IT poradca z Pellegriniho tímu: O dva roky budeme vo svete jedenkrát a dosť

JURAJ BARDY sa verejnému IT venuje od roku 2009. Pracoval pre ministerstvo financií, teraz ako externý konzultant pomáha s nastavením informatizácie verejnej správy Pellegrinimu úradu. Bol pri tom, keď sa informatizácia verejnej správy stala symbolom neschopnosti štátu, teraz vysvetľuje, čo bolo v kritike prehnané a  čo oprávnené,  a prečo verí, že o dva roky budeme podstatne menej behať po úradoch ako teraz.

Prečo ste sa rozhodli pracovať pre štátne IT?

Baví ma politika, verejná správa, baví ma premýšľať o tom, ako sa vyvíja a modernizuje spoločnosť. Sú tu obrovské výzvy, kam sa môžeme vo verejnej správe posunúť. Je samozrejme veľa iných oblastí, ktoré sa dajú riešiť v IT, napríklad inteligentná doprava alebo zdravotníctvo, kde tiež vidím podobné výzvy. Pred tým, ako som robil verejné IT, som sa venoval systémom pre energetiku pre firmy ako ČEZ a podobne. Ale to ma nebavilo, lebo to zlepšovanie tam nebolo až také zjavné.

Čo hovoríte známym, keď sa vás pýtajú, prečo informatizácia verejnej správy zatiaľ nedopadla dobre a musia stále behať po úradoch?

Hovorím im, že je to stále proces. Tým, že poznáme súčasný stav, vieme, čo nefungovalo, a máme k dispozícii ďalšie eurofondy, máme  šancu to zlepšovať. Ak sa bude postupovať podľa novej národnej koncepcie, tak sa každý rok niečo viditeľne zlepší a v roku 2021 bude štát fungovať inak ako teraz. Keď sa v roku 2007 navrhoval OPIS, nevedelo sa, ako presne budú vyzerať problémy. Teraz je to jednoduchšie aj v tom, že sa môžeme učiť od krajín, kde to funguje. Vďaka Slovensko.digital aj niektorým médiám je z informatizácie verejná téma. Nepamätám si, že by sa o informatizácii takto diskutovalo pred pár rokmi, a preto to každý berie teraz serióznejšie.

Kritici hovoria o premrhanej miliarde na štátne IT. Súhlasíte s tým?

Hovoriť o premrhanej miliarde je prílišné zjednodušenie a preto s takým pohľadom nesúhlasím. Spravilo sa veľa najmä na pozadí, vytvorili sa registre, máme infraštruktúru, ústredný portál so spoločnými modulmi, niečo je použiteľné lepšie, niečo horšie. Úlohy na ďalšie dva roky smerujú k tomu, aby sa táto investícia čo najviac zhodnotila a bol z nej reálny prínos pre spoločnosť.

Spýtam sa inak. Na ministerstve financií ste pred pár rokmi písali IT štúdie na e-health, kataster a na ďalšie IT projekty. Ste spokojný s tým, ako projekty nakoniec dopadli?

Z minulosti sa treba poučiť. Napríklad myšlienka e-healthu, aby mali lekári k dispozícii čo najviac dát o pacientovi, aby robili dobré rozhodnutia, aby mal pacient transparentný prístup k svojej zdravotnej dokumentácii, to všetko sú dobré ciele, za ktorými treba ísť dovtedy, kým to nebude fungovať. Uvidíme, ako sa podarí do projektu zapojiť všetkých lekárov. No stále ako keby na mnohých projektoch chýbal posledný krok, doklepnúť to k spokojnosti všetkých používateľov. Na to ako keby nebol čas aj preto, lebo OPIS musel skončiť do konca roka 2015. Teraz ten čas máme.

V nedávno schválenej národnej koncepcii sa hovorí, ako má po novom fungovať verejné obstarávanie IT projektov. Zákazky majú byť menšie, majú sa zverejňovať dodávatelia, bolo by dobré, keby sa viac firiem zapájalo do súťaže a keby medzi nimi bolo viac malých a stredných podnikateľov. Prečo je dôležité zmeniť obstarávanie?

Štatistika ukazuje, že súťaž vždy neprebiehala. Ukázalo sa, že máme problém s riadením príliš veľkých projektov, často meškajú a nie sú v požadovanej kvalite. V zahraničí to riešili tým, že sa snažili budovať interné kapacity, snažili sa robiť menšie projekty a prinieslo to vyššiu kvalitu. Ale nie vždy to platí. Napríklad daňový informačný systém sa nedá robiť tak, že to bude veľa malých projektov, pretože dať ich všetky dokopy by bolo zase obrovským preťažením. Systém malých projektov je vhodný, keď už máme niečo vybudované a treba to len dotiahnuť.

Mali ste v minulosti pri tendroch pocit, že štát vyžadoval príliš špecifické podmienky, ktoré boli šité na mieru konkrétnych IT firiem?

Niektoré zákazky možno vykazovali charakteristiky, o ktorých hovoríte, že kritériá boli nastavené tak, že sa zužovala možnosť súťaže a boli tam bariéry voči prihláseniu sa menších firiem do súťaže. Mohlo to byť spojené s tým, že štát chcel záruky veľkých firiem, že to spravia dobre a ak nastanú problémy, že to dostanú do dobrého stavu. Nie vždy sa to potom aj tak stalo. Teraz je to nastavené tak, že je tam relatívne veľký počet očí, ktoré sa pozrú na zadania zákaziek. Obrovské nóvum je, že licencie alebo hardvér sa obstarajú centrálne do vládneho cloudu, čo zníži cenu zákaziek.

Niektoré úrady, ktoré robili veľké IT projekty v posledných rokoch, majú problém so zverejnením štúdií uskutočniteľnosti. Prečo?

V rokoch 2014 až 2016 prichádzalo nové eurofondové obdobie, vymyslel sa komplikovanejší proces, každý projekt má mať reformný zámer, štúdiu uskutočniteľnosti, zhodnotenie prínosov a nákladov, ale tento proces sa dostal do praxe iba teraz. Niektoré inštitúcie sa snažili urobiť projekt bez toho, aby prešli týmto procesom, a začali obstarávať, aj keď nemali kvalitnú štúdiu. Podľa mňa majú preto obavy ju teraz ukázať, lebo experti by k nej mohli mať výhrady. Mne sa napríklad páči, ako je na ministerstve spravodlivosti nastavená reforma registrácie obchodných spoločností alebo reforma súdneho systému, aj to, aké boli zvolené indikátory. Očakávam, že štúdia prinesie také riešenia, vďaka ktorým naozaj založenie obchodnej spoločnosti nebude trvať viac ako deň.

 

Je nasadenie a nadšenie na novom úrade pre riadenie IT väčšie, ako bolo na ministerstve financií? Robili ste v oboch tímoch, viete porovnať atmosféru.

Ja si pamätám na obdobia nadšenia aj predtým. Možno teraz je to iné v tom, že to nie je také naivné nadšenie ľudí, ktorí nevedia, do čoho idú. Oveľa ináč sa teraz v spoločnosti vníma informatizácia. Momentálne sa to považuje za jeden z najväčších problémov, rozpráva sa o tom na platforme Slovensko.digital, dosah témy je väčší a potom je to aj výzva. Záver OPIS-u bol veľmi náročný, bolo potrebné dokončiť desiatky projektov, čo si vyžadovalo riešenie veľkého počtu komplikácií. Bol tlak na to, že treba úspešne dočerpať eurofondy, čo vlastne môže byť aj v novom období, pretože tam je finančný rámec dosť striktný. Bolo vidieť únavu, lebo úspech nebol až tak na dosah.

Platí podľa vás, že úradníci boli oproti dodávateľom IT v informačnej nevýhode?

Áno, aj preto je dobré mať menšie zákazky, aby ich interní zamestnanci vedeli dobre pochopiť. Ale skúsenosť pomáha znižovať informačnú asymetriu. Mám pocit, že šikovní interní zamestnanci majú dnes lepšiu predstavu, ako reformovať úrady a kde ich posunúť ako IT dodávatelia. To, čo vedeli IT dodávatelia vymyslieť, je už do veľkej miery urobené. Pri nastavovaní nového eurofondového obdobia sa ukázalo, že veľa projektov iniciovali IT oddelenia a často im chýbal biznis vlastník, teda niekto, kto má tú službu alebo proces na starosti a dohliadal by na to. IT oddelenia nemali taký vplyv na proces a pre nich bolo jednoduchšie zelektronizovať súčasný stav, ako to celé reformovať a premýšľať nanovo.

Vládny cloud sa zatiaľ využíva málo. Napríklad Sociálna poisťovňa teraz kupuje nový IT systém aj s hardvérom. Sú úrady vôbec ochotné využívať vládny cloud?

Vládny cloud bude ďalšia systémová zmena v štátnom IT a veľa ľudí je voči tomu rezistentných. Uznesenie vlády hovorí, že je to povinnosť. Ale nie je to vec, ktorá sa dá spraviť zo dňa na deň. Zámerom úradu je, aby všetky nové projekty boli budované už vo vládnom cloude. Projekt Sociálnej poisťovne bol pripravený ešte podľa pravidiel OPISu a je aj tak nastavený. V priebehu pár týždňov sa bude o projekte diskutovať, nie je to ešte vyriešené, ako sa bude postupovať.

Bude v roku 2020 platiť pravidlo jedenkrát a dosť, teda že občan dá úradu svoje dáta iba raz a úrady si ich budú vedieť medzi sebou posunúť?

Myslím si, že áno a dokonca by to mohlo fungovať aj skôr. Národná koncepcia hovorí o konci roku 2017. Platí už legislatíva, ktorá to umožňuje, volá sa to vyhlasovanie referenčných údajov. Akonáhle je referenčný údaj vyhlásený, všetky inštitúcie majú rok na to, aby upravili svoje fungovanie a IT systém tak, aby sa k tomuto údaju dostávali cez platformu dátovej integrácie a nepožadovali ho od občanov a podnikateľov. V máji boli za referenčné údaje vyhlásené údaje z registra právnických osôb, pre ktorý je jedným z kľúčových zdrojov obchodný register. Od júna 2017 štát už nemôže chcieť od občanov alebo podnikateľov výpis z obchodného registra. Je s tým avšak spojených veľa úloh a problémov, ktoré treba vyriešiť. Ide najmä o čistotu dát, ak nie sú rovnaké a je v nich chyba, treba vymyslieť, ako to opraviť. Národná koncepcia s tým ráta a sú na to vyhradené ďalšie dva roky.

Referenčných údajov je zatiaľ málo.

Áno, je to pár údajov z daňového systému, v platforme sú informácie o nedoplatkoch v sociálnom poistení, ale ešte nemajú tento štatút, a potom je to register právnických osôb. Ale ak v ďalšom období budú tieto referenčné údaje pribúdať, bude sa to viac používať. V praxi potom budeme vidieť, že žiadosti o dáta budú oveľa jednoduchšie, lebo úradníci budú údaje automaticky hľadať v platforme a sami budú vedieť, aké údaje tam budú chýbať. Myslím si, že o dva roky už budeme žiť vo svete jedenkrát a dosť.

Keď si podnikateľ zoberie úver, bude napríklad stačiť, že banka sa pozrie do registra a zoberie si odtiaľ jeho referenčné dáta?

Spôsob prístupu pre tretie strany sa bude viac kontrolovať a budú môcť využiť menej funkcionalít ako orgány verejnej správy. Ale bolo by dobré sprístupniť údaje tak, aby ich mohli aj podnikatelia použiť na zlepšenie svojho fungovania.

Spomenuli ste, že aj IT-čkári zo Slovensko.digital pomohli zvýšiť povedomie o štátnom IT a aj vďaka nim sa zlepšila verejná kontrola. Akými nápadmi reálne štátnemu IT pomohli?

Ich nápady sú najmä koncepčné, viac ako o nejakých konkrétnych riešeniach hovoria, ako by sa to malo dobre robiť. Tlačia napríklad na to, aby sa viac ľudí mohlo vyjadriť k predloženým riešeniam. Reálne, čo robia, je ekosystém otvorených dát a otvoreného API a to je určite inšpirácia. Podľa mňa chápu, ako funguje riadenie e-governmentu v krajinách najmä anglosaského sveta a tieto myšlienky prenášajú aj do našich realít. Podobná zmena myslenia a princípov prebiehala v posledných piatich rokoch vo väčšine vyspelých krajín a oni to prvýkrát priniesli sem a to je niečo, čo je dobré.

Keď sa bavíme o národnej koncepcii, Slovensko.digital pred voľbami hovorilo, že nie všetky ich pripomienky boli zapracované, ale teraz sú s koncepciou v podstate spokojní. Je to výsledkom toho, že debata o nej bola búrlivá, ale nakoniec sa našiel kompromis, alebo toho, že sa vymenili v štátnom IT ľudia?

V lete sa systematicky pracovalo aj so Slovensko.digital, ITAS-om aj Slovenskou informatickou spoločnosťou na tom, ako čo najlepšie vylepšiť dokument. Nie každá pripomienka je dobrý nápad, ale diskusia o nich pomohla tomu, že každý lepšie pochopil, kto čo tým myslel. Veľkú zásluhu má na tom pán Cheben, ktorý v lete nastúpil na úrad ako poradca podpredsedu vlády Pellegriniho a ktorý dokázal manažovať celý proces, ako národnú koncepciu zlepšiť. Preto môžeme povedať, že o dva roky už bude zásadná zmena, lebo tak je to krok po kroku naplánované.

Nedávno bola zverejnená očakávaná IT analýza Hodnoty za peniaze. Čo si o nej myslíte?

Z analýzy vyplynulo veľa zaujímavých zistení najmä o tom, ako sú rozložené IT výdavky. Čo bude potrebné naozaj dobre vymyslieť, je časť, ako merať hodnotu verejného IT, tam sú zatiaľ na začiatku. Lepší sú v časti chápania výdavkov. Predpokladám, že to bude pravidelne objavujúca sa správa, ktorá bude mať čím ďalej tým väčšiu a väčšiu kvalitu aj na základe toho, že sa v praxi ukáže, čo a ako funguje.

V európskom IT rebríčku, ktorý porovnáva kvalitu IT služieb verejnej správy, je Slovensko v jeho spodnej časti. Napriek tomu sa spýtam, je niečo, za čo nás vo verejnom IT v Európe chvália?

Napríklad za náš prístup k otvoreným dátam. V rebríčku sme skončili na 9. mieste. Pozitívne berú aj nastavenie nového eurofondového obdobia. Ale spokojní budú, až keď to bude fungovať.

Peter Kunder z Aliancie Fair-play, ktorý s otvorenými dátami často pracuje, hovorí, že úrady často nezverejňujú kvalitné a hodnotné dáta.

Pripravuje sa akčný plán, ktorý hovorí, že ponuka dát bude výrazne narastať. V národnej koncepcii sa hovorí, že pôjde o všetky dáta s výnimkou niektorých osobných údajov, citlivých údajov a utajovaných skutočností. Áno, treba krok po kroku zvyšovať kvalitu a ponuku takýchto dát. Takáto kritika je dobrá, lebo poukazuje na to, ktoré ďalšie dáta by bolo treba zverejniť možno prioritne.

Pokiaľ ide o európske porovnania, pamätám si dve veci – jednak to, že v rámci regiónu môže byť popri Estónsku pre nás IT vzorom Poľsko. Druhá vec je, že Švédsko je krajina, ktorá inak vníma informatizáciu ako ďalšie krajiny.

Najmä vyspelé krajiny sa inak dívajú na úlohu Európskej komisie. Informatizáciu verejnej správy chápu ako svoju oblasť, v ktorej fungujú lepšie a sami si to vedia dobre nastaviť. Slovensko má tú výhodu, že je oveľa viac pokorné, pokiaľ ide o nápady, ako zlepšiť svoje fungovanie. Rôzny postoj krajín je do veľkej miery daný tým, ako tam funguje verejná správa. Nemyslím si však, že nápad, že je potrebné sa vzájomne koordinovať a prepájať systémy, je zlý. Nakoniec sa konsenzus v prípade akčného plánu pre e-government dosiahol medzi všetkými krajinami.

V čom môže byť Poľsko pre nás IT vzorom?

Videl som ich verziu nášho slovensko.sk pre občanov, tam sa to nazýva obywatel.gov.pl. Keď to prezentovali, hovorili, že pre nich bolo najväčším cieľom dosiahnuť, aby občania na stránku nemuseli ani chodiť, ale aby sa cez vyhľadávač hneď dostali na konkrétnu službu a jej riešenie. Veľkú pozornosť venovali aj  zjednodušeniu textov. Tím lingvistov dostal zadanie, koľko slov môže mať popis životnej situácie, a oni to dávali do ľudskej reči. Potom to testovali na skutočných ľuďoch, ako sa na stránke orientujú, ako sú spokojní so službou a ako je pre nich dobré to vyplniť. Tento príklad je podľa mňa perfektný pre portál slovensko.sk, ktorý má problém s tým, aby bol užívateľsky zrozumiteľný.

Aký nápad zo zahraničia by sme mohli ešte skúsiť, aby nás to posunulo ďalej?

Veľmi dobrou vecou je služba moje dáta, čo je nový trend. Ide o to, aby štát sprístupnil občanovi alebo podnikateľovi údaje, ktoré o ňom eviduje. Občan po prihlásení vidí, aké platí dane, aké má nehnuteľnosti, vidí tam všetko ako v internet bankingu. Je to niečo, čo treba určite skúsiť. V tom je ďaleko Fínsko, Estónsko. Bolo by dobré, aby sme aj počas budúceho roku identifikovali pár často používaných životných situácií, dobre ich nastavili, využili služby, ktoré sú, a spravili navigáciu, ako založiť firmu.

Pomáhali ste s projektom e-healthu v Kosove. Funguje to tam?

Systém funguje a teraz je dôležité, aby ho lekári používali. Ale je to postavené na úplne iných princípoch ako u nás. Rozdiel je v tom, že tam nemali žiadne počítače a v cloude sa spravilo jedno centrálne riešenie na všetky potreby. Celý informačný systém spolu s počítačmi v kanceláriách nestál ani 3 milióny eur. Dôvod je aj ten, že sa nakúpil hotový systém, ktorý sa len upravil, neprogramovalo sa to celé nanovo. Zatiaľ funguje pilotný projekt v Prištine.