Developerský poplatok chce od januára zaviesť Bratislava aj Žilina

Mestá a obce na Slovensku môžu podľa nového zákona od januára vyberať takzvaný poplatok za rozvoj, ak si ho dovtedy schvália aj vo všeobecno-záväznom nariadení. Z krajských miest potvrdili plán ho zaviesť zatiaľ len Bratislava a Žilina.

Poplatok môže byť vo výške od 10 do 35 eur za štvorcový meter zastavanej plochy (berú sa do úvahy aj nadpodlažné plochy). Mestá ho môžu vyberať od investorov, ktorí chcú stavať nové byty alebo administratívne priestory.

Návrh nového poplatku predložili koncom minulého roka vtedajší poslanci Richard Raši a Igor Choma, ktorí sú zároveň primátormi Košíc a Žiliny (obaja zo Smeru). Choma do návrhu rýchlo presadil aj výnimku, aby poplatok neplatil pre nové domy do 150 štvorcových metrov.

Bratislava poplatok chce

O poplatok sa zasadzoval aj primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal. Bratislavskí poslanci pred týždňom schválili zmenu štatútu mesta, podľa ktorého budú poplatok za rozvoj vyberať a spravovať jednotlivé mestské časti a nie samotné mesto. Ich starostovia argumentovali tým, že sú to oni, kto vydáva stavebné povolenia, rovnako tým, že majú lepší prehľad o stavbách v lokalite, aj o tom, či napríklad nejde o zmenu stavby pred dokončením.

Z toho, čo mestské časti na poplatku vyberú, pošlú 32 percent mestu, zvyšok si nechajú. „Mestské časti, v ktorých je minimum stavebnej aktivity, nebudú mať z poplatku skoro nič,“ hovorí bratislavský mestský poslanec za Ružinov Ján Buocik (Most-Híd).

Až v decembri budú mestskí poslanci schvaľovať všeobecné záväzné nariadenie, ktorého súčasťou bude nový poplatok. V ňom sa má určiť aj výška poplatku pre jednotlivé typy budov. Nesrovnal o jeho výške rokoval so starostami mestských častí a tí sa mali zhodnúť na maximálnej výške poplatku, teda 35 eur.

V Bratislave sa za štvorcový meter novostavby platí od 1500 eur vyššie. Spomínaných 35 eur sú zhruba 2 percentá z ceny štvorcového metra. Administratívne priestory sa predávajú lacnejšie (asi za 1300 eur za štvorcový meter), ale pri nich je bežnejší prenájom (v priemere 9 eur za štvorcový meter).

„Predpokladám, že väčšina developerov bude poplatok považovať za štandardný náklad a ceny pôjdu hore,“ hovorí šéf NARKS-u Ján Palenčár. Hovorí tiež, že zo zákona nevyplýva, že ak developer uhradí poplatok za rozvoj, mesto už od neho nebude žiadať vyvolané investície.

Debata v Bratislave je teraz o tom, či by priemyselné stavby a stavby na pôdohospodársku produkciu mali mať nižší poplatok, alebo nemali.

„Problém je v tom, že výnimka by v takom prípade platila aj pre stavby určené na vlastnú administratívu, čo by sa mohlo zneužívať. Niektorí developeri by mohli presviedčať, že administratívne priestory, ktoré chcú postaviť, chcú aj sami využívať, a tým by sa poplatku vyhli,“ hovorí Buocik.

Aj Žilina chce poplatok, Nitra nie

O poplatku za rozvoj debatovali primátori krajských miest v piatok v Trenčíne. Okrem Bratislavy by ho od januára chcela vyberať aj Žilina.

Mesto v súčasnosti pripravuje znenie všeobecného záväzného nariadenia, schvaľovať sa bude v decembri. „Návrh zo strany mesta je v rozmedzí 10 až 20 eur pre jednotlivé katastre,“ povedal hovorca mesta Pavol Čorba.

Zaujímavé je, že hoci návrh pred rokom predkladal aj primátor Košíc, mesto sa zatiaľ k nemu nevyjadrilo.

V Nitre s poplatkom zatiaľ nerátajú a súvisí to s príchodom automobilky Jaguar a jej subdodávateľov. „Získať tieto prostriedky od veľkých investorov a zároveň im dávať nejaké úľavy na daniach považujem za kontraproduktívne,“ povedal pre TASR primátor Nitry Jozef Dvonč (Smer).

Výnimku dostane aj zatepľovanie

Opozičná SaS ešte v auguste navrhla, aby sa poplatok úplne zrušil, čo jej v parlamente neprešlo. SaS sa pýtala, prečo sa má poplatok hradiť už v čase stavebného konania, prečo sa má platiť aj pri zatepľovaní bytoviek a prečo majú nové domy do 150 štvorcových metrov pri jeho platení výnimku.

Gábor Gál z Mosta-Híd predložil pred pár dňami novelu, v ktorej navrhol, aby sa poplatok nevzťahoval na byty a rodinné domy, pokiaľ sa rekonštruujú. Novela prešla do druhého čítania.

„Novelu podporíme napriek tomu, že s filozofiou zákona nesúhlasíme,“ povedala poslankyňa SaS Jana Kiššová.