Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Hľadá IT mozgy: Atraktívni sú Ukrajinci aj Rumuni, ale firmy sú opatrné

Lucia Štellerová. Foto N – Tomáš Benedikovič
Lucia Štellerová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Lucia Štellerová vyhľadáva pre firmy ľudí na IT pozície, najmä na špecializované miesta. Kým prišla na Slovensko, lovila IT-čkárov v Londýne.

Ako dlho trvá, kým nájdete pre klienta programátora?

Nájsť vhodného človeka nie je mimoriadne časovo náročné. Celý proces od zadania až po nástup vybraného programátora do práce môže trvať aj tri mesiace. „Headhunter“ totiž hľadá najmä špecifické pozície. Väčšina programátorov však prácu má a náročnejšie, ako ich nájsť, je presvedčiť ich, aby ju zmenili. Mnohí sú v práci spokojní a nie sú to typy, ktoré by si potrebovali budovať kariéru, pretože ide viac o zaujímavé, špecifické typy projektov. Ak je však rozhodnutý, že v práci ostane, môžete mu ponúkať čokoľvek, možno aj 10-násobne vyšší plat – aj tak nepôjde.

Takže to nie vždy vyjde. 

Hľadanie expertov samozrejme nevyjde vždy, niekedy musí klient prehodnotiť očakávania a prípadne urobiť kompromis v požiadavkách. Niekedy sú ich očakávania jednoducho nerealistické. Stane sa, že klient vidí desať ľudí a nik nie je „dobrý“. A možno tí ideálni kandidáti pre firmu nemusia mať záujem pracovať na projektoch, ktoré firma má.

Aké očakávania nevedia u nás programátori spĺňať?

Nejde o to, že by im niečo chýbalo, ale je ich stále málo. Niekedy si firmy vyprofilujú človeka, ktorý podľa ich ideálnej predstavy je super programátor, zároveň super architekt a super konzultant, aby bol schopný komunikovať so zákazníkom a nájsť im riešenie. Programátori však často nemajú čas a niekedy ani trpezlivosť komunikovať so zákazníkom.

Platí, že programátori nevedia komunikovať?

Hovorí sa to, ale nie je to úplne pravda. Poznám ľudí, ktorí programovali dlhé roky a teraz sú o úroveň vyššie a riešia softvérovú architektúru. Tam už, samozrejme, musia vedieť komunikovať aj s biznisom, vedieť presadiť svoje riešenie. Aj komunikovať ďalej s kolegami programátormi, ktorí im pomáhajú programovať.V súčasnosti si už uvedomujú, že komunikácia k programovaniu patrí.

Keď sa nedajú na novú prácu presvedčiť platmi, je to preto, že ich majú také vysoké, že to pre nich nie je motivácia?

Záleží na tom, či ide o prácu na trvalý pomer alebo už majú vlastnú firmu. V tom je zásadný rozdiel. Keď niektorí ľudia dosiahnu určitý stupeň znalostí a skúseností, dosiahnu platový strop. No a zamestnávateľ nie je schopný preplatiť ich mzdu.

Koľko je strop?

Ide o 2800 až 3000 eur mesačne v hrubom. Väčšina ľudí, ktorých plat je nad 3000 eur, pracuje ako softvéroví architekti. Ak je však programátor šikovný, dokáže, samozrejme, zarobiť ešte viac. Ale nie ako zamestnanec – na živnosť. Vtedy je aj inak odmeňovaný: na hodinu alebo na „človekodeň“. Keď má niekto živnosť, dokáže zarobiť v priemere 4000 eur, niektorí zarábajú aj päť. Tam už limity, dá sa povedať, neexistujú. Záleží na tom, aký ste dobrý, a niekedy aj na tom, ako to, čo viete, dokážete predať.

Keď má niekto živnosť, dokáže zarobiť v priemere 4000 eur, niektorí zarábajú aj 5000 eur. To už nemá limity. Záleží na tom, aký ste dobrý a ako sa viete predať.

Ktoré sú najžiadanejšie projekty pre programátorov?

Záleží na tom, či ide o novinky alebo silné projekty, pri ktorých je istota, že v budúcnosti budú fungovať. Máte vývojárov, ktorí chcú programovať hry, iní aplikácie, niektorých bavia bankové riešenia. Možno viacerých lákajú niektoré projekty v telekomunikačnom sektore. A mnohí mladí by chceli robiť pre Google. Ale každá firma zápasí s tým, že nevie nájsť dobrých ľudí.

Je to preto, že ich je málo, alebo nie sú dobrí?

Na trhu je viac ľudí, ale nie všetci chcú programovať. Poznám viacerých IT špecialistov, ktorí začínali ako programátori a neskôr sa špecializovali na iné technológie. Programovanie im pomohlo byť tam, kde sú, ale postúpili o úroveň vyššie alebo prešli na stranu konzultanta. IT segment je taký rýchly, že nemáte šancu mať toľko ľudí, aby zvládli programovať všetky aplikácie, ktoré dnes už treba všade. Ľudí bude vždy nedostatok, lebo vývoj napreduje rýchlo. Neviem, či sa niekedy ponuka vyrovná s dopytom.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Stíhajú naše školy tempo vývoja?

Áno. Niektorí študenti programujú sami pre seba, pre zábavu, alebo aby si zjednodušili život. Šikovní študenti v treťom a štvrtom ročníku si už vedia nájsť prácu na polovičný úväzok, a to je veľká výhoda oproti tým, ktorí sa možno viac venujú štúdiu. Poznám množstvo programátorov, ktorí sa v štvrtom ročníku vzdali školy a išli priamo do praxe. Lebo mnohí preferujú prax pred teóriou. Umiestnila som pred dvomi rokmi veľmi šikovného programátora, ktorý už mal portfólio práce, dva týždne pred štátnicami dostal ponuku a vravel môjmu klientovi, že štátnice ešte neabsolvoval. A oni mu odpovedali, že môže pokojne urobiť štátnice, ale neprekážalo by im ani to, keby žiadne nemal. Videli dvojročnú prax, hoci popri škole, ukázal svoj potenciál a jeho nástupný plat bol 1500 eur.

Keby nemal prax, tak by ho nevzali?

Určite by sa niekde zamestnal. Veľa vývojárskych firiem si „odchytáva“ šikovných študentov a ponúka im letné tábory, kde sa na dva či tri mesiace zapíšu, ale po dokončení školy sa u nich musia zamestnať. Dajú im kurzy, know-how, investujú do nich, dokonca sú niekedy schopní dať im aj prvé projektové práce.

A u nás to niekto robí?

Napríklad QBSW, ale aj Accenture. Najskôr zväčša začínajú ako testeri, kde skúšajú, ako by to malo fungovať, a odtiaľ sa tí šikovní dostávajú ďalej. A niektorí programujú ihneď.

Poznám viacerých študentov, ktorí sú v Brne či Prahe, lebo si myslia, že by im Slovenská technická univerzita nestačila.

Vychovávajú naše školy dobrých programátorov, alebo je to o praxi a tom, čo sa študent naučí sám?

Poznám viacerých študentov, ktorí sú v Brne či Prahe, lebo si myslia, že by im Slovenská technická univerzita (STU) nestačila. Ale poznám aj veľa šikovných ľudí z STU. Mnohí, čo tam vyštudovali, sa dostali na vysoké miesta. A funguje aj Erasmus. Minule som hovorila so študentom, ktorý išiel do Fínska a veľmi si to pochvaľoval. Hnevalo ho, prečo to vo Fínsku funguje tak dobre, a u nás nie. Ale sme na Slovensku. Malo by sa viac spolupracovať medzi školami a biznisom, ale nie každá firma si to môže dovoliť. Je nákladné vyčleniť jedného či dvoch ľudí, aby sa venovali piatim či šiestim študentom.

Hovorí sa okrem STU ešte o nejakej ďalšej škole, že v tejto oblasti vychováva dobrých ľudí?

Hovorí sa to aj o Technickej univerzite v Košiciach a Žiline.

Ktoré pozície sa vám hľadajú najťažšie?

Programátori, najmä na mobilné aplikácie Android aj iOS, Java s novými nástrojmi, špecifické bankové aplikácie.

Keď hľadáte na takúto pozíciu ľudí, koľkým ju na Slovensku môžete ponúknuť?

Snažíme sa to povedať čo najviac ľuďom, aby vedeli, že je pozícia voľná. Môže sa stať, že v niektorej firme nastanú personálne zmeny, firma sa predá, naberie iný smer v rámci technológií, s čím nebude niekto spokojný, alebo im zoškrtajú benefity, bude dusno a možno si povedia, že je čas na zmenu. Často si takíto ľudia nehľadajú prácu – vedia, že príde sama. Sú neustále oslovovaní s ponukami a ide o to, či vystihnete správny moment, keď bude zamestnanec ochotný zmeniť prácu. Lebo môžete mať dvesto životopisov a vyberiete si sto, ktorí by boli vhodní, ale keď vám z tých sto povie 95 „nie“… Stáva sa, že ak niekto vie, že kolega programátor by chcel zmeniť prácu, dá to vedieť „headhunterovi“, s ktorým sú často kamaráti, a ten ho osloví. Ale ak sa vie, že niektorý programátor chce zmeniť pozíciu, začne sa o neho zaujímať aj konkurencia. Takže sa o jedného človeka začnú biť viaceré firmy.

Poznám pár ľudí z Ukrajiny, ktorí by sem chceli ísť pracovať. Nebolo by to ani pre plat, ale skôr o bezpečí, ale aj preto, že je tu viacero medzinárodných firiem, ktoré majú zaujímavé projekty.

Je to problém len u nás?

Nie, rovnaké je to na celom svete. Môj bývalý kolega, s ktorým som spolupracovala v Londýne, robí IT výber pre veľkú medzinárodnú banku v Londýne. Hovorili sme spolu o tom, ako budujú stratégie, ako pritiahnuť najlepšie talenty. Londýn je veľmi atraktívna lokalita, ale aj tam sa snažia skresať náklady. Platy, ktoré vedia ponúknuť, totiž nemusia stačiť na podmienky Londýna, ale vedia podobné platy ponúknuť napríklad v Krakove. Ľudia tak môžu mať atraktívne platy v celkom atraktívnej lokalite a nemusia dochádzať do práce hodinu a pol, čo je v Londýne štandard. Môžu žiť inde na dobrej úrovni. Firmy sa začínajú obzerať po lokalitách s nižšími nákladmi na život, ale potom ľuďom vedia dopriať. Štandardná mzda programátora v Londýne je ročne 60 až 70-tisíc libier, ale za to si nemôže dopriať bývať v centre Londýna. Izba by možno šla, ale hovorme o serióznom byte na bývanie na úrovni.

Aj firmy, ktoré sídlia u nás, hľadajú ľudí v zahraničí?

Navrhovala som viacerým zákazníkom, že by sme sa pozreli po ľuďoch, ktorí sú v Rumunsku. Problém je jazyková bariéra. Ale sú firmy, ktoré majú aj ľudí zo zahraničia, najmä z Rumunska a Bulharska. Atraktívny trh je tiež Ukrajina, ale máme problém s vízami. Poznám pár ľudí z Ukrajiny, ktorí by sem chceli ísť pracovať. Nebolo by to ani pre plat, ale skôr o bezpečí, ale aj preto, že je tu viac medzinárodných firiem, ktoré majú zaujímavé projekty.

Ako to funguje?

Oslovila som konzultantov na IT, hovorili sme cez Skype, niektorí prišli z Budapešti a Poľska, ukázala som im Bratislavu. Boli rozhodnutí, že sem prídu s rodinou alebo sami, tak si vykalkulovali, koľko by ich to stálo. Nakoniec sa presťahovali sem a jeden z nich je tu štyri roky, druhý päť.

Sú firmy náchylnejšie prijímať ľudí zo zahraničia?

Ani nie. Sú skôr opatrné. A ťažkosti sú aj s našimi zákonmi – nie je to teda také jednoduché, mať zamestnanca zo zahraničia. Sú však prípady, keď to firmy vedia zvážiť.

Je to najmä pre nižšie platy alebo preto, že ich tu nevedia nájsť?

Najmä keď takí ľudia nie sú na trhu, lebo v platoch až taký rozdiel byť nemusí. Poznám ľudí v Rumunsku aj Poľsku, ktorí dokážu zarobiť omnoho viac vo svojich krajinách, lebo keď započítate náklady, tak sa im to vyrovná. Keď sa sem niekto presťahuje, je to často kvôli tomu, aby robil v medzinárodných firmách alebo na zaujímavom projekte.

A nevnímajú Slovensko ako tranzitnú krajinu na západ?

Niektorí áno. Ale ak nie ste špičkový špecialista, je ťažké uchytiť sa v zahraničí. Bavila som sa s chalanom, ktorý robil v Košiciach, potom prešiel do Bratislavy, po roku a pol chcel ísť niekam ďalej, tak šiel do Prahy. Po štyroch rokoch mu to bolo malé, tak išiel do Londýna. Rozhodol sa byť na voľnej nohe a mal problém sa presadiť. Ak ste v Londýne na voľnej nohe, tak si posielate životopisy do agentúr. Tie zabezpečujú kontrakty na projekty. Agentúry vedia zabezpečiť aj to, aby ste mali peniaze včas, vedia vybaviť všetky veci. Musíte ich však presvedčiť, že ste dobrý. A keď niekto príde z Čiech či zo Slovenska, má to ťažké, lebo nemá „lokálnu stopu“. Tento chalan však vzal menej platenú prácu a zapísal sa dobre. O pol roka po skončení projektu išiel na ďalší pohovor a rozbehlo sa to. Naposledy bol na dvadsiatich pohovoroch, lebo mu firmy volali, že majú voľnú pozíciu na projekty, a celkovo dostal 19 ponúk.

Často chcú ísť programátori do zahraničia?

Áno, často je pre nich atraktívny rakúsky trh. Ale aj český.

Aký je tam platový rozdiel?

Aj rakúske firmy sa snažia ušetriť, keď prijmú slovenského experta. Môžu zarábať štyri až šesť tisíc eur v hrubom, no treba si uvedomiť, že sú tam vyššie odvody a dane. Tie sú zhruba 48 percent. Ale keďže je Rakúsko sociálna krajina a chcete tam ostať dlhšie, budujete si tam dôchodok – vtedy je to výhodné.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako sa prejavila IT Valley v Košiciach?

Minule sme riešili, že zahraničná firma chcela vývojové centrum a vytipovala si Slovensko. Rozmýšľali nad Košicami, Bratislavou a Žilinou, potom sa pridalo aj Brno, lebo je tam veľa vývojárskych firiem. Zľakli sa totiž Košíc, že tam nebudú vedieť nájsť dosť ľudí – hľadali od päť až do 30 ľudí. A menšie mesto má predsa len väčšie limity. Nakoniec si vybrali Prahu preto, že má nižšie náklady.

A cítiť v Bratislave konkurenciu v IT s Košicami?

Veľa ľudí z Košíc vyštudovalo v Bratislave, ale vrátia sa na východ. Nie každý chce žiť v hlavnom meste. Žiaľ, majú tam dosť obmedzené možnosti. Myslím si, že v Košiciach by uvítali, ak by tam sídlilo viac firiem. Lebo stále sú v Bratislave najväčšie možnosti.

Koľko pozícií obsadíte každý mesiac?

Sme platení vtedy, keď kandidát nastúpi. Niektoré zadania musíme odmietnuť, keďže očakávania klienta sú nereálne. Môžete mať mesačne otvorených päť či šesť pozícií, keďže nehľadáme len programátorov. Práve pri vývojároch budete radi, ak budete mať dvoch silných kandidátov. Popritom aj firmy skúšajú, hľadajú kandidátov po svojich linkách. No a niekedy do procesu vstúpi konkurenčná firma s lepším kandidátom. Čo sa týka čísiel, v priemere to môže byť 20 či viac ľudí za rok. Naozaj veľmi záleží na tom, do akej miery je klient seriózny. Niekedy majú firmy pocit, ako keby som mala programátorov navešaných v skrini a vyberiem im hneď ideálneho adepta. Tak to nefunguje, neprevádzkujeme kníhkupectvo.

Pracujú na sebe programátori? Často sa hovorí, že nie, lebo vedia, že dostanú prácu so slušným platom.

Nie je to tak. Lebo ak nie ste dobrý, firma si k sebe hocikoho nezoberie. Firmy si jednoducho nemôžu dovoliť mať nekvalitne naprogramované veci.

Apple oznámil najväčšiu investíciu v Európe, a to v Írsku a Dánsku. Prečo také firmy neprídu k nám? Náklady by tu mali nižšie.

Sme atraktívna krajina, ale je otázne, ako vie Slovensko motivovať veľké IT firmy, aby sem prišli. Lebo tu už máme IBM či Accenture, ktorí zamestnávajú vyše tisíc ľudí.

V posledných rokoch k nám však nik podobný neprišiel.

Aj firmy si testujú potenciál zamestnancov. A podľa čísiel sme malá krajina, tak to môžu vnímať tak, že by mohli mať problém nájsť ľudí. Poznám menšie firmy, ktoré si otvorili pobočky na Slovensku, lebo ich to vyjde lacnejšie. Ale deje sa to v malom – vedia zamestnať 100 či 200 ľudí. Jedna spoločnosť si tu napríklad buduje kompetenčné centrum pre zhruba 300 zamestnancov a z Bratislavy bude obsluhovať oblasť IT pre takmer celú Európu. Alebo v roku 2009 sem prišla firma Alstom, ktorá tu rovnako vytvorila centrum.

Sú dnes na Slovensku firmy, v ktorých by chceli robiť všetci?

Napríklad Eset. Je veľmi populárna, pozná ju veľa ľudí. Alebo Sygic.

Dnes na DennikE.sk

  • Investície: Premiér Matovič potvrdil, že jeho manželka investovala do zmeniek Arca Investments
  • Obchod: Značka Prior sa vrátila do centra Bratislavy, na budovu niekdajšieho obchodného domu s tým názvom
  • Dohoda: Americký prezident Trump podporil návrh dohody medzi spoločnosťami Oracle, Walmart a čínskou ByteDance
  • Uniknutý plán reforiem: Prečítajte si náčrt zmien v daniach, dôchodkoch a ďalších oblastiach

Vladimír Palko: Straty, ktoré utrpia viacdetné rodiny na platoch a dôchodkoch, by sa mali aspoň čiastočne kompenzovať

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vladimír Palko tvrdí, že pri dôchodkoch treba zohľadňovať aj množstvo vychovaných detí, ktoré zaručujú kontinuitu dôchodkového systému. Palko je v pracovnej skupine pre dôchodkovú reformu u ministra Krajniaka a jeho agendou je rodičovský dôchodkový bonus.

Mičovskému odišli z poradného zboru takmer všetci agroexperti. Náhradu za nich ani nehľadá

Foto - TASR
Foto – TASR

Poradný zbor ministra pôdohospodárstva Mičovského opustili pre nespokojnosť už takmer všetci agroexperti, zostávajú v ňom skôr odborníci z lesníctva, ochrany prírody či včelárstva. Mičovský v tejto chvíli náhradu za odídených špecialistov na poľnohospodárstvo a potraviny ani nehľadá.

Minúta po minúte

Čínska aplikácia WeChat zatiaľ z obchodov s aplikáciami firiem Apple a Google v USA nezmizne. Americká sudkyňa Laurel Beelerová totiž vydala predbežné opatrenie, ktorým zatiaľ zablokovala platnosť nariadenia ministerstva obchodu o odstránení aplikácie z obchodov.

Reagovala tak na žalobu používateľov, napísal Reuters.

Žaloba podaná používateľmi podľa Beelerovej prináša vážne otázky okolo opodstatnenosti požiadavky, najmä v súvislosti s prvým dodatkom ústavy. Ten garantuje slobodu prejavu. (reuters, čtk)

Francúzsko by malo investovať do továrne na výrobu pneumatík Bridgestone, ktorej hrozí zatvorenie. Povedal to Xavier Bertrand, guvernér regiónu Hauts-de-France.

Bertrand tak zvýšil tlak na francúzsku vládu, aby zabránila zatvoreniu fabriky, ktorú ohrozuje pokles dôvery v dôsledku pandémie. Bridgestone totiž v stredu ohlásil, že plánuje zatvoriť fabriku vo francúzskom Bethune, ktorá zamestnáva 863 ľudí v regióne patriacom do Bertrandovej kompetencie.

Podľa informácií agentúry Reuters Bertrand vo svojej výzve naráža na taliansky precedens z roku 2013, keď Rím investoval do fabriky Bridgestone, aby zabránil jej zatvoreniu a ochránil 60 % pracovných miest.

Bertrand je zároveň vyzývateľ prezidenta Emmanuela Macrona v prezidentských voľbách v roku 2022. (tasr)

Bielorusko uvoľní zhruba 330 miliónov dolárov z nového úveru od Ruska, aby splatilo dlh voči ruskému koncernu Gazprom. Oznámil to ruský minister financií Anton Siluanov.

Rusko do konca tohto roka pošle Bielorusku miliardu dolárov z úveru v celkovej výške 1,5 miliardy dolárov, zvyšok dostane krajina v roku 2021. Úver má pomôcť Bielorusku a jeho štátnym podnikom pokryť záväzky a podporiť jeho finančnú stabilitu. (tasr, reuters)

Viedenčania už využili vyše 611-tisíc gastronomických poukážok – zhruba dve tretiny všetkých, čo boli v júni rozposlané domácnostiam. Spolu tak zhruba 3700 gastronomických podnikov získalo 23 miliónov eur.

Viedenský starosta Michael Ludwig a šéf viedenskej hospodárskej komory hovoria o dôležitej a nebyrokratickej pomoci pre tamojšiu gastronómiu. „Čísla hovoria samy za seba,“ vraví Ludwig na tému „priamej pomoci v rámci koronakrízy, ktorá naštartuje podnikanie“.

Za normálnych okolností dosahuje pridaná hodnota viedenskej gastronómie zhruba 1,43 miliardy eur. Mesto Viedeň spolu s Hospodárskou komorou Viedeň vydali gastronomické poukážky v hodnote 50 eur pre domácnosti s viacerými osobami a 25 eur pre domácnosti s jednou osobou.

Viedenská samospráva na tento účel uvoľnila 39 miliónov eur, vydanie a distribúciu poukážok zabezpečila spoločnosť Wien Holding GmbH, ktorú vlastní mesto a ktorá plní aj komunálne úlohy.

Takmer 2 %, čiže 19 000 poukážok, bolo potrebné vydať nanovo. Dôvody boli rozdielne – nebolo ich možné úspešne doručiť, stratili sa, kód bol nečitateľný (znečistený, poškodený) alebo bola poukážka ukradnutá. (tasr)

Nemecký minister financií Olaf Scholz plánuje aj v roku 2021 nové miliardové dlhy, ich čistá hodnota je plánovaná zhruba na 96 miliárd eur. Aj v ďalších rokoch sa má zrušiť dlhová brzda, ktorá je ukotvená v ústave.

V tomto roku dosahuje nové zadlženie Nemecka rekordných 218 miliárd eur, dôvodom sú konjunkturálne a podporné opatrenia súvisiace s novým koronavírusom.

Hovorca kresťanskodemokratickej frakcie v nemeckom parlamente Eckhardt Rehberg podporuje rozpočtové plány ministra financií Scholza. „Pán Scholz nemá žiadny manévrovací priestor. Koronakríza sa neskončí v tomto roku, ale bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch,“ citovala jeho vyjadrenie pre Passauer Neue Presse agentúra DPA. Podľa jeho slov Scholz v rozpočte uplatňuje to, na čom sa v koalícii dohodli.

„Spolkový rozpočet ani predtým nebol vyrovnaný,“ povedal Rehberg. „V koalícii sme sa dohodli na výraznom zvýšení výdavkov – sociálne výdavky, úľavy pre spolkové krajiny a obce, zrušenie uhoľnej ťažby a klimatický balík. Tieto výdavky zostanú zachované, i keď nám klesnú daňové príjmy. K tomu teraz pribudli konjunkturálny balík a podporné opatrenia.“

Splniť kritériá dlhovej brzdy bude úlohou budúcej spolkovej vlády. „Obnovenie vyrovnaného rozpočtu neočakávam ani v nasledujúcich rokoch. Návrat na úroveň dlhovej brzdy, čiže zhruba 10 miliárd eur nových dlhov ročne, bude vyžadovať enormné úsilie,“ dodal Rehberg. (tasr)

Značka Prior sa vrátila do centra Bratislavy, na budovu niekdajšieho obchodného domu s tým názvom, ktorý neskôr fungoval ako Kmart, Tesco či My.

Ochrannú známku Prior Bratislava si dal súčasný vlastník budovy zaregistrovať na úrade priemyselného vlastníctva. Rovnako požiadal o registráciu ochrannej známky Prior Nitra.

George Trabelssie, ktorý sa stal novým vlastníkom budovy po predaji reťazcom Tesco, chcel obchodný dom na Kamennom námestí v Bratislave pôvodne pomenovať Prešporok. O registráciu tejto ochrannej známky požiadala spoločnosť Obchodný dom Bratislava pôvodne ešte koncom roku 2019. Rovnako požiadala o registráciu ochrannej známky aj na gastrozónu v obchodnom dome, ktorú chcela pomenovať Prešporok Food Court.

Registráciu oboch týchto ochranných známok však úrad priemyselného vlastníctva zamietol. Preto spoločnosť Obchodný dom Bratislava v marci tohto roka požiadala o registráciu ochrannej známky Prior Bratislava.

V metodike zvolenej na výber úsekov do zoznamu priorít vo výstavbe ciest chýva nadväznosť plánovaných úsekov na existujúce. Prínosom je vôľa zaviazať sa k napĺňaniu definovaných priorít, tvrdia oslovení odborníci z oblasti dopravy.

Za dôležité považujú aj spôsob financovania.

Metodika podľa Výskumného ústavu dopravného neprináša v zásade nič nové. „Dovolím si tvrdiť, že použitý metodický aparát, ktorý autori aplikovali na posudzovanie cestných dopravných projektov, je obdobou mechanizmu hodnotenia, ktorý sme v rámci jednej z úloh vedy a výskumu použili na prioritizáciu projektov už v roku 2012,“ skonštatoval generálny riaditeľ ústavu Ľubomír Palčák s tým, že sa navyše venovali aj železničným dopravným projektom. Zohľadňovalo sa tiež väčšie spektrum hodnotiacich kritérií.

„Pri metodike chýba veľmi dôležitý parameter, a to je nadväznosť chýbajúcich úsekov na už v súčasnosti jestvujúce úseky a úseky rozostavané,“ upozornil riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Zverejnený zoznam podľa neho neobsahuje spôsob financovania jednotlivých úsekov, čo je dôležitá skutočnosť. Ocenil však, že vláda schválila priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry na základe konkrétnej metodiky.

„To, čo považujem za prínos oproti minulosti, je vôľa vlády zaviazať sa k napĺňaniu zadefinovaných dopravných priorít nielen z hľadiska výstavby, ale hlavne investičnej prípravy, ktorá vyžaduje viac ako dve tretiny celkového času z fázy životného cyklu projektu pred jeho užívaním, a zároveň, čo zvlášť vítam, je priame prepojenie na sektor financovania,“ dodal Palčák.

Zostavený rebríček projektov však podľa neho nadobudne skutočný význam až po zadefinovaní časového harmonogramu prípravy a výstavby s plánovaním finančného krytia projektov minimálne v časovom horizonte do roku 2030.

Predložený materiál považuje Palčák len za predbežný. Z hľadiska alokácie verejných financií je podľa neho najdôležitejšie, aby európske alebo štátne zdroje boli prioritne použité na projekty s celospoločenským dosahom. Zastáva názor, že po ustálení zoznamu nielen cestných, ale aj železničných projektov z hľadiska jeho komplexného posúdenia širokou odbornou verejnosťou by to mal byť materiál záväzný pre všetky budúce vlády. Mala by tak byť zabezpečená kontinuita v príprave a výstavbe národných dopravných projektov.

Návrh priorít vo výstavbe cestnej infraštruktúry schválila vláda. Podľa neho nevyhnutné projekty na realizáciu pre nevyhovujúci stav a prekročenú kapacitu existujúcej cestnej siete predstavujú 4,5 miliardy eur. (tasr)

Už koncom roka 2021 majú byť elektronické prevody peňazí v reálnom čase normou. To je cieľom novej stratégie pre platby v maloobchode, ktorú chce Európska komisia schváliť v stredu 23. septembra.

O stratégii informuje agentúra DPA, ktorá má k dispozícii jej návrh.

Dôvodom je razantný vývoj rôznych elektronických platobných riešení – či už sú to bankové a kreditné karty, mobilné aplikácie, alebo takzvané inteligentné hodinky (smartwatch). Všetky tieto riešenia získali dodatočný impulz v súvislosti so súčasnou koronakrízou.

Európska komisia kritizuje rozdrobený európsky trh. S výnimkou kreditných kariet globálnych spoločností a riešení od veľkých technologických koncernov neexistuje digitálne platobné riešenie, ktoré by bolo možné používať v kamenných aj internetových obchodoch v celej Európe.

Cieľom Komisie je vytvoriť vlastné konkurencieschopné paneurópske riešenia.

Ústredným bodom pre Komisiu je dostupnosť prevodov v reálnom čase, tzv. instant payments, pri ktorých sa peniaze v priebehu niekoľkých sekúnd prevedú priamo na účet príjemcu. „Komisia sa zameriava na úplné uskutočnenie instant payments v EÚ do konca roka 2021,“ cituje DPA z návrhu stratégie. Predpokladom na dosiahnutie tohto cieľa sú jednotné pravidlá, jednotné technické štandardy a príslušná infraštruktúra.

V snahe presvedčiť spotrebiteľov požaduje Komisia podobne výhodné pravidlá, ktoré platia pre ostatné platobné metódy, napríklad prostredníctvom kariet. Konkrétne ide o možnosť vrátenia peňazí, keďže pri okamžitom prevode na rozdiel od bežného bankového prevodu nemá spotrebiteľ v prípade chyby možnosť platbu zastaviť. Komisia uvádza, že vtedy môžu vzniknúť dodatočné náklady, a chce obmedziť výšku prípadných poplatkov.

Komisia zároveň uviedla, že hotovosť ešte dlho zostane zachovaná a rovnako aj povinnosť obchodníkov prijímať bankovky a mince. V rámci eurozóny sa až 78 % platieb stále robí v hotovosti. Nemecko s Rakúskom, Slovenskom a Slovinskom na rozdiel od Estónska či Holandska patria ku krajinám, ktoré výrazne uprednostňujú hotovosť. (tasr)

Americký prezident Trump podporil návrh dohody medzi americkými spoločnosťami Oracle a Walmart a čínskou ByteDance, ktorá umožní, že čínska aplikácia TikTok bude môcť naďalej fungovať v USA.

Ministerstvo obchodu v reakcii na to uviedlo, že o týždeň odkladá účinnosť nariadenia, podľa ktorého nesmú obchody s aplikáciami ponúkať TikTok na stiahnutie.

Trump sa obáva, že TikTok by mohol ohroziť národnú bezpečnosť a súkromné údaje. (reuters, čtk)

Matovič potvrdil, že jeho manželka investovala do zmeniek Arcy. Nemá ich vyplatené, hovorí

Premiér Matovič. Foto - TASR
Premiér Matovič. Foto – TASR

Premiér Matovič vysvetľoval, prečo sa niekoľko dní nevyjadril k informáciám o údajných investíciách svojej manželky. Od štvrtka vraj vedel, ako to je, avšak zámerne nechával plynúť dej. „Bola to skúška dôvery voči koaličným partnerom, voči novinárom, voči komukoľvek, kto sa o tom dozvedel,“ povedal premiér.

Rakúsky maloobchodný reťazec Billa sa sťahuje z Ukrajiny. Materská spoločnosť reťazca Rewe International predá ukrajinské predajne reťazcu LLC Novus, ktorý patrí litovskej firme UAB Consul Trade House.

Obe strany už podpísali dohodu. Na konci roka 2019 Billa na Ukrajine zamestnávala 1325 ľudí a prevádzkovala 35 obchodov v Kyjeve a okolí.

Prevzatie ešte musia schváliť príslušné protimonopolné úrady, uviedla Rewe Group. Obe strany sa dohodli na detailoch kontraktu diskrétne a bez zverejnenia detailov. Ukrajinské predajne Billa sa zmenia na LLC Novus.

Reťazec otvoril svoj prvý obchod v roku 2009 a na konci roka 2019 prevádzkoval na Ukrajine 44 predajní.

Spoločnosť Rewe International zdôraznila, že sa ďalej sústredí na medzinárodné aktivity v krajinách strednej a východnej Európy so značkami Billa a Iki v Bulharsku, Česku, Litve, Rusku a na Slovensku. Zastúpenie Billy na Ukrajine bolo relatívne malé, v ostatných krajinách je podstatne silnejšia, dodala Rewe. (tasr)

Manželka premiéra Pavlína Matovičová nikdy nemala ani euro vložené v Arca Capital, povedal Matovič na tlačovke. Podľa neho mala a má tri zmenky, každú po 200-tisíc eur, vo firme Arca Investments.

Prvá je z 25. septembra 2019, druhá z 8. apríla 2020 a tretia zo 4. mája 2020.

Peniaze sú podľa neho riadne zdanené a jeho manželka je stále na zozname veriteľov.

Podľa Plus 7 dní mala v Arca Capital premiérova manželka vložených 10 miliónov eur, ktoré jej vraj prednostne vyplatili.

Pentu ako majiteľa Plus 7 dní, Smer a Hlas Matovič obvinil z ohovárania.

Spoločnosti Arca Capital hrozí konkurz, čo znamená, že zrejme bude musieť vyplatiť záväzky firmám a ľuďom.

Španielsko počas koronakrízy stratilo najviac pracovných miest spomedzi európskych ekonomík. Jeho straty za celý 1. polrok boli takmer trikrát väčšie ako inde.

Prísne blokády počas prvej vlny pandémie a vysoká miera dočasných pracovných zmlúv sú jedným z dôvodov, prečo zamestnanosť v Španielsku klesla o zhruba 8 %.

A toto číslo neberie do úvahy všetkých prepustených, keďže mnohí pracovníci sú stále zaradení v španielskom systéme ERTE, ktorý umožňuje firmám dočasne poslať zamestnancov domov alebo skrátiť ich pracovný čas.

Po ukončení tohto štátom financovaného programu ochrany pracovných miest sa ukáže jasnejší obraz o skutočnom vplyve nového koronavírusu na zamestnanosť.

Aj ostatné štáty Európskej únie zaviedli podobné programy, tzv. kurzarbeit, na ochranu pracovných miest a podporu ekonomiky počas pandémie.

Podľa Eurostatu v 2. kvartáli klesla zamestnanosť v Španielsku o 7,5 %. Ak sa k tomu pridá jej zníženie o 1 % v 1. štvrťroku, počet zamestnaných osôb sa za celý 1. polrok znížil o vyše 8 %.

Na porovnanie, podľa Eurostatu v Nemecku ubudlo v 2. kvartáli 1,4 % pracovných miest a vo Francúzsku 2,6 %. Spojené kráľovstvo stratilo v období apríl-jún iba 0,7 % pracovných miest napriek podobnému poklesu ekonomiky ako v prípade Španielska. (tasr)

Maďarsko predĺži moratórium na splácanie pôžičiek niektorým domácnostiam a spoločnostiam až do polovice roku 2021. Oznámil to premiér Orbán, ktorý moratórium predstavil v marci a malo platiť len do konca roka. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať