Denník N

Obchvat zadlží všetkých, ale Bratislave nepomôže

FOTO - TASR
FOTO – TASR

Ak sa budeme tváriť, že PPP projekt pri Bratislave nezadlží krajinu, nič to nezmení na fakte, že dlh budeme 30 rokov splácať.

Peniaze nad určitú sumu nám už splývajú, prestaneme rozlišovať, všetko je pre nás jednoducho veľa, viac ako si dokážeme predstaviť. Aj malá investícia ako piešťanské CT (1,6 milióna eur) je z pohľadu bežného človeka ďaleko za obzormi jeho osobných financií. Priemerný slovenský zamestnanec by musel pracovať dvesto rokov, aby zarobil takú sumu.

Načo toto počtárske cvičenie? Aby vynikli rozmery najväčšej verejnej investície v histórii Slovenska – bratislavského obchvatu. Ten by mal aj s úrokmi stáť dvetisíckrát viac ako piešťanské CT.

Alebo ešte inak: Každé promile ušetrené z predpokladanej ceny bratislavského obchvatu prinesie štátu oveľa viac, ako stojí predražené piešťanské CT. Preto sa oplatí v bratislavskej diaľnici piplať z každej strany a vŕtať pri každej pochybnosti o jej hospodárnosti a účelnosti. A tých je dosť.

Ničomu to nepomôže

Nie je vôbec jasné, ako navrhovaný obchvat Bratislavy zlepší dopravu v Bratislave. Určite umožní ľahší prístup do širšieho centra Bratislavy z juhu Slovenska a zrejme tým odstráni zápchy, ktoré v tomto smere ráno a podvečer vznikajú. No fakticky to len povzbudí cestovať do Bratislavy a do širšieho centra autom aj ten typ ľudí z jej okolia, ktorí by vo veľkých európskych metropolách cestovali prímestskou dopravou. Situácia sa preto môže zhoršiť, nie zlepšiť.

Bratislavské mosty budú odľahčené len o tranzitnú dopravu, no tá netvorí ani desatinu prevádzky v hlavnom meste. Navrhovaný obchvat nie je definitívnym riešením ani pre autá, ktoré Bratislavou len prechádzajú.

Na západe tak či tak narazia na úzke miesto, ktoré by vyriešil len tunel Karpaty, ktorého razenie zatiaľ nikto neplánuje.

Bratislava, ktorá sa zapcháva vlastnými silami, nie pre prejazd kamiónov, potrebuje masívnu a odvážnu investíciu do verejnej dopravy. Namiesto toho pýta od štátu peniaze na najväčšiu verejnú investíciu v histórii, ktorá zabezpečí, že zápchy sa o pár kilometrov priblížia k centru mesta.

Zbytočne drahé

Stavba a prevádzka obchvatu sa zbytočne predraží, pretože Smer tlačí na to, aby sa robili ako PPP. Toto je však typ investície, v ktorom sa skôr prejavia riziká partnerstva so súkromníkom ako jeho výhody.

Investor v tomto prípade nenavrhne žiadne riešenie problému, v ktorom by mohla zabodovať jeho invencia. Má iba vybudovať diaľnicu presne tam, kde ju už štát vytýčil a vykúpil pozemky.

Investor sa nebude starať o to, aby po diaľnici chodilo dosť áut – teda aby bola užitočná. Zmluva so štátom ho k tomu nebude nútiť. Súkromníkovi stačí zabezpečiť, aby sa po diaľnici dalo jazdiť. Štát na seba berie celé riziko, že nové cesty nebudú užitočné.

Diaľnica cez PPP sa predraží výrazne aj preto, lebo súkromník si požičia od bánk drahšie ako štát. Zbytočne vzniknuté vyššie úroky si potom započíta do ceny, ktorú zaplatí štát.

Bude to stáť možno až o miliardu eur viac, no cesta preto nebude dostupnejšia, kvalitnejšia či bezpečnejšia, len banky viac zarobia.

Budeme sa robiť, že dlh nevznikne

Ak je obchvat Bratislavy naozaj priorita, mohol by ho postaviť štát za vlastné a jeho firmy by sa starali o jeho údržbu. Štát je síce zadlžený, no aj tak si dokáže požičať oveľa lacnejšie než súkromný investor.

Smer však verí, že sa mu podarí presvedčiť Eurostat, aby túto investíciu nezapočítal naraz do výdavkov štátu a formálne by o ňu nezvýšil výšku dlhu.

Pre Ficovu vládu je to natoľko dôležité, že tým podmienila celý projekt. V uznesení, ktorým povolila ministerstvu dopravy pripravovať tender na výstavbu obchvatu, sa píše, že vláda zmluvu s víťazom tendra odsúhlasí, len ak Eurostat potvrdí, že formálne nezvýši deficit a dlh.

To však nič nemení na tom, koľko štát napokon za obchvat zaplatí. Bude to v ročných splátkach tridsaťkrát po 130 až 150 miliónov eur. Tie bude treba zaplatiť bez ohľadu na to, či Eurostat bude obchvat považovať za súkromnú a nie verejnú investíciu.

Lebo teraz sa nedá

Prečo Ficova vláda, ktorá mala vždy sklon protežovať verejné vlastníctvo, teraz tlačí PPP, o ktorom sama hovorí, že bude drahšie? Ministerstvo dopravy spolu s poradcami prišlo s konštrukciou, podľa ktorej štát teraz nie je pripravený stavať a najskôr by to dokázal až v roku 2023.

Toto meškanie oproti možnostiam súkromníkov vyčíslili poradcovia na približne miliardu eur. Podrobnosti výpočtu nezverejnili, len povedali, že ide o ušetrený čas v doprave, menšie náklady na pohonné hmoty či nižší počet dopravných nehôd.

Všetko to má len jednu chybu. Štátu v skutočnosti nič nebráni začať stavať v tom istom čase ako súkromný investor. Stavebné konania a výkup pozemkov musí v oboch variantoch zorganizovať a zaplatiť štát. Ficova vláda sa len nechce viditeľne zadlžovať a preto tvrdí, že ministerstvo dopravy je pripravené stavať až v roku 2023.

Samozrejme, touto logikou by štát dokázal obhájiť akúkoľvek investíciu cez PPP. Nemáme dosť peňazí na povodňovú ochranu? Nech ju na úver drahšie postaví súkromník, všetkým sa nám to vráti v rýchlosti.

Niet na vyššie platy učiteľov a nové školy? Nech ich postaví a platí súkromník. Budeme mu to splácať drahšie, veď s investíciami do vzdelania predsa čakať nemožno.

Aby sme neprišli o minuté

Pri bratislavskom obchvate ide o tak veľa, že len výkup pozemkov má stáť približne 370 miliónov eur, čo je viac ako Ficov sociálny balíček. Nakupovanie pozemkov sa pritom už začalo, hoci v rozpočte naň peniaze nie sú.

Minister financií Peter Kažimír chápe, že pozemky štát bude musieť zaplatiť, ale ešte pár mesiacov môže hrať hru, že to netreba riešiť, platí predsa schválený rozpočet. Ibaže neplatí. Ministerstvo dopravy dáva najavo, že jeho cieľom je pripraviť stavbu, tak vykupuje.

Potom, keď už budú peniaze minuté a pozemky pripravené, pribudne o jeden argument viac, prečo stavať. Ak sme už minuli takmer pol miliardy eur na prípravu, necháme projekt tak? bude znieť na prvé počutie rozumný argument.

V rozumnom svete však minulé náklady nesmú hrať rolu v tom, či pokračovať v investícii. Sú už jednoducho minuté, zvažovať treba len budúce náklady a budúce výnosy z investície.

Argumentácia minulými nákladmi je však často úspešná, pretože zneužíva našu nechuť priznať, že energia a peniaze, ktorú sme do niečoho investovali, boli zbytočné a prídeme o ne.

V službách Váhostavu

Ak by aj všetky doterajšie fakty neboli dostatočným varovaním, že štát sa objednávkou bratislavského obchvatu cez PPP projekt rúti do drahého a riskantného dobrodružstva, pripomeňme ešte, kto stavbu organizuje.

Viktor Stromček je formálne len štátnym tajomníkom ministerstva dopravy, no sám dáva najavo, že za projekt obchvatu je zodpovedný len on.

Stromček je považovaný za mimoriadne silného aj preto, lebo svoju schopnosť zastupovať majiteľa Váhostavu Juraja Širokého preukázal aj ako šéf kancelárie Národnej rady, aj ako riaditeľ bratislavského magistrátu.

Ak vo svojej funkcii dokáže skĺbiť aj záujmy Miroslava Výboha a jemu blízkeho Doprastavu, rád ho podrží aj premiér.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Obchvat Bratislavy

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie