Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kto má pravdu v spore Beblavý – Blanár o CT

Juraj Blanár. Foto N - Tomáš Benedikovič
Juraj Blanár. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aktualizované 21:16. – Pozreli sme sa na to, ako prebiehala súťaž na CT prístroje v žilinskej župe.

Začiatkom týždňa opozičný poslanec Miroslav Beblavý zverejnil, že žilinský župan a poslanec Smeru Juraj Blanár nakúpil CT prístroje pre svoje dve nemocnice oveľa drahšie, ako mohol.

Blanár sa bráni, že Beblavý manipuluje a prístroje kúpil podľa zákona a omnoho výhodnejšie ako iné nemocnice. Pozreli sme sa na to, ako celá súťaž prebehla a kto má pravdu.

Chyba vznikla už na začiatku

Už na začiatku nákupu CT prístrojov pre nemocnice v Liptovskom Mikuláši a v Trstenej si župa zvolila kritériá tak, že hlavným kritériom nebola celková cena za dodávku a niekoľkoročný servis.

Župa si v súťaži určila tri kritériá: cenu prístroja, cenu pozáručného servisu na tri roky a to, ako dlho mohla župa prístroje splácať.

Každé kritérium malo pridelený počet bodov, ktorý zaň mohla firma získať. 60 percent bodov mohol uchádzač získať za čo najnižšiu cenu CT prístroja, 24 percent za servis a 16 percent za dĺžku splácania.

Na základe takýchto kritérií mohla vyhrať firma, ktorá neponúkla v súťaži najnižšiu celkovú cenu. Takto nastaviť kritériá nie je v rozpore so zákonom.

Ako prebiehala súťaž

Súťažné podmienky si prebralo osem firiem, ponuku predložila polovica. Jednu firmu potom župa vylúčila za nesplnenie podmienok súťaže.

V elektronickej aukcii ostali Siemens, Intes Poprad a S&T Slovakia.

Aukcia trvala dve hodiny a celkovo firmy menili svoje ponuky 98-krát.

Aké boli pôvodné ponuky:

Intes Poprad ponúkol jeden prístroj za 1,7 milióna eur. Cena servisu bola na začiatku 430-tisíc za rok a nemocnica mohla prístroj splácať 36 mesiacov. To bolo minimum, ktoré si určila župa.

Siemens ponúkol na začiatku CT za 1,6 milióna eur, cena servisu bola najskôr 166-tisíc a nemocnici dali možnosť splácať prístroj 36 mesiacov.

S&T Slovakia ponúkla najdrahší prístroj za takmer 1,8 milióna eur. Ale servis prakticky zadarmo – rok za dva centy. Možnosť splácania dali na 48 mesiacov.

Ceny prístrojov tak boli porovnateľné. Firmy potom začali v elektronickej aukcii znižovať ceny – prístrojov aj servisu, zvyšovali aj počet mesiacov, ktoré mohla nemocnica prístroj splácať.

Po dvoch hodinách, na konci aukcie boli ponuky nasledovné:

Intes Poprad znížil cenu prístroja o takmer milión eur a pýtal si už len 790-tisíc za jedno CT. Práve za toto kritérium mohla firma dostať najviac bodov. S cenou servisu, aj keď bola od začiatku najdrahšia zo všetkých ponúk, nič neurobila a ostala na 430-tisícoch za rok. Možnosť splácať predĺžila na 60 mesiacov.

Firmy Siemens a S&T cenu prístroja znížili menej ako Intes.

Siemens znížil ponuku za CT o 200-tisíc eur na vyše 1,4 milióna. Firma však výrazne znížila cenu servisu a ponúkla, rovnako ako S&T, servis za 2 centy za rok. Siemens predĺžil aj možnú dobu splácania – na 72 mesiacov.

S&T cenu servisu nemenil: ostal na dvoch centoch, cenu prístroja znížil o 160-tisíc eur na 1,6 milióna a dobu splácania predĺžil na 48 mesiacov.

Ak by sme to zrátali a určili celkovú cenu za prístroj a aj tri roky pozáručného servisu, ponuky by vyzerali takto:

  • Intes Poprad: 2,1 milióna eur
  • Siemens: 1,5 milióna eur
  • S&T Slovakia: 1,6 milióna eur

Ak by teda bola rozhodujúcim kritériom najvýhodnejšia ponuka z pohľadu celkovej ceny, Intes Poprad by nevyhral.

Váhy však boli nastavené inak. Intes vysoko vyhral v parametri cena prístroja bez servisu. Hlboko porazený bol v kritériu cena pozáručného servisu. Podľa pravidiel malo však 60-percentnú váhu kritérium cena prístroja a Intes tak napokon tesne vyhral.

Kritériá podpísal Blanár

Pravidlá súťaže mali podľa župana Blanára na starosti odborníci z nemocníc, vedenie nemocníc a aj ľudia z odboru zdravotníctva župy. Blanár tvrdil, že do tvorby kritérií nezasahoval, ale ako štatutár ich podpísal.

„Robili sme obstarávanie s úmyslom, aby sme získali ekonomicky najvýhodnejšiu cenu,“ hovorí dnes Blanár.

Ak však porovnáme ponuky, ktoré nakoniec župa dostala, tak tento zámer sa im nepodaril. Župan však napriek tomu kritériá obhajuje, boli podľa neho nastavené dobre.

Pravda je, že firmy kritériá poznali. „Mohli si s cenami variovať tak ako firma Intes,“ hovorí župan. Kritériá obhajuje tým, že sa žiadna firma pred aukciou na ne nesťažovala. „Nepredpokladali sme, že sa účastníci súťaže budu správať neštandardne,“ hovorí Siemens, prečo nenapadol kritériá pred začatím aukcie.

„Firmy vedeli, ako môžu vyhrať. Keby chcela konkurencia vyhrať, mohla ísť s cenou prístroja dole a mohla vyhrať,“ hovorí Blanár. Ponuka Siemensu bola podľa neho nereálna, lebo firma vedela, že nevyhrá.

Ak by teda chceli vyhrať, museli by firmy výrazne znížiť cenu prístroja – ako to urobil Intes – a mohli by dať výrazne vyššiu cenu za servis. To by však museli urobiť ešte v prvej ponuke; počas elektronickej aukcie sa totiž ceny zvyšovať nesmú.

„Spoločnosť Siemens je kótovaná na burze a legislatíva nám neumožňuje dodávať produkty za ceny, ktoré nezodpovedajú ani ich účtovnej hodnote,“ bráni sa Siemens. A prečo potom vedeli ponúknuť cenu servisu za dva centy na rok? „Cenu servisu sme v tomto prípade započítali do ceny prístroja,“ tvrdí firma.

A čo mohol župan robiť, keď videl výsledky súťaže? Je pravda, že nemohol podpísať zmluvu so Siemensom – pri elektronickej aukcii sa môže podpísať len s víťazom. Nemohol Intes ani vylúčiť.

Mohol však celú súťaž zrušiť a začať odznovu s inými kritériami. „A ako viem, že by mi dali rovnaké ponuky?“ pýta sa teraz župan.

Drucker sa ho zastal, hoci obstaráva inak

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker, ktorého do funkcie nominoval Smer, sa poslanca Smeru zastal. Tvrdí, že by kúpil CT prístroj, ktorý vysúťažil Žilinský kraj. „Myslím si, že tam ani nebola iná možnosť,“ povedal Drucker.

Nevyhrala podľa neho firma s najvyššou ponukou, ale firma s transparentne nastavenou cenou. Vysúťaženú celkovú cenu vrátane pozáručného servisu nepovažuje za zlú. Konanie niektorých účastníkov tendra, ktorí prišli v aukcii s výraznými zľavami, označil za špekulatívne. Z ich krokov malo byť podľa neho evidentné, že ju nemôžu vyhrať, ale aj to, že sa môžu napríklad pokúšať o zrušenie súťaže.

Ministerstvo teraz samo obstaráva CT prístroje pre viaceré nemocnice. Hoci sa minister Blanára zastáva, jeho ministerstvo obstaráva inak. Rovnako nakupuje prístroj aj pozáručný servis. Ale neprideľujú body – nedávajú cene prístroja väčšiu bodovú hodnotu ako servisu. O víťazovi rozhodne najnižšia predložená celková cena – teda prístroja aj servisu.

Tender sa už pomaly končí, v pondelok budú na ministerstve otvárať obálky, potom bude aj elektronická aukcia.

Podobne ako Suchánek

Podobné problémy mal so súťažou na CT aj poslanec OĽaNO Alan Suchánek. Nakoniec sa preto vzdal ocenenia Biela vrana. Tender prebehol v roku 2012 a mal ho vyhrať Siemens vďaka tomu, že piešťanská nemocnica určila nejednoznačné kritériá. Siemens vtedy dal najdrahšiu ponuku, ale tiež tu vyhrávala ponuka nie na základe ceny, ale pridelených bodov.

Suchánek vtedy sedel vo výberovej komisii. Nakoniec súťaž zrušilo nastupujúce vedenie. Za túto súťaž Suchánka výrazne kritizoval napríklad bývalý minister zdravotníctva Richard Raši zo Smeru aj samotný Blanár. Nemocnica dodnes nemá nový CT prístroj.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Firma blízka Zoroslavovi Kollárovi sa dostala dva týždne pred voľbami k pôdohospodárskym eurofondom

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná a šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch. Foto - TASR
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná a šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch. Foto – TASR

Bryndziareň vo Zvolenskej Slatine, ktorú v minulosti ovládal Zoroslav Kollár, získa 1,6 milióna eur z eurofondov. Podpora je najväčšia, akú za posledných desať rokov podnik dostal. Peniaze chce využiť na rozšírenie svojej fabriky.

Minúta po minúte

Zdieľať

Výnosy vládnych dlhopisov európskych krajín vrátane Slovenska v reakcii na koronavírus v Taliansku klesajú. Výnimkou je samotné Taliansko, upozorňuje Inštitút finančnej politiky. Čím nižší výnos, tým viac trhy krajine dôverujú.

Zdieľať

Celkový predaj áut v Číne sa v januári znížil medziročne o 18,7 % na 1,93 milióna. Zväz výrobcov CAAM upozornil, že vo februári bude prepad odbytu oveľa výraznejší pre epidémiu koronavírusu.

CAAM mierne zhoršil svoj pôvodný odhad, ktorý počítal s januárovým prepadom trhu o 18 percent.

Predaj osobných áut klesol o 20,6 % na 1,61 milióna. Podľa čínskeho zväzu osobných automobilov CPCA v prvej polovici februára pre koronavírus spadol medziročne až o 92 %.

Údaje CAAM ukázali, že výroba osobných áut v januári klesla o 28 % na 1,44 milióna.

Trh v útlme:

Koronavírus prehlbuje útlm, s ktorým čínsky automobilový sektor zápasí už dlhšiu dobu. Vlani predaj áut v Číne klesol druhý rok po sebe.

Dopyt zrazilo spomaľovanie ekonomiky, ku ktorému prispel tiež obchodný spor Číny so Spojenými štátmi.

Čína je od roku 2009 najväčším automobilovým trhom na svete. Z pozície lídra odsunula USA. (čtk, reuters)

Zdieľať

Tržby z predaja hudby v USA vlani stúpli o 13 % na 11,1 miliardy dolárov, čo je najviac od roku 2006. Potiahli ich najmä streamovacie služby, ktoré sa na celkovom predaji podieľajú 80 percentami.

Tržby z predaja hudby štvrtý rok po sebe rástli dvojciferným tempom, uvádza Americká asociácia nahrávacieho priemyslu RIAA na webovej stránke.

Ako Američania počúvajú hudbu:

  • streamovacie služby (ako je Spotify): tržby 8,8 miliardy dolárov (medziročná zmena + 20 %),
  • sťahovanie hudby: 856 milióna dolárov (- 18 %), po prvý raz od roku 2006 pod miliardovou hranicou,
  • predaj kompaktných diskov: 614,5 milióna USD (- 12 %),
  • vinylové platne: 504 miliónov dolárov (+ 19 %), tržby vzrástli 14. rok po sebe na najvyššiu úroveň za viac ako 30 rokov.

Streaming za vrcholom:

Tržby streamovacích služieb zvoľnili rast z predvlaňajších 30 %. Tento trend bude zrejme pokračovať, pretože je ťažké nájsť Američana, ktorý streaming hudby ešte nevyužíva.

„Väčšina ľudí je zmierená s tým, že uvidíme spomaľovanie (rastu streamovacích služieb) v Severnej Amerike i na veľkých európskych trhoch,“ hovorí Mark Mulligan z výskumnej spoločnosti Midia Research.

Spojené štáty sú najväčším trhom s hudbou na svete. Vrchol dosiahol v roku 1999, keď tržby dosiahli 14,6 miliardy dolárov, takmer 90 % sa na nich podieľali kompaktné disky. (čtk, afp)

Zdieľať

Šéf Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny chce na 13. dôchodky použiť peniaze z rezervy. Malo by ísť o 700 miliónov eur. Vážny povedal, že „jednoducho na ďalší rok poisťovňa nepresunie toľko, ako rátala, ale menej“.

Zdieľať

PSA Group vlani zvýšila čistý zisk o 13 % na rekordných 3,2 miliardy eur. K zlepšeniu hospodárenia francúzskej automobilky prispelo znižovanie nákladov. Zarobila viac aj napriek tomu, že jej klesol predaj.

Tržby PSA stúpli o 1 % na 74,7 miliardy eur a prekonali očakávania analytikov, píše Reuters.

Celosvetový predaj automobilky sa vlani znížil o desatinu na 3,5 milióna vozidiel. Pokles odbytu kompenzoval silný predaj drahších športovoúžitkových vozidiel.

Aký je výhľad:

PSA predpokladá, že automobilový trh v Európe tento rok klesne o 3 percentá.

Finančný riaditeľ Philippe de Rovira upozornil, že zatiaľ je náročné posúdiť dosahy epidémie koronavírusu. Prevádzka tovární PSA v čínskom Wu-chane, odkiaľ sa vírus šíri, by mala byť obnovená v druhom marcovom týždni.

PSA Group vlastní značky Peugeot a Citroën, pred 3 rokmi kúpila od GM automobilku Opel-Vauxhall.

Vlani sa PSA dohodla na zlúčení s konkurentom Fiat Chrysler, ich spojením vznikne štvrtá najväčšia automobilka na svete podľa objemu predaja.

Zdieľať

Andrejovi Dankovi sa zrušenie diaľničných známok definitívne nepodarilo presadiť. Vláda na mimoriadnom rokovaní vzala tento návrh späť. Parlamentu sa v uplynulých dňoch opakovane nepodarilo odhlasovať skrátené legislatívne konanie.

Na poslednom utorkovom hlasovaní bolo prítomných len 74 poslancov. Zdržali sa poslanci z klubu Smeru aj SNS. Proti hlasovala ĽSNS, neprezentovali sa poslanci Mosta-Híd, OĽaNO, Sme rodina a väčšina nezaradených poslancov.

Poslanci sa v utorok pokúšali o návrhu hlasovať niekoľkokrát. Ani raz sa ich však neprezentoval dostatok. (tasr)

Zdieľať

Miera plodnosti v Južnej Kórei dosiahla historické minimum. Priemerný počet detí na ženu klesol na 0,92 v roku 2019 z 0,98 rok predtým. Počet novorodencov klesol na 303-tisíc, čo je najmenej od roku 1970.

Pokles nastal napriek mohutnej snahe vlády bojovať s demografickou krízou. Od roku 2006 dala Južná Kórea na podporu pôrodnosti asi 140 miliárd eur.

Agentúra Jonhap upozorňuje, že za nízkou pôrodnosťou stojí neochota Juhokórejcov vstupovať do vzťahov, do manželstva a mať deti z dôvodu obáv o budúcnosť v krajine dlhodobo zmietanej ekonomickou recesiou. Ďalším faktorom môžu byť vysoké náklady spojené s výchovou dieťaťa a vysoká cena nehnuteľností.

Experti vláde radia, aby sa v boji s krízou zamerala na zmenu sociálnych a kultúrnych štruktúr, ktoré pôrodnosť podporujú. (tasr)

Zdieľať

Andrej Svorenčík chváli, že demokratické strany si zrejme prečítali záverečnú správu revízie výdavkov na pôdohospodárstvo. „Buď sa ňou sčasti inšpirovali, alebo prišli k mnohým podobným záverom, k akým dospela revízia z dielne Inštitútu pôdohospodárskej politiky a ÚHP,“ hodnotí ich programy.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo vás v dobrom prekvapilo vo volebných programoch pred aktuálnymi parlamentnými voľbami?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime

V oblasti pôdohospodárstva ma milo prekvapilo, že prakticky všetky relevantné demokratické strany, ktoré si dali záležať na volebnom programe, si zrejme prečítali záverečnú správu revízie výdavkov na pôdohospodárstvo. Buď sa ňou sčasti inšpirovali, alebo prišli k mnohým podobným záverom, k akým dospela revízia z dielne Inštitútu pôdohospodárskej politiky a ÚHP.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Lídri opozície majú k reálnemu biznisu bližšie ako koaliční šéfovia +

  • Hlasovanie o 13. dôchodku spojilo Smer a SNS s kollárovcami, kotlebovcami a poslancami od Druckera
  • ÚVO potvrdil vysokú pokutu pre daniarov za obchádzanie súťaží
  • Firma blízka Zoroslavovi Kollárovi dostala štedrú eurofondovú injekciu
Zdieľať

Talianske úrady začali vyšetrovať prudký nárast cien hygienických masiek a dezinfekčných gélov po vypuknutí koronavírusu na severe krajiny. Cena masiek online vzrástla z centa na 10 eur, dezinfekcia zo 7 na 39 eur.

„Rozhodli sme sa začať vyšetrovanie po mediálnych správach o nezmyselných cenách týchto produktov na webových stránkach online predajcov v ostatných dvoch dňoch,“ uviedla zástupkyňa generálneho prokurátora v Miláne Tiziana Sicilianová.

Taliansko zaznamenalo najväčšie ohnisko tejto choroby v Európe. V krajine už evidujú viac ako 260 prípadov a sedem úmrtí, väčšinou na prosperujúcom severe.

Mnoho lekární uviedlo, že im došli hygienické masky a dezinfekčné prostriedky na ruky, a preto sa veľa ľudí obrátilo na webové stránky, na ktorých sa ceny zvýšili.

„Cena masiek online vzrástla z jedného centa na 10 eur a litrová fľaša dezinfekcie, ktorá sa minulý týždeň predávala za 7 eur, v pondelok stála už 39 eur,“ uviedla Sicilianová. (tasr)

Zdieľať

Ceny ropy opäť výrazne klesli, cena Brentu skĺzla k 55 USD a cena WTI k úrovni 50 USD za barel. Na trhoch totiž naďalej pretrváva nervozita zo šírenia nového koronavírusu.

Podľa analytikov je navyše možné, že ani zoskupenie OPEC+ nepristúpi začiatkom marca k ďalšiemu obmedzeniu produkcie. „Obavy z poklesu dopytu po rope vymazali všetky zisky z predchádzajúcich týždňov,“ uviedol Bob Yawger z newyorskej pobočky banky Mizuho. „Táto situácia sa tak skoro nezlepší,“ dodal.

Ceny by mohlo podporiť ďalšie obmedzenie produkcie zo strany OPEC a ich spojencov na čele s Ruskom, ktorí spoločne s OPEC-om tvoria zoskupenie OPEC+. Niektorí analytici sú však skeptickí, či producenti k ďalším obmedzeniam začiatkom marca pristúpia.

Trhy okrem toho čakajú na informácie Amerického ropného inštitútu o stave ropných zásob v USA. Ten by ich mal oznámiť v neskorších hodinách. Očakáva sa, že zásoby ropy v USA za minulý týždeň vzrástli, už piaty týždeň za sebou. (tasr)

Zdieľať

Export Británie do EÚ by mohol klesnúť o 14 %, ak sa stranám nepodarí dosiahnuť dohodu o voľnom obchode. Poukázala na to štúdia Organizácie Spojených národov.

Zavedenie ciel, ktoré by nasledovalo v prípade nedohody medzi EÚ a Britániou, výrazne obmedzí obchod. Ešte viac situáciu zhoršia takzvané necolné bariéry, ako sú dovozné kvóty, licencie a regulačné opatrenia, uviedla vo svojej štúdii Konferencia Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD).

Zvlášť negatívne dôsledky by prípadná nedohoda znamenala pre agroprodukty, potraviny a nápoje či produkty papierenského priemyslu. O niečo miernejšie dôsledky by mala na strojárstvo, kovy, chemické výrobky či textil a odevy.

Británia vystúpila z EÚ 31. januára a v najbližších dňoch sa začnú rokovania medzi Londýnom a Bruselom o podobe budúcich vzťahov. Takzvané prechodné obdobie, počas ktorého sa bude rokovať, potrvá minimálne do konca tohto roka. Britský premiér Boris Johnson však nemá záujem o jeho predĺženie.

Problémy hrozia aj krajinám EÚ, ktoré sú vysoko závislé od britského trhu. Podľa UNCTAD by napríklad v prípade nedohody vývoz Írska do Británie klesol o 10 %.

Na druhej strane, export rozvojových krajín do Británie a v menšej miere do štátov EÚ by mohol vzrásť, ak Británia nezvýši clá pre tretie krajiny, dodáva sa v štúdii UNCTAD. (tasr)

Zdieľať

Nemecký koncern Volkswagen chce zamestnať mladého klimatického aktivistu, ktorý by pomáhal rozvíjať ekologickú politiku podniku. Povedal to koncernový šéf Herbert Diess.

„Chcem prijať nejakého aktivistu. Máme toľko nápadov, ich realizácia v našej veľkej organizácii však trvá príliš dlho. Takže vnútri potrebujem niekoho skutočne agresívneho,“ uviedol Diess pre Financial Times.

Tento aktivista by mal mať priamy prístup k Diessovi aj k ďalším vedúcim pracovníkom Volkswagenu.

Výrobcovia automobilov sú v poslednom čase nútení presúvať svoju pozornosť k vozidlám s elektrickým pohonom, aby dokázali splniť sprísňujúce sa pravidlá pre emisie.

Volkswagen síce pracuje na zvyšovaní výroby elektromobilov, čelí však hnevu aktivistov, ktorí mu vyčítajú závislosť od ziskov z predaja SUV s vysokou spotrebou a nedostatočne rýchly odklon od produkcie áut so spaľovacím motorom. (čtk)

Zdieľať

Monika Budzák: Zaujímavý je nápad strany Za ľudí, aby spory o užívateľské vzťahy k pôde riešil miestny pozemkový úrad. To môže v niektorých prípadoch zabrániť drahým a dlhým súdnym sporom, upozorňuje v Paneli expertov o prekvapeniach vo volebných programoch.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo vás v dobrom prekvapilo vo volebných programoch pred aktuálnymi parlamentnými voľbami?

Monika Budzák, INESS

V oblasti pôdohospodárstva pozitívne hodnotíme to, že strany zväčša správne identifikujú problémové oblasti sektora – chýbajúca alebo nekonzistentná stratégia v dotačnej politike, chaotické pozemkové vlastníctvo a nízka pridaná hodnota poľnohospodárskej produkcie. Pri jednotlivých riešeniach sa však len málo strán vybralo cestou efektívnejšieho prerozdeľovania zdrojov a na desiatkach stranách programov sme našli pomerne málo merateľných a konkrétnych opatrení pre lepšie fungovanie sektora.

Konkrétne môžeme vyzdvihnúť nápad strany Za ľudí, ktorá navrhuje, aby spory o užívateľské vzťahy k pôde riešil v prvostupňovom konaní miestny pozemkový úrad – sporové strany predložia nájomné zmluvy a na základe nich úrad rozhodne. Zaujímavý a jedinečný návrh, ktorý by v niektorých prípadoch možno zabránil drahým a dlhým súdnym sporom. V praxi dochádza totiž k tzv. viacnásobným deklaráciám, keď farmári požiadajú o dotácie na tie isté plochy, a tým sa pozastaví čerpanie úplne, až kým sa spor nevyrieši. Tento stav niektorí farmári využívajú aj na vydieranie protistrany, ktorá je od dotácií závislá.

Jeden z najodvážnejších návrhov je zrušenie dotácií v poľnohospodárstve od strany SaS – žiadna iná strana to vo svojich programoch neuvádza, pričom dlhodobo pozorujeme, že dotačná politika výrazne deformuje konkurenčné prostredie. V ďalších bodoch však strana dodáva, že tento proces nebude jednoduchý, a preto predstavuje aj opatrenia, ktoré majú zaručiť vyššiu efektivitu vo využívaní zdrojov za súčasného stavu.

Strany sa zamerali aj na problematiku lesov, niektoré viac, iné menej podrobne. Ako jeden zo zaujímavých a tiež jedinečných návrhov vyberáme nápad koalície PS/Spolu, ktorá navrhuje rozdelenie podniku Lesy SR na 26 samostatných podnikov, aby zaručila lepšiu regionálnu kontrolu hospodárenia lesov.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať