Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Žilinský župan Blanár nakúpil predražené CT, preverí to polícia

Foto N - Tomáš Benedikovič, tasr
Foto N – Tomáš Benedikovič, tasr

V roku 2011 vyhlásil Žilinský kraj, ktorý vedie Juraj Blanár (Smer), súťaž na dva CT prístroje pre svoje nemocnice v Liptovskom Mikuláši a v Trstenej. Prihlásili sa do nej štyri firmy – jednu vylúčili, a tak súťažili zvyšné tri – Intes Poprad, Siemens a SaT Slovakia.

Nakoniec však podľa opozičného poslanca Miroslava Beblavého vyhrala najdrahšia ponuka od Intes Poprad.

Blanár je žilinský župan. Na decembrovom sneme Smeru sa mal stať novým podpredsedom strany a mal nahradiť Dušana Čaploviča.

Blanár sa bráni, že všetko prebehlo v poriadku a nemocnice, ktoré patria pod jeho župu, nakupovali CT prístroje lacnejšie ako v Žiline, Trenčíne a Šamoríne, tvrdil  na tlačovej konferencii.

Podozrenia, ktoré zverejnil Miroslav Beblavý, však preverí Národná kriminálna agentúra, potvrdila to Denníku N polícia.

Video: Blanár nakúpil CT, predražené o 800-tisíc eur 

Pozáručný servis

Ako mohol kúpiť najdrahšie prístroje? Firma Intes Poprad dala ponuku, že vie CT prístroje dodať za 790-tisíc eur. Siemens ponúkol CT za takmer 1,5 milióna eur a SaT Slovakia za 1,6 milióna eur. Z týchto súm by mal vyhrať Intes.

Do súťaže však vstupuje aj pozáručný servis. Záruka na CT prístroj je totiž dva roky, ale má životnosť zhruba sedem rokov. Preto súťažili aj o tri roky pozáručného servisu a dva roky ďalšieho servisu.

Tu už však mal Intes oveľa vyššie ceny ako konkurenti. Siemens a SaT Slovakia ponúkali tieto dva servisy za desať centov za päť rokov. Intes za toto obdobie ponúkol servis za 1,5 milióna eur.

Župa si podľa Beblavého nastavila protizákonné kritériá, a teda, že cena prístroja dostane viac bodov ako cena pozáručného servisu. Na kúpnej cene tak bolo možné získať 60 bodov a na pozáručnom servise 24 bodov.

Intes tak získal obrovské body na kúpnej cene, a potom ponúkol predražený pozáručný servis.

Znamená to, že celkovo nevyhrala ponuka, ktorá bola najnižšia, po sčítaní ceny CT prístroja a pozáručného servisu za päť rokov. Firma, ktorá dala oveľa nižšiu cenu za samotný CT prístroj, tak mala lepšiu pozíciu a mohla si potom výrazne zvýšiť cenu pozáručného servisu.

„Skutočná cena tak bola o 57 percent vyššia ako najvýhodnejšia ponuka. Je to rovnako ako pri piešťanskom CT, kde bol prístroj najprv kúpený za milión eur, ale v neskoršej súťaži už to malo byť 1,6 milióna eur. Človeku napadne, že v Smere musia mať na to interný predpis,“ povedal Beblavý.

tab

825-tisíc eur rozdiel

Podľa Beblavého vyhrala ponuka firmy Intes, ktorá bola o 824-tisíc eur vyššia ako druhá ponuka od Siemensu. Za dve CT aj so servisom preto župa zaplatila takmer 2,3 milióna eur. Pre porovnanie – celková cena od Siemensu aj so servisom bola 1,5 milióna eur, od SaT Slovakia to bolo 1,6 milióna eur. Ale do dvoch nemocníc dodala CT firma Intes Poprad.

Blanár spochybňuje Beblavého slová a svoj postup obhajuje. „Súťaž bola transparentná a zákonná od A po Z. Pán Beblavý špekulatívne uvádza, že sme mohli ušetriť 800-tisíc. Nemohli, lebo taká situácia nemohla nastať,“ tvrdí župan zo Smeru.

Zmluva sa už nedá vypovedať, trvá päť rokov, hovorí Beblavý. CT doviezli do nemocníc a už päť rokov slúžia.

So zmluvou už nemôže nič spraviť ani Úrad pre verejné obstarávanie, lebo zmluva bola podpísaná dávno. Po skončení súťaže sa odvolal Siemens, ale kraj to odmietol. Či sa firma obrátila aj na Úrad pre verejné obstarávanie, Beblavý nevie.

Opozičný poslanec vyzval Blanára, aby sa vzdal poslaneckého a župného miesta. „Je neprípustné, aby takýto človek viedol Žilinský kraj a sedel v parlamente,“ povedal Beblavý. „Kauza je porovnateľná s piešťanským CT, je viditeľnejšia,“ dodal.

Na Blanára nepodá trestné oznámenie, pretože v tom nevidí zmysel. Ak by totiž polícia a prokuratúra oznámenie zahrali do autu, tak by to mohlo ešte Blanárovi slúžiť, aby povedal, že to je v poriadku.

Blanár chyby nevidí a poslaneckého mandátu sa nevzdá. Mal by sa ho vzdať Beblavý, lebo ukazuje na kauzy selektívne. „Keď sa to týka jeho vlády, tak sa o to nezaujíma, ale keď sa mu niečo pozdáva, snaží sa to zmanipulovať,“ tvrdí Blanár.

„Je to prebudenie pána poslanca Beblavého po piatich rokoch. Pretože obstarávanie sa uskutočnilo v roku 2011, keď mimochodom bol súčasťou vtedajšej koalície a strážil všetky obstarávania, ktoré súviseli aj so zdravotníctvom. Opätovne bola táto téma vytiahnutá v roku 2013 v kampani a vysvetľoval som všetky detaily tohto obstarávania,“ povedal Blanár na tlačovej konferencii.

Beblavého obvinil z manipulácie. Žiadny z uchádzačov podľa Blanára nenamietal súťažné podmienky pred začatím aukcie. Jeden sa ozval až keď nevyhral, dodal.

„Sám (Beblavý) vie, že obstarávateľ vtedy mal iba jednu možnosť. Buď prijme víťazného uchádzača, alebo zruší súťaž. To znamená, že keby sme urobili opätovne obstarávanie, nebola žiadna záruka, že dostaneme takúto istú ponuku. Preto komisia odporučila, aby sme prijali túto ponuku,“ povedal žilinský župan.

Žilinská župa je posledná, ktorá spravuje nemocnice. Iné kraje ich už predali alebo dlhodobo prenajali súkromníkom. Na starosti majú nemocnice v Čadci, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a Trstenej. Župa neuvažuje, že by nemocnice predala alebo prenajala, či tak ako Trenčiansky kraj nahradila súčasný manažment.

Nemocnice v Trstenej a Liptovskom Mikuláši boli v roku 2015 v zisku zhruba 400-tisíc.

Ako Piešťany?

Nákup predraženého CT prístroja stálo posty aj bývalú ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú či predsedu parlamentu Pavla Paška. Vtedy nakupovala prístroj nemocnica v Piešťanoch. Informovali o tom médiá v novembri 2014. Piešťanská nemocnica vtedy chcela kúpiť CT prístroj za takmer 1,6 milióna eur od firmy Medical Group.

Rovnaký prístroj pritom kúpila o pol roka skôr nemocnica v Havlíčkovom Brode za 540-tisíc eur.

Vo firme Medical Group v minulosti pôsobil aj Pavol Paška, pre kauzu odstúpil z postu šéfa parlamentu. Donútil ho k tomu najmä tlak verejnosti, ktorá pre kauzu protestovala v uliciach. Zmluvu nakoniec zrušili a dnes pracujú v nemocnici na starom prístroji, ktorý chceli vymeniť už pred tromi rokmi. Podozrivé v súťaži bolo aj to, že firma Medical Group mala v elektronickej aukcii len jedného konkurenta – nitriansku firmu Meditecona. Rozdiel v ich ponukách bol zhruba dve stotiny percenta z celkovej ceny – 300 eur.

Jedno CT pritom už predtým nemocnica vysúťažila. Ešte v roku 2012 chcela kúpiť CT prístroj o 600-tisíc lacnejší ako vlani. Súťaž však po voľbách, ktoré vyhral Smer, zrušilo nové vedenie nemocnice.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Poslanec Smeru Vážny vybavil riaditeľovi Sociálnej poisťovne Vážnemu v parlamente utajenie IT tendrov +

  • Británia zrejme v novembri odíde bez nových ciel a chaosu
  • Dotácie urobia e-autá atraktívnymi, ale bude ich málo
  • Dvíhajú minimálny dôchodok, ešte viac sa oplatí byť živnostníkom
Zdieľať

Krátkodobo sa z nízkych úrokov tešia ľudia, ktorí žijú na dlh, hovorí audítorka Renáta Bláhová v Paneli expertov. “Psychologicky však dlhodobo nastavené negatívne úroky vyvolávajú špirálu obáv, tlmia nielen chuť sporiť, ale aj investovať. Taká je skúsenosť v Japonsku a veľké obavy cítiť v Nemecku.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku 

Krátkodobo sa zrejme budú tešiť ľudia, ktorí žijú na dlh. Psychologicky však dlhodobo nastavené negatívne úroky vyvolávajú špirálu obáv, tlmia nielen chuť sporiť, ale aj investovať a môžu nielen spomaľovať rast, ale dokonca aj deformovať trhové prostredie, kde ešte funguje dopyt a ponuka.

Taká je skúsenosť v Japonsku a veľké obavy cítiť v Nemecku. Ak by mali negatívne úroky fungovať dlhodobo, tešiť sa zrejme nebude nikto: podniky ani občania.

V samotnej ECB táto téma vyvolala nebývalý rozkol. Na riziká upozornila nedávno aj šéfka IMF z Bulharska. Do konca roka sa očakáva, že v 90 % krajín sveta sa spomalí rast (graf), prepojený je celý svet. Podľa mňa by bolo správne, keby ECB svoje rozhodnutie čím skôr prehodnotila.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Parlament zvolil za kandidátku na členku Regulačnej rady ÚRSO Sylviu Beňovú. Ďalšieho kandidáta sa zvoliť nepodarilo, opakovaná voľba bude v utorok. Z dvoch kandidátov by mala prezidentka vybrať jedného člena rady.

O post sa uchádzali Sylvia Beňová, Slavomír Brudňák, Miroslav Čelinský, Jozef Ďuratný a Vladimír Sirotka. Doterajšiemu členovi rady Jánovi Horkovičovi vypršalo šesťročné funkčné obdobie 4. septembra. (tasr)

Zdieľať

Slovenské firmy dostali nádej, že sa vyhnú tvrdému brexitu

Ak sa dotiahne aktuálna dohoda o odchode Británie z Európskej únie, firmy sa vyhnú colným poplatkom a súvisiacej byrokracii. Je to dobrá správa pre slovenské firmy, najmä pre exportérov. Dohodu má potvrdiť v sobotu britský parlament.

Hlavným bodom dohody bol ústupok britského premiéra Borisa Johnsona v záležitosti Severného Írska. V doterajších rokovaniach medzi Britániou a EÚ to bol doteraz najvýznamnejší sporný bod.

Hrozilo totiž, že na pevnine medzi Severným Írskom a Írskom, ktoré zostáva členom EÚ, sa zavedú hraničné kontroly. Významne by to narušilo intenzívne vzťahy dvoch častí ostrova.

Napokon sa dohodli, že Severné Írsko síce odíde spolu s Britániou z EÚ, no fakticky zostane súčasťou európskeho colného priestoru. Colná hranica nebude medzi Írskom a Severným Írskom, ale medzi Severným Írskom a Britániou, čiže v rámci Spojeného kráľovstva.

Čo to znamená pre slovenské firmy:

Ak sa dohoda dotiahne do konca, slovenskí exportéri sa pravdepodobne vyhnú colným poplatkom, hraničným kontrolám medzi Francúzskom a Britániou a ďalšej colnej byrokracii.

Denník E tento scenár podrobne rozobral na konci septembra. Pre slovenské firmy by bol tou najhoršou možnosťou. Pre veľké automobilky je Británia jedným z najväčších trhov.

Ak by sa zaviedli 10-percentné clá, čo reálne hrozilo, prišli by o časť klientely. Ich autá na území Británie by totiž zdraželi.

Skomplikoval by sa aj život menších firiem, ktoré do Británie vozia komponenty, ale aj tým, ktoré ich odtiaľ dovážajú. Napríklad tým, že by sa zaviedli hraničné kontroly medzi Britániou a Francúzskom.

Nová dohoda – takzvaná Politická deklarácia medzi Johnsonom a EÚ – má tento čierny scenár odvrátiť. Na viacerých miestach spomína, že sa má zachovať voľný, čiže bezcolný vzájomný obchod.

„Ekonomické partnerstvo prostredníctvom Dohody o voľnom obchode by malo zaistiť, aby neboli žiadne clá, poplatky ani kvantitatívne obmedzenia naprieč sektormi,“ píše sa v dohode, ktorá upravuje nielen podmienky zahraničného obchodu, ale aj oblasť energetiky, bezpečnosti atď.

Najväčšou zmenou je podľa dohody práve to, že britská vláda sa rozhodla pre model založený na voľnom obchode.

Nejaké obmedzenia na hraniciach predsa len nastanú, lebo súčasťou dohody je aj ukončenie voľného pohybu osôb.

Pohyb kamiónov cez hranice by ale mal byť vďaka tejto dohode plynulejší. Ak nebudú clá, nebudú potrebné ani prísne colné kontroly, s ktorými sa pôvodne počítalo. Lebo nebude až také zaujímavé pašovať tovar cez hranice.

Dohoda o odchode Británie z EÚ pokrýva prechodné obdobie do konca roka 2020.

Počas neho sa obchodné a ďalšie vzťahy budú dolaďovať a meniť.

Zdieľať

Najnovšie platí: Čo Čech, to e-shoper

Česko je najrýchlejšie rastúci európsky trh predaja tovaru na internete, vyplýva to z prieskumu banky JP Morgan. Vlani zákazníci e-shopov utratili 135 mld. českých korún (5,2 mld. eur).

Ak by sa malo upraviť tradičné porekadlo, mohlo by dnes platiť, že čo Čech, to e-shoper, píše portál euro.cz. Česko má jeden z najvyšších počtov internetových obchodov v prepočte na obyvateľa. Podľa projektu ceska-ecommerce.cz sa cez web realizuje zhruba desatina maloobchodného obratu a v krajine aktuálne funguje už vyše 42-tisíc internetových obchodov.

Ako je to možné: Len na obchodnej platforme Shoptet funguje 19-tisíc stránok. Zakladateľ platformy Miroslav Uďan totiž pred rokmi začal ponúkať aj „prázdne“ e-shopy. Hovorí, že takmer polovicu z prevádzkovateľov tvoria ľudia, ktorí si e-shopmi dodatočne privyrábajú.

Z dát Českého štatistického úradu vyplýva, že kým kamenným obchodom sa tržby aktuálne spomaľujú a majú medziročný rast okolo 4 %, e-shopy rastú tempom okolo 15 %.

Päticu najväčších internetových obchodov v Česku tvoria Alza, Mall, Notino, Datart a jediným medzinárodným hráčom v špičke je čínska platforma AliExpress.

Najviac sa cez internet predáva móda, tovar z kategórie hobby, dom a záhrada a elektronika. Na vzostupe je predaj potravín a potrieb na stavbu.

Zdieľať

Moderné odbory vysvetľujú detaily novej kolektívnej zmluvy, ktorú vyjednali s automobilkou Jaguar Land Rover. „Do 1. októbra 2021 budú platy zvýšené v základnej kategórii A, kde je najviac zamestnancov, až o 26,16 percenta,“ píšu. 

Viacerí zamestnanci si tak môžu už na najbližšej výplatnej páske nájsť minimálne o 121 eur viac.

Nová kolektívna zmluva má začať platiť od 1. októbra 2019 a bude platná do 31. októbra 2022. Mzdy sa majú zvyšovať v troch etapách.

„K poslednému navýšeniu v rámci novej kolektívnej zmluvy dôjde v októbrovej výplate v roku 2021, kedy sa mzdy zamestnancov zvýšia na 1 235 až 2 080 eur,“ povedal predseda Moderných odborov Jaguar Land Rover Slovensko Peter Mrázik.

Zdieľať

Záchrana Alitalie sa opäť odkladá. Vláda chystá ďalší úver, zaujíma sa o ňu Lufthansa

Talianska vláda je pripravená poskytnúť Alitalii ďalšiu finančnú pomoc vo výške 350 miliónov eur. Aerolinky sú viac ako dva roky pod osobitnou správou, štát pre ne doposiaľ nenašiel investora. Vstup do Alitalie zvažuje aj Lufthansa.

Stratová Alitalia funguje pod dohľadom od mája 2017. Nový preklenovací úver od štátu im má zabezpečiť prevádzku na šesť mesiacov, píše Bloomberg.

Talianskej vláde sa dlho nedarí nájsť kupca. Tento týždeň vypršal ďalší termín na predkladanie ponúk, kabinet ho v minulosti už šesťkrát predĺžil.

Prečo je Alitalia v problémoch:

  • za 70 rokov existencie bola v zisku len niekoľkokrát napriek viacerým reorganizáciám a finančným injekciám;
  • v rokoch 2009 a 2014 prešla neúspešnými záchrannými programami;
  • pred dvoma rokmi sa dostala do osobitnej správy po tom, ako jej vtedajší akcionár Etihad Airways stopol prílev financií;
  • zamestnanci odmietli 2-miliardový záchranný plán, ktorého súčasťou bolo škrtnutie 1600 pracovných miest (z celkových 12 500 zamestnancov).

Kto je vo finále a prečo mešká:

Nádejne vyzerali rozhovory so štátnymi železnicami, ktoré vytvorili konzorcium s firmou Atlantia (vlastní rodina Benettonovcov) a americkým dopravcom Delta Air Lines.

Partneri sa zatiaľ nedohodli na kľúčových aspektoch záchranného plánu, vrátane veľkosti ich investícií, uvádza Reuters.

Podľa skorších informácií chceli železnice a Atlantia získať v Alitalii po 35 %. Delta a talianska vláda by si podelili po 15 percent.

Očakáva sa, že vláda dá konzorciu viac času na prípravu ponuky.

Záujem z Nemecka:

Záujem o majetkový vstup do Alitalie najnovšie prejavila Lufthansa, firma informácie nekomentovala.

Podľa Reuters sú najväčšie nemecké aerolinky otvorené investícii za určitých podmienok, ktoré súvisia najmä s reštrukturalizačnými opatreniami.

Zapojenie Lufthansy do záchranného procesu by mohlo vyradiť z hry Delta Air Lines, ktoré sú pripravené investovať do projektu 100 miliónov eur.

Zdieľať

Pellegrini vyzval Danka k politickej zodpovednosti za stabilitu vládnej koalície. „Pri hodnotení fungovania vlády by sa mal viac zaoberať faktami ako emóciami,“ reagoval na vyjadrenia šéfa SNS po schválení zvýšenia minimálneho dôchodku. 

Fakty podľa neho jasne hovoria, že žiadna vláda v histórii Slovenskej republiky neurobila viac pre ľudí ako vláda pod taktovkou Smeru.

„My budujeme na Slovensku sociálny štát, my sme zdvihli minimálnu mzdu na historicky najvyššiu úroveň, za nás rastie ekonomika, rastu príjmy a zároveň rastie starostlivosť o mladé rodiny, dôchodcov a ľudí s bežnými príjmami.“

„Verím, že predseda SNS sa sústredí predovšetkým na hodnotenie vlastných rezortov. Som presvedčený, že tam ešte nájde veľa impulzov napríklad pri čerpaní eurofondov, ktoré budú prospešné na zvýšenie kvality života občanov Slovenska.“

Viac k téme: Minimálny dôchodok podľa Danka: Platiť sociálne odvody sa už nevyplatí

Zdieľať

Aké dlhé obdobie nízkych úrokov nás čaká a či vôbec, je podľa Karla Hirmana nereálne predpovedať, hlavne pre riziká, ktoré nás obklopujú a na ktorých vývoj a riešenie vlastne nemáme priamy a reálny vplyv.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?
Karel Hirman, energetický analytik:
Aké dlhé obdobie nízkych úrokov nás čaká a či vôbec, je podľa mňa nereálne predpovedať. Veď aj dnes niektorí bezprostrední susedia SR, ako napríklad Ukrajina, žijú dokonca v dvojciferných úrokových sadzbách. Myslím si, že mieru úrokov je ťažké predpovedať hlavne pre riziká, ktoré nás obklopujú a na ktorých vývoj a riešenie vlastne nemáme priamy a reálny vplyv.

Ale ako na otvorenú a od exportu závislú ekonomiku na nás veľmi citlivo vplývajú, ako aj na celú eurozónu. Sú to hlavne medzinárodné a bezpečnostné riziká, napríklad aj na spomínanej Ukrajine či na Blízkom východe, alebo brexit a vývoj medzinárodného obchodu v kontexte obchodných konfliktov vyvolávaných Trumpovou administratívou.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Nemecká vláda znížila odhad rastu ekonomiky v roku 2020 na 1 % z predchádzajúcich 1,5 %. Prognózu prírastku HDP na tento rok ponechala na 0,5 %. Nad Nemeckom stále visí otáznik, či v 3. kvartáli skĺzlo technicky do recesie.

Nové odhady zverejnilo nemecké ministerstvo hospodárstva, podľa ktorého najväčšej európskej ekonomike nehrozí kríza, píše Reuters.

Nemecký HDP v minulom roku stúpol o 1,4 percenta.

„Hospodársky vývoj v Nemecku je v súčasnosti rozdelený. Odvetvia orientované na vývoz sú pod tlakom pre obchodné konflikty a odchod Británie z EÚ,“ hovorí minister hospodárstva Peter Altmeier.

Podľa neho však domáca ekonomika zostáva v dobrom stave.

Odhady rastu nemeckého HDP nedávno zhoršili aj popredné inštitúty. V tomto roku čakajú polpercentný rast, na budúci rok 1,1 percenta.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať