Mýtny tender a kauza CT by sa už zopakovať nemali. Poslanci schválili protischránkový zákon

Ak chce štát účinne bojovať so schránkami, nestačí ich zákonom prinútiť len k tomu, aby formálne ukázali svojho majiteľa. Zmysel to bude mať len vtedy, ak sa odhalí naozaj ten, kto zo ziskov profituje. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) takúto ambíciu mala a poslanci jej protischránkový zákon dnes odobrili. Príklady ako z mýtneho tendra (SkyToll), či piešťanského CT (Medical Group) by už mali byť minulosťou. Štát by mal vedieť, kde skončia jeho peniaze.

„Tak, ako sme pri zverejňovaní zmlúv odkryli, aký biznis štát robí, tak pri protischránkovom zákone odkrývame, s kým tento biznis štát robí,“ hovorí ministerka. Ak bude chcieť niekto informácie tajiť alebo klamať, budú mu hroziť prísne sankcie. Zákon začne platiť od budúceho roka.

Návrh získal v parlamente 121 hlasov, prešli aj pozmeňovacie návrhy opozície.

Žitňanská hovorí o štyroch princípoch, na ktorých zákon stojí. My k nim pridávame aj možné riziká, vďaka ktorým môže v praxi zlyhať a schránky dokážu naďalej skrývať majiteľov.

Nový verejný register majiteľov firiem

Ak chce firma obchodovať so štátom, bude sa zapisovať do takzvaného registra partnerov verejného sektora. Nepôjde len o tých, ktorí sa budú uchádzať o peniaze zo štátneho, ale aj z obecného rozpočtu. Platiť to bude aj na peniaze zo štátnych fondov, zo štátnych, z obecných spoločností.

V tomto registri bude musieť firma podrobne opísať, kto ju vlastní, riadi, respektíve má z nej akékoľvek zisky.

Počas rokovania v parlamente poslanci cez pozmeňujúce návrhy tento okruh rozšírili aj na dcéry a vnučky firiem, ktoré vlastní štát alebo obec. A hoci definícia verejného sektora je široká, ostávajú aj výnimky. Týkať sa budú firiem, ktorých zákazka je nižšia ako 100-tisíc eur alebo 250-tisíc eur opakovane.

Register by sa nemal týkať ani neziskových organizácií, ktoré poberajú dotácie, ide napríklad o hospice a domovy sociálnych služieb.

Poslanec Miroslav Beblavý presadil, aby sa výnimka pre neziskový sektor zúžila, a to pre tie organizácie, ktoré budú uchádzačom vo verejnom obstarávaní a generujú zisk. Partnerom sa teda stanú aj neziskovky, ktoré budú nadobúdať majetok alebo majetkové práva nad 100-tisíc eur.

Naopak, poslanec SNS Tibor Bernaťák výnimku rozšíril. Jeho pozmeňujúcim návrhom poslanci schválili, aby sa register netýkal rámcových dohôd na služby, ktoré s obstarávateľom uzatvárajú výlučne dvaja alebo viacerí uchádzači ako fyzické osoby.

Nepôjde len o verejné obstarávania

Podstatou takzvaného protischránkového zákona nie je len samotný register, ale to, na aké obchody by sa mal vzťahovať. Žitňanská hovorí o tom, že pôjde o „všetky situácie, keď štát ide do vzťahu so súkromným sektorom“.

Nepôjde teda len o verejné obstarávania, pretože tak by sa stal absolútne zbytočným. Zákon sa vzťahuje na všetky formy nakladania s verejnými peniazmi, teda aj predaja majetku, prijímania peňazí z eurofondov, ale aj uplatňovania si pohľadávok voči štátu.

Vzťahovať sa má aj na používanie peňazí zo zdravotného poistenia. Aj v tejto časti Beblavý uspel, a tak sa prísne podmienky na obchodovanie rozšíria aj pre majiteľov banských oprávnení, podnikanie v energetike, či pri výbere diaľničného mýta a platieb za diaľničné známky. Táto zmena by sa teda mala týkať aj víťaza mýtneho tendra.

Verejná kontrola

Pôvodné obavy vzbudzoval zákon preto, lebo ministerka od začiatku nepočítala s tým, že by štát vopred preveril informácie zapísané v registri. „Štát dnes nemá kapacitu preveriť také množstvo firiem. Musel by ju kompletne vybudovať, čo by bolo aj drahé, aj neefektívne, zároveň treba povedať, že neviem o tom, že iné štáty na svete by takúto kapacitu dodnes vybudovanú mali,“ argumentovala Žitňanská pred poslancami. 

Ministerka sa preto spolieha na to, že firmy sa vyvarujú klamlivých zápisov pod hrozbou pokút. Tie by sa pritom netýkali len firiem, či ich štatutárov, ale aj oprávnených osôb, ktoré jediné môžu podávať návrh na zapísanie partnera do registra. Môže to byť len advokát, banka, daňový poradca alebo audítor. Keďže register bude verejný, podnet na nepravdivé údaje v ňom môže dať ktokoľvek.

Poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová navrhla, aby zamestnanca partnera verejného sektora zákon chránil, ako je to napríklad v prípade ohlasovateľov korupcie. Žitňanská to považovala za dobrý nápad a presadila aj medzi koaličnými partnermi, aby hlasovali za.

Hodnovernosť informácií v registri bude musieť dokazovať firma, nie podávateľ podnetu. Kontrolu bude pritom vykonávať žilinský okresný súd, pod ktorý bude celý register spadať. Je otázne, či ako jediný súd túto agendu a preverovanie podnetov zvládne.

Prísne pokuty

Partnerov verejného sektora by od klamania mali odrádzať hrozivo vyzerajúce pokuty. Tá najvyššia je, že by prišli o celý možný zisk z obchodu, ktorý sa vďaka chybným údajom v registri napokon neudial. Ďalšou hrozbou je výmaz zo samotného registra. Menšie sankcie sú od 10-tisíc do 1 milióna eur.

Žitňanská počíta aj s pokutami pre štatutárov zapísaných firiem, a to do 100-tisíc eur. Pokuty sa týkajú i oprávnených osôb, ktoré sú zodpovedné za zapísanie do registra. Aj ony by mali platiť za klamstvá od 10-tisíc do 100-tisíc eur.