Mohla mať na byt v Bratislave, priekupníci s pôdou pod obchvatom jej zaplatili len 3-tisíc eur

„Ak chcem peniaze v hotovosti, mám prísť do Apolla,“ spomína Bratislavčanka Oľga, ako predala priekupníkom rozsiahle pozemky. Zmluvu podpísala pred viac než dvoma rokmi. Pri cene približne 1 euro za štvorcový meter jej obchod vyniesol asi 3-tisíc eur. Brala to ako výpomoc skromnému rodinnému rozpočtu.

Dva týždne po podpísaní zmluvy zistila, že predaná pôda leží pod budúcim obchvatom Bratislavy a ich rodinný rozpočet si mohol pomôcť predajom pôdy mnohonásobne viac. O plánovanom obchvate jej povedali známi, ktorí sa ako majitelia pozemkov tiež stali súčasťou biznisu, v ktorom štátna diaľničná firma vykupuje pôdu pod obchvat za ceny stavebných parciel. Najdrahšie sú, pochopiteľne, pri Bratislave. Čerstvé zmluvy medzi mestom Bratislava a Národnou diaľničnou spoločnosťou ukazujú, že na tej istej pôde mohla pani Oľga zarobiť 50 až 80 eur za štvorcový meter.

Inak povedané, nevýhodná zmluva ju pripravila prinajmenšom o 100-tisíc eur. Žiadosti kupcom, aby obchod zrušili, nepomohli.

Keď počula známych, že aj ich oslovila s ponukou na odkup firma Poľnohospodárska pôda, bola už presvedčená, že sa stala obeťou premysleného podvodu.

Obrátila sa preto na súd s argumentom, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a podpisovaná pod tlakom, ktorý na predávajúcu vyvíjali: veď predajcovia ju presviedčali, že pôda je takmer bezcenná, nič sa na nej neplánuje a blížiaca sa novela zákona o pôde začne o chvíľu platiť a narobí len ďalšie prieky, keby ju chcela niekedy predať.

Toto všetko vysvetľuje v žalobe k sporu, ktorý vedie s firmou Poľnohospodárska pôda. Ide o tú istú firmu, ktorá lacno skupovala pozemky pri Nitre a vzápätí sa ukázalo, že sa na nich bude stavať automobilka Jaguar.

Údaje z katastrálnej mapy ukázali, že konateľ firmy Marek Noga a ľudia okolo neho sa v posledných dvoch rokoch dostali minimálne načas k desaťtisícom štvorcových metrov pod obchvatom. Ten sa už každú chvíľu začne stavať, na parcelách už figuruje ako majiteľ štátna Národná diaľničná spoločnosť.

Prečítajte si

V Biskupiciach má byť veľká križovatka, štát pre ňu kúpi pôdu aj od ľudí z kauzy Jaguar

Skupovali pod Jaguarom

„Až do právoplatného skončenia súdneho pojednávania sa nebudem k veci vyjadrovať,“ reaguje na otázky Noga z firmy Poľnohospodárska pôda.

Jeho firma v ďalších materiáloch a dokumentoch k súdnemu sporu píše, že pôdu kupovala pre konkrétnych záujemcov a nezaoberala sa tým, či tadiaľ povedie diaľnica. Tvrdia, že po tom, čo ich obvinili z amorálnych výkupov, začali si o obchvate zisťovať viac.

„Plán obchvatu, do územia ktorého mal podľa vyjadrenia žalobcu spadať pozemok, bol plánovaný už od roku 1996,“ ohradzuje sa firma.

Pozemky sa dostali do štátnych rúk nakoniec okľukou, Nogova firma ich obratom predala majiteľke z Česka. S Věrou Schreiberovou sa nám skontaktovať nepodarilo. Dokumenty svedčia o tom, že štátna diaľničná s ňou už hodnotný prevod odkonzultovala.

Noga a ľudia okolo neho boli v roku 2014 pripísaní ako noví majitelia desaťtisícov parciel, ktoré spadali pod obchvat. Prípad pani Oľgy nie je jediný súdny spor, ktorý takto naštartovali.

Obsadenie podobné, biznis oveľa väčší

Advokát Juraj Bizoň zastupoval 46 exmajiteľov pôdy, na ktorej dnes vyrastá automobilka Jaguar Land Rover. V posledných dňoch sa mu podarilo uspieť v posledných komplikovanejších sporoch, ktoré ešte viedli podvedení ľudia z Lužianok.

Jedným z nich je aj dôchodca Emil Bíro. Spomína, že sa hovorilo, že investíciu Jaguara získali Poliaci, preto si myslel, že z dobrej ceny nič nebude. Preto súhlasil s cenou niekoľko desiatok centov za štvorcový meter. Víťazstvom Poliakov vraj argumentoval aj maklér, ktorého za ním poslali z Poľnohospodárskej pôdy.

Tým maklérom je Dušan Gavlík, ktorý robil sprostredkovateľa aj v biznise s pôdou pod bratislavský obchvat, okrem iného aj v prípade pani Oľgy. Gavlík vec odmietol komentovať.

V približne polovici prípadov, ktoré viedla Bizoňova kancelária, pomohli protesty prokurátora zastaviť podivné praktiky. Vo viacerých však nie – tam, kde súd v zámenných zmluvách prirýchlo vyvlastnil poškodených, už prokurátor protesty nestihol podať.

Podnikatelia okolo Nogu teraz napadli niektoré postupy štátnych orgánov. „Táto spoločnosť podala na Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Bratislave žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bolo vyhovené protestom prokurátora,“ povedal prokurátor Jaroslav Maček.

Predvídavých podnikateľov neodradilo ani to, že štát vyhlásil, že už nestrpí také výkupy pôdy, aké boli v Nitre. „Dávno sme prijali opatrenia, na základe ktorých nebudú špekulantom vyplatené žiadne peniaze,“ vyhlásil splnomocnenec pre strategické parky a štátny tajomník ministerstva dopravy v jednom Viktor Stromček (Smer) o škandále s pozemkami pod automobilku.

Podobné silné slová nepočuť, keď príde reč na výkupy 4,9 milióna štvorcových metrov pôdy pod 59-kilometrovú autostrádu. Biznis model sedí pre oba prípady, mená tiež, len veľkosť biznisu nie. Pod obchvatom totiž nejde o desiatky, ale o stovky miliónov eur. Na výkup pozemkov najprv štát pýtal takmer pol miliardy eur, neskôr údaje skresal o približne sto miliónov eur. Na ilustráciu: Celý prvý sociálny balíček druhej vlády Smeru stál oveľa menej – 250 miliónov eur.

Stromčekovi písala dvakrát

Ministerstvo dopravy má teraz nového šéfa, Árpáda Érseka (Most-Híd). Ten sľubuje, že ak sa mu niekto príde na výkup sťažovať, bude to riešiť.

„Ak dostanem podnet, že niečo je tam nekalé, čo mi dôjde na stôl, tak dám podnet na políciu, aby to prešetrila,“ povedal Érsek Denníku N. Globálne však výkup podľa jeho slov nie je možné riešiť.

Bratislavčanka Oľga mu poslala svoj príbeh. Nedočkala sa totiž odpovede od štátneho tajomníka Stromčeka (Smer), ktorý má projekt obchvatu rovnako ako Jaguara na starosti. Minister Érsek jej obratom odpísal, že vec prešetrí.

Z veľkého pozemkového biznisu môže byť citlivá téma a v Moste-Híd to vedia. Stranícky šéf Béla Bugár vlani sám upozornil na to, že zarobil pol milióna eur na predaji parciel národnej diaľničnej. Kupoval ich v roku 2005 lacno od príbuzného, trasa diaľnice vtedy ešte nebola definitívne doladená.

Na názor sme sa spýtali aj ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej z Mosta-Híd. Mal by štát postupovať podobne ako pri Jaguari aj pri oveľa väčšom biznise okolo obchvatu?

Žitňanská si myslí, že áno. „Pokiaľ sa teda aj v prípade pozemkov pod diaľničným obchvatom preukáže to isté, čo v prípade priemyselného parku, je na mieste tiež rovnaký postup,“ odpísali z tlačového oddelenia ministerstva.

Okrem rozdielu vo veľkosti biznisu existujú medzi transakciami pod obchvatom a Jaguarom ešte dva rozdiely. Ak sa občan vyzná a obrní trpezlivosťou, presnú trasu môže pri kreslení diaľnice odsledovať dopredu. Je predmetom verejnej debaty, do ktorej sa dá zapojiť, keď sa napríklad posudzujú vplyvy diaľnice na životné prostredie.

Prečítajte si

Sieť a Smer už ignorujú infozákon, nechcú ukázať, kto zarobil na pozemkoch za 300 miliónov eur

Posledný, ale zásadný rozdiel spočíva v tom, že zatiaľ čo štátna firma MH Invest zverejňuje všetky detaily o tom, od koho a za koľko skupuje pôdu pod Jaguar, pri obrom obchvate takúto verejnú kontrolu štát vylúčil.

Najprv nezverejnil nič, potom začal po žiadostiach podľa infozákona postupne publikovať kúpno-predajné zmluvy v sekcii webu Národnej diaľničnej spoločnosti. Verejnosť sa odtiaľ nič nedozvie, mená predajcov nahradili iniciály, čísla parciel a ďalšie detaily sú tabu. Hodnotnejšia je iba informácia o cene za metre štvorcové.

Transparency International Slovensko preto chystá na štát žalobu. „Hnevá nás, že pri niekoľko stomiliónových výdavkoch sa NDS tvári, že neumožní v podstate žiadnu verejnú kontrolu,“ povedal šéf TIS Gabriel Šípoš.