Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Banky znižujú ceny zo znaleckých posudkov, dotkne sa to najmä hypoték v menších mestách

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Najdôležitejšia nová informácia o hypotékach je, že sprísnenie požičiavania nepríde hneď od januára, banky majú obmedziť veľké hypotéky postupne. Veľkou hypotékou sa myslia úvery vo výške viac ako 80 % z hodnoty založenej nehnuteľnosti.

Ak teda niektoré banky v kampani vysvetľujú, že si treba zobrať hypotéku radšej teraz ako neskôr, lebo v novom roku to bude už len a len ťažšie, nemusí to byť až taká pravda. S Národnou bankou Slovenska sa totiž dohodli (NBS), že jej nové požiadavky nebudú platiť naraz a hneď od januára.

NBS už napríklad netrvá ani na tom, aby banky nutne od januára žiadali od klientov rezervu vo výške 20 %. Pod rezervou treba rozumieť sumu, ktorá má klientovi zostať po zaplatení splátky hypotéky a po odrátaní životného minima.

„Od 1. januára nedôjde k žiadnemu zásadnému sprísňovaniu podmienok,“ povedal šéf bankového dohľadu NBS Vladimír Dvořáček.

Banky však začali viac ako predtým obmedzovať hypotéky tak, že sa prísnejšie pozerajú na ocenenie nehnuteľnosti. Jednoducho povedané, znižujú hodnotu znaleckého posudku.

Tvrdšie na znalecké posudky

Krátky prieskum medzi piatimi sprostredkovateľmi ukazuje, že banky okresávajú znalecké posudky najmä v menších mestách, nie v Bratislave a v Košiciach. Výsledkom je tak nižšia hypotéka pre toho, kto o ňu žiada.

„Ak niekto uvažuje o hypotéke v menšom meste, asi by som radšej s rozhodnutím nečakal. Keď banky obmedzia 80-percentné hypotéky, môže to byť komplikovanejšie,“ hovorí Maroš Ovčarik z FinančnéhoKompasu.

V Bratislave sú banky prísnejšie na znalecké posudky vtedy, ak cena za štvorcový meter bytu vychádza na 2500 a viac eur, čiže keď ide o drahý a povedzme menší byt. „Keďže je záujem o hypotéky veľký, banky niektoré posudky nekontrolujú, lebo nestíhajú. S cenou 2500 alebo 3000 eur za štvorcový meter však majú problém“ hovorí finančný sprostredkovateľ Peter Cmorej.

Treba povedať, že objem poskytnutých hypoték rastie na Slovensku najrýchlejšie v rámci celej EÚ.

Ku koncu septembra bol tento nárast takmer o 14 % medziročne. Súvisí to jednak s tým, že je veľa refinančných hypoték, lebo v marci sa poplatok za predčasné splatenie hypotéky znížil na najviac 1 % (banky si pýtajú 1 %).

Ruka v ruke s tým ešte viac klesli úroky na hypotéky a banky sa predháňajú v reklamných kampaniach. Väčší záujem o hypotéky tlačí aj na rast cien bytov (ceny nehnuteľností medziročne stúpli o 9 %).

Zaujímavé je aj to, že banky častejšie ako predtým sú ochotné prehodnotiť a zlepšiť klientovi úverové podmienky.

Aktuálne kampane na hypotéky banky nastavili do konca roka. Na hypotéku lákajú klientov menšie aj veľké banky. Cmorej hovorí, že napríklad ČSOB dá 100-percentnú hypotéku aj klientovi, ktorému by to podľa jej hodnotenia ešte nedávno tesne nevyšlo.

Viaceré banky si neúčtujú poplatok za poskytnutie úveru (napríklad VÚB, SLSP, Tatra banka a Prima banka vtedy, ak si tam klient otvorí účet), SLSP prepláca poplatok za vklad do katastra. Každá z bánk ponúka nejaké zvýhodnenie, ale aj podmienky, ktoré ponúknutú úrokovú sadzbu zvyšujú, preto si treba radšej nechať vypracovať ponuku od viacerých bánk.

Pomalšie sprísnenie

Vráťme sa k opatreniam NBS. Od marca budúceho roka má platiť, že len 5 z 10 nových hypoték môžu prevýšiť 80 % z hodnoty založenej nehnuteľnosti a od júla môžu byť také veľké len 4 z 10 hypoték.

Dáta NBS ukazujú, že v treťom kvartáli dosiahol podiel takých hypoték 47 %, takže keď začnú platiť obmedzenia NBS, nič výrazné sa oproti súčasnosti nemusí ešte zmeniť. Aj keď aj NBS pripúšťa, že v niektorých regiónoch sa môžu hypotéky trochu sprísniť.

V kuloároch sa hovorí, že banky sa viac boja požiadavky na výšku finančnej rezervy.  No tá má byť vo výške 20 % až v roku 2018.

Nakoniec, obmedzenia na veľkosť hypoték platia už aj teraz. Banky sa vynašli a hypotéky začali kombinovať so spotrebným úverom, ktorý je ale niekoľkokrát drahší.

NBS už avizuje ďalšie sprísnenie pre spotrebiteľské úvery, zatiaľ ho bližšie nepopísala. Výsledkom je, že domácnosti sa na Slovensku rýchlo zadlžujú. „Úvery domácnostiam v pomere k ich príjmom rastú najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín EÚ,“ uviedla NBS.

Požiadavka na finančnú rezervu (aká suma má zostať po úhrade splátky hypotéky a po odrátaní životného minima, čo je zhruba 200 eur:

  • marec až jún 2017: 5 % z čistého príjmu
  • júl až december 2017: 10 %
  • január až jún 2018: 15 %
  • od júla 2018: 20 %

Limit na podiel nových úverov prevyšujúcich 80 % hodnoty založenej nehnuteľnosti:

  • marec až jún 2017: 50 %
  • od júla 2017: 40 %

Zdroj: NBS

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Premiér Pellegrini so šéfom Európskej komisie Junckerom slávnostne otvorili novú agentúru Európsky orgán práce a odhalili jej logo. Agentúra bude mať sídlo v Bratislave, ide o prvú inštitúciu Únie, ktorá bude na Slovensku.

Juncker pripomenul, že keď pred dvoma rokmi navrhol zriadenie novej agentúry, tak to bolo aj preto, že v EÚ nastala citeľná potreba zaistiť spravodlivé, účinné a vymáhateľné pravidlá Únie v oblasti práce.

Ocenil, že jedným zo základných prvkov politiky budúcej exekutívy EÚ bude sociálny pilier, a poprial agentúre so sídlom v Bratislave, ako aj správnej rade ELA, veľa úspechov.

„Bolo to najlepšie rozhodnutie a druhé najlepšie bolo poskytnúť sídlo tejto agentúry Bratislave,“ poznamenal Pellegrini pred Junckerom v závere svojho prejavu.

Slovensko sa vlani uchádzalo o získanie inej významnej európskej inštitúcie, Európskej liekovej agentúry, tú však nedostalo. (tasr, n)

Zdieľať

Do čoho investovať v dobe nízkych úrokov? Do zdravia a vzdelania, radi ekonóm SAV Vladimír Baláž. „Zdravie a zručnosti sa na dôchodku veľmi zídu, pretože vzhľadom na demografickú zmenu budú musieť investori pracovať omnoho dlhšie ako ich rodičia.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?
Vladimír Baláž, predseda Vedeckej rady Prognostického ústavu SAV: 
Nie je racionálne snažiť sa predpovedať vývoj úrokových mier a cien investičných aktív na desaťročie dopredu. Je však možné, že najbližšie dva-tri roky zostanú úrokové miery na veľmi nízkych úrovniach. Investori môžu zvážiť niekoľko možností:

1.     Považovať súčasné ceny investičných aktív za vysoko nadhodnotené a preferovať investície s nízkym resp. nulovým výnosom, po odrátaní inflácie záporným.

2.     Snažiť sa dosiahnuť pozitívny výnos za každú cenu (hlavne zo psychologických príčin) a investovať do akcií, nehnuteľností, „alternatívnych aktív“ (staré vína, známky, zlato a pod.).

3.     Investovať do vlastného ľudského kapitálu v podobe vzdelania, nových zručností a zdravia, resp. do ľudského kapitálu svojich detí a/alebo životných partnerov.

Investori typu (1) musia vedome akceptovať zníženie časti hodnoty aktív infláciou. Investori typu (2) si môžu,, ale nemusia pripúšťať vymazanie hodnoty svojich investícií v dôsledku globálnych i lokálnych udalostí na trhoch aktív. Investori typu (3) musia pokladať náklady na vzdelanie a zdravie za investície. Čistá súčasná hodnota budúcich príjmov na základe vzdelania / zdravia je však spravidla omnoho vyššie ako náklady investovanie. Zdravie a zručnosti sa im na dôchodku veľmi zídu, pretože vzhľadom na demografickú zmenu budú musieť pracovať omnoho dlhšie ako ich rodičia. Hodnotu aktív typu (1) znižuje inflácie, typu (2) krachy a politické udalosti, typu (3) až smrť.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Vďaka nízkym úrokom platia Slováci na úrokoch ročne o miliardu menej, ako by platili pred piatimi rokmi, hovorí špecialista na investovanie Maroš Ovčarik. Na druhej strane, na vkladoch prerábame o 400 miliónov eur ročne viac, ako reálne zarábame dnes, píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments:

Nízke úrokové sadzby odmeňujú dlžníkov a trestajú tých, ktorí majú úspory.

Pre ilustráciu, znamená to napríklad, že pokiaľ by mali Slováci súčasný objem všetkých úverov, ktoré majú v bankách, pri úrokových sadzbách, ktoré tu boli pred piatimi rokmi, na úrokoch by ročne bankám zaplatili o 1,07 miliardy eur viac, ako im zaplatia dnes. Úrokové sadzby úverov boli vtedy dvakrát také vysoké. Ak by sme šli ešte pár rokov dozadu, rozdiel by vzrástol výraznejšie.

Na druhej strane, keby bol súčasný objem všetkých vkladov slovenských domácností v bankách úročený úrokovými sadzbami spred piatich rokov, aj po započítaní inflácie, na vkladoch by sme zarábali o 395 miliónov eur ročne viac, ako reálne zarábame dnes.

Okrem toho, keďže patríme v rámci EÚ k tým najkonzervatívnejším v podiele úspor, ktoré držíme na vkladoch v bankách, vďaka veľmi nízkym úrokovým sadzbám aj vďaka inflácii úspory domácností (v objeme 36 miliárd eur) reálne strácajú na kúpnej sile.

To na objasnenie, komu nízke úrokové sadzby pomáhajú z pohľadu ľudí.

A čo spôsobujú nízke úrokové sadzby v makroekonomike? 

V Európe je pozitívny vplyv nízkych úrokových sadzieb na ekonomiku stále viac diskutabilný. Za normálnych okolností platí, že pokles úrokových sadzieb znižuje náklady na kapitál, inými slovami, firmy, štáty aj ľudia si vedia požičiavať lacnejšie, viac investujú, spotrebujú a to naštartuje hospodársky rast.

To však nemusí platiť v situáciách, keď sa úrokové sadzby zmenia na nulu alebo spadnú do záporných hodnôt. Pretože do rozhodovania o ochote investovať vstupujú aj obavy a pochybnosti z budúcnosti. Ak tento stav trvá príliš dlho, stále častejšie sa objavujú obavy z možnej recesie. A to sa aj podľa NBS už pomaly prejavuje na štruktúre nášho HDP, keď za posledné obdobie jedinou položkou, ktorá pozitívne vplývala na rast HDP, boli verejné výdavky. Stagnuje investičná aktivita firiem, export a spomaľuje sa aj domáca spotreba.

Nemôžem opomenúť ešte jeden mimoriadne dôležitý následok nízkych úrokových sadzieb. Tým je rýchle tempo zadlžovania sa. Čím je dlh vyšší, tým viac rastie riziko potencionálneho nesplácania úverov pri náraste úrokových sadzieb na všetkých úrovniach, vrátane najviac zadlžených štátov. A to si páni v ECB určite uvedomujú. O to väčšie je riziko, že úrokové sadzby budú nezdravo nízke ešte dlho.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Nemecko v reakcii na klimatické zmeny zdraží letenky a zlacní lístky na vlak. Vláda schválila viaceré návrhy, napríklad zdanenie leteniek a zníženie DPH na lístky na diaľkové spoje, ktoré by ešte do Vianoc mal potvrdiť parlament. (dpa, čtk)

Zdieľať

Neurochirurgovia Juraj a Andrej Šteňovci odmietajú, že by v prípade kauzy týkajúcej sa operácie 15-ročného chlapca s nádorom pochybili. Juraj Šteňo navyše zdôraznil, že ministerka zdravotníctva nebrala do úvahy jeho názor ako hlavného odborníka ministerstva pre neurochirurgiu.

„Samozrejme, že sa mala riadiť mojimi odporúčaniami,“ komentoval Šteňo. Ako ďalej uviedol, ministerka „bola povinná“ tak urobiť, keďže Šteňa do funkcie vymenovala opakovane. „Ja som tam bol od roku 1993. Až na to, že ona ma nepotrebovala, ani keď robila stratifikáciu, ani to, čo teraz robí v neurochirurgii – anti-stratifikáciu. Ona ma nepotrebovala vôbec ani vtedy, keď som sa ozval o toho pacienta. Ona ma úplne ignorovala, taká je prax u pani ministerky Kalavskej,“ povedal Juraj Šteňo.

Ministerstvo zdravotníctva reagovalo tým, že jeho šéfka berie na vedomie všetky názory. „Veľmi dôsledne a veľmi detailne ich vyhodnocuje a na základe toho sa rozhoduje,“ reagovala hovorkyňa Zuzana Eliášová.

Andrej Šteňo povedal, že nemá k dispozícii štatistiky, ktoré by poukazovali na to, že neurochirurgické oddelenie na bratislavských Kramároch by malo priveľkú spotrebu krvi a liekov, čo v minulosti uviedla šéfka rezortu zdravotníctva.

„Ministerka vychádzala z podkladov od nášho Úradu pre riadenie podriadených organizácií a takisto od Inštitútu zdravotnej politiky. Naše organizácie čerpali dáta tak z univerzitných a fakultných nemocníc, ako aj z dát zdravotných poisťovní,“ konštatovala Eliášová. (tasr)

Zdieľať

Baníci, ktorých zasiahne útlm baníctva na Hornej Nitre a prepúšťanie, budú môcť získať kompenzačný príspevok, schválil to dnes parlament. Príspevok nebude podmienený zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Príspevok by mal byť odstupňovaný podľa počtu odpracovaných rokov a dĺžky jeho poberania. Baníci na jeho získanie budú musieť odpracovať minimálne tri roky a jeho najnižšia suma bude 200 eur mesačne počas jedného roka.

Kompenzačný príspevok nebude pre osoby, ktoré poberajú osobitný príspevok baníkom alebo dávky výsluhového zabezpečenia. „Podmienky vzniku nároku na poberanie zníženého kompenzačného príspevku vylučujú možnosti súbehu kompenzačného príspevku s invalidným dôchodkom a úrazovou rentou, ak je vyššia ako suma kompenzačného príspevku,“ píše dôvodová správa.

Novela zákona zároveň zabezpečí garanciu poistenia na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. „Oprávnená osoba, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok baníkom, bude dôchodkovo poistená ako poistenec štátu, ak nebude dôchodkovo poistená ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba alebo poistenec štátu z iného dôvodu. Štát bude za takéhoto poistenca štátu mesačne platiť Sociálnej poisťovni poistné na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity,“ konštatuje sa v materiáli. (tasr)

Zdieľať

Koaličná rada chce predĺžiť platnosť bankového odvodu, žiada ministra financií, aby na najbližšiu schôdzu parlamentu prišiel s takým riešením. Tvrdí, že miera ziskovosti bánk a ich necitlivé správanie v oblasti bankových poplatkov oprávňuje koalíciu prijať kroky, ktoré zabezpečia príjmy do rozpočtu v roku 2021 nad rámec plánu.

Osobitný bankový odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Ročne na ňom štát zinkasuje asi 120 miliónov eur.

Podľa pôvodného plánu ho mali uhradiť naposledy za rok 2020. Rozpočet na ďalšie roky už s príjmom od bánk z tohto odvodu nepočíta.

Zdieľať

Lacné peniaze by mali podporiť aj riskantnejšiu ekonomickú aktivitu, zdôrazňuje Martin Haluš z Inštitútu environmentálnej politiky. Dlhodobo príliš nízke úroky však podľa neho môžu prilákať aj prehnane rizikové investície.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia:
Nízke úrokové miery síce môžu podporiť ekonomiku, majú však aj svoje tienisté stránky.
Napríklad ľuďom, ktorí žijú z výnosov (aj budúci dôchodcovia z druhého piliera), dlhodobo nízke úroky spravia škrt cez rozpočet. V niektorých krajinách sa už začali ozývať a hlasno kritizujú centrálne banky.
Lacné peniaze by mali podporiť aj riskantnejšiu ekonomickú aktivitu, dlhodobo príliš nízke úroky však môžu prilákať prehnané, až absurdne rizikové investície. Nehovoriac o fenoméne tzv. zombie podnikov, ktorých pri živote drží len lacné financovanie.
Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

MMF prognózuje Slovensku vyššie schodky verejných financií

Medzinárodný menový fond zhoršil prognózu vývoja schodku verejných financií Slovenska. Na tento rok počíta s deficitom 0,8 percenta HDP, na budúci rok má stúpnuť na 0,9 percenta výkonu ekonomiky.

Na novú októbrovú prognózu MMF upozorňujú v rýchlom komentári (pdf) analytici Národnej banky Slovenska (NBS).

V porovnaní s jarným odhadom menový fond zhoršil odhad tohtoročnej bilancie slovenského schodku o 0,8 bodu a na rok 2020 o 1,3 bodu.

MMF je pesimistickejší než slovenská vláda, ktorá počíta v tomto roku s deficitom 0,7 percenta. Pôvodne mala hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom.

V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2020 ho ukotvuje na 0,5 percenta HDP. Je pravdepodobné, že ho opäť nedodrží.

Ešte horší vývoj schodku prognózuje NBS. Na tento rok ho predpokladá vo výške 0,9 percenta výkonu hospodárstva a na budúci rok 1,5 percenta.

Oproti aprílovej prognóze zhoršil MMF prognózu slovenského schodku na každý rok až do roku 2024.

Zdieľať

Prvým zasadnutím správnej rady začal fungovať Európsky orgán práce (ELA), ktorý bude sídliť v Bratislave. Do roku 2024 by mal mať 140 zamestnancov a jeho ročný rozpočet by mal byť 50 miliónov eur.

Zdieľať

Érsek chce južnú trasu. Chaos na diaľniciach by nechal ďalšej vláde

Minister dopravy Árpád Érsek Foto - Tasr
Minister dopravy Árpád Érsek Foto – Tasr

Minister dopravy tají, ktoré diaľnice sú potrebné viac a ktoré menej.  Snaží sa odložiť vládnu úlohu, ktorá mu káže, aby takzvanú prioritizáciu ukázal do konca októbra. Ak sa mu to podarí, môže do volieb pretlačiť menej potrebné úseky.

Zdieľať

Zdravotníctvo sa v tomto roku dofinancuje sumou 90 miliónov eur. Parlament odsúhlasil pozmeňovací návrh k novele zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. Na kroku sa dohodli ministerstvá zdravotníctva a financií. (tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať