Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Mýtny tender a kauza CT by sa už zopakovať nemali. Poslanci schválili protischránkový zákon

Lucia Žitňanská. Foto N – Tomáš Benedikovič
Lucia Žitňanská. Foto N – Tomáš Benedikovič

Obchod so štátom bude len pre firmy, ktoré odtaja svojich majiteľov. Zákon proti schránkam vylepšili aj opozičné návrhy. Hlasovalo zaň 121 poslancov.

Ak chce štát účinne bojovať so schránkami, nestačí ich zákonom prinútiť len k tomu, aby formálne ukázali svojho majiteľa. Zmysel to bude mať len vtedy, ak sa odhalí naozaj ten, kto zo ziskov profituje. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) takúto ambíciu mala a poslanci jej protischránkový zákon dnes odobrili. Príklady ako z mýtneho tendra (SkyToll), či piešťanského CT (Medical Group) by už mali byť minulosťou. Štát by mal vedieť, kde skončia jeho peniaze.

„Tak, ako sme pri zverejňovaní zmlúv odkryli, aký biznis štát robí, tak pri protischránkovom zákone odkrývame, s kým tento biznis štát robí,“ hovorí ministerka. Ak bude chcieť niekto informácie tajiť alebo klamať, budú mu hroziť prísne sankcie. Zákon začne platiť od budúceho roka.

Návrh získal v parlamente 121 hlasov, prešli aj pozmeňovacie návrhy opozície.

Žitňanská hovorí o štyroch princípoch, na ktorých zákon stojí. My k nim pridávame aj možné riziká, vďaka ktorým môže v praxi zlyhať a schránky dokážu naďalej skrývať majiteľov.

Nový verejný register majiteľov firiem

Ak chce firma obchodovať so štátom, bude sa zapisovať do takzvaného registra partnerov verejného sektora. Nepôjde len o tých, ktorí sa budú uchádzať o peniaze zo štátneho, ale aj z obecného rozpočtu. Platiť to bude aj na peniaze zo štátnych fondov, zo štátnych, z obecných spoločností.

V tomto registri bude musieť firma podrobne opísať, kto ju vlastní, riadi, respektíve má z nej akékoľvek zisky.

Foto N - Tomáš Benedikovič
foto N – Tomáš Benedikovič

Počas rokovania v parlamente poslanci cez pozmeňujúce návrhy tento okruh rozšírili aj na dcéry a vnučky firiem, ktoré vlastní štát alebo obec. A hoci definícia verejného sektora je široká, ostávajú aj výnimky. Týkať sa budú firiem, ktorých zákazka je nižšia ako 100-tisíc eur alebo 250-tisíc eur opakovane.

Register by sa nemal týkať ani neziskových organizácií, ktoré poberajú dotácie, ide napríklad o hospice a domovy sociálnych služieb.

Poslanec Miroslav Beblavý presadil, aby sa výnimka pre neziskový sektor zúžila, a to pre tie organizácie, ktoré budú uchádzačom vo verejnom obstarávaní a generujú zisk. Partnerom sa teda stanú aj neziskovky, ktoré budú nadobúdať majetok alebo majetkové práva nad 100-tisíc eur.

Naopak, poslanec SNS Tibor Bernaťák výnimku rozšíril. Jeho pozmeňujúcim návrhom poslanci schválili, aby sa register netýkal rámcových dohôd na služby, ktoré s obstarávateľom uzatvárajú výlučne dvaja alebo viacerí uchádzači ako fyzické osoby.

Nepôjde len o verejné obstarávania

Podstatou takzvaného protischránkového zákona nie je len samotný register, ale to, na aké obchody by sa mal vzťahovať. Žitňanská hovorí o tom, že pôjde o „všetky situácie, keď štát ide do vzťahu so súkromným sektorom“.

Nepôjde teda len o verejné obstarávania, pretože tak by sa stal absolútne zbytočným. Zákon sa vzťahuje na všetky formy nakladania s verejnými peniazmi, teda aj predaja majetku, prijímania peňazí z eurofondov, ale aj uplatňovania si pohľadávok voči štátu.

Vzťahovať sa má aj na používanie peňazí zo zdravotného poistenia. Aj v tejto časti Beblavý uspel, a tak sa prísne podmienky na obchodovanie rozšíria aj pre majiteľov banských oprávnení, podnikanie v energetike, či pri výbere diaľničného mýta a platieb za diaľničné známky. Táto zmena by sa teda mala týkať aj víťaza mýtneho tendra.

Verejná kontrola

Pôvodné obavy vzbudzoval zákon preto, lebo ministerka od začiatku nepočítala s tým, že by štát vopred preveril informácie zapísané v registri. „Štát dnes nemá kapacitu preveriť také množstvo firiem. Musel by ju kompletne vybudovať, čo by bolo aj drahé, aj neefektívne, zároveň treba povedať, že neviem o tom, že iné štáty na svete by takúto kapacitu dodnes vybudovanú mali,“ argumentovala Žitňanská pred poslancami. 

Ministerka sa preto spolieha na to, že firmy sa vyvarujú klamlivých zápisov pod hrozbou pokút. Tie by sa pritom netýkali len firiem, či ich štatutárov, ale aj oprávnených osôb, ktoré jediné môžu podávať návrh na zapísanie partnera do registra. Môže to byť len advokát, banka, daňový poradca alebo audítor. Keďže register bude verejný, podnet na nepravdivé údaje v ňom môže dať ktokoľvek.

Poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová navrhla, aby zamestnanca partnera verejného sektora zákon chránil, ako je to napríklad v prípade ohlasovateľov korupcie. Žitňanská to považovala za dobrý nápad a presadila aj medzi koaličnými partnermi, aby hlasovali za.

Hodnovernosť informácií v registri bude musieť dokazovať firma, nie podávateľ podnetu. Kontrolu bude pritom vykonávať žilinský okresný súd, pod ktorý bude celý register spadať. Je otázne, či ako jediný súd túto agendu a preverovanie podnetov zvládne.

Prísne pokuty

Partnerov verejného sektora by od klamania mali odrádzať hrozivo vyzerajúce pokuty. Tá najvyššia je, že by prišli o celý možný zisk z obchodu, ktorý sa vďaka chybným údajom v registri napokon neudial. Ďalšou hrozbou je výmaz zo samotného registra. Menšie sankcie sú od 10-tisíc do 1 milióna eur.

Žitňanská počíta aj s pokutami pre štatutárov zapísaných firiem, a to do 100-tisíc eur. Pokuty sa týkajú i oprávnených osôb, ktoré sú zodpovedné za zapísanie do registra. Aj ony by mali platiť za klamstvá od 10-tisíc do 100-tisíc eur.

Dnes na DennikE.sk

Mičovský v piatok nečakane vyhodil svojho vyvoleného lesníka a určite tým potešil drevárov

Minister Ján Mičovský vymenoval Mateja Vigodu za riaditeľa lesov v marci, v novembri ho už odvolal. Foto – N/Tomáš Benedikovič a TASR
Minister Ján Mičovský vymenoval Mateja Vigodu za riaditeľa lesov v marci, v novembri ho už odvolal. Foto – N/Tomáš Benedikovič a TASR

Bývalého generálneho riaditeľa štátnych Lesov SR Mateja Vigodu kritizovali najmä tuzemskí drevári. V piatok ho náhle odvolal minister pôdohospodárstva Mičovský. Drevárom prekážalo, že v rámci čistenia zoznamu odberateľov štátneho dreva od priekupníkov začal v lete preverovať aj zmluvy lesov so spracovateľskými firmami.

Heger chce zdaniť vývoz ziskov na platenie jácht v daňových rajoch, Sulík ho varuje, že poškodí aj poctivých

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Sulík žiada Hegera, aby prerobil zmenu zákona o zdaňovaní príjmov v zahraničí, inak SaS v utorok nemusí podporiť veľkú novelu zákona o dani z príjmov. Minister financií chce zmenu, ktorá by postihla oligarchov, ktorí vyvážajú zisky do daňových rajov. Sulík mu odkazuje, že je za, ale že návrh zmeny zákona je napísaný tak, že postihne aj slušných.

Minúta po minúte

Ján Mičovský odmietol, že Mateja Vigodu odvolal z postu šéfa Lesov SR v dôsledku tlakov z drevárskeho biznisu. Potvrdil, že súčasťou nového manažmentu bude aj bývalý riaditeľ podniku z čias druhej vlády Mikuláša Dzurindu Karol Vinš.

Na dnešnej tlačovej konferencii minister pôdohospodárstva uviedol, že Vigodu viackrát upozorňoval na potrebu zdynamizovania transformácie podniku, no bohužiaľ sa to vraj nestalo. Navyše sa podľa Mičovského Vigoda obklopoval aj „závadovými“ ľuďmi, ktorí nemohli priniesť do podniku želanú zmenu.

Zároveň však minister odvolanému lídrovi podniku ponúkol, že ak má záujem, môže v štátnych lesoch zostať pracovať aj ďalej.

Minister potvrdil aj skoršie informácie Denníka E, že do nového vedenia podniku by sa mal dostať aj bývalý generálny riaditeľ Lesov SR z čias druhej vlády Mikuláša Dzurindu Karol Vinš. Nevidí žiadny problém ani v tom, že Vinš do podniku prejde z postu prezidenta Zväzu spracovateľov dreva SR.

„Každý sme donedávna niekde boli, ale túto svoju predchádzajúcu pozíciu, samozrejme, opustí, ak by mal prísť do Lesov SR,“ povedal Mičovský. Hovorí, že Vinšovi verí, lebo raz už transformáciu podniku zvládol. Počas Vinšovho pôsobenia pred takmer 20 rokmi Lesy SR naozaj boli vo vôbec najlepšej kondícii. Stabilizoval ich ekonomiku a zvýšil v nich aj transparentnosť.

Podľa informácií Denníka E Vinš v podniku prevezme post dočasne povereného šéfa obchodu a ekonomiky.

Minister tiež vysvetľoval, prečo aktuálne poveril vedením Lesov SR z postu ich dočasného generálneho riaditeľa Tomáša Čuku, ktorý doteraz viedol levický odštepný závod. „Je to skúsený lesník, ktorý sa osvedčil aj pri ochrane majetku štátneho podniku voči vplyvnej nitrianskej skupine,“ uviedol bez ďalšieho spresnenia.

Takýmto označením politici už dlhšie označujú nitriansku podnikateľskú skupinu bödörovcov a práve tá sa už dlhšie zaujíma aj o poľovné revíry.

Minister pripomenul, že na nového generálneho riaditeľa Lesov SR ešte prebehne v blízkom čase aj riadne výberové konanie. Naznačil aj možnosť hľadania nového šéfa v cudzine.

Vakcína proti covidu-19 americkej Moderny má podľa úplných výsledkov testov účinnosť vyše 94 %, ťažkým prípadom dokonca predišla stopercentne. Štúdia neukázala žiadne vážne vedľajšie účinky. Firma sa ešte dnes chystá požiadať regulačné úrady v USA a EÚ o schválenie mimoriadneho nasadenia látky.

Vakcína Moderna by tak po látke spoločnosti Pfizer mohla byť druhou, ktorá dostane povolenie amerických úradov ešte tento rok. Pfizer podal žiadosť pred desiatimi dňami. Nezávislí poradcovia majú oznámiť svoje odporúčania týkajúce sa vakcíny Pfizeru 10. decembra, k vakcíne Moderny zasadnú o týždeň neskôr.

„Domnievame sa, že máme vakcínu s veľmi vysokou účinnosťou. Očakávame, že budeme hrať zásadnú úlohu pri otáčaní pandémie k lepšiemu,“ uviedol výskumný šéf Moderny Tal Zaks.

Moderna chce okrem FDA požiadať o mimoriadne povolenie aj európskeho regulátora EMA, ktorý už začal analyzovať niektoré dáta o jej vakcíne.

Aké výhody má vakcína Moderny

Nový údaj o účinnosti je o štyri desatiny percenta nižší než hodnota, ktorú Moderna uviedla v polovici novembra s odkazom na predbežné výsledky. Podľa Zaksa ide o nepodstatný štatistický rozdiel.

Látka Moderny má oproti prípravku Pfizeru výhodu v tom, že nemusí byť skladovaná pri extrémne nízkych teplotách, preto ju bude jednoduchšie distribuovať k pacientom. Účinnosť nestráca ani pri teplotách, ktoré sú v bežných domácich mrazničkách.

Čo vyšlo v testoch

Moderna testovala vakcínu na 30-tisíc ľuďoch, časti z nich podala iba neúčinnú látku, takzvané placebo. Covidom-19 ochorelo počas testov celkovo 196 osôb, z nich 185 v skupine s placebom a zvyšných 11 bolo medzi očkovanými.

V prípade 30 ľudí sa rozvinula ťažká forma covidu-19. Všetci boli zo skupiny, ktorá dostala neúčinnú látku. Podľa Moderny má teda vakcína stopercentnú účinnosť pri predchádzaní ťažkej forme ochorenia.

Ani konečné výsledky neukázali závažné vedľajšie účinky látky. K najčastejším patrili únava, bolesť v mieste aplikácie vakcíny či bolesti hlavy alebo svalov. Všetky efekty sú však len krátkodobé. Niektorým ľuďom látka spôsobila príznaky podobné chrípke.

Moderna tvrdí, že do konca roka by mohla mať v USA vyrobených 20 miliónov dávok, čo stačí na očkovanie 10 miliónov ľudí. EK minulý týždeň schválila kontrakt s Modernou na nákup 160 miliónov dávok vakcíny. (čtk, bloomberg, reuters, cnbc)

Koncern PKN Orlen plánuje v najbližších desiatich rokoch investovať vyše 30 miliárd eur. Chce sa menej venovať spracovaniu ropy a viac sa zamerať na produkciu energie z obnoviteľných zdrojov.

PKN už v septembri uviedla, že do 30 rokov chce byť klimaticky neutrálnou, aj keď Poľsko je jediným členom EÚ, ktorý sa nepripojil k úniovému záväzku dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Klimatická neutralita znamená, že podnik nebude produkovať žiadne emisie skleníkových plynov, a ak áno, tak ich bude vyvažovať. Napríklad tak, že zabezpečí výsadbu stromov.

Z plánov PKN Orlen:

  • Do roku 2030 chce mať zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s kapacitou 2,5 gigawattu. Väčšinu by mali tvoriť veterné elektrárne v Baltickom mori.
  • Do desiatich rokov má v pláne zraziť emisie rafinérskych a petrochemických aktivít o 20 %, v prípade energetických činností o 33 %.

PKN Orlen predvlani plne ovládla Unipetrol, najväčšiu rafinérsku a petrochemickú firmu v Česku. Unipetrol prevádzkuje čerpačky Benzina, s ktorými expandoval aj na slovenský trh. (čtk, reuters, e)

SaS predstaví svoj plán obnovy tento týždeň, povedal na online konferencii Euractivu Slovensko o dekarbonizácii slovenskej ekonomiky minister hospodárstva Richard Sulík. Do pripravovaného plánu obnovy chce strana presadiť jeden až dva veľké projekty, ktoré prinesú výrazné zníženie emisií.

Čoho by sa mali týkať spomínané veľké projekty, Sulík nespresnil.

Slovensko, podobne ako ostatné krajiny EÚ, musí do roku 2030 znížiť produkciu oxidu uhličitého (CO2) o 55 %, čo je približne 11 miliónov ton. Ostatné potrebné zníženie emisií chce minister docieliť prostredníctvom súťaží.

Pri menších projektoch by mala byť súťažným kritériom najnižšia cena za pokles emisií o jednu tonu CO2. Tieto súťaže by mali podľa šéfa rezortu hospodárstva pokračovať až dovtedy, kým projekty nepokryjú požadované zníženie emisií o 55 %.

Podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič pripomenul, že 37 % percent z finančného balíka plánu obnovy by malo ísť práve na zelené projekty. Problémom podľa neho nebude, paradoxne, nedostatok zdrojov, ale možný nedostatok kvalitných projektov.

Základom rastu využívania obnoviteľných zdrojov je podľa Šefčoviča obnova elektrických sietí a ich digitalizácia. Druhým kľúčovým sektorom je podľa eurokomisára elektromobilita a ďalším rozvoj výroby a využívanie vodíka. Podľa Šefčoviča bude EK akceptovať nielen výrobu takzvaného zeleného vodíka z obnoviteľných zdrojov energie, ale aj „modrého vodíka“ vyrobeného s pomocou prebytkovej elektrickej energie, napríklad z jadrových elektrární.

Beata Javorcik z Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) vidí vo výraznom znížení emisií do roku 2030, ku ktorému sa zaviazala EÚ, rozvojové šance aj pre slovenské firmy. Investície do ekológie a zníženie produkcie CO2 v Európskej únii si vyžiadajú importné uhlíkové clá na výrobky z krajín s vyššou environmentálnou stopou. Zaujímavejšie preto podľa nej budú investície vnútri EÚ.

Druhou šancou pre firmy bude tlak EK na zníženie závislosti od Číny. Slovensko môže byť jednou z krajín, ktorá bude časť dovozu nahrádzať. (tasr)

S&P Global prevezme za 44 miliárd dolárov firmu IHS Markit, transakcia spojí dvoch najväčších poskytovateľov finančných informácií pre Wall Street. Podľa Reuters ide o najväčšiu fúziu v tomto roku, uskutoční sa formou výmeny akcií.

S&P Global vlastní okrem iného ratingovú agentúru S&P Global Ratings, poskytuje aj informácie z kapitálových a komoditných trhov po celom svete.

Aktivity IHS Markit siahajú od predaja dát o automobilovom a IT sektore až po vydávanie časopisov o vojenských a firemných záležitostiach Jane’s Defence Weekly.

Viac podrobností:

  • Akcionári S&P Global budú mať v zlúčenej firme podiel 67,75 %, držiteľom akcií IHS Markit pripadne 32,25 %.
  • IHS Markit vznikla v roku 2016, keď americká spoločnosť IHS kúpila britskú Markit.
  • Trhová hodnota IHS Markit so sídlom v Londýne sa pohybuje okolo 37 miliárd dolárov, kapitalizácia S&P dosahuje 82 miliárd dolárov.

Správa je znamením, že firmy zrýchľujú akvizície, pretože vďaka vývoju vakcíny proti covidu-19 nazerajú do budúcnosti s optimizmom.

Transakciu pravdepodobne prísne preskúmajú orgány na kontrolu hospodárskej súťaže, pretože trh s finančnými informáciami je veľmi konkurenčný. (čtk, reuters)

Dočasným šéfom Pôdohospodárskej platobnej agentúry bude na najbližšie dva-tri týždne doterajší riaditeľ vnútornej kontroly Jaroslav Jánoš. V agentúre na poste šéfa končí Tibor Guniš. Minister Mičovský avizuje výberové rozhovory, ktoré by mali byť aj online a prostredníctvom ktorých vyberie nového šéfa agentúry.

Z vedenia štátnych lesov odchádza výrobno-technický riaditeľ Eduard Apfel, odôvodnil to aj odvolaním riaditeľa Mateja Vigodu, píšu Aktuality.sk. Vigodu v piatok nečakane stiahol minister pôdohospodárstva Ján Mičovský.

Apfel podľa Aktualít.sk uvádza aj druhý dôvod – očakávaný nástup Karola Vinša na post obchodno-ekonomického riaditeľa, ktorého označil za zástupcu drevárskej loby. Vinš viedol Lesy SR za vlády Mikuláša Dzurindu, neskôr stál na čele Zväzu spracovateľov dreva.

Portál navyše upozorňuje, že výberové konanie na obchodno-ekonomického riaditeľa vyhral iný kandidát.

Odchádzajúceho Apfela potvrdili vo funkcii len minulý týždeň, poverený viesť úsek bol od augusta.

Mičovský bude mať o zmenách vo vedení Lesov SR tlačovú konferenciu o 13.00.

Britské firmy nebudú môcť inštalovať do 5G sietí nové zariadenia Huawei od septembra budúceho roka, oznámila vláda. Krajina sa už dlhšie snaží vylúčiť čínsku firmu z budovania 5G, pretože ju považuje za bezpečnostné riziko.

Britská vláda už v júli nariadila, aby operátori do konca roka 2027 odstránili zo sietí už využívané komponenty Huawei. Minister Oliver Dowden, ktorý má na starosti aj digitalizáciu, uviedol, že sa usiluje o to, aby v 5G sieťach nefigurovali rizikoví dodávatelia.

Nový termín je kratší, než sa očakávalo. Možnosť ponechať si zatiaľ staršie vybavenie od Huawei však zostáva. Británia pripravuje nový zákon o telekomunikáciách, ktorý má dať vláde väčšie právomoci voči firmám. (čtk, bbc)

Globálny trh so smartfónmi by sa mal vo 4. štvrťroku vrátiť k rastu. Podľa prognózy výskumnej firmy IDC ich celosvetové dodávky stúpnu o 2,4 %, v celom budúcom roku sa zvýšia o 4,4 %.

„Spotrebitelia (…) napriek pokračujúcim uzáverám a ekonomickým obavám presúvajú bežné výdavky z vecí, ako sú cestovanie, stravovanie mimo domova a zábava, k veciam, ako je spotrebná elektronika. Smartfóny z tohto presunu ťažia,“ uviedol Ryan Reith z IDC.

V 3. štvrťroku sa medziročný pokles globálnych dodávok smartfónov spomalil na 1,3 % zo 16 % v 2. kvartáli. Vedúcu pozíciu na trhu získal späť Samsung, Huawei sa vrátil na druhú priečku. (čtk, idc)

Poslanci banskobystrického krajského zastupiteľstva vzhľadom na pandémiu predĺžili termín na podávanie žiadostí o dotácie. Väčšina žiadateľov teda bude mať čas do konca roka.

Z pôvodného termínu 30. novembra sa predĺžil termín do konca roka väčšine žiadateľov – okrem časti, ktorá sa týka dotácií marketingovej podpory regionálnych značiek a regionálnych producentov.

Menia sa aj termíny na rozdelenie dotácií, na ktoré majú komisie čas najneskôr do 15. apríla 2021. Posúva sa aj termín na vyúčtovanie dotácií pridelených na tento rok – do 15. januára 2021.

Výpadok tržieb v dôsledku pandémie môže dostať koncom roka do nesolventnosti 8,6 % podnikov, budúci rok ich môže byť podľa Národnej banky Slovenska v lepšom prípade takmer 12 %. Už to podľa nej nebudú len podniky, ktoré boli v horšej kondícii aj pred krízou, padať môžu aj doteraz zdravšie firmy.

Gazprom sa v 3. štvrťroku prepadol do straty v prepočte 2,8 miliardy eur, pred rokom hospodáril s čistým ziskom 2,3 miliardy eur. Podľa firmy je za zhoršením výsledkov pokles kurzu ruskej meny, klesli jej aj tržby.

Straty v súvislosti s poklesom kurzu rubľa zasiahli aj ďalšie ruské firmy, ktoré si zobrali úver v cudzích menách. Ruská mena sa oslabila najmä z dôvodou pandémie.

V prípade Gazpromu čistá strata súvisiaca s menovými pohybmi v 3. štvrťroku dosiahla 5,1 miliardy eur. Pred rokom podniku hrali menové výkyvy do karát a mal z nich zisk.

Gazprom má najväčšie zásoby zemného plynu na svete a monopol na jeho vývoz z Ruska prostredníctvom plynovodov. Je kľúčovým dodávateľom plynu do mnohých európskych krajín vrátane Slovenska. Kontrolu nad firmou má Kremeľ. (čtk, reuters)

Škoda Auto sa podľa jej šéfa Thomasa Schäfera musí vrátiť do triedy cenovo dostupnejších áut. Druhá Dacia však z českej automobilky nebude. Pri každom modeli v ponuke chce pridať cenovo atraktívnu a pre bežného zákazníka dostupnú verziu.

„Dacia z nás nebude, nedá sa ani očakávať, že by sme prichádzali na trh s malými, lacnými vozidlami,“ povedal Schäfer v rozhovore s Hospodářskými novinami.

V koncerne VW, pod ktorý Škoda patrí, nie je podľa jeho šéfa Herberta Diessa v súčasnosti značka, ktorá by konkurovala lacnejším kórejským alebo francúzskym automobilkám. Schäfer s ním súhlasí.

Najneskôr do roku 2023 teda automobilka príde s plánom na dostupnejšie autá. Jeho súčasťou je aj pokračovanie vývoja a výroby Škody Fabie vo verzii kombi, o ktorej konci sa špekulovalo.

O presune Superbu do Bratislavy

Schäfer je rád, že plány na presun výroby Superbu vyvrcholili rozhodnutím v prospech Slovenska. „Dnes sa nám zdá, že než mať továreň ďaleko v Turecku je lepšie vyrábať automobily v podstate za humnami u našich slovenských susedov pri zabezpečení pracovných miest a súčasného dodávateľského reťazca,“ uviedol Schäfer.

V roku 2023, keď sa Superb presunie na Slovensko, bude podľa neho Škoda rásť minimálne o 50-tisíc vyrobených áut za rok. Zameria sa viac na základné verzie jednotlivých modelov. (čtk)

ABN Amro do roku 2024 prepustí 3-tisíc ľudí, čo je zhruba 15 % zamestnancov. Holandská banka čelí dlhotrvajúcej kríze v odvetví a nízkym úrokovým sadzbám. Chce sa sústrediť na ziskové podnikanie v Holandsku a severozápadnej Európe.

ABN Amro je jednou z troch najväčších bánk v Holandsku, pracuje pre ňu 19-tisíc ľudí. Plánuje znížiť ročné náklady o 700 miliónov na 4,7 miliardy eur.

Banku v roku 2008 zachraňovala holandská vláda, odvety zrušila tisícky pracovných miest podobne ako iné európske banky. Koncom roka 2012 v ABN Amro pracovalo na plný úväzok 23-tisíc ľudí, pred finančnou krízou v roku 2008 ich bolo 30-tisíc.

ABN Amro vyšetrujú nemecké úrady pre podozrenie, že mohla byť zapojená do daňových únikov a podvodných obchodov v súvislosti s nárokom na dividendu. (čtk, reuters)

Aktivita v čínskych továrňach v novembri rástla najrýchlejšie za tri roky, robustný bol aj rast v sektore služieb. Pozitívne dáta naznačujú, že čínska ekonomika by sa mohla ako prvá na svete úplne zotaviť z koronakrízy.

Oficiálny index nákupných manažérov (PMI) pre spracovateľský sektor stúpol v novembri na 52,1 bodu z októbrových 51,4 bodu. Ocitol sa tak najvyššie od septembra 2017. Analytici očakávali miernejší rast.

Vysoký PMI naznačuje, že rast čínskej ekonomiky vo 4. kvartáli by mohol byť solídny. Analytici banky Nomura očakávajú zrýchlenie tempa na 5,1 % zo 4,9 % v 3. štvrťroku. (čtk, reuters)

Podiel firiem v Nemecku, ktoré využili kurzarbeit, sa v novembri zvýšil na 28 % z októbrových 24,8 %. Ukázali to údaje mníchovského inštitútu pre výskum hospodárstva (Ifo), do ktorého sa zapojilo asi 7000 spoločností.

Program podpory zamestnanosti, známy ako kurzarbeit, umožňuje zamestnávateľom skrátiť zamestnancom pracovný čas alebo ich nechať doma počas hospodárskeho poklesu. Jeho cieľom je zabrániť okamžitým šokom vedúcim k hromadnej nezamestnanosti. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať