Denník N

Nemocnica v Bratislave by mohla prepustiť vyše tisíc ľudí, tvrdí Hodnota za peniaze

Nemocnice majú rušiť postele a prepúšťať. Foto N - Tomáš Benedikovič
Nemocnice majú rušiť postele a prepúšťať. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak by štátne nemocnice fungovali len na úrovni tých najlepších spomedzi nich, ušetrili by podľa analytikov ministerstva financií ročne vyše 80 miliónov eur.

Bratislavská Univerzitná nemocnica by mohla zrušiť 400 úväzkov lekárov a takmer 800 úväzkov sestier. Ide o 17 percent zo všetkých lekárov a 15 percent sestier.

K takémuto číslu dospeli analytici Inštitútu finančnej politiky v analýze Hodnota za peniaze, keď porovnali  jednotlivé parametre bratislavskej nemocnice s najefektívnejšie fungujúcimi štátnymi nemocnicami.

Najväčšia a najzadlženejšia slovenská nemocnica by tak mohla získať ročne 26 miliónov eur.

Analytici porovnávali hospodárenie a obsadenosť všetkých nemocníc a podľa toho dali návrhy, kde a koľko by mohli ušetriť. Ak by všetky štátne fakultné a univerzitné nemocnice zrušili niektoré lôžka, ktoré majú neobsadené, prepustili lekárov a sestry a nakupovali by energie a služby ako najlepšie z nich, ušetrili by ročne 84 miliónov eur.

Prázdne nemocnice

Prvý údaj, ktorý analytici sledovali, bola obsadenosť lôžok, teda priemerné percento postelí v nemocnici, v ktorých ležia pacienti.

Slovenský priemer obsadenosti je 66 percent. To znamená, že v priemere je zo sto postelí 34 prázdnych. Detské nemocnice sú ešte prázdnejšie, ich lôžka sú obsadené v priemere na 57 percent (ide o detské nemocnice v Bratislave, Banskej Bystrici aj Košiciach).

jedna

Najviac obsadená nemocnica je podľa analýzy Fakultná nemocnica v Žiline – na 80 percent –, najmenej Detská fakultná nemocnica v Bratislave – 57 percent.

Rozdiely medzi jednotlivými oddeleniami sú ešte oveľa väčšie ako medzi nemocnicami. Našli sa aj oddelenia s obsadenosťou tri percentá, najvyťaženejšie mali obsadenosť 108 percent. Tie zjavne používajú aj lôžka, ktoré patria iným oddeleniam. „Jednoznačne to poukazuje na neadekvátne nastavenie lôžok na jednotlivých oddeleniach,“ komentujú analytici.

Cieľom však nie je stopercentná obsadenosť, podľa expertov je bezpečné mať pacientov v priemere na 65 až 85 percentách lôžok. Bezpečný je taký stav, že ak by napríklad vypukla epidémia, mala by nemocnica dosť miesta na prijatie všetkých chorých.

Polovica z hodnotených nemocníc má obsadenosť nižšiu ako 65 percent, ani v jednej nie je vyššia ako 85 percent. Znamená to, že v každej nemocnici by sa dali škrtať lôžka.

Podľa analytikov by sa dalo zrušiť každé desiate lôžko v nemocnici – celkovo 1300 postelí. Ušetrilo by sa tak 2,3 milióna eur ročne.

dva

Priveľa ľudí

Ak by sa zrušili postele, bol by podľa analytikov priestor aj na prepúšťanie, čo by mohlo priniesť v priemere 2,1 milióna eur na platoch lekárov a 1,1 milióna na platoch sestier na nemocnicu v priemere.

V priemere má slovenská nemocnica navyše „67 úväzkov lekárov a 62 úväzkov sestier pri dodržaní konzervatívnych predpokladov o personálnych normatívoch (17 obsadených lôžok na lekára a 18 na sestru v dvojzmennej prevádzke)“, píše sa v hodnote za peniaze.

V budúcom roku má začať ministerstvo zdravotníctva s rušením lôžok v jednotlivých nemocniciach. „Vypočítané hodnoty v materiáli Hodnota za peniaze vychádzajú predovšetkým z porovnania efektivity slovenských nemocníc na makroúrovni, nezohľadňujú však špecifiká nemocníc, ako je štruktúra nemocníc, ich organizácia do pavilónového či monoblokového typu a ďalšie parametre, ktoré majú vplyv na zdravotníckych pracovníkov,“ tvrdí ministerstvo zdravotníctva.

Kým začne rušiť lôžka či prepúšťať, chce si preto ešte spraviť internú analýzu potenciálnych úspor v ich nemocniciach.

tri

Bratislava

Poďme sa pozrieť na situáciu v našej najzadlženejšej nemocnici. Univerzitná nemocnica v Bratislave je najväčšou. Vlani mala stratu takmer 43 miliónov eur. K polovici tohto roka urobila stratu 22 miliónov. Takmer 80 percent z toho, čo mesačne dostane z poisťovní, minie na platy.

„UNB by mohla optimalizáciou lôžkového fondu a počtu lekárov a sestier, ako aj hospodárnym obstarávaním energií
a služieb dosiahnuť úspory približne 28 miliónov eur ročne,“ píšu analytici. To je suma porovnateľná s ich polročnou stratou.

Približne milión eur by získali zo zníženia počtu lôžok. „Na základe optimalizácie lôžkového fondu a priemerného počtu hospitalizácií na lekára a sestru má UNB nadbytočné kapacity lekárov vo výške 398 úväzkov (17 percent) a pri sestrách 761 úväzkov (15 percent),“ píšu v Hodnote za peniaze. Na platoch by vedeli usporiť 26 miliónov eur.

Napríklad prepustenie takého veľkého počtu sestier si vie predstaviť aj šéfka komory sestier Iveta Lazorová. „Netvrdím, že tam je prezamestnansť,“ hovorí. Ale ak by sa zrušili drahé akútne lôžka a sestry by napríklad pracovali v domácom prostredí pacientov alebo v domovoch sociálnych služieb, bolo by to podľa nej efektívnejšie. Akútnych postelí je podľa nej zbytočne veľa. Neobáva sa, že by sestry nemali kde pracovať, lebo ambulancie aj nemocnice majú problém nájsť dosť sestier, tvrdí.

„Viaceré analýzy aj názory prevádzkovateľov podobných nemocníc v zahraničí už ukázali, že v súčasnej UNB existuje prezamestnanosť, a dobre fungujúca Univerzitná nemocnica v Bratislave môže poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť s oveľa nižším počtom zamestnancov, ako je to v súčasnosti,“ hovorí analytik INEKO Dušan Zachar. Ku konkrétnym číslam sa vyjadrovať nechcel.

„Obrovské riziko“ však vidí už pri prepúšťaní. „Bezpochyby vznikne veľký odpor vnútri rezortu, od samotných zdravotníkov, odborov, a bude vyvíjaný veľký tlak na politikov. Ale bez účinných racionalizačných opatrení, medzi ktoré patrí aj redukcia zamestnancov, bude verejná investícia do výstavby novej UNB jedným z posledných klincov do rakvy zadlženého slovenského verejného zdravotníctva,“ tvrdí analytik.

Ak by sa však racionalizačné opatrenia podarilo presadiť, tak potom treba podľa neho zároveň merať kvalitu, aby sme vedeli neskôr vyhodnotiť, ako a či sa podobné opatrenia odrazia na úrovni poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Aby náhodou neprišlo k zhoršeniu kvality.

„Výhodnejším obstarávaním UNB ušetrí asi 1,7 milióna eur ročne, predovšetkým na upratovaní,“ dodávajú analytici.

Škrty už začína robiť aj sama univerzitná nemocnica. Zlúčila napríklad rádiologické pracoviská, rušila aj lôžka – za posledných päť rokov o takmer 500, zároveň s tým aj prepúšťala, tvrdí. „Príkladom z posledného obdobia je zlúčenie dvoch interných kliník v našej Nemocnici Staré Mesto,“ povedala hovorkyňa Zuzana Eliášová.

Teraz má robiť analýzu efektivity a rentability všetkých kliník vo svojich nemocniciach. Celkovo je pod Univerzitnou nemocnicou v Bratislave päť nemocníc.

Ťažké spájanie

Spájať oddelenia a kliniky je však v Univerzitnej nemocnici komplikované. „Každé oddelenie či klinika má svojho primára, prednostu a ich zástupcov, a ich počet a vplyv by sa musel znížiť. A to nie je medzi nimi populárne,“ vysvetľuje analytik Zachar.

Výška dlhu, ako aj jeho kontinuálny rast je podľa Zachara neudržateľný, a ako keby všetci manažéri UNB rezignovali na zmenu trendu v hospodárení. „Očakávajú namiesto toho pomoc od štátu. Ale táto pomoc by nemala byť bezpodmienečná a mala by byť vo forme niečo za niečo,“ hovorí.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie