Šéf IKEA: Do dvoch rokov do Košíc určite neprídeme

Projekt e-shopu rozvíjame aj preto, aby sa IKEA viac priblížila k ľuďom žijúcim v lokalitách, ktoré sú ďalej od obchodného domu, vraví riaditeľ reťazca pre tri stredoeurópske trhy Marek Feltl.
Úspech online obchodu, ktorý chce IKEA rozbehnúť na Slovensku na jar budúceho roku, bude, ak v druhom roku dosiahne päť percent obratu obchodného domu, hovorí riaditeľ IKEA pre Česko, Slovensko a Maďarsko MAREK FELTL. Potvrdil, že švédsky reťazec stále ráta s výstavbou menšieho obchodného domu na východnom Slovensku, no ani v roku 2018 ešte nebude.
Poznáte legendu o diaľnici z Bratislavy do Košíc?
Úprimne povedané – nepoznám.
Pýtam sa preto, že medzi rečami o obchodnom dome IKEA v Košiciach a tými o dokončení diaľnice na východ je istá paralela: o oboch stavbách sa dlhodobo hovorí, že budú, ale termíny sa stále posúvajú. Ako vyzerá IKEA v Košiciach dnes?
Máme isté kritériá na hodnotenie potenciálnych trhov, lokalít, kde by sme mohli postaviť obchodný dom; pozeráme sa na kúpnu silu v rámci 60-minútového dojazdu do daného obchodného domu. Na Slovensku tak Košice vychádzajú ako potenciálny trh aj pre ten najmenší formát obchodného domu, ktorý môžeme postaviť. To, že Košice považujeme za potenciálny trh, neznamená, že to len hovoríme a je to na papieri, ale v zákulisí sa isté procesy nastavujú a nejaké rokovania prebiehajú. Ale pokiaľ nemáme niečo isté, alebo nie sme tak blízko toho, že by sme kúpili pozemok, tak nemôžeme potvrdiť kedy, ako a čo bude postavené.
Ako posledný termín otvorenia IKEA v Košiciach sa spomínal rok 2018. Už teda viete povedať, že vtedy to určite nebude?
Klasický obchodný dom v Košiciach v roku 2018 stopercentne nebude.
IKEA si robí aj strednodobé plány na 5 až 7 rokov, v rámci ktorých vie, koľko obchodných domov a kde plánuje postaviť. Sú Košice v takomto dlhšom horizonte naplánované?
Naším cieľom je, pravdaže, otvoriť čo najskôr, ale proces získania miesta, kde by bolo reálne možné postaviť to, čo chceme, a tak, aby to vyhovovalo požiadavkám legislatívy, dopravy, nie je jednoduchá záležitosť. Aj preto spúšťame projekt nákupu online, aby sme sa viac priblížili k ľuďom v lokalitách, ktoré sú ďalej od obchodného domu. A keď hovoríme, že sú lokality, ktoré majú potenciál, tak ide o to, ako nakupovanie online doplniť o niečo, čo zákazníci vyžadujú a čo dáva zmysel – napríklad výdajné miesto tam, kde je vyššia frekvencia ľudí, alebo pomoc s plánovaním a inšpiráciou.
Nemôže sa stať, že online shop pochová myšlienku obchodného domu v Košiciach? Zvlášť ak zriadite výdajne mimo Bratislavy?
Naopak.
Môže to urýchliť jeho otvorenie?
Urýchliť nie, ale môže to potvrdiť, že Košice sú tým správnym miestom.
Marek Feltl
Študoval matematiku a ekonomickú geografiu. Do spoločnosti IKEA nastúpil v roku 1992 ako manažér logistiky pre českú pobočku IKEA a odvtedy pracoval na rôznych pozíciách vrátane strategického riadenia pre východnú Európu vo Švédsku, manažéra obchodného domu IKEA v Prahe na Černom Moste a zástupcu generálneho riaditeľa IKEA Taliansko. Od roku 2012 pôsobí na pozícii generálneho riaditeľa IKEA Česká republika, Maďarsko a Slovensko. Je ženatý, má dve dospelé deti.
Slovenský trh bol v uplynulom fiškálnom roku piaty najrýchlejšie rastúci z pohľadu rastu obratu. Môže rýchlosť rastu trhu hrať rolu pri rozhodovaní o otvorení ďalšej predajne?
Určitý vplyv to má. Ale IKEA je založená na dlhodobom pohľade, takže ak napríklad Nemecko teraz nerástlo, neznamená to, že sa tam neinvestovalo. My sa snažíme plánovať v horizonte 20 rokov.
V súvislosti s Košicami sa už spomínali niektoré pozemky; teraz hovoríte, že by stačila plocha na menšiu predajňu, ako je bratislavská. Hľadá sa teda pozemok ľahšie?
Ten rozdiel nie je až taký veľký.
Aká by teda bola menšia košická predajňa?
Asi 25 000 metrov štvorcových, kým bratislavský obchodný dom má asi 36 000 metrov štvorcových. Pozemok sa nehľadá jednoduchšie, lebo rozdiel nie je až taký extrémny v tom, čo potrebujeme. Otázka je, či rozvoj tejto koncepcie ešte nepôjde ďalej a či IKEA nepredstaví ešte iné formáty obchodných domov. Niečo sa už testuje. My značku zastupujeme, musíme postupovať podľa koncepcie, robiť to, čo je koncepciou umožnené a povolené.
Sú momentálne v Košiciach také plochy, ktoré by vám vyhovovali, keď vravíte, že sa o niečom rokuje?
Myslím si, že lokality, o ktorých sa rokuje, zrejme vyhovujú požiadavkám, aj keď možno s istými nedostatkami. Zrejme práve preto sa o tom rokuje tak dlho.
Pri výstavbe IKEA na východe sa nespomínali len Košice, ale aj Prešov. Prešov je definitívne mimo hry?
Môžem potvrdiť, že v Košiciach vidíme potenciál na stavbu obchodného domu. Ale obchodný dom v istej lokalite oslovuje primárne zákazníkov v dojazde do 60 minút.
Akú časť zákazníkov bratislavskej IKEA dnes tvoria ľudia z východu Slovenska?
Tvoria asi štyri percentá obratu.
Chodia aj do maďarskej IKEA?
Nie, do Maďarska príliš nie. Budapešť je pre nich predsa len ďaleko. V Košiciach navyše fungujú aj tzv. sprostredkovatelia nákupu IKEA pod rôznymi hlavičkami a pod doplatkami. Podobne to funguje aj na juhu Čiech, odkiaľ chodia takto nakupovať do Prahy. S tým neurobíme nič, aj keď takéto iniciatívy nevítame.
Riadite tri trhy; na českom má IKEA štyri obchody, v Maďarsku tri. Je to len malosťou slovenského trhu, že u nás je len jedna?
Je to len veľkosťou toho-ktorého trhu. Napríklad Ostrava, ktorej obrat je najnižší z nášho regiónu, má aj s Třincom a Havířovom aj viac ako pol milióna obyvateľov. To nie je o tom, že by niekto mal radšej jednu či druhú krajinu. Košice ako naša cieľová stanica je z potenciálnych oblastí najväčšia a najpriaznivejšia.
Odkiaľ by sa dovážal tovar na východ?
Najpravdepodobnejšie rovnakým spôsobom ako do Bratislavy. Momentálne je celé územie Česka, Slovenska a Maďarska zásobované priamymi dodávkami, aby sa znížili emisie a náklady, a potom z centrálneho skladu v Poľsku.
Na jar budúceho roka chcete spustiť na Slovensku e-shop. Ako bude fungovať?
Podobne ako na českom webe už dnes. Na webovej stránke bude ikonka pre nákup online, kde vysvetlíme fungovanie, a potom tam bude nákupný zoznam, aký je na webe už dnes. Ak bude tovar na sklade, zaplatíte ho a vyberiete si možnosť, či si ho sami vyzdvihnete, alebo vám ho dovezú.
V Česku máte s e-shopom dvojmesačné skúsenosti. Nakupujú cezeň skôr ľudia z miest, kde obchodný dom nie je?
V súčasnosti je to tak 50:50. V zahraničí je stále to gro z oblasti v blízkosti obchodného domu, lebo skúsenosť a kontakt s tovarom aj inšpirácia je pomerne dôležitá. Ľudia zvyčajne nakupujú online za vyššiu sumu, dosť často práve solitérne výrobky. Aj preto uvažujeme o možných plánovacích štúdiách v regiónoch, pretože momentálne sa väčšinou nakupujú veci, kde plánovanie nie je potrebné.
Pri e-shope je dôležité aj nastavenie ceny za dovoz či doručenie. Ako ste postupovali pri určení ceny v Česku a ako budete u nás?
Model bude nastavený asi podobne ako v Česku, prevzali sme ho z Nemecka. Vychádzame z toho, že v súčasnosti je gro nášho biznisu založené na obchodnom dome a cash & carry. Chceme, aby si zákazník mohol vybrať, ktorý servis si objedná a za ktorý si zaplatí. A pre toho, kto si povie, že si tovar vyzdvihne, dopraví či zmontuje sám, by to malo byť najlacnejšie. Všetka nadstavba by už mala byť platená. To v Česku úplne nebolo pochopené, čo je možné, lebo e-shopy bežne dávajú dopravu zadarmo. Ale je rozdiel, či vám niekto doručí DVD alebo kuchyňu či pohovku. Pre nás by nebol problém zvýšiť cenu o 3 percentá a urobiť dopravu zadarmo, ale nebolo by to fér pre ľudí, ktorí si prídu priamo nakúpiť do obchodného domu.
Čo budete považovať za úspech e-shopu? Ak bude tvoriť akú časť obratu obchodného domu napríklad v roku 2018?
Náš úspech bude, ak dosiahneme 5 percent obratu obchodného domu počas druhého roka; keď to budú štyri percentá, stále to bude dobré. Do budúcnosti však počítame s vyšším podielom, na Západe je to už aj 10 percent.
Hovoríte tak opatrne, keď ide o e-shop, ako keby nešlo o plnohodnotný webový obchod. Prečo?
Myslím si, že momentálne tá platforma nie je úplne „up-to-date“. Dá sa cez ňu objednávať a funguje, ako má, ale budúca platforma bude komfortnejšia. Ako keď sedíte na stoličke, ktorá nemá „podsedák“ – sedieť sa na nej dá, ale nie je to také pohodlné, ako by mohlo byť. Druhá vec je, že tovar na distribúciu sa bude pripravovať v obchodnom dome a že pre strednú a východnú Európu sa ešte len rieši distribučný sklad. Do plnohodnotného fungovania patrí aj alternatíva, aby veľké veci, ako napríklad kuchyne, boli skladované mimo obchodného domu.
Nevyžiada si to ďalšie náklady na prestavbu obchodného domu?
Minimálne potrebujete sklad, no ten nemusí byť v obchodnom dome. Ale bratislavský obchodný dom má kapacitu to zvládnuť.
Riadite trhy troch krajín. Odlišujú sa nejako z pohľadu IKEA?
Pomerne veľký rozdiel je medzi trhmi, ktoré nie sú v hlavných mestách; to znamená, že Praha a Bratislava sa správajú podobne. Ale to nie je len správaním zákazníkov, ale aj polohou. Bratislava má výhodu, že IKEA je blízko nákupného centra, kým v Prahe je odtrhnutejšia, takže zákazníci neprichádzajú tak spontánne. V Ostrave skôr hľadia na výšku útraty, je nižšia než v Prahe. V nakupovaní však nie je zásadný rozdiel – Slováci skôr preferujú biele a lesklé materiály, Maďari majú radšej tmavšie, v Česku sa predáva viac dyhy. Ale základné požiadavky sú rovnaké, aj v Poľsku, kam často cestujem.
A keď to porovnáte s Talianskom, kde ste roky pôsobili?
Skôr ide o preferencie, o to, aké požiadavky človek má: chce kvalitu za dobrú cenu, chce dobré jedlo, chce si vybrať, či nakúpi online alebo offline. To, že Taliani majú radšej modularitu, že sa neboja farieb, majú radi zelenú, je už vec druhá.
V piatok bude v Česku nový štátny sviatok a IKEA bude musieť zavrieť, pribudli aj ďalšie dni sviatkov. Čo to bude znamenať?
Myslím si, že v tomto rozsahu sa to nás ani zákazníkov zásadne nedotkne. Je to päť dní navyše, keď budeme mať zatvorené; už teraz sme mali tri dni zatvorené. Myslím si, že zákazník by mal mať možnosť výberu, kedy chce nakupovať, a keď nechce, tak obchodník neotvorí.
Čiže to pre váš neznamená významný výpadok?
Nie, to určite nie.
V Maďarsku už IKEA po Orbánovom zákaze nedeľného predaja zažila silnejšie reštrikcie predaja. To ste cítili zrejme výraznejšie.
Čo sme zažili v Maďarsku, nie je ani tak to, že by sme stratili na obrate, pretože pri náraste o 15 % na tamojšom trhu strata 1-2 % v dôsledku zákazu nedeľného predaja nie je až taká dráma. Ale tá zákaznícka skúsenosť, to, že všetko si musia zohnať počas jedného voľného dňa, lebo cez týždeň chodia do práce… napchaté obchody, to nie je optimálne. Pre nás bolo najhoršie vidieť, že ani s maximálnym úsilím nie sme schopní obslúžiť to kvantum zákazníkov, ktorí stratili jeden deň na to, aby si nákupy rozložili do dvoch dní a aby si v pokoji nakúpili.
Pýtam sa aj preto, že sa opäť hovorí o zákaze nedeľného predaja aj na Slovensku.
To budeme riešiť, keď to príde. Ale myslím si, že by sme sa mali pozerať na ľudí, ako chcú nakupovať, a keď sa rozhodnú, že v nedeľu nechcú nakupovať, tak v nedeľu všetci zavrieme.
🗳 Predplatitelia Denníka N, pomôžte prvovoličom zorientovať sa v politike. Do 30. septembra môžu mať prístup k Denníku N zadarmo – stačí s nimi zdieľať stránku Prvevolby.sk.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.