Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Érsek žiada posudok ceny obchvatu Prešova, no na jar chce tak či tak stavať

V Prešove sú zápchy dennou realitou. Súťaž stavbárov o obchvat krajského mesta minister nespochybňuje, prekáža mu však cena a čaká na posúdenie vplyvov na životné prostredie.

Je 356 miliónov eur za juhozápadný obchvat Prešova veľa alebo tak akurát? Spýta sa to podľa agentúry TASR minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) odborníkov z Ústavu dopravy pri Žilinskej univerzite. Suma za 7,8-kilometrový úsek pri krajskom meste, ktorá zišla zo súťaže, Bugárovho ministra znepokojuje, pretože sa za ňu bežne dá postaviť rovnako dlhý tunel. Ten však tvorí v Prešove len štvrtinu stavby.

V prepočte na kilometer žiaden úsek D1 nevyšiel tak draho ako prešovský. Napríklad úsek s najdlhším, 7,5-kilometrovým tunelom na Slovensku – Višňové –, sa práve stavia za 30 miliónov na kilometer. Juhozápadný obchvat tretieho najväčšieho slovenského mesta vychádza na 45 miliónov za kilometer.

„Aby som bol vnútorne s touto cenou stotožnený, nechám si urobiť ten prepočet cien. To bude pre mňa ako satisfakcia, aby som mohol s čistým svedomím podpísať zmluvu na jej výstavbu,“ povedal Érsek po rokovaní na Úrade Prešovského samosprávneho kraja.

Z vyjadrenia nie je jasné, či bez ohľadu na výsledok testovania minister zmluvu podpíše, alebo pre istotu chystá záložný tender kvôli úspore času, ak by odborníci zo Žiliny odhalili, že cena nesedí.

Čas je v tomto prípade podstatná položka. Prešov je dennodenne zapchatý, cesta ráno za prácou znamená kolóny, MHD mešká aj dlhšie.

Tendre trvajú na Slovensku bežne niekoľko mesiacov, aj dlhšie. Momentálne však platí, že aj keby Érsek bez debaty toleroval tunelovú cenu, stavať môže začať zrejme až najskôr na jar budúceho roka.

Národná diaľničná totiž tlačila tender a stavbu bez toho, aby mal úsek plnohodnotné posudky o vplyvoch diaľnice na životné prostredie (EIA). Ak ich nedáme dokopy, na diaľnicu neprispeje Brusel. Pri Prešove sa ráta s tým, že do nej naleje 80 percent ceny.

„Ja nespochybňujem súťaž, ktorá prebehla a nikto ju dodnes nenapadol. Čiže súťaž je ukončená, je vybratá najlepšia ponuka, ale dve veci mi prekážajú. Jedna vec je EIA, aby to nebolo platené zo štátneho rozpočtu. Pretože štátny rozpočet tam nemá ďalších 500 miliónov eur,“ povedal Érsek s tým, že mu prekáža aj vysoká cena.

Na jar, keď sa minister chystá pustiť bagre na obchvat, krajskému mestu tak či tak uľaví odovzdávka vnútromestského takzvaného malého obchvatu Prešova. Ten veľký, o ktorom hovorí Érsek, ho trasou kopíruje mimo mesta a je súčasťou D1 z Bratislavy do Košíc. Údaje inštitútu INEKO hovoria, že intenzita premávky tu bude relatívne nízka.

„Dvomi rúrami tunela na prešovskej časti D1 bude po dokončení jazdiť spolu len polovica počtu vozidiel, ktoré zvládne tunel Branisko s jednou rúrou. Premávka na jednu tunelovú rúru tak bude oproti Branisku štvrtinová,“ hovorí analytik INEKO Ján Kovalčík. Vysvetľuje, že štát príliš nerozmýšľal ani nad ďalšími možnosťami, ako mestu pomôcť. Zároveň sa už plánuje severný obchvat krajského mesta odhadom za pol miliardy eur. Čaká sa aj na to, čo povedia na riešenie pre mesto štátni analytici z tímu Hodnota za peniaze.

Ak sa nič nezmení, veľký obchvat odovzdá šoférom konzorcium okolo firiem Eurovia a Doprastav do konca roku 2020. Zákazku získali v konkurencii dvoch stavebných konzorcií, okolo firmy M-Silnice a spoločností Porr a Strabag.

Tí istí traja súťažiaci si konkurovali v paralelne prebiehajúcom tendri o stavbu obchvatu Čadce. V tomto prípade zvíťazil Strabag. Zatiaľ čo Eurovia pri Prešove bola s cenou tesne pod štátnou expertízou, ktorú zvyknú firmy v stavebných tendroch podliezť o tretinu aj viac, pri Čadci stavbári prekonali maximálne očakávania štátu o 40 miliónov eur. V oboch prípadoch sú ich ponuky blízko seba.

Jeden kilometer obchvatu Čadce tak vychádza na 42 miliónov eur. Ani o podpise tejto zmluvy z tendra, ktorý rozbehla ešte druhá vláda Roberta Fica, sa zatiaľ nerozhodlo. Na stole zostala aj ministrovi zo Siete Romanovi Brecelymu. Ten stihol podpísať zmluvu na stavbu úseku pri Košiciach, Budimír – Bidovce. To je tretí z paralelných tendrov, ktoré spustil exminister dopravy Ján Počiatek zo Smeru a vopred osekal pravdepodobnosť vysokokonkurenčnej súťaže.

pociatkove_dialnice

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Dobrá správa od ministra Krajniaka – púšťa sa do opravovania sporenia na dôchodok
  • Pomoc: Žiadosti o dotácie na nájomné môžu oddnes podávať podnikatelia z celého Slovenska, bez ohľadu na kraj
  • Železnice: Štátna ZSSK bude v lete cez víkendy jazdiť na viacerých tratiach, kde už bežne vlaky nejdú
  • Firmy: Asi 550 zamestnancov firmy Eterna v Bánovciach nad Bebravou ostane od pondelka na nútenom voľne.
  • Ochrana: Mimoriadnu vládnu ochranu pred konkurzmi získala od súdov cestovná kancelária Solvex
  • Obchod: Predaj áut v Nemecku v júni klesol medziročne o 40 % na 220-tisíc kusov
  • Financie: Miera úspor domácností v eurozóne v 1. štvrťroku stúpla na 16,9 %, najviac od roku 1999
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Arce chce pomôcť z dlhov J&T. Cenou môže byť prevzatie časti jej podielov či najlukratívnejších podnikov

Patrik Tkáč, spolumajiteľ J&T. Archívna foto – TASR
Patrik Tkáč, spolumajiteľ J&T. Archívna foto – TASR

Finančnej skupine Arca chce podľa zdrojov Denníka E pomôcť z dlhov oveľa majetnejšia skupina J&T. Nebude to zadarmo. V hre môže byť kapitálový vstup medzi spoluvlastníkov Arcy či prevzatie jej perspektívnejších podnikov.

Zdieľať

Kľúčový Doležalov konkurz polovica kandidátov spochybňuje, Kremský ho odporučí zopakovať

Kandidáti na post šéfa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, zľava Ivan Marták, Branislav Máčaj a Pavol Kukura. Vpravo predseda výboru pre hospodárske záležitosti Peter Kremský. Foto - TASR
Kandidáti na post šéfa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, zľava Ivan Marták, Branislav Máčaj a Pavol Kukura. Vpravo predseda výboru pre hospodárske záležitosti Peter Kremský. Foto – TASR

Dvaja zo štyroch kandidátov na post šéfa telekomunikačného úradu spochybňujú konkurz na ministerstve dopravy. Bývalý šéf poštového úradu Karol Achimský označil písomný test za nedôstojný a na konkurz neprišiel. Pochybnosti má aj bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj, ktorý podľa rezortu neprešiel písomným testom.

Minúta po minúte

Zdieľať

Spoločnosti British Airways, easyJet a Ryanair ukončia právny spor, ktorý viedli s britskou vládou pre povinnú dvojtýždennú karanténu. Vláda má od tohto plánu upustiť pri ľuďoch, ktorí sa vrátia z populárnych turistických destinácií, napríklad z Francúzska, Talianska či zo Španielska.

Povinná karanténa bude však stále platiť pre tých, čo pricestujú zo Spojených štátov.

Právny zástupca trojice aerolínií Tom Hickman uviedol, že zoznam krajín, pri ktorých nebude karanténa platiť, dnes zverejnia. Súhlasil s tým, že námietku v tom prípade stiahne.

Britská vláda zaviedla povinnú dvojtýždennú karanténu tých, ktorí sa vrátia zo zahraničia, od 8. júna. Rozhodnutie odôvodnila tým, že ide o nevyhnutný krok, aby sa predišlo druhej vlne pandémie. (čtk)

Zdieľať

Daimler zvažuje predaj závodu vo francúzskom Hambachu ako súčasť zmien v globálnej výrobnej sieti. Firma varovala, že v 2. štvrťroku z dôvodu reštrukturalizácie zaúčtuje mimoriadne náklady rádovo v stovkách miliónov eur.

Rozhodnutie Daimleru prichádza v období, keď automobilový priemysel bojuje s nadmernou kapacitou a prepadom dopytu po nových autách v Európe.

Daimler produkoval v Hambachu dvojsedadlové modely Smart s elektrickým a spaľovacím motorom. V roku 2017 sa tam vyrobilo vyše 80-tisíc áut.

Vlani však automobilka uviedla, že bude vyrábať novú generáciu elektrických Smartov v spoločnom podniku s Geely a presťahuje produkciu z Francúzska do Číny. Závod v Hambachu má 1 600 zamestnancov.

Výsledky Daimleru (rok 2019):

  • čistý zisk klesol takmer o dve tretiny na 2,7 miliardy eur (stiahli ho dodatočné náklady spojené s aférou okolo emisií naftových áut, vysoké investície do elektrických vozidiel a problémy s výrobou);
  • tržby stúpli o 3 % na 172,7 miliardy eur;
  • predal 2,34 milióna osobných áut Mercedes-Benz, deviaty rok za sebou rekordný počet vozidiel. (reuters, čtk)
Zdieľať

Miera úspor domácností v eurozóne v 1. štvrťroku stúpla na 16,9 %, čo je najviac od začiatku sledovania štatistiky v roku 1999. Ukazovateľ odráža podiel hrubých úspor k hrubému disponibilnému príjmu domácností.

Pravidelnú kvartálnu štatistiku o úsporách domácností zverejnil Eurostat na internetovej stránke. V záverečnom štvrťroku vlaňajška ich miera dosiahla 12,7 %.

K výrazne vyššiemu sklonu k šetreniu pomohli viaceré okolnosti. Podľa Financial Times výdavky domácností limitovali začínajúce koronavírusové reštrikcie a s nimi súvisiace obmedzenie pohybu. Ich príjmy navyše podporili vládne opatrenia na zmiernenie dosahov koronakrízy.

Eurostat uvoľnil tiež údaje o investíciách domácností, ktorých miera na rozdiel od úspor medzikvartálne klesla na 8,7 %.

Zdieľať

Akcie v Číne stúpli na 5-ročné maximum, impulzom bol najmä silný júnový rast sektora služieb. Akciový index CSI 300, ktorý sleduje obchodovanie na burzách v Šanghaji a Šen-čene, vzrástol o 1,9 % a uzavrel týždeň najvyššie od júna 2015.

Index nákupných manažérov pre čínsky sektor služieb v júni rástol najvýraznejšie za viac ako 10 rokov. K jeho zotaveniu pomohlo uvoľnenie koronavírusových reštrikcií, ktoré viedlo k zvýšeniu spotrebiteľského dopytu.

Podľa Mobeena Tahira z firmy WisdomTree čínske akcie ťažia z fiškálnej podpory vlády a menových stimulov centrálnej banky na pomoc ekonomike v koronakríze. Viac o stave hospodárstva napovedia nové údaje o nezamestnanosti, inflácii a HDP.

Index CSI 300 prekonáva americké i európske burzové indexy, od začiatku roka stúpol o 4 % a počas koronakrízy ho postihol miernejší prepad. Americký S&P tento rok stráca 3 % a paneurópsky index Stoxx 600 až 11 %. (ft)

Zdieľať

S vymáhaním dlhov od neplatičov bude po korone viac práce, hovorí šéf inkasnej agentúry Musil

V platobnej schopnosti sa vraciame k normálu, tvrdí Martin Musil, šéf asociácie inkasných spoločností, ktoré vymáhajú pohľadávky zo zmeškaných platieb. V marci a apríli asi 20 percent ich zákazníkov prestalo splácať zo dňa na deň. Teraz už pokles nie je zásadný.

Zdieľať

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis oznámil ďalšie opatrenia v hodnote približne 3,5 miliardy eur na pomoc firmám, ktoré poškodili vládne reštrikcie zavedené v súvislosti s pandémiou. Ich súčasťou bude ďalšie zmiernenie daňového zaťaženia.

Ako povedal dnes v parlamente, grécka ekonomika si počínala v 1. kvartáli lepšie než ďalšie členské krajiny eurozóny, dôsledky karanténnych opatrení sa však výrazne prejavia v 2. a 3. kvartáli. „Sme si vedomí toho, že vplyv (karanténnych opatrení vlády) na vývoj ekonomiky bude v 2. a 3. štvrťroku dramatický,“ povedal.

V auguste 2018 vystúpilo Grécko z tretieho záchranného programu a vláda verila, že v roku 2020 zaznamená ekonomika výrazný rast. Pandémia a vládne reštrikcie s cieľom zmierniť jeho šírenie však plány zrušili.

Očakáva sa, že grécka ekonomika klesne v tomto roku o 8 % až 10 %, v nasledujúcom roku však vláda očakáva zotavenie. Ako Mitsotakis dodal, hlavnou prioritou vlády je zabrániť prudkému rastu nezamestnanosti. Za 1. kvartál dosiahla nezamestnanosť v Grécku 16,2 %. (tasr)

Zdieľať

Airbus dokončil testovanie lietadla, ktoré vzlietne aj pristane bez pomoci pilota

Airbus úspešne dokončil dvojročné testovanie novej technológie autonómneho riadenia, vďaka ktorej lietadlo zvládne bez pomoci pilotov rolovať po dráhe, vzlietnuť i pristáť. Podľa firmy má technológia pilotom pomôcť, nie ich nahradiť.

Airbus testoval novú technológiu na lietadle A350. Uskutočnil celkom šesť skúšobných letov, počas ktorých zakaždým päťkrát vzlietol a pristál. Na palube boli vždy piloti a technici, píše portál Zdopravy.cz.

Podľa Airbusu mal projekt ukázať strojové využitie dát z prevádzky lietadla na jeho samotné ovládanie. Pilotom má umožniť viac sa zamerať na dôležitejšie činnosti počas letu. Výrobca uvádza, že technológia bude viesť k ďalšiemu zvýšeniu bezpečnosti premávky.

Zdieľať

Počas najbližšieho rokovania Národnej rady vystúpia v pléne slovenskí europoslanci. Hovoriť chcú o možnostiach čerpania finančných zdrojov EÚ na podporu ekonomiky Slovenska po koronakríze.

Ich vystúpenie je naplánované na 8. júla, požiadali oň v otvorenom liste, ktorý podpísalo 12 europoslancov.

Vo vyhlásení uviedli, že by sa chceli v priebehu júla dohodnúť s parlamentom, kto bude poverený vypracovaním takzvaného plánu obnovy Slovenska, ktorý je podmienkou získania eurofondov. Prioritné oblasti investície by mali byť stanovené a odkonzultované s Európskou komisiou do konca septembra.

Podľa europoslancov by peniaze mali ísť primárne do reformy školstva a zdravotníctva. Použiť by sa podľa nich mali aj na podporu vedy a výskumu, zvýšenie pripravenosti trhu práce na automatizáciu a zmeny spojené s ekológiou, ktoré zrýchlia prechod na takzvanú klimaticky neutrálnu cirkulárnu ekonomiku.

Pod vyhlásenie sa podpísali Ivan Štefanec, Vladimír Bilčík, Michal Wiezik, Peter Pollák a Miriam Lexmann z Európskej ľudovej strany (EPP), Monika Beňová, Miroslav Číž a Robert Hajšel z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D), Michal Šimečka a Martin Hojsík zo skupiny Obnovme Európu (Renew Europe), Lucia Ďuriš Nicholsonová a Eugen Jurzyca zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať