Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Mohla mať na byt v Bratislave, priekupníci s pôdou pod obchvatom jej zaplatili len 3-tisíc eur

Stačili dva podpisy a Oľga prišla o viac než 100-tisíc eur. Aj takto prebiehal štátny výkup pôdy pod bratislavský obchvat v hodnote stoviek miliónov eur. Angažovala sa v ňom firma, ktorá vykupovala pozemky aj pod Jaguarom.

„Ak chcem peniaze v hotovosti, mám prísť do Apolla,“ spomína Bratislavčanka Oľga, ako predala priekupníkom rozsiahle pozemky. Zmluvu podpísala pred viac než dvoma rokmi. Pri cene približne 1 euro za štvorcový meter jej obchod vyniesol asi 3-tisíc eur. Brala to ako výpomoc skromnému rodinnému rozpočtu.

Dva týždne po podpísaní zmluvy zistila, že predaná pôda leží pod budúcim obchvatom Bratislavy a ich rodinný rozpočet si mohol pomôcť predajom pôdy mnohonásobne viac. O plánovanom obchvate jej povedali známi, ktorí sa ako majitelia pozemkov tiež stali súčasťou biznisu, v ktorom štátna diaľničná firma vykupuje pôdu pod obchvat za ceny stavebných parciel. Najdrahšie sú, pochopiteľne, pri Bratislave. Čerstvé zmluvy medzi mestom Bratislava a Národnou diaľničnou spoločnosťou ukazujú, že na tej istej pôde mohla pani Oľga zarobiť 50 až 80 eur za štvorcový meter.

Inak povedané, nevýhodná zmluva ju pripravila prinajmenšom o 100-tisíc eur. Žiadosti kupcom, aby obchod zrušili, nepomohli.

Keď počula známych, že aj ich oslovila s ponukou na odkup firma Poľnohospodárska pôda, bola už presvedčená, že sa stala obeťou premysleného podvodu.

Obrátila sa preto na súd s argumentom, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a podpisovaná pod tlakom, ktorý na predávajúcu vyvíjali: veď predajcovia ju presviedčali, že pôda je takmer bezcenná, nič sa na nej neplánuje a blížiaca sa novela zákona o pôde začne o chvíľu platiť a narobí len ďalšie prieky, keby ju chcela niekedy predať.

Toto všetko vysvetľuje v žalobe k sporu, ktorý vedie s firmou Poľnohospodárska pôda. Ide o tú istú firmu, ktorá lacno skupovala pozemky pri Nitre a vzápätí sa ukázalo, že sa na nich bude stavať automobilka Jaguar.

Údaje z katastrálnej mapy ukázali, že konateľ firmy Marek Noga a ľudia okolo neho sa v posledných dvoch rokoch dostali minimálne načas k desaťtisícom štvorcových metrov pod obchvatom. Ten sa už každú chvíľu začne stavať, na parcelách už figuruje ako majiteľ štátna Národná diaľničná spoločnosť.

Skupovali pod Jaguarom

„Až do právoplatného skončenia súdneho pojednávania sa nebudem k veci vyjadrovať,“ reaguje na otázky Noga z firmy Poľnohospodárska pôda.

Jeho firma v ďalších materiáloch a dokumentoch k súdnemu sporu píše, že pôdu kupovala pre konkrétnych záujemcov a nezaoberala sa tým, či tadiaľ povedie diaľnica. Tvrdia, že po tom, čo ich obvinili z amorálnych výkupov, začali si o obchvate zisťovať viac.

„Plán obchvatu, do územia ktorého mal podľa vyjadrenia žalobcu spadať pozemok, bol plánovaný už od roku 1996,“ ohradzuje sa firma.

Pozemky sa dostali do štátnych rúk nakoniec okľukou, Nogova firma ich obratom predala majiteľke z Česka. S Věrou Schreiberovou sa nám skontaktovať nepodarilo. Dokumenty svedčia o tom, že štátna diaľničná s ňou už hodnotný prevod odkonzultovala.

Pozemky pre Jaguar. foto N – Tomáš Benedikovič
Pozemky pre Jaguar. foto N – Tomáš Benedikovič

Noga a ľudia okolo neho boli v roku 2014 pripísaní ako noví majitelia desaťtisícov parciel, ktoré spadali pod obchvat. Prípad pani Oľgy nie je jediný súdny spor, ktorý takto naštartovali.

Obsadenie podobné, biznis oveľa väčší

Advokát Juraj Bizoň zastupoval 46 exmajiteľov pôdy, na ktorej dnes vyrastá automobilka Jaguar Land Rover. V posledných dňoch sa mu podarilo uspieť v posledných komplikovanejších sporoch, ktoré ešte viedli podvedení ľudia z Lužianok.

Jedným z nich je aj dôchodca Emil Bíro. Spomína, že sa hovorilo, že investíciu Jaguara získali Poliaci, preto si myslel, že z dobrej ceny nič nebude. Preto súhlasil s cenou niekoľko desiatok centov za štvorcový meter. Víťazstvom Poliakov vraj argumentoval aj maklér, ktorého za ním poslali z Poľnohospodárskej pôdy.

Tým maklérom je Dušan Gavlík, ktorý robil sprostredkovateľa aj v biznise s pôdou pod bratislavský obchvat, okrem iného aj v prípade pani Oľgy. Gavlík vec odmietol komentovať.

V približne polovici prípadov, ktoré viedla Bizoňova kancelária, pomohli protesty prokurátora zastaviť podivné praktiky. Vo viacerých však nie – tam, kde súd v zámenných zmluvách prirýchlo vyvlastnil poškodených, už prokurátor protesty nestihol podať.

Podnikatelia okolo Nogu teraz napadli niektoré postupy štátnych orgánov. „Táto spoločnosť podala na Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Bratislave žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bolo vyhovené protestom prokurátora,“ povedal prokurátor Jaroslav Maček.

Bratislavský obchvat má pod palcom Viktor Stromček zo Smeru. foto-TASR
Bratislavský obchvat má pod palcom Viktor Stromček zo Smeru. foto – TASR

Predvídavých podnikateľov neodradilo ani to, že štát vyhlásil, že už nestrpí také výkupy pôdy, aké boli v Nitre. „Dávno sme prijali opatrenia, na základe ktorých nebudú špekulantom vyplatené žiadne peniaze,“ vyhlásil splnomocnenec pre strategické parky a štátny tajomník ministerstva dopravy v jednom Viktor Stromček (Smer) o škandále s pozemkami pod automobilku.

Podobné silné slová nepočuť, keď príde reč na výkupy 4,9 milióna štvorcových metrov pôdy pod 59-kilometrovú autostrádu. Biznis model sedí pre oba prípady, mená tiež, len veľkosť biznisu nie. Pod obchvatom totiž nejde o desiatky, ale o stovky miliónov eur. Na výkup pozemkov najprv štát pýtal takmer pol miliardy eur, neskôr údaje skresal o približne sto miliónov eur. Na ilustráciu: Celý prvý sociálny balíček druhej vlády Smeru stál oveľa menej – 250 miliónov eur.

Stromčekovi písala dvakrát

Ministerstvo dopravy má teraz nového šéfa, Árpáda Érseka (Most-Híd). Ten sľubuje, že ak sa mu niekto príde na výkup sťažovať, bude to riešiť.

„Ak dostanem podnet, že niečo je tam nekalé, čo mi dôjde na stôl, tak dám podnet na políciu, aby to prešetrila,“ povedal Érsek Denníku N. Globálne však výkup podľa jeho slov nie je možné riešiť.

Bratislavčanka Oľga mu poslala svoj príbeh. Nedočkala sa totiž odpovede od štátneho tajomníka Stromčeka (Smer), ktorý má projekt obchvatu rovnako ako Jaguara na starosti. Minister Érsek jej obratom odpísal, že vec prešetrí.

Z veľkého pozemkového biznisu môže byť citlivá téma a v Moste-Híd to vedia. Stranícky šéf Béla Bugár vlani sám upozornil na to, že zarobil pol milióna eur na predaji parciel národnej diaľničnej. Kupoval ich v roku 2005 lacno od príbuzného, trasa diaľnice vtedy ešte nebola definitívne doladená.

Na názor sme sa spýtali aj ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej z Mosta-Híd. Mal by štát postupovať podobne ako pri Jaguari aj pri oveľa väčšom biznise okolo obchvatu?

Žitňanská si myslí, že áno. „Pokiaľ sa teda aj v prípade pozemkov pod diaľničným obchvatom preukáže to isté, čo v prípade priemyselného parku, je na mieste tiež rovnaký postup,“ odpísali z tlačového oddelenia ministerstva.

Okrem rozdielu vo veľkosti biznisu existujú medzi transakciami pod obchvatom a Jaguarom ešte dva rozdiely. Ak sa občan vyzná a obrní trpezlivosťou, presnú trasu môže pri kreslení diaľnice odsledovať dopredu. Je predmetom verejnej debaty, do ktorej sa dá zapojiť, keď sa napríklad posudzujú vplyvy diaľnice na životné prostredie.

Posledný, ale zásadný rozdiel spočíva v tom, že zatiaľ čo štátna firma MH Invest zverejňuje všetky detaily o tom, od koho a za koľko skupuje pôdu pod Jaguar, pri obrom obchvate takúto verejnú kontrolu štát vylúčil.

Najprv nezverejnil nič, potom začal po žiadostiach podľa infozákona postupne publikovať kúpno-predajné zmluvy v sekcii webu Národnej diaľničnej spoločnosti. Verejnosť sa odtiaľ nič nedozvie, mená predajcov nahradili iniciály, čísla parciel a ďalšie detaily sú tabu. Hodnotnejšia je iba informácia o cene za metre štvorcové.

Transparency International Slovensko preto chystá na štát žalobu. „Hnevá nás, že pri niekoľko stomiliónových výdavkoch sa NDS tvári, že neumožní v podstate žiadnu verejnú kontrolu,“ povedal šéf TIS Gabriel Šípoš.

Veľká diaľnica si vyžiada takmer 5 miliónov metrov štvorcových pôdy. Keby sa kupovala za ceny pôdy na pestovanie, stálo by to asi 4 milióny eur, keďže sa na ne nazerá ako na diaľnicu, bude to v priemere 60 eur za meter štvorcový.
Veľká diaľnica si vyžiada takmer 5 miliónov štvorcových metrov pôdy. Keby sa kupovala za ceny pôdy na pestovanie, stálo by to asi 4 milióny eur, pretože sa na ne nazerá ako na diaľnicu, bude to v priemere 60 eur za štvorcový meter.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Odborníci namiesto „našich ľudí“? U ministra Doležala napĺňajú program vlády po svojom
  • Testovanie: Zamestnávatelia môžu kontrolovať výsledky, Mikas vydal vyhlášku
  • Ekonomika EÚ: V 3. štvrťroku sa čiastočne zotavila z prepadu, HDP oproti 2. štvrťroku stúpol o 12,1 %, v eurozóne o 12,7 %
  • Financie: Kto má do čoho rozumne investovať, nech si na to pokojne požičia, kým sú úroky nízke, tvrdí jeden z najvýznamnešjích slovenských ekonómov Ľuboš Pástor
  • Banky: Zisk za prvé tri štvrťroky klesol medziročne o vyše tretiny
  • Železnice: ZSSK opäť zastaví komerčné vlaky InterCity
  • EÚ: Komisia poslala Slovensku ďalší list pre odkladanie vrátenia peňazí za zrušené zájazdy
  • Firemné dlhopisy: Spolumajiteľ Arcy Krištofovič stopol predaj dlhopisov, Penta, J&T a HB Reavis pokračujú
  • USA: Technologické giganty v koronakríze prosperujú, veľkej päťke rástli tržby
  • Pomoc: Aké zmeny budú platiť v Prvej pomoci
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Minúta po minúte

Európske vlády musia podľa predstaviteľov ECB pri boji s koronavírusom obmedzovať len vybrané ekonomické aktivity. Vyzývajú ich tiež, aby pokračovali vo výdavkoch na podporu podnikov a domácností.

Štáty v Európe zavádzajú nové reštriktívne opatrenia v reakcii na vzostup počtu nových prípadov nákazy koronavírusom.

„Musíme sa snažiť poraziť tento vírus bez úplného zatvorenia ekonomiky, pretože dosahy sú z hľadiska straty hospodárskej aktivity veľmi silné,“ uviedol viceprezident ECB Luis de Guindos.

Prezidentka ECB Christine Lagardeová vo štvrtok signalizovala ďalšie uvoľnenie menovej politiky v eurozóne. Zdôraznila však, že menovú politiku musí dopĺňať rozsiahla vládna podpora ekonomiky.

Člen Výkonnej rady ECB Yves Mersch dnes potvrdil, že banka je na decembrovom zasadnutí pripravená poskytnúť ekonomike ďalšiu pomoc. Dodal však, že najdôležitejším nástrojom na podporu reálnej ekonomiky zostáva rozpočtová politika, a upozornil, že nie je úlohou ECB zabezpečovať financie jednotlivým podnikom.

Viceprezident de Guindos dnes varoval aj pred príliš rýchlym ukončovaním rozpočtových opatrení na podporu ekonomiky.

„Je veľmi dôležité, aby sa rozpočtové stimuly odstraňovali postupne v súlade s oživovaním ekonomiky,“ uviedol de Guindos. „Nechceme, aby nastalo rýchle obmedzovanie stimulov, pretože by to mohlo spôsobiť ešte intenzívnejší (hospodársky) pokles,“  dodal. (čtk, reuters)

Odborári z KOZ sa poďakovali prezidentke Čaputovej za výzvu vláde, aby upustila od zákazu vychádzania za neúčasť na testovaní. Konfederácia odborových zväzov vyzývala zamestnávateľov, aby za to pracovníkov netrestali. (tasr)

Testovať priamo vo firme budú aj v strojárňach Thyssenkrupp rothe erde v Považskej Bystrici. Firma má 900 zamestnancov, testovať však môžu celkovo 4000 ľudí – rodiny, zamestnancov ďalších firiem a strednej školy strojárskej. (tasr)

Veľké firmy zapojené do testovania môžu testovať okrem zamestnancov aj ich rodiny. „Tieto firmy majú pridelené presné počty testov a certifikátov podľa toho, koľko indikovali, že majú kapacitu otestovať,“ informuje ministerstvo obrany. (tasr)

Európska komisia upozorňuje na porušenie legislatívy pre odkladanie vrátenia peňazí za zrušené zájazdy. Ak štát včas nezareaguje, hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ. Komisia poslala Slovensku takzvané odôvodnené stanovisko.

Ministerstvo hospodárstva na prelome septembra a októbra odkázalo, že pracuje na úprave zákona, nebolo však jasné, ako presne ho chce zmeniť.

Súčasná úprava pomáha cestovným kanceláriám, ktoré zaplatili časť výdavkov, ale museli zrušiť zájazdy. Klienti tak namiesto peňazí dostávali poukazy na dovolenku v inom čase alebo by im peniaze vrátili až v druhej polovici budúceho roka. Podľa Európskej komisie však európska legislatíva dáva zákazníkom právo dostať peniaze včas.

V júli komisia začala konanie voči desiatim členským štátom. Chorvátsko, Litva a Slovensko však neupravili svoje právne predpisy, a preto eurokomisia pokračuje v ďalšej fáze právneho konania. Ak uvedené krajiny do dvoch mesiacov nezareagujú na odôvodnené stanoviská, EK ich môže zažalovať.

Ďalšie upozornenia EK

  • V oblasti životného prostredia a rybolovu EK vyzvala Slovensko, aby zosúladilo svoje vnútroštátne právne predpisy so smernicou o priemyselných emisiách, ktorá ustanovuje pravidlá o predchádzaní alebo znižovaní uhlíkových emisií do ovzdušia, vody a pôdy.
  • V oblasti energetiky eurokomisia zaslala Rumunsku, Slovensku a Slovinsku formálnu výzvu – a odôvodnené stanovisko Švédsku – a žiada o úplné zavedenie revidovanej smernice EÚ v oblasti radiačnej ochrany do ich vnútroštátnych právnych predpisov. Všetky členské štáty boli povinné transponovať túto smernicu do februára 2018, podľa EK to však štyri uvedené krajiny neurobili úplne. (tasr, e)

Firma Marriott International dostala v Británii pokutu 18,4 milióna libier za rozsiahly únik dát, ktorý mohol zasiahnuť 339 miliónov hotelových hostí. Prípad sa týka kybernetického útoku na rezervačný systém reťazca Starwood Hotels.

Útok sa začal v roku 2014, odhalený bol o štyri roky neskôr. Hekeri mali prístup k množstvu údajov o hosťoch vrátane mien, mailových adries, čísel cestovných pasov či telefónnych čísel.

Spoločnosť Marriott prevzala reťazec Starwood Hotels v roku 2016. Britský úrad komisára pre informácie uviedol, že firma neurobila potrebné kroky na zabezpečenie osobných údajov klientov pred útokom. (čtk, bbc)

ZSSK od utorka 3. novembra dočasne zastaví prevádzku vlakov InterCity. Dôvodom je pokles počtu cestujúcich počas opatrení proti koronavírusu. Štátne železnice teraz prevádzkujú dva páry IC vlakov.

Vlaky InterCity ZSSK zastavila aj počas jarnej vlny koronakrízy, následne postupne obnovila dva páry z pôvodných štyroch.

Zoznam aktuálne rušených vlakov IC

  • IC 44 (Košice 07:11 – Bratislava-Nové Mesto 12:08 – Wien Hbf 13:21),
  • IC 45 (Wien Hbf 14:42 – Bratislava-Nové Mesto 15:52 – Košice 20:42),
  • IC 523 (Bratislava hl. st. 11:59 – Košice 16:48),
  • IC 524 (Košice 17:12 – Bratislava hl. st. 22:00).

Zároveň ZSSK od stredy skráti jeden pár expresných vlakov zo Žiliny do Prahy, ktorý bude premávať len medzi Žilinou a Čadcou.

Vlaky do Česka, ktoré ZSSK prevádzkuje spolu s ČD, už železnice redukovali v niekoľkých vlnách, do Bratislavy napríklad nepremáva railjet z Prahy, na Slovensko nejazdí väčšina expresov z Prahy do Púchova, znížil sa aj počet diaľkových vlakov cez Čadcu.

Holandsko v tomto desaťročí pravdepodobne nesplní vlastné ciele redukcie emisií skleníkových plynov, oznámila poradenská spoločnosť vlády PBL. Podľa nej sa emisie do roku 2030 znížia o 34 % oproti roku 1990, vláda ohlásila 49 %.

„Tempo obmedzovania emisií sa musí v najbližších desiatich rokoch zdvojnásobiť, aby bol dosiahnutý cieľ,“ uviedli výskumníci PBL.

Holandsko nesplní ani klimatické ciele EÚ, ktorá chce znížiť emisie do konca dekády o 40 %. Eurokomisia navyše navrhla zredukovať ich až o 55 % v porovnaní s referenčným rokom 1990.

Kontext:

Holandsko je jedným z najväčších znečisťovateľov v EÚ, vlani vypustilo o 17 % menej emisií oproti roku 1990. V krajine sa nachádzajú veľké priemyselné podniky a prístavy.

V roku 2018 bolo Holandsko na piatom mieste v rebríčku najväčších producentov skleníkových plynov na osobu v EÚ. (čtk, reuters)

Čo čakať od testovania v Bratislave? Volkswagen ukázal prvé čísla, pozitívnych bolo 1,1 % (+ video)

Testovanie zamestnancov v bratislavskej automobilke. Foto - Volkswagen Slovakia
Testovanie zamestnancov v bratislavskej automobilke. Foto – Volkswagen Slovakia

Za osem hodín otestovali vo Volkswagene vyše 4000 zamestnancov. Pozitívnych bolo takmer 1,1 % prípadov, teda okolo 50 ľudí. Pri 11 odberných miestach je rýchlosť testovania viac ako 45 ľudí za hodinu. Závod má 12-tisíc zamestnancov.

Certifikát o testovaní môže kontrolovať policajt, zamestnávateľ alebo obchodník. Mikas vydal vyhlášku

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Stále nevieme, kto má právo kontrolovať certifikáty, ktoré dostanú občania po celoplošnom testovaní. Denník N sa snaží získať odpovede, no zatiaľ sa na nich nevedia zhodnúť právnici ani verejnosť a na oficiálne stanovisko štátnych orgánov sa naďalej čaká.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať