá sa rozhodla, že si nebude vytvárať vlastnú integrovanú dopravu.
„Máme záujem zapojiť sa do systému Bratislavského kraja, pretože veľká časť našej dopravy je orientovaná smerom na Bratislavu,“ vysvetľuje hovorca trnavskej župy Patrik Velšic.
Pripojenie trnavskej župy by znamenalo, že by sa súčasťou integrovanej dopravy stali ďalší dvaja dopravcovia: SAD Trnava (dnes Arriva) a SAD Dunajská Streda, ktorí jazdia aj do Bratislavy.
„V rokovaniach sme stále na začiatku. Konečným cieľom však je, aby napríklad cestujúci z Trnavy mohol cestovať v rámci Bratislavského kraja na jeden cestovný lístok,“ dodáva hovorca.
Zmluvy podľa vzoru Brna
Momentálne sú v integrovanom systéme traja hráči: Bratislavský dopravný podnik (MHD), Železničná spoločnosť Slovensko (osobné vlaky) a spoločnosť Slovak Lines (prímestské autobusy).
Zatiaľ čo prvé dve firmy sú stopercentne vlastnené mestom, resp. štátom, Slovak Lines je v systéme ako jediný dopravca so súkromnými akcionármi.
Rozhodujúci podiel v ňom drží developerská spoločnosť HB Reavis, ktorá vďaka tomu ovláda aj bratislavskú autobusovú stanicu a má rozbehnutých viacero veľkých projektov po celom meste. V jej záujme tak je, aby udržiavala dobré vzťahy s bratislavskou samosprávou.
Samotný RegioJet v minulosti o svojom vstupe oficiálne rokoval. Podľa spoločnosti Bratislavská integrovaná doprava (BID), ktorá spadá pod bratislavskú župu, podpísal pred viac než tromi rokmi aj predbežnú dohodu o pristúpení.
„Zmluvy sme mali prichystané, ale nakoniec sa firma rozhodla, že nevstúpi. Odvtedy sa snažíme obnoviť rokovania,“ hovorí riaditeľka BID Horčíková.
Ako oficiálny dôvod RegioJet spomína transparentnosť. „Nebol nastavený jasný proces vyúčtovania a kľúč rozdelenia cestovného medzi jednotlivých dopravcov ani to, aký podiel dopravcovia dostanú,“ hovorí Ondrůj.
Zástupcovia BID to odmietajú. „RegioJet bez vysvetlenia tvrdí, že metodika deľby tržieb je netransparentná. Tržby sa však delia podľa presného vzorca, ktorý je výsledkom pripomienok a rokovaní všetkých zapojených spoločností a inštitúcií,“ tvrdí riaditeľka Horčíková.
Podobne na výhrady RegioJetu reaguje aj konkurenčný Slovak Lines. „Delenie tržieb je transparentné a vykonáva sa na základe písomnej dohody podľa vzoru integrovanej dopravy Juhomoravského kraja. Nevieme, čo vedie RegioJet k tomu, že takto dehonestuje viacročnú prácu dopravcov a objednávateľov,“ hovorí generálny riaditeľ firmy Peter Sádovský.
RegioJet: Vidíme pokrok
Pravdou je, že v súčasnosti už aj RegioJet pripúšťa, že viaceré veci, ktoré pôvodne považoval za problém, sa podarilo odstrániť.
„V súčasnosti to vyzerá, že viaceré nejasnosti z úvodného obdobia prevádzky, vrátane jasnejších nástrojov deľby cestovného, sú vyriešené,“ hovorí Ondrůj.
V skutočnosti zrejme ide hlavne o peniaze. RegioJet má podľa zmluvy nároky nielen na dotácie, ale aj na tržby za lístky, ktoré vyberie od cestujúcich. Ide o štandardný model, podobne to má nastavené aj Železničná spoločnosť Slovensko, ktorá zabezpečuje väčšinu vlakovej dopravy na Slovensku.
Pokiaľ by však RegioJet vstúpil do integrovanej dopravy, o časť tržieb by prišiel. Myšlienka integrovanej dopravy totiž spočíva v tom, že zákazník si nemusí kupovať lístok od každého dopravcu zvlášť, ale kúpi si ho len od jedného. A vo vymedzenom čase a vymedzených zónach môže cestovať so všetkými.
Napríklad Slovak Lines uvádza, že za prvý rok od plného spustenia integrovanej dopravy prišiel takto o zhruba šesť percent tržieb. Tvorcovia integrovanej dopravy však zároveň tvrdia, že z dlhodobého hľadiska sa tento systém firmám vyplatí, pretože priláka viac ľudí do hromadnej dopravy.
„Vidíme, že to funguje. Ľudia si hľadajú pre nich najvýhodnejšie spôsoby, ako cestovať, začínajú využívať viac prestupov. Počet cestujúcich sa stabilizoval a postupne zaznamenávame ich nárast,“ uvádza Slovak Lines.
Za všetkým sú peniaze
Keď RegioJet o svojom vstupe rokoval prvýkrát, podľa informácií Denníka N požadoval, aby mu výpadky tržieb hradili. Zároveň žiadal, nech mu zaplatia aspoň časť investícií, ktoré by musel urobiť, aby sa na tento krok pripravil po technickej stránke.
Minimálne časť týchto požiadaviek môže pôsobiť legitímne, pretože v podobnom postavení sú aj ostatní dopravcovia. Výpadky tržieb sa kompenzujú napríklad aj firme Slovak Lines, ktorá vypravuje svoje autobusy na objednávku bratislavskej župy.
Situácii RegioJetu rozumie aj ministerstvo dopravy. „Ak by sme mu vnútili povinnosť vstúpiť do integrovaného systému, došlo by k zníženiu jeho tržieb. To by znamenalo, že by žiadal navýšenie úhrady, čo by zase narušilo charakter zmluvy,“ tvrdí ministerstvo.
Práve ministerstvo dopravy je pritom jediné, ktoré má na RegioJet nejaké páky, pretože má s ním uzavretú priamu zmluvu.
Najprv upratovanie liniek
Úradníci ministerstva, kde túto problematiku rieši štátny tajomník Viktor Stromček, však zároveň tvrdia, že bratislavská integrovaná doprava má stále kopec nedostatkov.
Vyčítajú jej hlavne to, že nie sú dostatočne koordinované linky jednotlivých dopravcov. V praxi to znamená, že napríklad medzi Malackami a Bratislavou premávajú zároveň autobusy i vlaky, čím sa rozdrobujú tržby od cestujúcich.
„Súbehy prímestskej autobusovej dopravy, železnice a MHD sú pomerne častým javom. To je jedným z dôvodov, prečo dochádza k stratám na tržbách a prečo integrovaný systém neponúka cestujúcim reálnu alternatívu,“ tvrdí ministerstvo.
Aj pre tento postoj uviazla situácia okolo Regiojetu na mŕtvom bode. Úradníci ministerstva totiž tvrdia, že najprv sa musia vyriešiť súbehy a až potom sa uvidí.
„Ak dôjde k väčšej koordinácii dopravných spojení, sme presvedčení, že aj spoločnosť RegioJet prehodnotí svoj súčasný postoj,“ tvrdí ministerstvo.
Lenže k odstráneniu súbehov nedôjde hneď. Spoločnosť BID tvrdí, že významnejšie duplicity začne odstraňovať najskôr od cestovného poriadku, ktorý začne platiť v decembri 2017.
„Problémom je, že vlak nejde po rovnakej trase a nemá rovnaké zastávky ako autobus. Navyše každý dopravca sa bráni tomu, aby sa mu redukovali spoje, preto ide o veľmi náročné vyjednávanie,“ tvrdí riaditeľka Horčíková.
Nové zastávky pre RegioJet
Z pohľadu štátu tak dnes všetko závisí len od dobrej vôle RegioJetu, či sa rozhodne vstúpiť, alebo nie. Samotná firma oficiálne hovorí len toľko, že jej jedinou podmienkou je transparentné rozdeľovanie tržieb. „Náš záujem o členstvo v integrovanom systéme trvá,“ tvrdí Regiojet.
V prospech otvorenia rokovaní pritom hovorí ešte jeden argument. Juhovýchodnému ťahu do Bratislavy, ktorým jazdia aj osobné vlaky RegioJetu, prikladajú dopravní plánovači stále väčší význam.
Železnice na jeho trati plánujú postaviť hneď štyri mestské zastávky, z ktorých má byť priamy prestup na bratislavské trolejbusy či električky.
Tri z nich – Vrakuňa, Ružinov a Trnávka – sa majú začať budovať už v priebehu budúceho roka. Po ich dokončení bude môcť RegioJet na území Bratislavy fungovať prakticky ako nový druh MHD.
„Tieto zastávky budú prínosom aj v prípade, ak RegioJet do integrovanej dopravy nevstúpi, nebude však naplno využitý ich potenciál,“ dodáva Horčíková.
Treba viac vlakov
Aj keby sa však obe strany dohodli na vstupe RegioJetu, bude treba vyriešiť ešte jeden problém. Vlaky Regiojetu sú už dnes počas špičky preplnené.
Zapojenie RegioJetu do integrovanej dopravy by preto muselo byť spojené s tým, že si ministerstvo od firmy objedná navýšenie počtu spojov. Inak by integrovaná doprava nemala šancu osloviť ďalších ľudí, ktorí dnes dochádzajú do Bratislavy autami, aby prestúpili na hromadnú dopravu.
RegioJet už dnes nabáda cestujúcich, aby písali na ministerstvo a dožadovali sa väčšieho počtu spojov (čo by v praxi mohlo znamenať aj vyššiu dotáciu pre dopravcu).
„Veľmi nás mrzí, že musíte najmä počas ranných špičiek cestovať preplnenými vlakmi. Môžete nás podporiť tým, že aj vy budete apelovať na ministerstvo dopravy, aby odsúhlasilo nasadenie väčšieho počtu súprav,“ píše Regiojet na svojej stránke.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
