Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Mňa si nikto nekúpi kilometrom cesty, vraví exposlanec Siete, teraz už aj splnomocnenec pre rýchlostné cesty

Igor Janckulík (vpravo) na štvorkolke Orava rescue system. Foto - TASR
Igor Janckulík (vpravo) na štvorkolke Orava rescue system. Foto – TASR

Pozval by som vás na Oravu. Keď je v stredu jarmok v Poľsku, tak neprejdete ani cez cestu, vysvetľuje nový vládny splnomocnenec pre rýchlostné cesty Igor Janckulík, prečo by sa malo stavať na severe.

V Sieti mu sľubovali miesto vládneho splnomocnenca pre rýchlostnú cestu na Orave. Prešiel spoločne s ďalšími nespokojnými okolo Andreja Hrnčiara do poslaneckého klubu strany Most-Híd. Igora Janckulíka vláda v stredu vymenovala do funkcie vládneho splnomocnenca pre všetky rýchlostné cesty, zatiaľ čo diaľnice nedostali žiadneho. V rozhovore vysvetľuje:

  • že splnomocnenecká stolička nie je predmetom obchodu s Bélom Bugárom,
  • ako začali mať starostovia obavy o svoj región, keď sa ministrom dopravy stal Árpád Érsek z juhu,
  • prečo nemajú vládneho splnomocnenca aj klasické diaľnice, ktoré sa od rýchlostných ciest líšia len tým, že sú o čosi širšie,
  • ale aj to, prečo si myslí, že by na Orave mala byť rýchlocesta, hoci sa paralelne na západ od nej stavia diaľnica.

Od štvrtka sa stávate vládnym splnomocnencom pre rýchlostné cesty. To je výsledok dohôd so stranou Most-Híd o prestupe vás a ďalších poslancov zo Siete k Bélovi Bugárovi?

Nie. V programovom vyhlásení sú spomenuté rýchlostné cesty – R2 (od Zvolena na Košice), R3 (na Orave), R4 (od Prešova na Poľsko), R7 (južný ťah od Bratislavy po Lučenec), potom prepojenie Banskej Bystrice na D1 (R1), cesty prvej triedy. Keď si bežní ľudia, starostovia a primátori tento dokument pozrú, tak sa potešia, že cez ich región povedie cesta, ktorá ekonomicky aj sociálne pomôže regiónu. Žiaľ, to je ich prvá aj posledná informácia. Nemajú sa ako dozvedieť, ako prebieha príprava cesty či výstavba.

Chcete tým povedať, že to nie je výsledok politických dohôd o vašom prestupe zo Siete do strany Most-Híd?

Po zostavení vlády mi bolo ponúknuté, či nechcem byť splnomocnencom vlády, konkrétne pre rýchlostnú cestu R3 (rýchlostná cesta na Orave cez Dolný Kubín na Poľsko – pozn. red.), pretože som stále aj ako poslanec VÚC Žilina bojoval za R3.

Takže sa budete venovať iba tejto jednej ceste?

Nie, všetkým cestám, ale dopoviem. Ja som to v tom čase odmietol, strane Sieť pripadlo ministerstvo dopravy, riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, takže som to nepovažoval za potrebné v rámci jasných programových cieľov v rámci strany. Teraz, keď sme prestúpili do klubu Most-Híd, tak moji kolegovia zo Žilinského kraja začali vystupovať na zastupiteľstve s tým, že majú veľké obavy o stavbu ciest v regióne, keďže nový minister dopravy (Árpád Érsek – pozn. red.) je zo strany Most-Híd. Mali obavu, či nebude preferovať južné trasy ciest.

Máte podobnú obavu?

Snažil som sa ich ubezpečovať, že to tak nebude, pretože južné trasy sú na stavbu slabo pripravené. Otvoril som však otázku, že by som chcel bezplatne robiť splnomocnenca pre všetky rýchlostné cesty s tým, že nebudem zasahovať do verejného obstarávania ani do trasovania ciest. Ako splnomocnenec chcem ľudí informovať, aby občan, starosta alebo primátor vedel, či sa na miestnej rýchlostnej ceste práve robí verejné obstarávanie, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, územné konanie atď. Skrátka, chcel by som byť hlavne prostredník medzi vládou a verejnosťou, teda odborníkmi z regiónu, občanmi, starostami a primátormi, aby fungovala vzájomná výmena informácií.

Prečo vám takto významne nezáleží aj na diaľniciach? Diaľnice nepotrebujú splnomocnenca?

Diaľnice sa budujú roky a rýchlostné cesty sa v tomto volebnom období prvýkrát dostali do programového vyhlásenia. Mne určite záleží aj na diaľniciach, ale taká agenda by bola už naozaj veľká. Diaľnice sú už jasne trasované, pri rýchlostných cestách však vyskakujú problémy. Napríklad ak je niekde rýchlostná cesta natrasovaná, ľudia pomaly nevedia kadiaľ, potom sa píšu petície a všetko sa zastaví. Vláda si dala do svojho programového vyhlásenia jasne, že rýchlostné cesty chce budovať. Preto to nastavenie.

Igor Janckulík. Foto - TASR
Igor Janckulík. Foto – TASR

Funkciu splnomocnenca vám sľúbil Bugár?

Nie, v žiadnom prípade. To sa otvorilo až po našom prestupe do poslaneckého klubu Most-Híd. Táto téma sa otvorila len preto, že na mňa ako na poslanca VÚC začali tlačiť starostovia aj poslanci. Pýtali sa, či sa budú vôbec stavať cesty v iných regiónoch okrem juhu. Mali obavy.

Na ministerstve sedí Tibor Šimoni vo veľmi kľúčovej pozícii. Nerozumiem, prečo to nestačí, ak sa teda bavíme o tom, že pán Hrnčiar vždy hovoril, že mu nejde o žiadny vplyv na ministerstve dopravy.

Ako som povedal, pozícia splnomocnenca je úplne iná pozícia: ja budem chodiť po regióne, stretávať sa so starostami a primátormi a tieto požiadavky, ktoré oni budú dávať a ktoré budú hlavne reálne a prospešné, budem tlačiť na vládu, aby sa presadili. Nemôže predsa vedúci služobného úradu vlády chodiť po starostoch, primátoroch a riešiť tieto veci.

Na ministerstve dopravy však budete mať kanceláriu. 

Na ministerstve dopravy bude zriadená kancelária, ale ja tam nebudem sedieť. Budem tam mať tím ľudí. Hlavne chcem túto prácu robiť preto, aby ľudia vedeli, ako postupuje príprava a výstavba rýchlostných ciest, tlmočiť ich návrhy na zlepšenie práce. Ja nie som voči nikomu zaviazaný, nič dlžný za nejakú kampaň. V týchto veciach som úplne slobodný, beriem to preto, lebo sa snažím, aby politika bola čitateľnejšia a zreteľnejšia.

Igor Matovič povedal, že ste svojho času zostali v Sieti len preto, že vám sľúbili rýchlostnú cestu na Orave.

Pán Matovič toho už narozprával… Ja som na to vtedy povedal, že ja po tej rýchlostnej ceste ani nebudem jazdiť, lebo je mimo koridoru, ktorým cestujem. Poviem na rovinu: keby som mal byť opozičný poslanec, tak by som zvažoval, že sa vzdám mandátu a odídem, pretože pre ten región a pre Slovensko by som nedokázal nič spraviť. Vidím, ako funguje opozícia, ako ťažko sa im presadzujú zmeny. Ako koaličný poslanec viem skôr niečo presadiť, hoci je to o veľkých kompromisoch.

Sieť – a tým aj jej nominanti – zaznamenala najväčší volebný úspech na Orave. Nebudete za tamojšiu rýchlocestu R3 lobovať tak významne, že ostatné regióny môžu, naopak, svoju cestu dostať neskôr? 

To určite nebude v mojej kompetencii v takej miere – stále má hlavné slovo ministerstvo dopravy a vláda a hlavne, uvedomujem si problémy vo všetkých regiónoch Slovenska. A pre úplnosť, ja som mal najviac hlasov v okrese Námestovo, tam mala Sieť aj najlepší volebný výsledok a R3 nie je v okrese Námestovo.

Ale pomôže tamojšiemu regiónu.

Nie okresu Námestovo, odkiaľ som ja. Všetci z Námestova chodia iným smerom, chodia na Dolný Kubín, takže po tej rýchlostnej ceste nepôjdu, to pomôže okresu Tvrdošín a sčasti Dolnému Kubínu pri jazde v smere na Poľsko. V okrese Námestovo máme tri hraničné priechody. Keď sa pozriete, koľko som mal hlasov v okrese Námestovo a koľko v okrese Tvrdošín, tak nemôžete povedať, že lobujem preto, lebo niečo dlhujem.

Zdroj: ndsas.sk
Zdroj – ndsas.sk

Existuje konkrétna časť R3, za ktorú budete lobovať, aby bola najskôr, pretože je najviac potrebná?

Momentálne je stavebne najlepšie pripravený úsek Tvrdošín – Nižná, má stavebné povolenie, treba len dovykupovať pozemky.

Prečo ste o nevyhnutnosti rýchlostnej cesty na Orave natoľko presvedčený, keď sa hneď vedľa stavia diaľnica D3? Po jej dokončení sa významne presmerujú aj dopravné toky na Orave. 

Ja by som vás rád pozval na Oravu – napríklad keď je v stredu jarmok v Poľsku, tak neprejdete ani cez cestu, tam je auto za autom. Preto keď sa starostovia dozvedeli, že minister dopravy je z juhu, mali trochu obavy. Žijú tam, a keď vám dennodenne kamióny chodia popod okná, tak to nie je nič príjemné. Pritom sa tam nemá stavať rýchlostná cesta v plnom profile, ale v polovičnom (namiesto štyroch pruhov bude mať dva – pozn. red).

Pýtam sa, či sa nestratí zdravý úsudok pri rozhodovaní o tom, čo treba stavať viac a čo menej, neskôr alebo vôbec, keď zasadne minister dopravy z juhu so splnomocnencom z Oravy…

Z toho nemusíte mať obavy. Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že nepreferujem osobné záležitosti regiónu. Ako poslanec Národnej rady sa snažím pomáhať aj vybavovať veci, ktoré sa týkajú celého Slovenska. Určite nebudem preferovať len Oravu – som za to, aby sa zmerala intenzita dopravy, priepustnosť ciest na Slovensku, a podľa toho sa vyhodnotilo, kde sú cesty potrebnejšie. Na Slovensku máme cesty, ktoré stáli stovky miliónov eur, ale chodí po nich pár áut.

Kedysi ste sa vyjadrili, že R3 by sa mohla stavať aj ako PPP projekt. To platí?

Jediný pripravený úsek je Tvrdošín – Nižná, je dlhý okolo 4 kilometrov a predpokladá sa, že môže stáť 80 miliónov eur. Ostatné úseky R3 ešte nie sú pripravené, to znamená, že na PPP projekty je to malá suma.

Zostanete v Národnej rade ako poslanec?

Určite zostanem. Agenda splnomocnenca sa bude prekrývať aj s mojou poslaneckou prácou, v podstate s tým, čo som robil aj doteraz. Teraz to však dostane inštitucionálny rámec, kvalitných ľudí. Nebudem ovplyvňovať obstarávanie ani trasovanie, ale budem chcieť vypomôcť každému regiónu a každej rýchlostnej ceste. Chcem zdôrazniť, že ja budem túto funkciu vykonávať bezplatne, platu za funkciu splnomocnenca sa vzdám.

Igor Janckulík (druhý zľava) v júli 2016 pri otváraní zrekonštruovaného mosta v Podbieli so štátnym tajomníkom ministerstva dopravy Viktorom Stromčekom (Smer), vtedajším ministrom dopravy Romanom Brecelym (Sieť) a žilinsklým županom Jurajom Blanárom (Smer). Foto - TASR
Igor Janckulík (druhý zľava) v júli 2016 pri otváraní zrekonštruovaného mosta v Podbieli so štátnym tajomníkom ministerstva dopravy Viktorom Stromčekom (Smer), vtedajším ministrom dopravy Romanom Brecelym (Sieť) a žilinsklým županom Jurajom Blanárom (Smer). Foto – TASR

Existuje prísľub zo strany Most-Híd, že nejaká časť R3 sa postaví?

Nie, taká dohoda nie je. Som nezávislý, oni sami dobre vedia, že v týchto veciach som úplne slobodný, nikomu nie som zaviazaný, mňa si nikto nekúpi kilometrom cesty.

Platí stále dohoda, ktorá bola ešte medzi ministrom za Sieť Romanom Brecelym a Petrom Kažimírom o tom, že aj keby čísla nevyšli tak, že R3 musíme súrne stavať, tak sa stavať bude, pretože také je politické rozhodnutie?

Pán Brecely chcel tiež spúšťať stavbu úseku Tvrdošín – Nižná, pretože ten je pripravený. Neboli na to finančné prostriedky a hlavne sa debatovalo o tom, že R3 je súbežná s D3 (s diaľnicou od Žiliny na Poľsko – pozn. red. ). Bol by tam problém s čerpaním z Európskej únie. Tak sa hľadali nejaké riešenia. Ale ubezpečujem vás, že intenzita premávky vyžaduje, aby sa rýchlostná cesta v polovičnom profile na tomto úseku postavila.

Aký je balík peňazí, ktorý vám bude zverený na novom poste?

Vyčlenia sa len financie na platy zamestnancov útvaru, ktorí mi budú pomáhať a venovať sa regiónom. Oni budú v zamestnaneckom pomere a budú normálne pracovať na úlohách, ktoré im zverím.

Vzniklo to tak, že ste prišli za pánom Bugárom s tým, že by ste chceli byť splnomocnencom a či to vie vybaviť?

Opakujem, asi mesiac po tom, ako sme vstúpili do klubu Most-Híd, začali na mňa tlačiť starostovia a primátori. Najprv som túto myšlienku povedal medzi nami piatimi, ktorí sme odišli zo Siete, a spýtal som sa, či ma vedia podporiť. Oni povedali, že je to dobrá myšlienka – potom som oslovil pána Bugára.

A on povedal, že nie je problém?

On porozmýšľal, povedal, že to nie je zlá myšlienka, že to posunie ďalej, no a udialo sa.

Dnes na DennikE.sk

Prečo je rusko-nemecký plynovod Nord Stream 2 taký kontroverzný a čo s tým

Nemecko sa ocitlo v plynovej pasci. Teraz spoločne s Washingtonom horúčkovito hľadajú riešenie, čo s projektom Nord Stream 2. Archívne foto z roku 2011 - TASR/AP
Nemecko sa ocitlo v plynovej pasci. Teraz spoločne s Washingtonom horúčkovito hľadajú riešenie, čo s projektom Nord Stream 2. Archívne foto z roku 2011 – TASR/AP

Berlín spoločne s Washingtonom horúčkovito hľadajú riešenie, čo s nemecko-ruským plynovodom Nord Stream 2. Nemecko sa totiž ocitlo po predčasnom odstavení jadrových elektrární a výraznom obmedzení uhoľných zdrojov v plynovej pasci.

Minúta po minúte

Americké akcie dnes výrazne posilnili, podporil ich pokles výnosov pri dlhopisoch. Index S&P 500 v prudko stúpol a dosiahol najsilnejší jednodňový zisk od júna. Výrazne posilnili akcie výrobcu lietadiel Boeing, ktoré si pripísali takmer 6%.

Dow Jonesov index si pripísal 1,95 percenta a uzavrel na 31 535,51 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 2,38 percenta na 3901,82 bodu a index Nasdaq Composite sa zvýšil dokonca o 3,01 % na 13 588,83 bodu.

Výnosy pri desaťročných dlhopisoch americkej vlády klesli po tom, čo sa minulý týždeň vyšplhali na ročné maximum. (reuters, čtk)

Klocok z OFZ sa bojí, že pri vyšších pandemických dávkach bude mať problém s výrobou

Ľudia začali karanténnu PN-ku využívať špekulatívne, lebo rozdiel medzi ňou a platom nie je veľký, hovorí šéf oravskej OFZ Branislav Klocok. Zvýšením dávky sa to iba zhorší, preto chce OFZ chodenie do práce nejako zatraktívniť.

Do redakcie prišla správa, podľa ktorej v oravskej hutníckej fabrike OFZ chodia do práce aj ľudia s covidom a vedia o tom aj ich nadriadení.

Nevieme naisto, či to je pravda, dôkazy nie sú. Výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok hovorí, že si také niečo nevie predstaviť a nemalo by to ani logiku. „Ak by ktorýkoľvek nadriadený pustil do práce preukázateľne chorého zamestnanca, o niekoľko dní si vyrobí ešte väčší problém,“ hovorí Klocok.

Ani šéf odborárov Michal Uhorskaj neverí, že by nadriadený nechal pracovať pozitívne testovaného a už vôbec si nemyslí, že by také niečo presadzovalo vedenie fabriky. „My by sme boli prví proti tomu,“ povedal Uhorskaj.

Čo sa deje určite

Fakt je, že OFZ má opäť problém s nedostatkom zamestnancov, keďže mnohí sú pre koronu práceneschopní. „Zhoršilo sa to minulý týždeň – vypadla nám podstatná časť zamestnancov oddelenia dopravy a počet ľudí v karanténe stále pribúda. Pokiaľ viem, boli aj firmy na dolnej Orave, ktoré pre absencie museli výrobu zastaviť,“ vraví Klocok.

Čo tiež môže byť za tým

Klocok vraví, že ľudia začali karanténne PN-ky využívať aj špekulatívne. „Rozdiel medzi príjmom v karanténnej PN a chodením do práce nie je až taký veľký,“ vysvetľuje. Navyše nikto nekontroluje, či zamestnanec, ktorý tvrdí, že prišiel do kontaktu s nakazeným, hovorí pravdu.

Špekulovanie s PN-kami sa podľa neho ešte znásobí, keďže vláda plánuje zvýšiť zamestnancom kompenzáciu príjmu, keď zostanú doma na pandemickej PN-ke. Možno bude firma nútená svojim ľuďom za prácu priplatiť.

„Ešte nevieme presne, ako bude ten príplatok vyzerať, ale, žiaľ, neostane nám asi nič iné, ako chodenie do práce pre tých, čo do práce chcú a môžu ísť, zatraktívniť.“

Obchod medzi Írskom a Británou sa výrazne prepadol, objem prepravených tovarov v januári a februári klesol medziročne o 40 %. Priama výmena Írska s európskym kontinentom stúpla o 80 %, uviedla írska vláda. Vývoj nejde iba na vrub brexitu.

Mnohé firmy koncom minulého roka v očakávaní odchodu Británie zo spoločného trhu výrazne zvýšili zásoby. Obchod naďalej obmedzuje aj pandémia.

Británia s platnosťou od 1. januára prestala byť členom colnej únie a spoločného trhu EÚ. V jej obchode s členskými krajinami vrátane Írska začali v niektorých oblastiach platiť clá. Ďalšou bariériou sú kontroly tovaru. (tasr)

Viaceré reštaurácie namietajú proti výške provízie za donášku jedál, ktoré zabezpečujú Bolt, Wolt alebo Bistro.sk. Donáškové služby si vraj ceny diktujú, provízie sa pohybujú od 25 do 40 % .

Poskytovatelia služieb však tvrdia, že aj oni majú s donáškou výdavky a na druhej strane reštauráciám časť ich nákladov šetria, píše portál finweb. hnonline.sk.

Mnohé reštaurácie pritom aktuálne nemajú na výber. Časť z nich nemá zabezpečený vlastný rozvoz, ďalšia si ho nemôže v tejto situácii dovoliť rozbiehať. Ak si však chcú udržať klientov, musia im zostať nablízku aj počas krízy. A preto sa prispôsobujú podmienkam, ktoré im Bolt, Wolt či Bistro.sk diktujú.

Pre ich neochotu rokovať o cenách sa medzi gastrohráčmi začalo šíriť, či medzi sebou firmy neuzavreli dohodu, ktorá im nedovoľuje percentá znížiť. „Nemám informácie o karteli, ale snažia sa dohadovať rovnakým spôsobom,“ uviedli pre finweb zástupcovia podniku zameraného na taliansku kuchyňu.

Protimonopolný úrad však zatiaľ žiadne podozrenia na kartel nemá. „V súčasnosti neeviduje podnet ani neuskutočňuje šetrenie súvisiace s možnou protisúťažnou dohodou spoločností poskytujúcich donáškové služby,“ povedala pre HN hovorkyňa Adriana Oľšavská. (hnonline)

Nemecké banky pomáhajú klientom ukladať si peniaze inde. Za vysoké vklady musia platiť, kým v iných krajinách EÚ môžu mať kladný úrok. Banky platia negatívny úrok za úložky v ECB, zatiaľ sa však zdráhali preniesť náklady na klientov.

Situácia sa vyostrila, keď si tradične sporiví Nemci v dôsledku pandémie, ktorá im znemožnila utrácať za návštevy reštaurácií a dovolenky, odložili do bánk ešte viac peňazí, píše The Wall Street Journal.

Najväčšie nemecké banky Deutsche Bank a Commerzbank vyberajú od vlani od nových klientov za vysoké vklady poplatok 0,5 %. Predtým boli zákaznícke úložky pre banky lacným prostriedkom financovania, teraz o ne nestoja a ponúkajú zákazníkom spôsoby, ako ich previesť inam.

Prečo sa to deje

ECB zaviedla bankám negatívny úrok na ich vklady v roku 2014. Peňažné ústavy ich však v dôsledku obáv z odlivu klientov nepremietali do zákazníckych vkladov. Niektoré začali účtovať tieto náklady firemným klientom.

Podľa porovnávacieho portálu Verivox vyberá záporný úrok od súkromných sporiteľov 237 bánk. To je o 57 viac od začiatku pandémie v marci minulého roka. Poplatky za vklady vyššie ako 25-tisíc až nad 100-tisíc eur sa pohybujú od 0,4 do 0,6 %. (čtk)

Slovenskí vinári a vinohradníci nemajú ani po roku od vypuknutia pandémie vyplatené sľúbené odškodné za povinné zatvorenie predajní, tvrdí ich zväz. Vinársky sektor je pritom jeden z najviac poškodených.

Výpadok príjmov v ňom bol v priemere až 40 %.

Situácia je podľa zväzu kritická aj preto, že sľúbené odškodné, na ktorom ministerstvo pôdohospodárstva a Pôdohospodárska platobná agentúra pracujú od júna, doteraz nebolo vyplatené.

Zväz tvrdí, že krajiny ako Francúzsko, Taliansko či Rakúsko mali odškodnenie z prvej vlny vyplatené v máji a júni.
O odškodnení počas druhého zatvorenia prevádzok sa podľa zväzu zatiaľ ani neuvažuje.

Vinári pritom nedostávajú dostatočné kompenzácie ani cez schému Prvá pomoc plus, pretože ich zamestnanci musia chodiť do práce, aby spracovali úrodu, venovali sa vinohradom, ošetrovali vyrábaný produkt, takže im zamestnávatelia musia vyplácať 100 % mzdy. Náhradu však dostávajú iba vo výške 80 % z 80 % mzdy, čiže približne 64 %. Zvyšné peniaze na výplaty si musia požičať.
Sektor má takmer 700 registrovaných vinárstiev a viac ako 26-tisíc registrovaných vinohradníkov.
Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska navrhuje, aby boli špeciálne odškodnení tí producenti, ktorí vyrábajú menej ako 400-tisíc litrov vína a dodávajú výhradne prostredníctvom HoReCa segmentu, vlastných predajní, eventov a agroturistiky za vínom. (tasr)

Výrobcovia zelenej elektriny zrejme dostanú možnosť predĺžiť si štátnu podporu o ďalších päť rokov. Podmienkou bude zníženie ceny a zachovanie výkonu zariadenia. Vyplýva to z návrhu novely zákona, ktorú ministerstvo hospodárstva dalo do pripomienkového konania.

Navrhovaná novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby rieši zníženie ročného objemu finančných nákladov predĺžením doby podpory a súčasným znížením ceny elektriny, ktorá bola výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie stanovená pri uvedení zariadenia do prevádzky, uviedol rezort v predkladacej správe. Predĺženie podpory za súčasného zníženia ceny energie bude dobrovoľné. Výrobcovia musia podľa predloženého návrhu požiadať o zníženie ceny energie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a ten zároveň prepočíta cenu elektriny na zostávajúce a predĺžené obdobie podpory.
Právo na podporu doplatkom je súčasťou tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá zohľadňuje pomernú časť nákladov na výrobu elektriny z OZE, vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla, ale napríklad aj na výrobu elektriny z domáceho uhlia.

Hoci podľa rezortu patrí TPS na Slovensku k najvyšším v EÚ, čo zvyšuje koncovú cenu elektriny najmä pre podnikateľov, nestačila v minulosti jej výška na pokrytie zmluvných záväzkov voči výrobcom.

Ministerstvo tak evidovalo ročný dlh štátu voči distribučným spoločnostiam alebo organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE) vo výške od 80 až po viac ako 100 miliónov eur.
Úlohu predložiť vláde návrh právnej úpravy, ktorým by sa znížil ročný objem finančných nákladov vynaložených na zúčtovanie podpory výroby elektrickej energie z OZE a kombinovanej výroby doplatkom, dostal rezort v decembri minulého roka.

Pokiaľ novelu schváli vláda a parlament, ráta ministerstvo hospodárstva s jej účinnosťou od začiatku júla. (tasr)

Medziročná inflácia v Nemecku vo februári stagnovala na 1,6 %, vyplýva z predbežných údajov harmonizovaných s metodikou výpočtu EÚ. Výsledok je v súlade s odhadmi analytikov.

Predbežné údaje o februárovej inflácii zverejnil štatistický úrad Destatis.

„Miera inflácie nezostane dlhodobo taká nízka ako vlani,“ povedal novinám Augsburger Allgemeine Zeitung prezident nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann.

Čo hýbe cenami

Od januára sa v Nemecku vrátila DPH na pôvodnú úroveň 19 a 7 %. Jej zníženie od júla do konca minulého roka, ktorým vláda chcela podporiť spotrebu počas pandémie, zatiaľ bránilo rastu cien rovnako ako silný prepad cien energií.

Vlani si väčšina Nemcov šetrila peniaze, pretože sa obávali krízy. Utrácaniu bránili aj zavreté obchody, reštaurácie a obmedzené možnosti cestovania, čo by sa po otvorení ekonomiky malo zmeniť.

Podľa analytika inštitútu IfW Nilsa Jannsena by vyšší dopyt mohol viesť k prechodnému zvýšeniu inflácie. (čtk, dpa)

Viaceré firmy už dnes používajú vo výrobe respirátory, komentuje tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták nové opatrenia vlády. Podľa nich by mali byť respirátory povinné v interiéroch od polovice marca.

Na trhu sú podľa Hoštáka respirátory relatívne dostupné, pri väčších objednávkach sa ceny môžu začínať pri 70 centoch a končiť niekde na úrovni 1,2 eura.

Pokiaľ to bude zabezpečovať zamestnávateľ, tak je možné, že niektorí sa obrátia na štát so žiadosťou o preplatenie,  povedal Hošták.

Väčší problém vidí v hrozbe, že ak nové opatrenia nezaberú, vláda uvažuje aj nad zatváraním výroby.

„Kľúčová otázka je, na základe čoho si my myslíme, že ak zavrieme firmy, tak sa epidemická situácia zlepší? Myslíme si, že ľudia budú sedieť doma?“ pýta sa Hošták s tým, že vo firmách sú aspoň zavedené bezpečnostné predpisy reagujúce na výskyt covidu.

Problém vidí aj v detailoch takéhoto prípadného opatrenia.

„Môžete mať aj kritickú infraštruktúru, napríklad elektráreň, ale aj ona potrebuje obsluhu, sú tam subdodávatelia, ktorí robia údržbu, servis. Keď tých odstavíme, tak odstavíme aj elektráreň,“ povedal Hošták s tým, že ďalší problém je napríklad v živočíšnej výrobe, pretože o zvieratá sa treba starať.

Eliminovať škody by podľa neho nemuselo ani skoré vysvetlenie detailov takéhoto plánu, napríklad ktoré firmy by sa mali vypínať.

Firmy podľa Hoštáka často pracujú v režime just-in-time, a to sa nedá rýchlo zmeniť. Sú často uprostred medzinárodného dodávateľského reťazca – napríklad keď firma zo Slovenska vyrába súčiastku, ktorá putuje na ďalšie spracovanie do Nemecka, a potom sa finálne zariadenie kompletizuje inde v Európe. Ani vysokú pec nemožno podľa Hoštáka rýchlo zapnúť a vypnúť.

EK chce predstaviť návrh vakcinačných pasov na uľahčenie cestovania už v letnej turistickej sezóne. Na ich základe budú môcť ľudia zaočkovaní proti covidu-19 bez testov, karantén či ďalších podmienok cestovať v rámci Únie.

Mnoho najmä juhoeurópskych štátov, ktoré sa spoliehajú na návrat turistov, volá po tom, aby EÚ čo najskôr pripravila kritériá na jednotné digitálne osvedčenie.

„Digitálny zelený pas by mal uľahčiť Európanom život. Cieľom je im postupne dať možnosť pohybovať sa po EÚ či za jej hranice – za prácou či turistikou,“ uviedla šéfka EK Ursula vod der Leyenová. Návrh podoby digitálneho dokumentu by mal byť pripravený do niekoľkých týždňov.

Aké sú pozície štátov

Na stranu juhoeurópskych krajín sa v posledných týždňoch prikláňa čoraz viac štátov. Napríklad Rakúsko oznámilo, že očkovacie pasy začne využívať a uznávať bez ohľadu na výsledok spoločnej snahy.

Časť krajín vrátane Nemecka a Francúzska zatiaľ volí opatrnejší prístup. Zdôrazňujú, že vakcinačné certifikáty na cestovanie nesmú diskriminovať ľudí, ktorí sa nemôžu alebo nechcú očkovať proti covidu-19. Pas by podľa nich mohol preukazovať napríklad aj to, kedy a s akým výsledkom bol človek naposledy testovaný.

Kontext

Turizmus tvorí desatinu ekonomickej produkcie EÚ, v prípade krajín na juhu regiónu je to niekedy až pätina. Portugalsko, ktoré v 1. polroku predsedá Únii, sa preto snaží presvedčiť o vakcinačných pasoch a ďalších stimuloch na záchranu odvetvia celú dvadsaťsedmičku. (čtk)

Obchodné reťazce sa snažia zabezpečiť dostatok respirátorov FFP2, Lidl má na najbližšie týždne objednaných niekoľko miliónov kusov, napriek tomu  podobne ako Kaufland obmedzuje maximálny počet pre jedného zákazníka.  FFP2 respirátory predáva aj Terno a Kraj. (tasr)

Prímestské autobusy SAD Lučenec budú v okresoch Revúca a Rimavská Sobota premávať v prázdninovom režime. Nepôjdu teda niektoré školské spoje. Banskobystrický kraj to zdôvodnil priveľkým počtom vodičov v karanténach.

Kraj si od dopravcu spoje objednáva a financuje. Opatrenie potrvá od 2. do 10. marca.

V súčasnosti jazdia autobusy v kraji v takzvanom posilnenom prázdninovom režime. To znamená, že nepremáva toľko spojov ako v bežný pracovný deň pred pandémiou, ale v porovnaní s prázdninami ide autobusov viac.

Okres Revúca patrí medzi najviac zasiahnuté „čierne“ okresy, Rimavská Sobota je na tom o stupeň lepšie.

Príjmy z hazardu v Macau stúpli prvý raz za 17 mesiacov, vo februári medziročne o 135 % na 915 miliónov dolárov, medzimesačne klesli. Širšiemu oživeniu bráni pretrvávajúca pandémia, ktorá obmedzuje cestovanie.

V porovnaní s januárom tržby kasín klesli o 8,9 %. Oproti vlaňajšiemu februáru, teda obdobiu pred pandémiou, boli o 71 % nižšie.

Viac o hazarde v Macau:

  • Bývalé závislé územie pod správou Portugalska je jediným miestom v Číne, kde sú legálne hazardné hry a je aj najväčším hráčskym centrom na svete.
  • Od roku 1999 je pod správou Číny a rovnako ako Hongkong má status zvláštnej správnej oblasti.
  • Vláda mala pôvodne monopol na prevádzku kasín, ten sa skončil v roku 2001. (čtk, bloomberg)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať