Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vláda stopla príchod ďalších dopravcov na železnicu, podľa RegioJetu je za tým Danko

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Minister dopravy sa chystá zrušiť jediný tender na prevádzku rýchlikov na Slovensku. Záujem mali českí súkromníci aj rakúske spolkové železnice.

Bol to azda jediný tender bývalého ministra dopravy Jána Počiatka (Smer), pri ktorom mohol štát ušetriť a cestujúci zarobiť.

Pred viac než rokom vyhlásil Počiatek súťaž na prevádzku rýchlikov medzi Banskou Bystricou a Bratislavou. Jej výsledkom mohlo byť, že na tejto zanedbanej trati už nebudú jazdiť štátne železnice, ale ju prevezme niektorý zo súkromníkov.

Po nástupe novej vlády a nového ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd) sa tento tender chystajú zastaviť.

Ministerstvo o tom zatiaľ hovorí len ako o možnosti, podľa informácií Denníka N je to už takmer hotová vec.

„Minister zvažuje zrušenie tendra vlakovej súťaže Bratislava – Banská Bystrica,“ povedala hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká.

Érsek: vypíšeme znovu

O dôvodoch sa dá len špekulovať. Hovorkyňa k tomu poskytla len krátke, nič nehovoriace stanovisko.

„V tendri sme našli veci, ktoré sa dajú robiť lepšie. Naše právne oddelenie teraz vypracuje právnu analýzu k tomuto rozhodnutiu,“ napísala. Podrobnosti už však neuviedla.

Ako prvý o zrušení súťaže informoval denník SME. Érsek pre denník dodal, že vypíše novú súťaž, kde nastaví podmienky lepšie. Nebude sa v nej podľa ministra súťažiť iba o rýchliky, ale aj o spoje, ktoré k vlakom privážajú ľudí.

„Okrem hlavných tratí by sme zabezpečili aj priľahlé trate. Keď už dopravcom dáme dobrú trasu, tak aby ľudí vozili aj z priľahlých obcí, či už to bude vlakmi, alebo autobusmi. Vtedy zabezpečíme, že ľudia sa do vlakov naozaj dostanú,“ dodal Érsek pre SME.

Príchod nových dopravcov sa tým však zabrzdí o celé mesiace, ak nie roky. Napríklad súčasný tender, ktorý sa Érsek chystá zastaviť, riešilo ministerstvo takmer dva roky.

Sympatický tender

Tender bol prvý svojho druhu na Slovensku. Na slovenskej železnici síce aj dnes jazdia súkromní dopravcovia (RegioJet, Leo Express, Arriva), ich spoje sú však prevádzkované bez štátnych dotácií a na vlastné riziko.

Jedinou výnimkou je trať Komárno – Bratislava, ktorú štát v čase Radičovej vlády prenechal českému RegioJetu. Tomuto rozhodnutiu však nepredchádzala otvorená súťaž.

Počiatkov tender mal byť ďalším krokom vpred. Medzi Banskou Bystricou a Bratislavou doteraz premávajú rýchliky štátnej Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK).

Ministerstvo v tendri deklarovalo, že túto trať prenechá tomu, kto ponúkne najlepší pomer cena – kvalita. Záujemcovia sa teda mali predháňať v tom, kto ponúkne lepšie wifi, nízkopodlažné vozne, palubné stevardky pri čo najnižších nákladoch.

V súčasnosti ministerstvo dotuje rýchliky na tejto trati sumou takmer deväť miliónov eur ročne. Súkromníci tvrdili, že by vedeli ponúknuť nižšie ceny.

Jančura: Slovensko je mŕtva krajina

O súťaž mali záujem predovšetkým českí súkromní dopravcovia RegioJet, Leo Express či česko-nemecká Arriva. Medzi ďalších záujemcov patril bratislavský autobusový dopravca Slovak Lines alebo rakúske spolkové železnice ÖBB.

„Na túto novú trasu by sme radi priniesli všetky naše inovácie, teda napríklad obsluhu v celom vlaku, zaujímavé služby v detskom vozni, sledovanie filmov cez palubný portál,“ povedal pre SME napríklad manažér Leo Expressu Peter Köhler.

Ďalším silným záujemcom bol RegioJet, ktorý dúfal, že túto trať získa pre seba. RegioJet už dnes jazdí medzi Bratislavou a Banskou Bystricou aj svojimi autobusmi. Obidva druhy dopravy by preto mohol efektívne koordinovať.

Český dopravca preto znáša zrušenie súťaže dosť ťažko. „Slovensko je pre mňa mŕtva krajina,“ povedal v krátkom telefonickom rozhovore majiteľ RegioJetu Radim Jančura.

Vo svojom písomnom stanovisku následne RegioJet obvinil predsedu SNS Andreja Danka, že za zrušením súťaže je on. Danko už pred voľbami rozprával, ako neznáša žlté vlaky a autobusy RegioJetu, „lebo nie sú naše slovenské“.

„Rozhodnutie o zrušení tendra je len ďalším rozhodnutím, ktoré súvisí s tým, že súčasná vláda je pod politickým tlakom predsedu SNS a parlamentu. Pán Danko otvorene vystupuje proti konkurencii na železnici a bude hlavným vinníkom stagnácie železničnej dopravy na Slovensku,“ tvrdí RegioJet.

Danko: Na nikoho som netlačil

Český súkromník dokonca obviňuje Danka, že sa snaží sprostredkovane pomáhať bývalému poslancovi za SNS Víťazoslavovi Móricovi, ktorý vlastní spoločnosť ŽOS Vrútky.

Práve od nej štátna ZSSK dlhodobo nakupuje nové vlaky. Pokiaľ by však prišla o jednu z dôležitých tratí, nepotrebovala by obstarávať toľko súprav.

„Pán Danko chce jednoznačne chrániť monopol ZSSK a tiež slovenských výrobcov železničnej techniky, ktorí by pri konkurencii prišli o dvorného odberateľa svojich často poruchových vozidiel,“ dodal RegioJet s odkazom na informácie o poruchovosti Móricových motorákov.

Predseda parlamentu Danko k tomu poslal len stručné stanovisko, v ktorom odmieta, že by vyvíjal nejaký tlak na zrušenie súťaže.

Zanedbaná trať

Faktom je, že Počiatkov tender išiel výrazne proti záujmom ZSSK. Hoci aj tá sa chcela doň prihlásiť, v konkurencii viacerých dopravcov mala len slabé šance.

A pokiaľ by o trať Banská Bystrica – Bratislava prišla, bol by to pre ňu jednak reputačný, jednak technický problém: keďže na rýchliky nadväzuje niekoľko prípojov, musela by sa so súkromníkmi zložito koordinovať. Navyše by prišla o spomínaných deväť miliónov eur dotácií.

Trať medzi Banskou Bystricou a Bratislavou je dlhodobo zanedbávaná. Na niektorých miestach je len jednokoľajná, vlaky tu preto jazdia pomaly. Napríklad cesta autobusom po rýchlostnej ceste trvá tri hodiny, cesta vlakom takmer o polhodinu viac.

Lístok na vlak stojí desať eur, zatiaľ čo napríklad autobusy RegioJetu päť eur. To bol zrejme aj dôvod, prečo si Počiatkovo ministerstvo vybralo práve túto trať, aby ju ponúklo súkromníkom. Noví dopravcovia mohli železničnú dopravu v tomto úseku rozhýbať novými službami a rôznymi akciovými ponukami.

Dnes na DennikE.sk

Ďalšie médiá nepredáme, sme s nimi spokojní. Čísla majú dobré a reči o zasahovaní sú len fámy, hovorí partner Penty

Partner Penty Marián Slivovič Foto Penta
Partner Penty Marián Slivovič Foto Penta

Skupina Penta neuvažuje o predaji ďalších dvoch vydavateľských domov News and Media Holding a Vltava Labe Media. Partner Penty zodpovedný za médiá Marián Slivovič to odmieta aj s tým, že s ich výsledkami sú spokojní a novinárske dohady o ich manipulovaní sú iba fámy.

Minúta po minúte

V štátnych dotáciách na nájomné hrá extraligu bojnický penzión Zefír, zistila Transparency International Slovensko. Rodinný dom v tichej časti mesta dostal za pol roka od ministerstva hospodárstva 193-tisíc eur. Drvivá väčšina slovenských penziónov nezískala dokopy v dotáciach toľko, ako Zefír na jednu posteľ.

TIS už v januári upozornili na možné podvody v tejto schéme dotácií za 1,4 milióna eur, viaceré z nich už riešia daniari s prokuratúrou.

Budovu penziónu Zefír vlastní podľa katastra Sergey Sogomonyan. Šéf prevádzky Juraj Toráč z Prievidze tvrdí, jeho firma jt&t si od tohto Rusa budovu prenajala v roku 2019 a následne ju prenajala druhej eseročke ADEMFI, kde je konateľom.
Toráč vysvetľuje, že nájom sa zvýšil až minulý rok po rozbehu penziónu. Výšku prezradiť nechcel, ale hovorí, že je vraj vysoký kvôli osobitému štýlu ich prevádzky – all-inclusive službám vrátane stravy a wellness.
Na hotels.com jeho penzión aktuálne ponúka lôžko za 52 eur na noc, dvojku za 75 eur.

Sám Juraj Toráč vyhlásil koncom minulého roka osobný bankrot. Až následne začal riadiť firmu Ademfi, poberateľa dotácií. V januári súd konkurz na Toráčov majetok zrušil, lebo u neho nezistil žiadny majetok.
TIS každý mesiac zhromažďuje a kontroluje dáta z koronadotácií, keďže na rozdiel od bežnej praxe sa neprideľujú zmluvne, a teda nie sú v centrálnom registri dostupné.

V Bratislavskom kraji sa od pondelka obnovuje regionálna doprava, linky autobusovej dopravy budú už premávať podľa cestovných poriadkov platných pre školský rok. Pre cestujúcich naďalej platí povinnosť nosiť respirátor.

„Uvoľňovanie protipandemických opatrení však posledné dni prinieslo na cesty desaťtisíce áut a dlhé kolóny, od ktorých sme si už odvykli. Preto je veľmi dôležité, aby sme čo najviac využívali verejnú dopravu,“ skonštatoval predseda samosprávneho kraja Juraj Droba. (tasr)

Vo februári sa na Slovensku ubytovalo v hoteloch a penziónoch len 29-tisíc ľudí, pred rokom to bolo takmer pol milióna. Medziročný prepad tak dosiahol 94 %. Návštevníci boli takmer výlučne zo Slovenska, prichádzali za výkonom práce, do kúpeľov alebo zdravotníckych zariadení.

Oproti januáru sa však návštevnosť zvýšila o desať percent. Dĺžka pobytov medziročne vzrástla z 2,9 na 4,6 noci, opäť vďaka kúpeľným pobytom domácich návštevníkov.

Najviac domácich turistov navštívilo vo februári Žilinský  (4 900 osôb) a Bratislavský kraj (4 300 osôb), najvyššie nárasty boli v Trenčianskom a Banskobystrickom kraji.
Informácie Štaistického úradu SR zverejnila agentúra TASR.

Cena bitcoinu klesla pod 50-tisíc dolárov, minulý týždeň bola na maxime blízko 65-tisíc dolárov. K zníženiu prispeli špekulácie, že plán USA zvýšiť daň z kapitálových výnosov bude viesť k obmedzeniu investícií do digitálnych aktív.

Okolo 8.00 sa bitcoin podľa obchodnej platformy CoinDesk predával za 49 600 dolárov. Za posledných 24 hodín strácal okolo 9 %, pod 50-tisíc dolárov klesol prvý raz od 8. marca.

Časť obchodníkov a analytikov predpokladá, že pokles ceny bitcoinu je prechodný. Poukazujú na to, že digitálne meny sú medzi drobnými aj inštitucionálnymi investormi čoraz viac vnímané ako legitímne investície.

Minulý týždeň záujem o bitcoin podporil vstup najväčšej americkej kryptomenovej burzy Coinbase na akciový trh Nasdaq. (čtk, reuters)

Ceny prenájmov v prvom štvrťroku ďalej klesali, a to prakticky vo všetkých regiónoch, ukazujú dáta portálu Nehnuteľnosti.sk. Trend zrejme súvisí so zavretými školami, s chýbajúcimi turistami a v regiónoch možno za poklesom cien hľadať i nevydarenú lyžiarsku sezónu.

„Pri dvojizbových bytoch vidíme jasný celoslovenský trend, z ktorého sa vymyká len špecifické košické Staré Mesto,“ podotkol analytik portálu Michal Pružinský s tým, že tam nájmy v prvom kvartáli tohto roka oproti záveru vlaňajška, naopak, narástli o 2,4 %.

Jemný nárast badať aj v Banskej Bystrici (o 1,2 %), čo však analytik považuje skôr za stagnáciu.

V hlavnom meste klesali ceny nájmov dvojizbových bytov od troch percent v okrese Bratislava 1, po 8,4 % v piatom bratislavskom okrese. V Košiciach lacneli nájmy okrem Starého Mesta od 0,2 % po 6,5 %. V Nitre poklesli ceny o štyri percentá, v Prešove o dve, v Trenčíne o 3,3 %, v Trnave o dve percentá a v Žiline o 1,5 %.

Poklesu cien však ešte stále odolávajú garsónky a jednoizbové byty, ktorých je vo všetkých regiónoch nedostatok a tvoria len pätinu z objemu všetkých bytov na prenájom. (tasr)

Ekonomický newsfilter: Konečne dobré správy, hutníci idú už naplno a štartujú celú ekonomiku

  • Volkswagen potvrdil, že situáciu s čipmi je kritická a musí začať odstavovať linky
  • Gastrobiznis sa pripravuje na druhý krok k otvoreniu, vyhláška však opäť príde neskoro
  • Penta vycúvala z prvého mediálneho biznisu, predala podiel v Petit Presse

Ministerstvo pôdohospodárstva žiada envirorezort, aby nepublikoval vyhlášku o ochrane prírody v zbierke zákonov, kým sa neodstránia rozpory. Nesúhlasí totiž s obmedzením využívania poľnohospodárskej a lesnej krajiny.

Vyhlásenie vlka dravého za chránené zviera vo vyhláške, ktorú podpísal minister životného prostredia Ján Budaj, pritom agrorezort rešpektuje. „Zdôrazňujeme, že zaradenie vlka dravého medzi chránené živočíchy rezortu pôdohospodárstva neprekáža, kompletné znenie vyhlášky však môže mať negatívny dosah na rozvoj krajiny a je v rozpore s ďalšou legislatívou,“ konštatuje agrorezort.

Ministerstvo pôdohospodárstva negatívne vníma rozhodnutie podpísania vyhlášky ako celku. „Ministerstvo životného prostredia tak učinilo napriek mnohým zásadným a pragmatickým pripomienkam zo strany poľnohospodárov, chovateľov, včelárov, lesníkov a samotného rezortu pôdohospodárstva,“ tvrdí hovorca agrorezortu Daniel Hrežík. (tasr)

Klub 500 vyzýva na stiahnutie návrhu zákona, ktorým sa má zriadiť Centrálny register účtov. Bezdôvodné nahliadanie do účtov, ktoré má zákon umožniť, považuje klub združujúci veľké firmy, za neprijateľné.

Klub pripomína, že register má umožniť oprávneným orgánom verejnej moci prístup k informáciám o majiteľoch, používateľoch bankových alebo platobných účtov, nájomcoch bezpečnostných schránok, aj o konečných užívateľoch výhod. Ak návrh prejde, štát by mohol vidieť zostatky na bankových účtoch firiem, ale aj bežných ľudí, bez ohľadu na to, či sú podozriví z trestnej činnosti, alebo nie. To podľa Klubu 500 ohrozuje bankové tajomstvo a aj pravidlá ochrany osobných údajov.

Minister vnútra Roman Mikulec ako predkladateľ návrhu v stredu po rokovaní vlády povedal, že zostatky na bankových účtoch ľudí a firiem nebudú „záležitosťou“ centrálneho registra, ktorý sa pripravuje. Podľa aktuálneho vyjadrenia by tento rezort mal predstaviť novelu bez toho, aby štát na účty ľudí videl plošne. Účty aj zostatky či pohyby si totiž kontrolovať vie, banky o nich musia štát informovať, no len vtedy, ak si to oficiálne vyžiada, lebo ide o podozrivú osobu.

Podnikateľov z gastrosektora potešila správa o otváraní terás podnikov od budúceho týždňa. Kriticky však hodnotia, že vyhlášku s podrobnosťami otvárania terás zverejní ÚVZ až v piatok, takže budú mať len dva dni na prípravu.

„Gastrobiznis potešila správa, že od budúceho týždňa sa dotkne otváranie prevádzok aj nášho sektora. Vzhľadom na pandemickú situáciu je správne, že proces otvárania ekonomiky bude postupný. Nie je cieľom všetko otvoriť, aby nás o mesiac postihol ďalší lockdown,“ uviedla Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.

„My sme dlhodobo upozorňovali na to, že chýba plán znovuotvorenia špeciálne pre gastro podniky. Aj preto naša iniciatíva poslala minulý týždeň výzvu hlavnému hygienikovi Jánovi Mikasovi, aby na úrade verejného zdravotníctva konečne upriamili pozornosť na gastrosektor, pripravili plán návratu do normálnejšieho života a čím skôr ho predstavili podnikateľom a prevádzkam,“ priblížila Koreny.

Dôvodom podľa nej je, že podnikatelia v gastrosektore sa potrebujú pripraviť na reštart z hľadiska personálneho zabezpečenia a zásobovania. „Ako sa ukázalo, je možné podniky zatvoriť zo dňa na deň, ale v mnohých prípadoch nie je reálne ich zo dňa na deň otvoriť,“ podčiarkla.

„Podľa informácií, ktoré máme, v piatok zverejní ÚVZ vyhlášku so všetkými podrobnosťami o otváraní terás. Takže podnikatelia budú mať dva dni, aj to víkend, aby svoj biznis ‚rozchodili‘. Budeme zisťovať, koľkí to približne zvládnu, hoci väčšina pre to urobí maximum,“ poznamenala Koreny.

„Podnikatelia v gastre sú ochotní a pripravení urobiť všetko preto, aby aj v čase pretrvávajúcej pandémie vytvorili pre svojich zákazníkov maximum na ochranu ich zdravia, ako aj zdravia obsluhujúceho personálu. Je však nevyhnutné, aby vláda odškodnila podnikateľov postihnutých pandémiou, nedávne navýšenie pomoci pre gastro a cestovný ruch stačiť nebude. Rovnako už mali byť dávno pripravené nástroje, ktorými by sa opätovane naštartovala spotreba v gastrosektore,“ dodala hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.

Iniciatíva 10 pre Gastro, ktorá sa transformuje na stavovskú Alianciu slovenskej gastronómie, vníma otvorenie terás ako pozitívny signál k odstráneniu diskriminácie voči gastrosektoru. „Ale jedným dychom dodávame, že ani dnes nie je vydaná vyhláška hlavným hygienikom, takže nevieme konkrétne, aké opatrenia musíme prijať. Mnohí z nás terasu nemajú, pre nich sa situácia vôbec nemení a všetci potrebujeme vedieť, kedy môžeme očakávať otvorenie interiéru a za akých podmienok,“ zdôraznil Andrej Kasáš, spoluzakladateľ inciatívy 10 pre Gastro.

Za nevyhnutné považuje zdecimovanému gastrosektoru po viac ako 200 dňoch zatvorenia okamžite pomôcť znížením DPH aspoň na úroveň okolitých štátov a aspoň na krátku dobu znížiť sadzbu DPH na 5 %.

„Z vyše 5600 našich partnerov, ktorých sme sa v marci v prieskume spýtali na aktuálnu situáciu, čaká na opätovné nakopnutie podnikania vďaka terasám až 59 %. V marci bolo otvorených len 27 % opýtaných, pričom väčšina fungovala formou predajného okienka. Čapované pivo pritom predávala len tretina z nich,“ informoval Branislav Kubiš, obchodný riaditeľ pre prevádzky a reštaurácie spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Plzeňský Prazdroj Slovensko je podľa neho pri znovuotvorení terás pripravený gastro prevádzkam zapožičať stany a aj stoly a lavice na ich rozšírenie. „To platí aj pre prevádzky, kde terasu nemajú, tak aby sme im ju pomohli vytvoriť. Ľudia sa chcú k čapovanému pivu vrátiť, aj naše dáta ukazujú, že až 56 % Slovákov uviedlo návrat do podnikov ako to, na čo sa po skončení opatrení tešia najviac,“ dodal Kubiš. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať