Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Mýtny tender a kauza CT by sa už zopakovať nemali. Poslanci schválili protischránkový zákon

Lucia Žitňanská. Foto N – Tomáš Benedikovič
Lucia Žitňanská. Foto N – Tomáš Benedikovič

Obchod so štátom bude len pre firmy, ktoré odtaja svojich majiteľov. Zákon proti schránkam vylepšili aj opozičné návrhy. Hlasovalo zaň 121 poslancov.

Ak chce štát účinne bojovať so schránkami, nestačí ich zákonom prinútiť len k tomu, aby formálne ukázali svojho majiteľa. Zmysel to bude mať len vtedy, ak sa odhalí naozaj ten, kto zo ziskov profituje. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) takúto ambíciu mala a poslanci jej protischránkový zákon dnes odobrili. Príklady ako z mýtneho tendra (SkyToll), či piešťanského CT (Medical Group) by už mali byť minulosťou. Štát by mal vedieť, kde skončia jeho peniaze.

„Tak, ako sme pri zverejňovaní zmlúv odkryli, aký biznis štát robí, tak pri protischránkovom zákone odkrývame, s kým tento biznis štát robí,“ hovorí ministerka. Ak bude chcieť niekto informácie tajiť alebo klamať, budú mu hroziť prísne sankcie. Zákon začne platiť od budúceho roka.

Návrh získal v parlamente 121 hlasov, prešli aj pozmeňovacie návrhy opozície.

Žitňanská hovorí o štyroch princípoch, na ktorých zákon stojí. My k nim pridávame aj možné riziká, vďaka ktorým môže v praxi zlyhať a schránky dokážu naďalej skrývať majiteľov.

Nový verejný register majiteľov firiem

Ak chce firma obchodovať so štátom, bude sa zapisovať do takzvaného registra partnerov verejného sektora. Nepôjde len o tých, ktorí sa budú uchádzať o peniaze zo štátneho, ale aj z obecného rozpočtu. Platiť to bude aj na peniaze zo štátnych fondov, zo štátnych, z obecných spoločností.

V tomto registri bude musieť firma podrobne opísať, kto ju vlastní, riadi, respektíve má z nej akékoľvek zisky.

Foto N - Tomáš Benedikovič
foto N – Tomáš Benedikovič

Počas rokovania v parlamente poslanci cez pozmeňujúce návrhy tento okruh rozšírili aj na dcéry a vnučky firiem, ktoré vlastní štát alebo obec. A hoci definícia verejného sektora je široká, ostávajú aj výnimky. Týkať sa budú firiem, ktorých zákazka je nižšia ako 100-tisíc eur alebo 250-tisíc eur opakovane.

Register by sa nemal týkať ani neziskových organizácií, ktoré poberajú dotácie, ide napríklad o hospice a domovy sociálnych služieb.

Poslanec Miroslav Beblavý presadil, aby sa výnimka pre neziskový sektor zúžila, a to pre tie organizácie, ktoré budú uchádzačom vo verejnom obstarávaní a generujú zisk. Partnerom sa teda stanú aj neziskovky, ktoré budú nadobúdať majetok alebo majetkové práva nad 100-tisíc eur.

Naopak, poslanec SNS Tibor Bernaťák výnimku rozšíril. Jeho pozmeňujúcim návrhom poslanci schválili, aby sa register netýkal rámcových dohôd na služby, ktoré s obstarávateľom uzatvárajú výlučne dvaja alebo viacerí uchádzači ako fyzické osoby.

Nepôjde len o verejné obstarávania

Podstatou takzvaného protischránkového zákona nie je len samotný register, ale to, na aké obchody by sa mal vzťahovať. Žitňanská hovorí o tom, že pôjde o „všetky situácie, keď štát ide do vzťahu so súkromným sektorom“.

Nepôjde teda len o verejné obstarávania, pretože tak by sa stal absolútne zbytočným. Zákon sa vzťahuje na všetky formy nakladania s verejnými peniazmi, teda aj predaja majetku, prijímania peňazí z eurofondov, ale aj uplatňovania si pohľadávok voči štátu.

Vzťahovať sa má aj na používanie peňazí zo zdravotného poistenia. Aj v tejto časti Beblavý uspel, a tak sa prísne podmienky na obchodovanie rozšíria aj pre majiteľov banských oprávnení, podnikanie v energetike, či pri výbere diaľničného mýta a platieb za diaľničné známky. Táto zmena by sa teda mala týkať aj víťaza mýtneho tendra.

Verejná kontrola

Pôvodné obavy vzbudzoval zákon preto, lebo ministerka od začiatku nepočítala s tým, že by štát vopred preveril informácie zapísané v registri. „Štát dnes nemá kapacitu preveriť také množstvo firiem. Musel by ju kompletne vybudovať, čo by bolo aj drahé, aj neefektívne, zároveň treba povedať, že neviem o tom, že iné štáty na svete by takúto kapacitu dodnes vybudovanú mali,“ argumentovala Žitňanská pred poslancami. 

Ministerka sa preto spolieha na to, že firmy sa vyvarujú klamlivých zápisov pod hrozbou pokút. Tie by sa pritom netýkali len firiem, či ich štatutárov, ale aj oprávnených osôb, ktoré jediné môžu podávať návrh na zapísanie partnera do registra. Môže to byť len advokát, banka, daňový poradca alebo audítor. Keďže register bude verejný, podnet na nepravdivé údaje v ňom môže dať ktokoľvek.

Poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová navrhla, aby zamestnanca partnera verejného sektora zákon chránil, ako je to napríklad v prípade ohlasovateľov korupcie. Žitňanská to považovala za dobrý nápad a presadila aj medzi koaličnými partnermi, aby hlasovali za.

Hodnovernosť informácií v registri bude musieť dokazovať firma, nie podávateľ podnetu. Kontrolu bude pritom vykonávať žilinský okresný súd, pod ktorý bude celý register spadať. Je otázne, či ako jediný súd túto agendu a preverovanie podnetov zvládne.

Prísne pokuty

Partnerov verejného sektora by od klamania mali odrádzať hrozivo vyzerajúce pokuty. Tá najvyššia je, že by prišli o celý možný zisk z obchodu, ktorý sa vďaka chybným údajom v registri napokon neudial. Ďalšou hrozbou je výmaz zo samotného registra. Menšie sankcie sú od 10-tisíc do 1 milióna eur.

Žitňanská počíta aj s pokutami pre štatutárov zapísaných firiem, a to do 100-tisíc eur. Pokuty sa týkajú i oprávnených osôb, ktoré sú zodpovedné za zapísanie do registra. Aj ony by mali platiť za klamstvá od 10-tisíc do 100-tisíc eur.

Dnes na DennikE.sk

Ján Budaj: Matovičove komunikačné chyby neškodia štátu a aj prezidentka polarizuje

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Predsedovia koaličných strán podľa Jána Budaja súhlasili so zákazom spaľovania zahraničného jadrového odpadu na Slovensku „Najradšej by som to ukončil ústavným zákonom,“ dodáva s tým, že môže byť pripravený do niekoľkých týždňov.

Chcem hypotéku: Dostanem v banke 90 % hypotéku? Môžu mi ponúknuť na ten istý byt či dom výrazne inú hypotéku?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Banky stále poskytujú 90-percentné hypotéky, no nezíska ich každý a môžu si účtovať prirážky, hovoria odborníci pre Denník E. Šesť expertov odpovedá aj na otázku, ako rozdielne môžu banky posudzovať rovnakú nehnuteľnosť.

Minúta po minúte

Prímestské autobusy v Košickom kraji budú od pondelka jazdiť v obmedzenom režime. Zmeny sa dotknú spolu 833 spojov na 130 linkách.

Prímestské autobusy tak už nebudú premávať v doterajšom prázdninovom režime, ale podľa upraveného cestovného poriadku, informoval Úrad Košického samosprávneho kraja (KSK). Zmeny v cestovných poriadkoch sú zverejňované na stránkach dopravcov a na www.cp.sk.

Dopravný výkon sa zníži zo súčasného rozsahu približne 460 000 kilometrov týždenne o zhruba 62 000 kilometrov. Zmeny boli spracované na základe aktuálneho počtu prepravených osôb v jednotlivých autobusových spojoch. Obmedzené budú nevyužívané a veľmi málo využívané spoje.

Na výraznom znížení počtu cestujúcich sa prejavili sprísnené opatrenia na obmedzenie mobility obyvateľov, ktoré vzhľadom na pandemickú situáciu prijal ústredný krízový štáb. Kraj ako objednávateľ v spolupráci so zmluvnými dopravcami eurobus a Arriva Michalovce preto upravuje rozsah dopravných služieb.

„V maximálnej možnej miere sa snažíme zabezpečovať dopravnú obslužnosť aj v časoch pandémie a lockdownu, keď mobilitu obyvateľov obmedzujú hygienicko-epidemiologické opatrenia. Treba však povedať, že počet cestujúcich v prímestskej autobusovej doprave v Košickom kraji vlani klesol o 40 percent, čo pre dopravcov znamená výpadok v tržbách takmer 4,2 milióna eur. Situáciu priebežne vyhodnocujeme a prispôsobujeme aktuálnemu počtu prepravených obyvateľov,“ povedal predseda KSK Rastislav Trnka.

Kraj nevylučuje ďalšie menšie úpravy rozsahu dopravných služieb tak, aby bola prioritne zabezpečená doprava pre zamestnancov kritickej infraštruktúry, najmä zdravotníkov. Autobusy dopravcov eurobus a Arriva Michalovce pritom premávajú nielen na území Košického, ale i Prešovského kraja.

V Michalovciach od pondelka otvoria pre cestujúcich novú autobusovú stanicu. Autobusy tak už nebudú premávať z nástupíšť mestskej hromadnej dopravy, ale budú presmerované na nástupištia nového terminálu. (tasr)

Finančným riaditeľom Dopravného podniku Bratislava by sa mal stať Andrej Zigmund. Na online výberovom konaní uspel spomedzi štyroch uchádzačov.

Informovala o tom hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová. „Na základe všetkých zhromaždených materiálov, vystúpení uchádzačov, hodnotenia a následného hlasovania komisia odporúča primátorovi na pozíciu chief financial officer (CFO) DPB, za člena predstavenstva zodpovedného za finančnú oblasť Dopravného podniku Bratislava, Andreja Zigmunda,“ skonštatovala Rajčanová. (tasr)

Spolupracovníci vlády či ministrov nebudú môcť brať dotácie, ako sa to stalo v prípade premiérovho poradcu Kalinského; zmení sa preto zákon. Ľudia z vedenia OĽaNO sa na tom dohodli dnes, povedal minister obrany Jaroslav Naď. (markíza)

Ďalšie obchody by sa mohli otvoriť od 8. februára, ak prejdeme na covid automat a počet pozitívnych testov bude menej ako 5000, zopakoval Marek Krajčí. Tvrdí, že ďalšie uvoľňovanie je možné, ak by sme sa dostali do kontinuálneho pretestovávania, najmä obyvateľov, ktorí sa budú viac pohybovať a prichádzať do kontaktu s ďalšími ľuďmi. (ta3)

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo testovanie do soboty večera 2604 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem v jeho areáli. Pozitívnych bolo 22 ľudí, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,84 %.

Reklamné stavby by sa mohli povoľovať len na dobu určitú, najviac na tri roky. Obce by mohli po novom iniciovať odstránenie nelegálnych reklamných stavieb, ktoré nie sú na jej pozemkoch, ale sú v území obce. Vyplýva to z návrhu novely stavebného zákona, ktorý do parlamentu predložili poslanci zo Za ľudí a SaS.

Zvýšiť by sa mohli aj pokuty za nedodržiavanie zákona. Poslanci tak chcú dosiahnuť znižovanie vizuálneho smogu.

V súčasnosti sa môžu reklamné stavby povoľovať aj na dobu neurčitú. Povolenie na dobu určitú podľa poslancov zabezpečí, že mestá a obce budú môcť periodicky prehodnocovať umiestňovanie reklamných stavieb na ich územiach.

„V prípade, že zdôvodnia, že ich množstvo je neúnosné, môžu na túto skutočnosť poukázať pri predlžovaní doby trvania reklamnej stavby,“ skonštatovali v dôvodovej správe návrhu.

Ak vlastník nepožiada o predĺženie trvania reklamnej stavby alebo sa stavebný úrad rozhodne ju nepredĺžiť, po novom by ju musel vlastník odstrániť do 30 dní. Ak by tak neurobil, mal by zaplatiť pokutu 1350 eur. Poslanci tiež navrhujú sprísniť pokuty za stavbu bez ohlásenia. Zo súčasných 150 až 450 eur by sa mohla zvýšiť na 450 až 1350 eur.

Podľa súčasnej legislatívy môžu iniciovať odstránenie nelegálnej reklamnej stavby len vlastníci alebo prenajímalitelia pozemkov, na ktorých tieto stavby stoja. Po novom by mohla iniciovať odstránenie aj obec, na ktorej území sa stavby nachádzajú.

V prípade nahlásenia nelegálnej reklamnej stavby, čiže postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez ohlásenia by stavebný úrad mal získať povinnosť do 30 dní vydať súhlas s odstránením stavby.

Vlastník pozemku či obec by tak mohla odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka stavby. Povolenia pre reklamné stavby vydané na dobu neurčitú by sa mohli po novom obmedziť na tri roky, trvali by teda len do 30. apríla 2024. Nová legislatíva by v prípade schválenia mohla byť účinná od 1. mája tohto roka. (tasr)

V Česku otvorili stovky reštaurácií a barov na protest proti opatreniam. Podniky sú súčasťou iniciatívy Chcípl PES (protiepidemický systém ČR). Podľa organizátorov nie je cieľom protestu na pandémii zarábať, ale prežiť. Tiež chcú založiť politické hnutie Otvoríme Česko.

Účasť na akcii ohlásili reštaurácie z Prahy, Teplíc, Ústí nad Labem, Brna, Kladna či okresu Jihlava, pričom sa k protestu pripojili stovky podnikov. Hromadné akcie, pri ktorých by sa zišli tisíce ľudí ako 10. januára na pražskom Staromestskom námestí, však iniciatíva nechystá.

Hovorca pražského magistrátu Vít Hofman povedal, že otvoreným reštauráciám a podnikom hrozí za porušenie pravidiel pokuta do výšky 20 000 českých korún (765 eur).

Iniciatíva Chcípl PES odmieta podmienku, v súlade s ktorou musia žiadatelia o dotáciu z programu vlády s názvom „Covid Gastro – Uzavreté prevádzky“ uviesť, že nikdy neporušili vládne nariadenie.

Zástupcovia iniciatívy oznámili, že chcú založiť politické hnutie Otevřeme Česko – Chcípl PES. Reštaurácie by sa podľa nich mali stať politickými bunkami a zostať tak otvorené, keďže podľa iniciatívy majú politické rokovania v rámci epidemiologických reštrikcií výnimku. (tasr, novinky)

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo do piatka večera testovanie na covid-19 2177 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem. Pozitívnych testov bolo 17, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,78 %.

Testovanie v priestoroch automobilky pokračuje aj v sobotu a v nasledujúcich dňoch. V prípade potreby potrvá do utorka 26. januára.

Nová spoločnosť Stellantis vznikla spojením skupiny Fiat Chrysler Automobiles FCA a skupiny Groupe PSA, ktorej súčasťou je aj trnavská automobilka.

Koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry Slovakia Travel, vzniknúť by mohla do 1. apríla 2021. Podmienkou na vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu je ešte súhlas rezortu financií.

Potvrdil to hovorca ministerstva dopravy a výstavby Ivan Rudolf. „Môžeme potvrdiť, že koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu Slovakia Travel, jej vznik je však v zmysle zákona podmienený súhlasom Ministerstva financií (MF) SR. Tento finálny akt ešte nenastal a je nutnou podmienkou vzniku spoločnosti,“ priblížil Rudolf.

Od agentúry si rezort dopravy sľubuje oživenie cestovného ruchu po pandémii ochorenia covid-19, konkurencieschopnosť na zdrojových trhoch, ktorými sú pre SR susedné krajiny, ale aj zvýšenie podielu na HDP národného hospodárstva, podporu regiónov a odstraňovanie regionálnych disparít či podporu rozvoja turistickej infraštruktúry.

Projekt a návrh na vznik organizácie počíta so zriadením samostatnej príspevkovej organizácie podľa vzoru väčšiny funkčných organizácií tohto typu na porovnateľných trhoch, napríklad v Českej republike.

Jej pôsobnosť bude priamo naviazaná na už existujúce regionálne štruktúry, ktorými sú OOCR a KOCR (oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu).

Cieľom je pracovať s exaktnými analytickými dátami z regiónov, analyzovať ich a prinášať konkrétne riešenia na skvalitnenie cestovného ruchu na Slovensku, a to aj s prínosmi pre národné hospodárstvo.

„Sme jediná krajina, ktorá má regionálne štruktúry, ale nemáme nad nimi strešnú organizáciu. Založením Slovakia Travel vytvoríme uzatvorený celok,“ podotkol prednedávnom hovorca ministerstva dopravy.

Podľa ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina) je dôležité, aby agentúra vznikla práve v tomto roku, keď sa očakáva oživenie. „Keď nevznikne Slovakia Travel a nepomôžeme cestovnému ruchu v roku 2021, tak už nemusíme pomáhať vôbec,“ upozornil pred časom na sociálnej sieti. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať