Denník N

Hľadá IT mozgy: Atraktívni sú Ukrajinci aj Rumuni, ale firmy sú opatrné

Lucia Štellerová. Foto N – Tomáš Benedikovič
Lucia Štellerová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Lucia Štellerová vyhľadáva pre firmy ľudí na IT pozície, najmä na špecializované miesta. Kým prišla na Slovensko, lovila IT-čkárov v Londýne.

Ako dlho trvá, kým nájdete pre klienta programátora?

Nájsť vhodného človeka nie je mimoriadne časovo náročné. Celý proces od zadania až po nástup vybraného programátora do práce môže trvať aj tri mesiace. „Headhunter“ totiž hľadá najmä špecifické pozície. Väčšina programátorov však prácu má a náročnejšie, ako ich nájsť, je presvedčiť ich, aby ju zmenili. Mnohí sú v práci spokojní a nie sú to typy, ktoré by si potrebovali budovať kariéru, pretože ide viac o zaujímavé, špecifické typy projektov. Ak je však rozhodnutý, že v práci ostane, môžete mu ponúkať čokoľvek, možno aj 10-násobne vyšší plat – aj tak nepôjde.

Takže to nie vždy vyjde. 

Hľadanie expertov samozrejme nevyjde vždy, niekedy musí klient prehodnotiť očakávania a prípadne urobiť kompromis v požiadavkách. Niekedy sú ich očakávania jednoducho nerealistické. Stane sa, že klient vidí desať ľudí a nik nie je „dobrý“. A možno tí ideálni kandidáti pre firmu nemusia mať záujem pracovať na projektoch, ktoré firma má.

Aké očakávania nevedia u nás programátori spĺňať?

Nejde o to, že by im niečo chýbalo, ale je ich stále málo. Niekedy si firmy vyprofilujú človeka, ktorý podľa ich ideálnej predstavy je super programátor, zároveň super architekt a super konzultant, aby bol schopný komunikovať so zákazníkom a nájsť im riešenie. Programátori však často nemajú čas a niekedy ani trpezlivosť komunikovať so zákazníkom.

Platí, že programátori nevedia komunikovať?

Hovorí sa to, ale nie je to úplne pravda. Poznám ľudí, ktorí programovali dlhé roky a teraz sú o úroveň vyššie a riešia softvérovú architektúru. Tam už, samozrejme, musia vedieť komunikovať aj s biznisom, vedieť presadiť svoje riešenie. Aj komunikovať ďalej s kolegami programátormi, ktorí im pomáhajú programovať.V súčasnosti si už uvedomujú, že komunikácia k programovaniu patrí.

Keď sa nedajú na novú prácu presvedčiť platmi, je to preto, že ich majú také vysoké, že to pre nich nie je motivácia?

Záleží na tom, či ide o prácu na trvalý pomer alebo už majú vlastnú firmu. V tom je zásadný rozdiel. Keď niektorí ľudia dosiahnu určitý stupeň znalostí a skúseností, dosiahnu platový strop. No a zamestnávateľ nie je schopný preplatiť ich mzdu.

Koľko je strop?

Ide o 2800 až 3000 eur mesačne v hrubom. Väčšina ľudí, ktorých plat je nad 3000 eur, pracuje ako softvéroví architekti. Ak je však programátor šikovný, dokáže, samozrejme, zarobiť ešte viac. Ale nie ako zamestnanec – na živnosť. Vtedy je aj inak odmeňovaný: na hodinu alebo na „človekodeň“. Keď má niekto živnosť, dokáže zarobiť v priemere 4000 eur, niektorí zarábajú aj päť. Tam už limity, dá sa povedať, neexistujú. Záleží na tom, aký ste dobrý, a niekedy aj na tom, ako to, čo viete, dokážete predať.

Keď má niekto živnosť, dokáže zarobiť v priemere 4000 eur, niektorí zarábajú aj 5000 eur. To už nemá limity. Záleží na tom, aký ste dobrý a ako sa viete predať.

Ktoré sú najžiadanejšie projekty pre programátorov?

Záleží na tom, či ide o novinky alebo silné projekty, pri ktorých je istota, že v budúcnosti budú fungovať. Máte vývojárov, ktorí chcú programovať hry, iní aplikácie, niektorých bavia bankové riešenia. Možno viacerých lákajú niektoré projekty v telekomunikačnom sektore. A mnohí mladí by chceli robiť pre Google. Ale každá firma zápasí s tým, že nevie nájsť dobrých ľudí.

Je to preto, že ich je málo, alebo nie sú dobrí?

Na trhu je viac ľudí, ale nie všetci chcú programovať. Poznám viacerých IT špecialistov, ktorí začínali ako programátori a neskôr sa špecializovali na iné technológie. Programovanie im pomohlo byť tam, kde sú, ale postúpili o úroveň vyššie alebo prešli na stranu konzultanta. IT segment je taký rýchly, že nemáte šancu mať toľko ľudí, aby zvládli programovať všetky aplikácie, ktoré dnes už treba všade. Ľudí bude vždy nedostatok, lebo vývoj napreduje rýchlo. Neviem, či sa niekedy ponuka vyrovná s dopytom.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Stíhajú naše školy tempo vývoja?

Áno. Niektorí študenti programujú sami pre seba, pre zábavu, alebo aby si zjednodušili život. Šikovní študenti v treťom a štvrtom ročníku si už vedia nájsť prácu na polovičný úväzok, a to je veľká výhoda oproti tým, ktorí sa možno viac venujú štúdiu. Poznám množstvo programátorov, ktorí sa v štvrtom ročníku vzdali školy a išli priamo do praxe. Lebo mnohí preferujú prax pred teóriou. Umiestnila som pred dvomi rokmi veľmi šikovného programátora, ktorý už mal portfólio práce, dva týždne pred štátnicami dostal ponuku a vravel môjmu klientovi, že štátnice ešte neabsolvoval. A oni mu odpovedali, že môže pokojne urobiť štátnice, ale neprekážalo by im ani to, keby žiadne nemal. Videli dvojročnú prax, hoci popri škole, ukázal svoj potenciál a jeho nástupný plat bol 1500 eur.

Keby nemal prax, tak by ho nevzali?

Určite by sa niekde zamestnal. Veľa vývojárskych firiem si „odchytáva“ šikovných študentov a ponúka im letné tábory, kde sa na dva či tri mesiace zapíšu, ale po dokončení školy sa u nich musia zamestnať. Dajú im kurzy, know-how, investujú do nich, dokonca sú niekedy schopní dať im aj prvé projektové práce.

A u nás to niekto robí?

Napríklad QBSW, ale aj Accenture. Najskôr zväčša začínajú ako testeri, kde skúšajú, ako by to malo fungovať, a odtiaľ sa tí šikovní dostávajú ďalej. A niektorí programujú ihneď.

Poznám viacerých študentov, ktorí sú v Brne či Prahe, lebo si myslia, že by im Slovenská technická univerzita nestačila.

Vychovávajú naše školy dobrých programátorov, alebo je to o praxi a tom, čo sa študent naučí sám?

Poznám viacerých študentov, ktorí sú v Brne či Prahe, lebo si myslia, že by im Slovenská technická univerzita (STU) nestačila. Ale poznám aj veľa šikovných ľudí z STU. Mnohí, čo tam vyštudovali, sa dostali na vysoké miesta. A funguje aj Erasmus. Minule som hovorila so študentom, ktorý išiel do Fínska a veľmi si to pochvaľoval. Hnevalo ho, prečo to vo Fínsku funguje tak dobre, a u nás nie. Ale sme na Slovensku. Malo by sa viac spolupracovať medzi školami a biznisom, ale nie každá firma si to môže dovoliť. Je nákladné vyčleniť jedného či dvoch ľudí, aby sa venovali piatim či šiestim študentom.

Hovorí sa okrem STU ešte o nejakej ďalšej škole, že v tejto oblasti vychováva dobrých ľudí?

Hovorí sa to aj o Technickej univerzite v Košiciach a Žiline.

Ktoré pozície sa vám hľadajú najťažšie?

Programátori, najmä na mobilné aplikácie Android aj iOS, Java s novými nástrojmi, špecifické bankové aplikácie.

Keď hľadáte na takúto pozíciu ľudí, koľkým ju na Slovensku môžete ponúknuť?

Snažíme sa to povedať čo najviac ľuďom, aby vedeli, že je pozícia voľná. Môže sa stať, že v niektorej firme nastanú personálne zmeny, firma sa predá, naberie iný smer v rámci technológií, s čím nebude niekto spokojný, alebo im zoškrtajú benefity, bude dusno a možno si povedia, že je čas na zmenu. Často si takíto ľudia nehľadajú prácu – vedia, že príde sama. Sú neustále oslovovaní s ponukami a ide o to, či vystihnete správny moment, keď bude zamestnanec ochotný zmeniť prácu. Lebo môžete mať dvesto životopisov a vyberiete si sto, ktorí by boli vhodní, ale keď vám z tých sto povie 95 „nie“… Stáva sa, že ak niekto vie, že kolega programátor by chcel zmeniť prácu, dá to vedieť „headhunterovi“, s ktorým sú často kamaráti, a ten ho osloví. Ale ak sa vie, že niektorý programátor chce zmeniť pozíciu, začne sa o neho zaujímať aj konkurencia. Takže sa o jedného človeka začnú biť viaceré firmy.

Poznám pár ľudí z Ukrajiny, ktorí by sem chceli ísť pracovať. Nebolo by to ani pre plat, ale skôr o bezpečí, ale aj preto, že je tu viacero medzinárodných firiem, ktoré majú zaujímavé projekty.

Je to problém len u nás?

Nie, rovnaké je to na celom svete. Môj bývalý kolega, s ktorým som spolupracovala v Londýne, robí IT výber pre veľkú medzinárodnú banku v Londýne. Hovorili sme spolu o tom, ako budujú stratégie, ako pritiahnuť najlepšie talenty. Londýn je veľmi atraktívna lokalita, ale aj tam sa snažia skresať náklady. Platy, ktoré vedia ponúknuť, totiž nemusia stačiť na podmienky Londýna, ale vedia podobné platy ponúknuť napríklad v Krakove. Ľudia tak môžu mať atraktívne platy v celkom atraktívnej lokalite a nemusia dochádzať do práce hodinu a pol, čo je v Londýne štandard. Môžu žiť inde na dobrej úrovni. Firmy sa začínajú obzerať po lokalitách s nižšími nákladmi na život, ale potom ľuďom vedia dopriať. Štandardná mzda programátora v Londýne je ročne 60 až 70-tisíc libier, ale za to si nemôže dopriať bývať v centre Londýna. Izba by možno šla, ale hovorme o serióznom byte na bývanie na úrovni.

Aj firmy, ktoré sídlia u nás, hľadajú ľudí v zahraničí?

Navrhovala som viacerým zákazníkom, že by sme sa pozreli po ľuďoch, ktorí sú v Rumunsku. Problém je jazyková bariéra. Ale sú firmy, ktoré majú aj ľudí zo zahraničia, najmä z Rumunska a Bulharska. Atraktívny trh je tiež Ukrajina, ale máme problém s vízami. Poznám pár ľudí z Ukrajiny, ktorí by sem chceli ísť pracovať. Nebolo by to ani pre plat, ale skôr o bezpečí, ale aj preto, že je tu viac medzinárodných firiem, ktoré majú zaujímavé projekty.

Ako to funguje?

Oslovila som konzultantov na IT, hovorili sme cez Skype, niektorí prišli z Budapešti a Poľska, ukázala som im Bratislavu. Boli rozhodnutí, že sem prídu s rodinou alebo sami, tak si vykalkulovali, koľko by ich to stálo. Nakoniec sa presťahovali sem a jeden z nich je tu štyri roky, druhý päť.

Sú firmy náchylnejšie prijímať ľudí zo zahraničia?

Ani nie. Sú skôr opatrné. A ťažkosti sú aj s našimi zákonmi – nie je to teda také jednoduché, mať zamestnanca zo zahraničia. Sú však prípady, keď to firmy vedia zvážiť.

Je to najmä pre nižšie platy alebo preto, že ich tu nevedia nájsť?

Najmä keď takí ľudia nie sú na trhu, lebo v platoch až taký rozdiel byť nemusí. Poznám ľudí v Rumunsku aj Poľsku, ktorí dokážu zarobiť omnoho viac vo svojich krajinách, lebo keď započítate náklady, tak sa im to vyrovná. Keď sa sem niekto presťahuje, je to často kvôli tomu, aby robil v medzinárodných firmách alebo na zaujímavom projekte.

A nevnímajú Slovensko ako tranzitnú krajinu na západ?

Niektorí áno. Ale ak nie ste špičkový špecialista, je ťažké uchytiť sa v zahraničí. Bavila som sa s chalanom, ktorý robil v Košiciach, potom prešiel do Bratislavy, po roku a pol chcel ísť niekam ďalej, tak šiel do Prahy. Po štyroch rokoch mu to bolo malé, tak išiel do Londýna. Rozhodol sa byť na voľnej nohe a mal problém sa presadiť. Ak ste v Londýne na voľnej nohe, tak si posielate životopisy do agentúr. Tie zabezpečujú kontrakty na projekty. Agentúry vedia zabezpečiť aj to, aby ste mali peniaze včas, vedia vybaviť všetky veci. Musíte ich však presvedčiť, že ste dobrý. A keď niekto príde z Čiech či zo Slovenska, má to ťažké, lebo nemá „lokálnu stopu“. Tento chalan však vzal menej platenú prácu a zapísal sa dobre. O pol roka po skončení projektu išiel na ďalší pohovor a rozbehlo sa to. Naposledy bol na dvadsiatich pohovoroch, lebo mu firmy volali, že majú voľnú pozíciu na projekty, a celkovo dostal 19 ponúk.

Často chcú ísť programátori do zahraničia?

Áno, často je pre nich atraktívny rakúsky trh. Ale aj český.

Aký je tam platový rozdiel?

Aj rakúske firmy sa snažia ušetriť, keď prijmú slovenského experta. Môžu zarábať štyri až šesť tisíc eur v hrubom, no treba si uvedomiť, že sú tam vyššie odvody a dane. Tie sú zhruba 48 percent. Ale keďže je Rakúsko sociálna krajina a chcete tam ostať dlhšie, budujete si tam dôchodok – vtedy je to výhodné.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako sa prejavila IT Valley v Košiciach?

Minule sme riešili, že zahraničná firma chcela vývojové centrum a vytipovala si Slovensko. Rozmýšľali nad Košicami, Bratislavou a Žilinou, potom sa pridalo aj Brno, lebo je tam veľa vývojárskych firiem. Zľakli sa totiž Košíc, že tam nebudú vedieť nájsť dosť ľudí – hľadali od päť až do 30 ľudí. A menšie mesto má predsa len väčšie limity. Nakoniec si vybrali Prahu preto, že má nižšie náklady.

A cítiť v Bratislave konkurenciu v IT s Košicami?

Veľa ľudí z Košíc vyštudovalo v Bratislave, ale vrátia sa na východ. Nie každý chce žiť v hlavnom meste. Žiaľ, majú tam dosť obmedzené možnosti. Myslím si, že v Košiciach by uvítali, ak by tam sídlilo viac firiem. Lebo stále sú v Bratislave najväčšie možnosti.

Koľko pozícií obsadíte každý mesiac?

Sme platení vtedy, keď kandidát nastúpi. Niektoré zadania musíme odmietnuť, keďže očakávania klienta sú nereálne. Môžete mať mesačne otvorených päť či šesť pozícií, keďže nehľadáme len programátorov. Práve pri vývojároch budete radi, ak budete mať dvoch silných kandidátov. Popritom aj firmy skúšajú, hľadajú kandidátov po svojich linkách. No a niekedy do procesu vstúpi konkurenčná firma s lepším kandidátom. Čo sa týka čísiel, v priemere to môže byť 20 či viac ľudí za rok. Naozaj veľmi záleží na tom, do akej miery je klient seriózny. Niekedy majú firmy pocit, ako keby som mala programátorov navešaných v skrini a vyberiem im hneď ideálneho adepta. Tak to nefunguje, neprevádzkujeme kníhkupectvo.

Pracujú na sebe programátori? Často sa hovorí, že nie, lebo vedia, že dostanú prácu so slušným platom.

Nie je to tak. Lebo ak nie ste dobrý, firma si k sebe hocikoho nezoberie. Firmy si jednoducho nemôžu dovoliť mať nekvalitne naprogramované veci.

Apple oznámil najväčšiu investíciu v Európe, a to v Írsku a Dánsku. Prečo také firmy neprídu k nám? Náklady by tu mali nižšie.

Sme atraktívna krajina, ale je otázne, ako vie Slovensko motivovať veľké IT firmy, aby sem prišli. Lebo tu už máme IBM či Accenture, ktorí zamestnávajú vyše tisíc ľudí.

V posledných rokoch k nám však nik podobný neprišiel.

Aj firmy si testujú potenciál zamestnancov. A podľa čísiel sme malá krajina, tak to môžu vnímať tak, že by mohli mať problém nájsť ľudí. Poznám menšie firmy, ktoré si otvorili pobočky na Slovensku, lebo ich to vyjde lacnejšie. Ale deje sa to v malom – vedia zamestnať 100 či 200 ľudí. Jedna spoločnosť si tu napríklad buduje kompetenčné centrum pre zhruba 300 zamestnancov a z Bratislavy bude obsluhovať oblasť IT pre takmer celú Európu. Alebo v roku 2009 sem prišla firma Alstom, ktorá tu rovnako vytvorila centrum.

Sú dnes na Slovensku firmy, v ktorých by chceli robiť všetci?

Napríklad Eset. Je veľmi populárna, pozná ju veľa ľudí. Alebo Sygic.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie