Bugárov minister rozhodne, či obchody Smeru s pozemkami za 400 miliónov ostanú tajné
To už je obohratá platňa, povedal minister dopravy o obchode s pôdou za 400 miliónov eur. Zapojili sa doň ľudia z kauzy Jaguar. Štát doteraz nechcel prezradiť, kto okrem Bugára na ňom zarobil. Dnes je to na Érsekovi.
Béla Bugár a jeho dvorný minister dopravy – Árpád Érsek – môžu urobiť veľkú službu verejnosti. Strana Most-Híd a jej ministerstvo dopravy práve rozhodujú o tom, či sa verejnosť dozvie detaily o najväčšom realitnom biznise, aký kedy štát robil.
Ministerstvo má na stole verdikt Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), ktorý má potvrdiť alebo odmietnuť. Manažéri NDS v ňom píšu, že neukážu verejnosti kompletné zmluvy o výkupe pozemkov pod bratislavský obchvat za takmer 400 miliónov eur.
To je v skratke ich odpoveď na najnovšiu žiadosť podľa infozákona, ktorú dostali od mimovládky Transparency International. Práve ministerstvo teraz musí rozhodnúť, či verdikt potvrdí alebo prikáže zmluvy ukázať.
Toto rozhodnutie je kľúčové: ide o parcely, z ktorých sa rozhodnutím štátu stavať diaľnicu stali razom lukratívne stavebné pozemky pri Bratislave. Inak by to bola bežná orná pôda v stonásobne nižšej cene. Štát tým vytvoril priestor pre špekulantov, ktorí mali informácie o plánovanej diaľnici. Tie boli väčšinou verejné, ale také neprehľadné, že bežný človek nemal šancu sa vôbec dozvedieť, že sa niečo deje.
Bugár: Predpokladám, že s tým problém nie je
Napríklad Bratislavčanka Oľga svoju pôdu predala lacno podnikateľom okolo Mareka Nogu známeho z kauzy Jaguar. Presviedčali ju, že pôda je bezcenná a že ak ju nepredá teraz, zmena legislatívy jej do budúcna okliešti možnosti predať ju hocikomu, vraví Oľga. Za pôdu dostala tritisíc eur a potom sa zistilo, že má hodnotu prinajmenšom 100-tisíc eur.
Sám Bugár takto zarobil pol milióna eur. V roku 2005, keď ešte nebola definovaná trasa budúcej diaľnice, kúpil od príbuzného ornú pôdu v Kvetoslavove a zaplatil 25-tisíc eur. Štát ju od neho kúpil v roku 2014 za 528-tisíc eur.
Čo si myslí Bugár o zverejnení informácií o tom, kto všetko zarobil na štátnej pozemkovej lotérii?
„To nie je vec ministra, ale orgánov, teda NDS, a predpokladám, že s tým problém nie je,“ povedal Bugár s tým, že on so zverejňovaním súhlasí, o čom svedčí aj to, že sám svoju zmluvu dobrovoľne ukázal novinárom.
Bugár to povedal Denníku N v deň, keď štátni reprezentanti poklopkávali základný kameň projektu bratislavského obchvatu s jeho napojením na Dunajskú Stredu. Čiže ešte predtým, ako Transparency International adresovala štátu svoju poslednú infožiadosť ohľadom obchvatu. Ďalšie podobné žiadosti odišli úradom ešte v čase, keď ministerstvo dopravy ovládala Sieť.
Na zverejňovanie zmlúv sme sa pri poklopkávaní základného kameňa pýtali aj Érseka.
„Toto je už obohratá platňa, prosím vás pekne. (…) Budeme konať podľa zákona,“ neodpovedal jasne Érsek.
Pýtali si podozrivé obchody, neukázali ani tie
Národná diaľničná spoločnosť v zamietavej odpovedi pre Transparency argumentuje ochranou osobných údajov.
Slovenská správa ciest zmluvy o kúpe pôdy pod cesty prvej triedy zverejňuje. V centrálnom registri nájdete zmluvy s číslami parciel aj menami predávajúcich.
Denník N do žiadosti Transparency dodal konkrétne čísla parciel, pri ktorých sa objavili mená z partie okolo podnikateľa Nogu. Ďalšia požiadavka je zverejniť všetky obchody s pôdou v Kvetoslavove, kde zobchodoval pôdu Bugár.
NDS po niekoľkých infožiadostiach, ktoré doposiaľ dostala od Denníka N a Transparency International, začala zverejňovať zmluvy na svojom webe. Ešte tam nie sú všetky a to podstatné sa v nich nedočítate: mená predávajúcich.
Transparency International si pýta práve mená predávajúcich – domnieva sa, že verejný záujem v biznise za 400 miliónov eur je v tomto prípade podstatnejší než ochrana osobných údajov. Platí, že NDS-ka má v zákonoch určité špeciálne výnimky, ktoré sa dajú vykladať rôzne.
Jaguar bol proti obchvatu malý biznis
Na ilustráciu: aj všetky výkupy pozemkov pod budúcu nitriansku automobilku Jaguar sú kompetne zverejnené v centrálnom registri zmlúv. To sú tie, pri ktorých prezieraví podnikatelia okolo Nogu skúpili pôdu pri Nitre za niekoľko desiatok centov, a hneď nato sa ukázalo, že na nich bude stáť automobilka. Štát potom pôdu skupoval po 15 eur za meter štvorcový.
Pri Bratislave je zárobok oveľa väčší – stavebné parcely sú tu, prirodzene, najdrahšie a dosahujú hodnoty vyše 100 eur za meter štvorcový, zatiaľ čo orná pôda zostáva na svojich maximách: 0,8 eura za meter štvorcový.
Keď sa kauza okolo Jaguara prevalila, zasiahol štátny tajomník ministerstva dopravy a vládny splnomocnenec pre strategické parky Viktor Stromček (Smer). Vyhlásil, že špekulanti peniaze nedostanú. Ten istý Stromček zastrešuje aj bratislavský obchvat a biznis s pôdou za 400 miliónov eur.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
