Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Érsek žiada posudok ceny obchvatu Prešova, no na jar chce tak či tak stavať

V Prešove sú zápchy dennou realitou. Súťaž stavbárov o obchvat krajského mesta minister nespochybňuje, prekáža mu však cena a čaká na posúdenie vplyvov na životné prostredie.

Je 356 miliónov eur za juhozápadný obchvat Prešova veľa alebo tak akurát? Spýta sa to podľa agentúry TASR minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) odborníkov z Ústavu dopravy pri Žilinskej univerzite. Suma za 7,8-kilometrový úsek pri krajskom meste, ktorá zišla zo súťaže, Bugárovho ministra znepokojuje, pretože sa za ňu bežne dá postaviť rovnako dlhý tunel. Ten však tvorí v Prešove len štvrtinu stavby.

V prepočte na kilometer žiaden úsek D1 nevyšiel tak draho ako prešovský. Napríklad úsek s najdlhším, 7,5-kilometrovým tunelom na Slovensku – Višňové –, sa práve stavia za 30 miliónov na kilometer. Juhozápadný obchvat tretieho najväčšieho slovenského mesta vychádza na 45 miliónov za kilometer.

„Aby som bol vnútorne s touto cenou stotožnený, nechám si urobiť ten prepočet cien. To bude pre mňa ako satisfakcia, aby som mohol s čistým svedomím podpísať zmluvu na jej výstavbu,“ povedal Érsek po rokovaní na Úrade Prešovského samosprávneho kraja.

Z vyjadrenia nie je jasné, či bez ohľadu na výsledok testovania minister zmluvu podpíše, alebo pre istotu chystá záložný tender kvôli úspore času, ak by odborníci zo Žiliny odhalili, že cena nesedí.

Čas je v tomto prípade podstatná položka. Prešov je dennodenne zapchatý, cesta ráno za prácou znamená kolóny, MHD mešká aj dlhšie.

Tendre trvajú na Slovensku bežne niekoľko mesiacov, aj dlhšie. Momentálne však platí, že aj keby Érsek bez debaty toleroval tunelovú cenu, stavať môže začať zrejme až najskôr na jar budúceho roka.

Národná diaľničná totiž tlačila tender a stavbu bez toho, aby mal úsek plnohodnotné posudky o vplyvoch diaľnice na životné prostredie (EIA). Ak ich nedáme dokopy, na diaľnicu neprispeje Brusel. Pri Prešove sa ráta s tým, že do nej naleje 80 percent ceny.

„Ja nespochybňujem súťaž, ktorá prebehla a nikto ju dodnes nenapadol. Čiže súťaž je ukončená, je vybratá najlepšia ponuka, ale dve veci mi prekážajú. Jedna vec je EIA, aby to nebolo platené zo štátneho rozpočtu. Pretože štátny rozpočet tam nemá ďalších 500 miliónov eur,“ povedal Érsek s tým, že mu prekáža aj vysoká cena.

Na jar, keď sa minister chystá pustiť bagre na obchvat, krajskému mestu tak či tak uľaví odovzdávka vnútromestského takzvaného malého obchvatu Prešova. Ten veľký, o ktorom hovorí Érsek, ho trasou kopíruje mimo mesta a je súčasťou D1 z Bratislavy do Košíc. Údaje inštitútu INEKO hovoria, že intenzita premávky tu bude relatívne nízka.

„Dvomi rúrami tunela na prešovskej časti D1 bude po dokončení jazdiť spolu len polovica počtu vozidiel, ktoré zvládne tunel Branisko s jednou rúrou. Premávka na jednu tunelovú rúru tak bude oproti Branisku štvrtinová,“ hovorí analytik INEKO Ján Kovalčík. Vysvetľuje, že štát príliš nerozmýšľal ani nad ďalšími možnosťami, ako mestu pomôcť. Zároveň sa už plánuje severný obchvat krajského mesta odhadom za pol miliardy eur. Čaká sa aj na to, čo povedia na riešenie pre mesto štátni analytici z tímu Hodnota za peniaze.

Ak sa nič nezmení, veľký obchvat odovzdá šoférom konzorcium okolo firiem Eurovia a Doprastav do konca roku 2020. Zákazku získali v konkurencii dvoch stavebných konzorcií, okolo firmy M-Silnice a spoločností Porr a Strabag.

Tí istí traja súťažiaci si konkurovali v paralelne prebiehajúcom tendri o stavbu obchvatu Čadce. V tomto prípade zvíťazil Strabag. Zatiaľ čo Eurovia pri Prešove bola s cenou tesne pod štátnou expertízou, ktorú zvyknú firmy v stavebných tendroch podliezť o tretinu aj viac, pri Čadci stavbári prekonali maximálne očakávania štátu o 40 miliónov eur. V oboch prípadoch sú ich ponuky blízko seba.

Jeden kilometer obchvatu Čadce tak vychádza na 42 miliónov eur. Ani o podpise tejto zmluvy z tendra, ktorý rozbehla ešte druhá vláda Roberta Fica, sa zatiaľ nerozhodlo. Na stole zostala aj ministrovi zo Siete Romanovi Brecelymu. Ten stihol podpísať zmluvu na stavbu úseku pri Košiciach, Budimír – Bidovce. To je tretí z paralelných tendrov, ktoré spustil exminister dopravy Ján Počiatek zo Smeru a vopred osekal pravdepodobnosť vysokokonkurenčnej súťaže.

pociatkove_dialnice

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Európska komisia schválila štátnu pomoc vo výške 3,2 miliardy eur na výskum a inováciu technológie batérií pre elektromobily v siedmich krajinách EÚ – v Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Poľsku a Švédsku.

Podpora vývoja a výroby vlastných, európskych batérií je prioritou Únie.

Očakáva sa tiež, že schválenie verejného financovania vo výške 3,2 miliardy eur odblokuje ďalších 5 miliárd eur súkromných investícií.

Ukončenie celého projektu je naplánované na rok 2031.

„Výroba batérií v Európe je pre naše hospodárstvo a spoločnosť strategicky zaujímavá z hľadiska jej potenciálu, z hľadiska čistej mobility a energie, tvorby pracovných miest, udržateľnosti a konkurencieschopnosti,“ uviedla Margrethe Vestagerová, viceprezidentka EK zodpovedná za hospodársku súťaž.

„Schválená pomoc zabezpečí, aby tento dôležitý projekt mohol pokračovať bez neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže,“ povedala.

Komisia dodala, že projekt zahŕňa „ambiciózny a riskantný“ výskum a vývoj v celom hodnotovom reťazci batérií, od ťažby a spracovania surovín a výroby pokrokových chemických materiálov cez návrh batériových článkov a modulov a ich integráciu do inteligentných systémov až po recykláciu a opätovné použitie batérií. (tasr)

Zdieľať

Čína založí novú národnú spoločnosť na prevádzku ropovodov a plynovodov. Cieľom tohto kroku je zvýšiť konkurenciu na trhu.

Dlhoočakávaná štátna spoločnosť má poskytnúť ostatným investorom na trhu spravodlivý prístup k infraštruktúre, ktorú kontrolujú najmä tri čínske štátne ropné firmy, ako uviedla agentúra Sinchua.

„Nová spoločnosť oddelí prepravu ropy a plynu od produkcie a predaja a otvorí transport tzv. tretím stranám, čo bude prínosom pre hospodársku súťaž na trhu,“ uviedla Sinchua s odvolaním sa na neidentifikovaný zdroj z priemyslu.

Očakáva sa, že nový subjekt bude riadiť väčšinu ropovodov v krajine, ktoré kontrolujú energetické giganty China National Petroleum (CNPC), Sinopec a CNOOC, a tiež niektoré podzemné zásobníky zemného plynu, ako aj niekoľko terminálov na skvapalnený zemný plyn.

Na konci roka 2018 vlastnila CNPC podiel vo výške 63 % v hlavných čínskych ropovodoch a plynovodoch, zatiaľ čo Sinopec mal pod kontrolou 31 % a CNOOC 6 %.

V samostatnej správe Sinchua v pondelok informovala o tom, že na nový subjekt bude dohliadať Štátna komisia pre dohľad a správu aktív, ktorá v ňom bude mať 40-percentný podiel.

Podľa agentúry, ktorá sa odvoláva na nemenovaný zdroj z priemyslu, tri štátne energetické giganty si rozdelia zostávajúci podiel v novej firme, pričom CNPC bude mať 30 %, Sinopec 20 % a CNOOC 10 %. (tasr)

Zdieľať

Bankový sektor na Slovensku ku koncu októbra tohto roka dosiahol zisk 558,9 milióna eur. Medziročne klesol o 14,1 milióna eur. Vyplýva to z aktuálnych štatistík Národnej banky Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Nemecký export sa v októbri nečakane zvýšil o 1,2 percenta. Priaznivé údaje prichádzajú v čase rastúcich obáv z recesie nemeckej ekonomiky. Minulý týždeň štatistici oznámili, že priemyselná produkcia v októbri prekvapujúco klesla o 1,7 %.

Analytici počítali v októbri s poklesom vývozu v priemere o 0,7 percenta, píše Reuters.

V medziročnom porovnaní nemecký export vzrástol o 1,9 percenta.

Prebytok obchodnej bilancie vzrástol podľa sezónne upravených údajov na 20,6 miliardy eur, v septembri dosiahol 19,2 miliardy eur.

Analytici predpokladali jeho zníženie na 19 miliárd eur.

Nemecko sa v 3. štvrťroku tesne vyhlo recesii, HDP sa oproti predchádzajúcim trom mesiacom zvýšil o 0,1 percenta.

V 2. kvartáli nemecká ekonomika klesla o 0,2 percenta.

K útlmu nemeckého priemyslu prispieva spomaľovanie globálneho ekonomického rastu. Situáciu zhoršuje neistota okolo brexitu a obchodná vojna Spojených štátov s Čínou.

Nemecká ekonomika vlani stúpla o 1,4 percenta, na tento rok vláda očakáva spomalenie rastu na 0,5 percenta. V budúcom roku prognózuje zrýchlenie na 1 percento.

Zdieľať

Francúzska centrálna banka očakáva spomalenie ekonomiky. Banka ponechala odhad rastu HDP krajiny v posledných troch mesiacoch 2019 na úrovni 0,2 %, čo je spomalenie po jeho zvýšení o 0,3 % v 3. štvrťroku. Z prieskumov banky tiež vyplynulo, že index podnikateľskej dôvery vo výrobnom sektore sa v októbri znížil na 97 z 98 bodov. (tasr)

Zdieľať

Tesco zvažuje ústup z Ázie. Okrem Británie a Írska by zostalo už len v strednej Európe

Tesco zvažuje odchod z Thajska a Malajzie, svojich posledných dvoch ázijských trhov. Podľa odhadu analytikov by za obe divízie dohromady mohlo utŕžiť okolo 9 miliárd dolárov. Thajsko a Malajzia generujú necelú desatinu tržieb Tesca.

Prehodnocovanie podnikania na ázijskom trhu potvrdilo Tesco na svojej webovej stránke.

Firma uvádza, že o jej budúcnosti v Thajsku a Malajzii zatiaľ nepadli žiadne rozhodnutia.

K úvahám o odchode z Ázie postrčil Tesco záujem o jeho aktíva od nemenovaných firiem.

Najväčší britský maloobchodník sa chce viac sústrediť na kľúčový domáci trh, čo opakuje už niekoľko rokov. Hryzú ho diskontné siete Aldi a Lidl aj rastúca online konkurencia.

Ak by Tesco opustilo Áziu, okrem predajní v Británii a Írsku by mu zostala v portfóliu už len stredná Európa, kde mu kazí biznis problémový poľský trh.

Aká je pozícia Tesca v Ázii:

  • má najväčšiu sieť hypermarketov v Thajsku, dohromady prevádzkuje takmer 2000 predajní, v Malajzii 74 obchodov, píše Bloomberg;
  • v oboch krajinách zamestnáva spolu zhruba 60-tisíc ľudí, uvádza BBC;
  • za finančný rok do konca februára dosiahlo tržby 4,9 miliardy libier a zisk 286 miliónov libier, čo je zhruba pätina globálneho zisku Tesca.

Ešte v októbri Tesco načrtlo plán, podľa ktorého plánovalo v Thajsku expandovať s malým formátom predajní. Videlo príležitosť na otvorenie 750 prevádzok.

Čo už predali:

V roku 2015 Tesco opustilo juhokórejský trh, od skupiny vedenej private equity firmou MBK Partners zinkasovalo 6,1 miliardy dolárov, pripomína Reuters.

Pred tromi rokmi predalo turecké aktíva pod názvom Kipa lokálnej firme Migros.

V rovnakom čase sa Tesco zbavilo siete reštaurácií Giraffe na britskom trhu, len tri roky po tom, ako ju kúpilo.

V minulosti sa stiahlo tiež zo Spojených štátov, Japonska a Číny.

Ozdravovanie biznisu:

Tesco už niekoľko rokov podstupuje proces reštrukturalizácie podnikania.

V roku 2014 ho naštartoval súčasný šéf Dave Lewis. Bolo to v období, keď sa reťazec zmietal v historických stratách a bol pod tlakom účtovného škandálu.

Lewis firmu zoštíhlil a škrtal pracovné miesta. Siahol aj po expanzii, keď kúpil za takmer 4 miliardy libier britský veľkoobchod Booker.

V októbri Lewis oznámil, že rezignuje na pozíciu výkonného šéfa Tesca.

Na budúci rok ho má nahradiť Ken Murphy, bývalý manažér amerického reťazca Walgreens Boots Alliance.

Zdieľať

Nezamestnanosť v Česku zostala v novembri na úrovni 2,6 %. Počet ľudí bez práce od októbra stúpol o 771 na 197 289, čo je zároveň najnižšia novembrová hodnota od roku 1996. (čtk)

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Na liečbu rakoviny prsníka prispeje EÚ, na Slovensku však oceňovaný startup nepochodil +

  • Saudská Arábia chce mať najdrahšiu firmu na svete, preto tlačí cenu ropy hore
  • V globálnom pohľade vyzerá stredoeurópsky export veľmi dobre
  • Mnohí oddlžení sa štátu vracajú s novými dlhmi
Zdieľať

Slovákov, ktorí nakupujú cez internet, za posledných desať rokov výrazne pribudlo. V roku 2008 zhruba 23 % ľudí, ktorí využívali internet, nakupovalo online. Aktuálne je tento podiel na úrovni 59 %.

Z najnovšieho prieskumu Slovenskej sporiteľne vyplýva, že až dve tretiny ľudí nakupujú prevažne knihy; najmenej, a to ani nie štvrtina, si objednáva prostredníctvom internetu potraviny.

Prieskum pre skupinu Erste zrealizovala spoločnosť IMAS International počas septembra tohto roka.

„Online obchody využívajú Slováci na nákup oblečenia, obuvi či rôznych doplnkov, vysoký podiel z celkových nákupov na internete má aj elektronika ako TV, počítače, tablety či smartfóny. Najmenej nakupujeme prostredníctvom internetu jedlo. Až dve tretiny Slovákov si nevie predstaviť, že by si práve jedlo objednávali online,“ povedala Lenka Buchláková, analytička banky.

Až 60 % opýtaných Slovákov nakupuje cez internet letenky alebo platí za hotel či iné cestovné položky. Napríklad Česi najčastejšie nakupujú cez internet oblečenie, obuv či rôzne doplnky (70 %), Maďari zase elektroniku (43 %). Nakupovanie kníh cez internet zaznamenalo na Slovensku najvyšší medziročný rast, a to až o vyše 15 %. V Čechách rovnako vysoký medziročný nárast zaznamenali online nákupy leteniek alebo platby za hotel či iné cestovné položky.

Podľa analytičky v porovnaní s okolitými krajinami je Slovensko jasne lídrom v nakupovaní online. Dokonca aj Rakúšania sú v tomto smere za Slovenskom. Súvisí to s tým, že Slováci radi využívajú zľavy, ktoré internetové obchody ponúkajú v porovnaní s kamennými obchodmi. Najmenej z okolitých krajín využívajú nakupovanie online Maďari – je ich len polovica z tých, ktorí sú na internete.

Aj podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat je nakupovanie online v krajinách EÚ čoraz obľúbenejšie. Spotrebitelia oceňujú jeho výhody, ako napríklad možnosť nakupovať kedykoľvek a kdekoľvek, prístup k širšej škále výrobkov a schopnosť ľahko porovnávať ceny. Až 60 % ľudí v EÚ vo veku 16 až 74 rokov nakupovalo vlani online. Ide o dvojnásobný nárast oproti roku 2008.

Hoci muži majú tendenciu nakupovať online o niečo viac ako ženy, podiel nakupujúcich online sa za posledných 10 rokov zvýšil viac medzi ženami (z 30 % v roku 2008 na 59 % v roku 2018) ako medzi mužmi (z 35 % v roku 2008 na 61 % v roku 2018).

Za posledných 10 rokov sa podiel online nakupujúcich v EÚ zvýšil vo všetkých vekových skupinách, ale najmä v prípade mladších používateľov internetu vo veku 16 až 24 rokov (zo 40 % v roku 2008 na 72% v roku 2018) a tých vo veku 25 až 34 rokov (zo 46 % v roku 2008 na 78 % v roku 2018). Najvyšší podiel ľudí, ktorí nakupovali online v predchádzajúcom roku, bol v Dánsku (84 %), vo Veľkej Británii (83 %), v Holandsku (80 %), vo Švédsku (78%) ) a v Nemecku (77 %).

(tasr)

Zdieľať

MMF sa dohodol s Ukrajinou na novom trojročnom úverovom programe vo výške 5,5 miliardy dolárov. Dohodu ešte musí schváliť vedenie fondu a členské štáty. Pôžička závisí aj od naplnenia podmienok Ukrajinou, najmä pokiaľ ide o posilnenie nezávislosti súdnictva a boj proti korupcii.

Podporu MMF považuje vláda za vyjadrenie dôvery Ukrajine.

Pôžička by mala nahradiť krátkodobý program, ktorý pomohol krajine počas náročného roka, keď sa konali prezidentské a parlamentné voľby.

MMF a západní spojenci poskytli Ukrajine po revolúcii v roku 2014 miliardy dolárov. MMF pôvodne Ukrajine sľúbil 17,5 miliardy dolárov, no dostala iba 8,7 miliardy. Úver bol v apríli 2017 zmrazený pre pomalé zavádzanie požadovaných hospodárskych reforiem, pomalý pokrok v boji proti korupcii a neochote Ukrajiny zvýšiť ceny plynu. Vlani v decembri však MMF schválil pre Ukrajinu krátkodobú úverovú pomoc vo výške 3,9 miliardy dolárov. (čtk)

Zdieľať

Vo Francúzsku pokračuje štrajk a protesty proti dôchodkovej reforme. Doprava v krajine je štrajkom ovplyvnená už štvrtý deň. Francúzska vláda dnes bude mať mimoriadne rokovanie, podľa premiéra je odhodlaná reformu presadiť.

Odborári chcú protestovať, kým vláda plány na reformu neodvolá.

Francúzska vláda chce zreformovať ťažkopádny dôchodkový systém. Zmien sa obávajú hlavne štátni zamestnanci, ktorí by prišli o viaceré výhody.

Reforma dôchodkového systému bola súčasťou Macronovho predvolebného sľubu. Francúzsky dôchodkový systém je podľa neho finančne náročný a nespravodlivý a zvýhodňuje štátnych zamestnancov.

Napríklad zamestnanci Parížskej opery alebo štátnych železníc by reformou prišli o špeciálny režim, v ktorom majú napríklad garantovaný predčasný odchod do dôchodku a môžu naň odísť o desať rokov skôr ako priemerný zamestnanec. (čtk, n)

Viac o reforme čítajte tu.

Zdieľať

V druhom pilieri je oveľa závažnejšia otázka, ako pomôcť sporiteľom, ktorí už v systéme sú a hrozia im v budúcnosti nízke dôchodky. Do väčšieho rizika by sme ich tlačiť nemali, ale čiastočne by sa strata z príliš konzervatívneho prístupu mohla znížiť upravením programového výberu pri dosiahnutí dôchodkového veku, tvrdí v Paneli expertov Branislav Žúdel.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Branislav Žúdel, ekonóm IFP

Najväčším problémom druhého piliera sú dnes príliš konzervatívne portfóliá sporiteľov, na čo upozornila už revízia výdavkov sociálnej politiky v roku 2017. Veľká väčšina majetku druhého piliera je investovaná do menej rizikových dlhopisov, čomu však zodpovedá v dlhšom horizonte aj nižší výnos.

Nie je to pritom ani tak dôsledok racionálneho rozhodnutia sporiteľov ako dôsledok nevhodnej regulácie. A hoci je možné investičnú stratégiu z vlastnej vôle jednoducho zmeniť, sporitelia tak nerobia. Finančná gramotnosť obyvateľstva je v priemere nízka a sporitelia sú pasívni.

Riešenie pre nových sporiteľov je pomerne jednoduché: napravme reguláciu a zaveďme dynamickejšiu predvolenú investičnú stratégiu.

IFP už na jar navrhlo zvoliť ako predvolenú celoživotnú stratégiu, keď si človek prvú polovicu kariéry odkladá výhradne do globálnych akciových indexov a až následne do dlhopisových fondov. Možnosť voľby vlastnej stratégie by zostala pritom zachovaná.

Oveľa závažnejšia otázka však je, ako pomôcť sporiteľom, ktorí už v systéme sú a hrozia im v budúcnosti nízke dôchodky. Mali by zariskovať a snažiť sa dobehnúť stratu agresívnejšou stratégiou?

V tomto momente by sme existujúcich sporiteľov do väčšieho rizika tlačiť nemali. Odporúčame ich aj presun do dynamickejších fondov podľa kľúča celoživotnej stratégie.

Čiastočne by sa však strata z príliš konzervatívneho prístupu mohla znížiť upravením programového výberu pri dosiahnutí dôchodkového veku. Sporitelia by si doživotnú rentu nemuseli kupovať ihneď po dosiahnutí dôchodkového veku, ale istý čas by mohli nechať investované peniaze pracovať a čerpali by z nich mesačne len obmedzenú sumu.

Osobitnú pozornosť treba venovať aj výške zakúpenej renty v životných poisťovniach. Tá by mala byť opretá o transparentný odhad dĺžky života seniorov, aby sa dala posúdiť primeranosť výšky dôchodku za nasporené peniaze.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Nápady o rozpočtovom provizóriu v roku 2020 sú scestné, uviedol minister financií Ladislav Kamenický v RTVS. Poslanec OĽaNO Eduard Heger rozpočet označil za najhorší, aký Slovensko malo.

„Nápady, aby sme mali radšej rozpočtové provizórium, považujem za absolútne scestné, čo viem aj argumentačne podložiť. Keď som preberal v máji tohto roku kreslo ministra financií, tak už v tomto období mi Národná banka Slovenska (NBS) hovorila o tom, že budeme mať deficit na úrovni 0,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ja som sa snažil doručiť v tomto roku deficit na úrovni O,68 % HDP, budúcoročný rozpočet sme nastavili na úrovni, ktorú predpokladá zákon o rozpočtových pravidlách, čiže na úrovni 0,49 % HDP. Ja si za týmto rozpočtom stojím,“ povedal Kamenický.

Podľa Hegera je schválený štátny rozpočet na rok 2020 asi najhorším rozpočtom, aký Slovensko kedy malo, a to z dvoch dôvodov. „Jednak preto, že ‚zanecháva úplne prázdnu špajzu‘ a jednak preto, že je v ňom veľa klamlivých údajov, a to najmä nadhodnotené príjmy a podhodnotené výdavky. Budúci minister financií sa na tento rozpočet nebude môcť vôbec spoľahnúť a bude ho musieť celý prepracovať,“ zdôraznil Heger.

„Ak by sa slovenské zlato aj dostalo na Slovensko, tak ho štát určite nebude používať ako prvú rezervu. Použije akékoľvek iné rezervy. Zlato by sa dalo použiť v prípade nejakých geopolitických napätí, teda keď je cena zlata najvyššia,“ poznamenal Kamenický k téme možného prevezenia slovenského zlata z Bank of England.

Slovenské zlato je podľa Hegera „zástupnou politickou témou“. „NBS nie je viazaná žiadnym uznesením Národnej rady SR. Ona urobí tak, ako uzná za vhodné. Ona sama od tejto témy ‚dáva ruky preč‘ a povedala, že (prevoz do SR) nedáva zmysel. Ak sa zlato dovezie na Slovensko, doplatia na to občania, pretože sa s ním nebude dať obchodovať, navyše ho bude treba skladovať a strážiť, čo bude stáť peniaze. V súčasnosti generuje aspoň 5 miliónov eur ročne,“ upozornil Heger.

Zvýšenie minimálneho dôchodku, keď sa zároveň rozšíri aj počet jeho poberateľov, nebude podľa Kamenického stáť diskutovaných 150 miliónov eur. „Nie je to pravda. Inštitút pre finančnú politiku prepočítal a zistil dosah na štátny rozpočet vo výške 80,5 milióna eur,“ spresnil Kamenický. Pripustil, že sa novým spôsobom výpočtu minimálneho dôchodku oslabuje princíp zásluhovosti, je to však „prosociálne opatrenie“.

Podľa Hegera majú v súčasnosti ľudia problém vyžiť aj zo zvýšených minimálnych dôchodkov. „My ako hnutie OĽaNO jasne hovoríme, že minimálne 2 miliardy eur sú vo výbere DPH (dane z pridanej hodnoty), ktoré každý rok uchádzajú. Tu by sa dalo pre ľudí urobiť omnoho viac,“ dodal opozičný poslanec NR SR Heger. (tasr, rtvs)

Zdieľať

Nedostatočná finančná gramotnosť Slovákov je obrovským problémom a zásadnou prekážkou, píše v Paneli expertov o 2. dôchodkovom pilieri guvernér NBS Peter Kažimír a dodáva, že začiatkom budúceho roka NBS spustí intenzívnu ofenzívu proti finančnej negramotnosti a bude sa aj aktívnejšie venovať vplyvu starnutia obyvateľstva na ekonomiku.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený, alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Peter Kažimír, guvernér NBS

Idea aktívnejšie investovať, a nielen si sporiť, zo svojho súčasného príjmu na dôchodok je správna a podporujem ju. Obzvlášť vo svetle pretrvávajúceho problému starnutia populácie v Európe a nízkych úrokových sadzieb, ktoré ostanú na súčasných úrovniach ešte nejaký ten čas.

Filozoficky podporujem zachovanie súkromného piliera, no treba ho zmodernizovať a vylepšiť jeho fungovanie.

Jeho dnešné nastavenie ide pod potenciál a nenapĺňa očakávania, špeciálne očakávania sporiteľov. Nedostatočná finančná gramotnosť Slovákov je obrovským problémom a zásadnou prekážkou. Ak chceme lepší, efektívnejší a výnosnejší dôchodkový systém, potrebujeme, aby ľudia viac rozumeli investovaniu, tomu, ako narábať so svojimi peniazmi.

Toto vylepšenie a modernizácia, s ktorými netreba otáľať, si zároveň vyžadujú široký politický dialóg a konsenzus. Rád by som veril, že to bude možné dosiahnuť.

Čo sa týka Národnej banky Slovenska a nášho príspevku k pozitívnej zmene… začiatkom budúceho roka spustíme intenzívnu ofenzívu proti finančnej negramotnosti a budeme sa aj aktívnejšie venovať vplyvu starnutia obyvateľstva na ekonomiku.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať