Na vlastnom príklade som zažil, ako IT na finančnej správe naozaj funguje  

Autor podniká v IT

Okresný súd Bratislava I zaregistroval náš novovzniknutý subjekt s novým číslom vložky v obchodnom registri, ktorému pridelil IČO subjektu, ktorý rozdelením zanikol. A tak sme sa hneď na začiatku ocitli v podivnom vzduchoprázdne.

Súd sme požiadali o opravu, ale ako sme sa po viac než týždni s využitím vo východnej Európe pevne etablovaného konceptu zvaného „kontakty“ dozvedeli, nemal sa nám kto venovať.

Sudkyňa, ktorá mala náš spis pridelený, bola totiž PN, a sudkyňa, ktorá ju zastupovala, mala dovolenku.

Tretí sudca spis vziať nemohol, lebo to majú v rámci boja proti korupcii zakázané.

Nevadí. Po konzultácii s právnikmi sme sa rozhodli, že ak máme v ruke platný výpis z obchodného registra, ktorý je záväzný (hoci vieme, že s nesprávnym IČO), budeme s ním postupovať, ako keby bolo všetko v poriadku.

Hlavy v smútku

A tak sme sa vydali na daňový úrad, požiadať o pridelenie DIČ a IČ DPH. S neplatným IČOm.

„Dobrý deň, chcel by som sa zaregistrovať, ako novovzniknutý subjekt, ktorý vznikol rozdelením dvoch spoločností.“

„Mne to tu ale našlo dve firmy.“

„No, viete, nám súd pridelil nesprávne IČO, takže pod tým istým vidíte aj tú novú, aj tú zaniknutú.“

„Aha, ale ja to neviem zadať do systému.“

„…“

„Teda, mám tu také tlačidlo, že zmeniť IČO, ale to vraj nemáme používať.“

„…“

„Zavolám šéfovi.“

Po príchode nadriadeného a vysvetlení situácie sme sa dohodli, že vyplníme žiadosť o registráciu aj s registráciou pre daň z pridanej hodnoty, teda aspoň to, čím sme si istí, a oni „to pošlú do Bystrice s poznámkou“.

Hurá, narazil som na ľudí, ktorí sú empatickí a chcú riešiť problém. Považoval som to za malé víťazstvo.

Vybavené! Alebo nie?

Po pár týždňoch sa na nás konečne usmialo šťastie a niekto na súde chytil do rúk náš spis a pridelil nám nové IČO. Nasledovala ešte krátka návšteva oddelenia kontroly na daňovom úrade a stretnutie s ďalšími dvoma úradníčkami, ktoré boli úplne zmätené z toho, ako majú postupovať pri registrácii platcu DPH, ktorý vznikol rozdelením spoločnosti. Nemal som ani sekundu pocit, že by niekedy v živote niečo také už robili a že aspoň tušia, ako postupovať.

30. mája 2016 sme dokonca dostali kartičku, ktorá potvrdzuje, že sme od 7. mája 2016 platcom DPH.

Síce nám to nevráti tie 2-3 týždne, keď sme boli úplne paralyzovaní a nemohli vystaviť faktúru ani nič objednať, ale nevadí, hlavne, že je to za nami. Alebo nie je?

Vydrž, Prťka, vydrž!

Od 30. mája 2016 nevie žiaden z našich zahraničných dodávateľov overiť naše nové IČ DPH, alebo „po európsky“ VAT number.

Na overovanie drvivá väčšina zahraničných firiem používa službu, ktorú prevádzkuje Európska komisia na adrese:

http://ec.europa.eu/taxation_customs/vies/vatResponse.html

Cez túto službu sa však naše IČ DPH overiť nedá, vyzerá, že je neplatné.

Všetci zahraniční dodávatelia nám tak vracajú objednávky s tým, že máme neplatné „VAT number“.

Nasleduje preposielanie naskenovanej kartičky o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, prípadne posielanie linkov na www.financnasprava.sk, kde je formulár, ktorý naše IČ DPH síce nájde, ale neexistuje jeho anglická mutácia, čiže k skenu a linku obvykle prikladáme zbožné želanie, aby nás zahraničný partner neposlal kade ľahšie.

Posledná návšteva daňového úradu bola 9. septembra 2016, okolo 11:00, na Ševčenkovej ulici, pracovisko číslo 10.

„Dobrý deň, som platcom DPH a moji zahraniční partneri nevedia overiť moje IČ DPH cez web Európskej komisie – system VIES a vracajú mi objednávky.“

„To musíte ísť asi na register, ale skúsim zavolať šéfovi.“

Nasleduje telefonát nadriadenému a vysvetľovanie problému.

„Musíte si zavolať do Bystrice, na toto my nemáme dosah.“

„Do Bystrice som volal, aj správcovi dane som volal, na register som tiež volal, povedali mi, že mám prísť osobne sem.“

Spoza predeľovacej steny sa z vedľajšieho pracoviska ozve: „A čo vy vlastne chcete?“ Zopakoval som popis problému a vysvetlil, že na webe finančnej správy naše IČ DPH nájdem, ale cez VIES sa overiť nedá.

„Počkajte, zavolám špecialistke.“

„…“

„Ahoj, teda dobrý deň, takto, mám tu takého zmäteného pána, ktorý nevie overiť svoje IČ DPH.“

Špecialistka nás po telefóne naviguje na web VIES, na ktorý odkazuje samotný web finančnej správy, ktorý som za posledné mesiace videl viackrát než svojho syna, aby sme zistili, že to skutočne nefunguje.

Celé sa to odohráva za občasného asistovania kolegyne, u ktorej som bol predtým, ktorá potvrdzuje, že už sme to skúšali a že naozaj to nič nenájde.

Následne nás špecialistka naviguje na iný formulár, ten slovenský, ktorý zvykneme už mesiace posielať klientom a o ktorom som obe pracovníčky vopred informoval, že tam to funguje, ale že všetci to aj tak overujú vo VIES-e, takže mi to je prd platné.

Tam slávnostne naše IČ DPH pani vyhľadá a bez toho, že by bola ochotná počúvať čokoľvek, čo sa jej snažím povedať, ma prenikavým hlasom informuje, že tento formulár majú používať.

So širokým úsmevom na tvári, silnou hypertenziou a slovami „ďakujem veľmi pekne, dovidenia“ chytám do ruky kľučku a opúšťam pracovisko číslo 10.

Vydržíme?

Kráčajúc späť do práce si premietam, ako pán preceda vlády, to „c“ nie je preklep, z opozície vykrikoval, že na daňovom riaditeľstve kolabujú systémy. Ako musia úradníčky nosiť ťažké spisy mestskou hromadnou dopravou a podobné demagogické bláboly.

Premietam si všetky tie sumy, čo som videl na zmluvách, ktoré popodpisoval Feri Imrecze so svojimi kamošmi. Premietam si Bašternákov Veyron, premietam si Kaliňáka a tak nejako začínam rozumieť tomu, prečo v tejto krajine nič nefunguje.

Toto nie sú individuálne zlyhania alebo moja smola na problémy. Toto je od základov nefungujúci systém a stretávame sa s tým takmer všetci a takmer na každom kroku. Lebo ľudia, ktorí by to mali riešiť, to neriešia – majú totiž kopu práce s krytím svojich daňových podvodov a podvodov svojich sponzorov a kamarátov a naháňaním kšeftov, lebo keby vedeli robiť niečo iné, tak to robia. Tak, ako to robíme my ostatní.